Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžr/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211101
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1012211101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a

z členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci navrhovateľa: Združenie
vlastníkov podielov urbárskej a želiarskej spoločnosti v Malackách p.s., so sídlom Hviezdoslavova 90,
Malacky, IČO: 42413940, právne zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom
Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Malacky, (pôvodne Obvodný pozemkový úrad
v Malackách), so sídlom Záhorácka 60A, Malacky, za účasti: Lesy Slovenskej republiky, Odštepný závod
Šaštín - Stráže, so sídlom Pri rybníku 1301, Šaštín - Stráže, o opravnom prostriedku navrhovateľa proti
rozhodnutiu odporcu č.j. 2070/92, OPÚ/2012/244/7-Vr zo dňa 26. septembra 2012, v konaní o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/82/2013-29 zo dňa 24. februára 2016,
takto

r o z h o d o l :

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.4Sp/82/2013-29zodňa24.
februára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Malackách č.j. 2070/92,
OPÚ/2012/244/7-Vr zo dňa 26. septembra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP z r u š u j e a
vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Malacky č.j.
2070/92, OPÚ/2012/244/7-Vr zo dňa 26.9.2012, ktorým rozhodnutím odporca v zmysle § 9 ods. 2
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inom poľnohospodárskom majetku
neschválil dohodu o vydaní majetku uzatvorenú dňa 10.2.1993 medzi Združením vlastníkov podielov
urbárskej spoločnosti Malacky a Slovenskou republikou, Lesy Malacky, š.p., obsahom ktorej bolo
vydanie nehnuteľnosti v kat. úz. H. zapísaných v pozemkovej knihe, vložka č. 4008, parc. č. 45884,
4585, 4586, 4588, 4662/2, 4684/2.

Prvostupňový súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q zákona č. 99/1963 Z.z.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a vydané v súlade so zákonom. Vychádzal pritom z obsahu
administratívneho spisu a zistil, že : „Združenie vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti Malacky“ v
zastúpení p. Ing. Y. F., p. E. S. a p. Ing. Y. N. doručilo odporcovi dňa 15.12.1992 „na vedomie“ výzvy,
adresované Lesom, š.p. Malacky (vo vzťahu k pozemkom parc. č. 4584 - dom, 4585 - roľa, 4586 -

roľa, 4588 - roľa, 4662/2 - pasienok, 4684/2 - pasienok), Riaditeľstvu diaľnic Bratislava (vo vzťahu k
pozemkom parc. č. 4585 - roľa, 4586 - les), Okresnej správe ciest Bratislava - vidiek výzvy na vydanie
predmetnýchpozemkovpodľa§9zákonaopôde.Dňa31.12.1993navrhovateľodporcovidoručildohodu
o vydaní nehnuteľnosti uzatvorenú dňa 10.2.1993 medzi „Združením vlastníkov podielov urbárskejspoločnosti Malacky“ a „Slovenskou republikou, Lesy Malacky, š.p.“ (táto dohoda bola predmetom
neschváleniarozhodnutím,ktoréjenapadnutépodanýmodvolanímopravnýmprostriedkom),podpísanú
zo strany oprávnenej osoby ako: „F.“. Podľa „Žiadosti o pridelenie identifikačného čísla Organizácie“

z 10.1.1992 bolo organizácii „Združenie vlastníkov podielov urbárskej a želiarskej spoločnosti v
Malackách“ s predpokladaným vznikom ku dňu 16.5.1992 pridelené identifikačné číslo „31822053“,
ktoré vzniklo podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zo „Zápisu z valného zhromaždenia
Združenia vlastníkov podielov Urbárskej spoločnosti - Obec Urbárska - v Malackách konaného
25.10.1992 v zasadačke OÚ Malacky“ je zrejmé, že tohto zasadania sa podľa priloženej prezenčnej

listiny (bez uvedenia príslušných podielov) zúčastnilo 40 osôb. Na tomto zhromaždení bolo schválené
predstavenstvo v zložení: Ing. F. Y. - predseda, S. E. - podpredseda, H. E. - hospodár, Z. K. - pokladník.
Prítomní prijali uznesenie, podľa ktorého schválili prevziať lesný pozemok do obhospodarovania a
požiadať o jeho vydanie. Zo „Zápisu z valného zhromaždenia vlastníkov podielov Urbárskej spoločnosti
- Obec domkárska - v Malackách konaného 25.10.1992 v zasadačke OÚ Malacky“ je zrejmé, že tohto
zasadania sa podľa priloženej prezenčnej listiny (bez uvedenia príslušných podielov) zúčastnilo 48 osôb.

