Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5Csp/217/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317215129
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317215129.2

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843,proti žalovanej: S. K., J.. XX.XX.XXXX, G. E. K. Č.. XXX, o zaplatenie 372,64 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 234,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne
- zo sumy 26,99 Eur od 10.04.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 203,63 Eur od 12.05.2015 do zaplatenia,
- zo sumy 4,33 Eur od 10.06.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 26%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej
sumy vo výške 372, 64 Eur s príslušenstvom. Takúto žalobu odôvodnil tým, že uzavretou zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 medzi postupcom - Slovak Telekom a. s. a ním mu bola
postúpená pohľadávka voči žalovanej. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 27.02.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytoval
telekomunikačné služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu

určenú v zmluve ako aj v cenníku. Žalovaná napriek tomu, že jej boli služby riadne a včas dodané,
tak nezaplatila vystavené faktúry za poskytnuté služby, čím porušila svoje zmluvné povinnosti. Pokiaľ
ide o uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 137,69 Eur, tak tú považoval žalobca za platnú a v súlade
s príslušnými právnymi predpismi, pretože má degresívny charakter a zohľadňuje denné klesanie zo
základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb. Zmluvná pokuta

bola vypočítaná podľa vzorca: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní
uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet).

2. Tunajší súd následne doručil žalovanej žalobu a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ju vyzval, aby sa k podanej
žalobe vyjadrila. Žalovanej bola žaloba doručená fikciou podľa § 116 ods. 2, 3 CSP v spojení s § 106
ods. 3 CSP, pričom tá sa k nej nevyjadrila.3. Súd na prejednanie žaloby následne nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalovaná a ani
právny zástupca žalobcu. Elektronickým podaním zo dňa 19.09.2018 oznámil právny zástupca žalobcu
súdu,žesúhlasístým,abysúdvpredmetnejvecirozhodolvjehoneprítomnosti.Žalovanásvojuneúčasť

na pojednávaní neospravedlnila, a preto súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej.

4. Súd po tom, ako vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov: žaloby, zmluvy o postúpení
pohľadávokzodňa21.06.2017,dodatokč.1ktakejtozmluve,prílohakzmluvezčl.14-20,zmluvaokúpe

zľavneného zariadenia z čl. 21, zmluva o poskytovaní verejných služieb, dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, príloha k všeobecným
podmienkam pre poskytovanie verejných služieb, cenník z čl. 40-60, faktúry z čl. 61-66, výzvu k úhrade
z čl. 67, elektronické podanie žalobcu zo dňa 19.09.2018 zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovaná, ako fyzická osoba - nepodnikateľ,

uzavreli dňa 27.02.2015 zmluvu o kúpe zľavneného zariadenia na základe ktorej predal žalovanej
zariadenieAcerLiquidZ4Blackzakúpnucenupozľavevovýške1Euro,pričomkúpnacenapredzľavou
bola vo výške 89 Eur. Zároveň právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 26.02.2015 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb ako aj dodatok na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytovať žalovanej program služieb Happy L NAJ SIM s dobou viazanosti 24 mesiacov a žalovaná

sa zaviazala platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Zmluvné strany si tiež dojednali zmluvnú
pokutu /základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať/ vo výške 150 Eur pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti uvedenej v článku 1 písm. b/ dodatku a to záväzku žalovanej riadne a včas platiť cenu za
zariadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb. Zároveň sa žalovaná
v článku 5 dodatku zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu v prípade

porušenia záväzku uvedeného v článku 1 písm. b/ dodatku ak dôjde k následnému vypojeniu SIM karty
zo strany podniku. Súčasťou uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej dodatku boli aj
všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti
Slovak Telekom a. s. ako aj Cenník - časť A a časť B, ktoré podrobnejším spôsobom upravovali práva a
povinnosti medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako aj cenu za jednotlivé služby. Faktúrou

zo dňa 22.03.2015, splatnou dňa 09.04.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu
76,99 Eur za poskytnuté služby. Faktúrou zo dňa 22.04.2015, splatnou dňa 11.05.2015 vyúčtoval právny
predchodca žalobcu žalovanej sumu 203,63 Eur za poskytnuté služby. Faktúrou zo dňa 22.05.2015,
splatnou dňa 09.06.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 4,33 Eur za poskytnuté
služby. Právny predchodca žalobcu tiež vyúčtoval žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 137,69 Eur a to

faktúrou zo dňa 22.11.2015, ktorá bola splatná dňa 09.12.2015. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.06.2017 v spojení s dodatkom č.1 k takejto zmluve o postúpení pohľadávok a príloh k zmluve
o postúpení pohľadávok z čl. 14-20 súd zistil, že pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu
týkajúce sa žalovanej boli postúpené na žalobcu. Výzvou k úhrade zo dňa 16.10.2017 bola žalovaná
vyzvaná žalobcom na úhradu sumy 497,27 Eur, ktorú mala zaplatiť do 26.10.2017.

6. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

7. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľmožnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú

právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy

bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

9. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

10. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

11. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách,

podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).
Podnik je povinnýa)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane

účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;

oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

12. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí
obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

13. Súd považoval za nespornú tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a žalovaná platne
uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb a to vrátane jej dodatku. Súdu je tiež známe z
jeho činnosti že právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, ktorým je okrem iného aj poskytovanie elektronických komunikačných služieb.
Zároveň pokiaľ ide o žalovanú, tak tá uzatvárala zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v
konaní nebolo preukázané, že by uzatvárala takéto zmluvy v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej
činnosti. Uzavretá zmluva a jej dodatok majú formulárový charakter, boli vopred pripravené právnympredchodcom žalobcu s tým, že žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť obsah takejto
zmluvy. Z uvedených dôvodov tak súd považoval právneho predchodcu žalobcu za dodávateľa v zmysle
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, pričom vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah.

14. Súd následne posúdil uplatnené nároky a dospel k názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná čiastočne,
a to z dôvodu, že za nesporné možno považovať skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej elektronické
telekomunikačnéslužbyazároveňjejodpredalvyššieuvedenételekomunikačnézariadenie,pričomtieto

skutočnosti žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 234,95 Eur, pretože žalovaná nezaplatila za dodané elektronické
služby dohodnutú cenu, ktorá bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Žalovaná nespochybnila takýto
nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, pričom ten vyplýva aj z predložených listinných dôkazov s tým,
že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože mu bola postúpená pohľadávka voči
žalovanej.

15. Súd tiež uložil žalovanej povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože žalovaná sa dostala do omeškania
s peňažným plnením, nakoľko nezaplatila svoj dlh v lehote splatnosti, ktorá bola určená v jednotlivých
faktúrach. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 26,99 Eur od

10.04.2015 do zaplatenia, pričom splatnosť takejto sumy bola dňa 09.04.2015 v zmysle vystavenej
faktúry, zo sumy 203,63 od 12.05.2015 do zaplatenia, pričom splatnosť faktúry bola ku dňu 11.05.2015
a zo sumy 4,33 Eur od 10.06.2015 do zaplatenia nakoľko splatnosť faktúry bola k 09.06.2015. Výška
úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania bola 5,05% ročne a bola určená v súlade s vyššie
citovanými právnymi predpismi.

16. Súd žalobu zamietol v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 137,69 Eur, pretože podľa názoru
súdu vzhľadom na spôsob, akým bola dojednaná v dodatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a preto je neplatná. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľsko-právny vzťah, pričom tieto zmluvná pokuta nebola podľa

názorusúduindividuálnedojednaná,pretožeprávnypredchodcažalobcuakododávateľzmluvnúpokutu
so žalovanou osobitne nevyjednával a slúžila na zabezpečenie záväzku právneho predchodcu žalobcu.
Ten ako podnikateľský subjekt mal odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby,
a preto od neho možno aj očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou
odbornou starostlivosťou. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórne a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom. Ústavný súd Slovenskej

republiky v rozhodnutí č. k. IV.ÚS55/2011 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu so
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorých vzťah teórie i prax navyše označuje za fakticky nerovný,
nevyvážený a nemali by byť žiadne pochybnosti, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Okrem toho degresívna zmluvná pokuta musí zohľadniť nie len čas a rozsah porušenej

povinnosti, ale aj charakter a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti. Táto sankcia tiež musí zohľadniť
aj skutočnú a reálnu ujmu, ktorá dodávateľovi porušením vznikne, pričom možno dôvodne predpokladať,
že vzhľadom na cenové zvýhodnenie mobilného zariadenia, ktoré poskytoval žalovanej musí byť
skutočná hodnota tohto zvýhodnenia zaplatená spotrebiteľom postupne aj v cene poskytnutých služieb,
čím má dodávateľ garantovanú návratnosť prostriedkov, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že je

podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že
žalovaná mala postavenie spotrebiteľa, pričom obsah dodatku k zmluve, v ktorom bola dojednaná aj
zmluvná pokuta, bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemohla žiadnym
spôsobom ovplyvniť obsah, musela ju prijať ako celok alebo odmietnuť. Aj keď je zmluvná pokuta
podľa tvrdení žalobcu dohodnutá degresívnym - klesajúcim spôsobom v závislosti od toho, kedy

dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti, tak má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože
zaťažuje len jednu stranu záväzkovo-právneho vzťahu, a to žalovanú. Tiež je potrebné poukázať na
skutočnosť, že právny poriadok SR, ako aj Charta Európskych práv ukladá súdom povinnosť chrániť
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ako slabšiu zmluvnú stranu. Zmluvná pokutatak nezohľadňuje charakter a závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, pretože môže nastať situácia,
že v prípade, ak by žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť tým, že nezaplatí riadne a včas cenu
za poskytnuté elektronické služby čo i len v nepatrnej výške, napr. niekoľko centov, tak by žalobcovi

resp. právnemu predchodcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu bez ohľadu na charakter závažnosti
porušenia zmluvnej povinnosti, ako aj výšku dlžnej sumy. Spotrebiteľ by tak bol povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu, ktorá nie je závislá a úmerná od výšky dlžnej sumy a to aj v prípade, ak bude jeho dlh voči
dodávateľovi len nepatrný. Zároveň je tiež potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu v rámci
svojej obchodnej politiky predáva telekomunikačné zariadenia za nižšiu cenu ako je ich skutočná cena,

avšak tento rozdiel nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale je výsledkom ich zmluvného
konsenzu. Takýto zmluvný konsenzus nemôže zo strany dodávateľa fungovať, resp. byť reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovanou vkladal, či už uplatňovaním nároku na zmluvnú pokutu alebo nároku na náhradu škody. Z
uplatneného nároku tak jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia zmluvnej
pokuty z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky, čím

došlo k porušeniu zmluvných povinností, pričom on si svoju povinnosť poskytnúť služby, resp. jej
poskytnúťtelekomunikačnézariadeniezaakciovúcenusplnil.Zaplateniezmluvnejpokutytakbolomedzi
dodávateľom a žalovanou dohodnuté v prípade porušenia hoci aj jednej povinnosti žalovanou a žalobca
by tak mohol uplatňovať takúto zmluvnú pokutu voči žalovanej aj viac krát. Ide tak podľa názoru súdu
o klamlivú obchodnú praktiku žalobcu pri dojednávaní zmluvnej pokuty a takáto zmluvná podmienka

nemôže používať právnu ochranu. Súd tiež poukazuje na rozhodovaciu prax napr. Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/20/2018 zo dňa 21.03.2018, ako aj rozhodovaciu prax Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 18Co/19/2018 zo dňa 25.06.2018, kde odvolacie súdy obdobnú zmluvnú pokutu posúdili
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to napriek skutočnosti, že zohľadňovala časový aspekt porušenia
zmluvnej povinnosti. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval nárok z titulu

porušenia zmluvných povinností žalovanej, ktoré spočívajú v tom, že tá nezaplatila riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Cena služieb bola vyčíslená a uplatnená žalobcom sumou 234,95Eur s tým,
že pôvodne bola vyfakturovaná na sumu 284,95 Eur, pričom výška zmluvnej pokuty za porušenie
povinností bola 137,69 Eur. Takáto výška pokuty je tak neprimeraná vo vzťahu k porušenej zmluvnej
povinnosti nakoľko ide o sankciu v rozsahu 48,32% . Zároveň súd podotýka, že aj keď žalobca tvrdil,

že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná degresívnym - klesajúcim spôsobom, tak táto skutočnosť z
uzavretejzmluvyresp.jejdodatkunevyplýva,pričomjejvýškaboladohodnutá150Eur.Ajztohtodôvodu
tak možno považovať vzhľadom na zmluvné dojednania ohľadom zmluvnej pokuty takúto sankciu za
neprijateľnú zmluvnú pokutu. Preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol. Súd
zároveň, keďže išlo o neplatné dojednania zmluvnej pokuty nemohol modifikovať takúto pokutu v zmysle

§ 545a Občianskeho zákonníka, pretože tá bola ako celok neplatná.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobca a žalovaná mali
čiastkový úspech v súdnom konaní s tým, že žalobca mal úspech v rozsahu 63 % a žalovaná v rozsahu
37 %, pričom celkový úspech žalobcu bol v rozsahu 26 %. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu jeho celkového úspechu a to vo výške 26%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
Okresného súdu Levice ku Krajskému súdu v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).