Natomtozhromaždeníboloschválenépredstavenstvovzložení:L.V.-predseda,H.F.-podpredseda,Z.
E.-hospodár,Y.P.-pokladník.Prítomníprijaliuznesenie,podľaktoréhoschváliliprevziaťlesnýpozemok
do obhospodarovania v réžii bývalých podielnikov a požiadať Lesný závod Malacky o jeho vydanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaného opravného prostriedku a

dospel k názoru, že námietky navrhovateľa nie sú dôvodné a preto ho potvrdil. K námietke, podľa
ktorej navrhovateľ je pozemkovým spoločenstvom, ktoré bolo evidované ako spoločenstvo bez
právnej subjektivity a zároveň že vlastníctvo jednotlivých vlastníkov k predmetným pozemkom, bolo
preukazované uviedol, že je vzhľadom na charakter a samotný obsah napadnutého rozhodnutia
nepodstatnou. Odporca v napadnutom rozhodnutí nespochybňoval existenciu navrhovateľa, rovnako sa

v ňom nezaoberal vlastníctvom podielov jeho členov. K námietke, podľa ktorej na valnom zhromaždení
„Urbárskej a Domkárskej obce“, konanom 25.10.1992 bolo schválené nadpolovičnou väčšinou hlasov,
aby predstavenstvo zastupovalo „Združenie vlastníkov podielov urbárskej a želiarskej spoločnosti v
Malackách“ v právnych a ostatných záležitostiach, navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že pri
uplatnení reštitúcie jednotliví vlastníci pozemkov požiadali o ich vydanie. K tejto súd uviedol, že,

táto námietka smerovala voči samotným dôvodom vydania napadnutého (negatívneho) rozhodnutia
odporcu. Podľa názoru súdu nie je dôvodná. Mal za to, že bolo potrebné súhlasiť s právnym názorom,
vysloveným odporcom napadnutým rozhodnutím. Súd ďalej mal za to, že ako to vyplýva z obsahu a
účelu zákona o pôde, okrem iného bolo jeho cieľom upraviť proces vydania nehnuteľností oprávneným
osobám (§ 4 zákona o pôde), ktoré nehnuteľnosti prešli na štát alebo na inú právnickú osobu spôsobom,

vymenovaným v tomto zákone (§ 6 ods. 1, 2 zákona o pôde). Právny režim vydania nehnuteľností
je v tomto zákone nastavený tak, že nárok na vydanie nehnuteľnosti uplatní oprávnená osoba na
pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti (§ 9 ods. 1 zákona o
pôde). Ako to jednoznačne vyplýva zo znenia ust. § 4 ods. 1 zákona o pôde, oprávnenou osobou je
fyzická osoba - štátny občan (v tom čase) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky - ktorá musela

súčasne spĺňať atribúty, vymenované v tomto zákonnom ustanovení. To explicitne znamená, že tak
nárok v zmysle zákona o pôde (v danom prípade pozemkov ktoré boli predmetom uzatvorenej dohody o
vydanínehnuteľnostíz10.2.1993)muselauplatniťoprávnenáosoba(vdanomprípademajiteliapodielov
bývalejurbárskejaželiarskejspoločnosti)uodporcu(nabývalomPozemkovomúradeBratislava-vidiek)
a súčasne vyzvať povinnú osobu (v danom prípade Slovenskú republiku - Lesy Malacky, š.p.) na vydanie

nehnuteľností - na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľností. Tieto právne úkony predpokladané
zákonom o pôde bolo možné vykonať v zásade dvomi spôsobmi: 1/ Individuálne - teda tak, že každá
jedna oprávnená osoba by obidva právne úkony uskutočnila iba za seba. 2/ Za aplikácie ust. cit. ust.
§ 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. tak, že by sa obidva právne úkony boli uskutočnené „hromadne“,
teda jedným podaním - uplatnením nároku u právneho predchodcu odporcu a rovnako jedným podaním

- výzvou na vydanie nehnuteľností adresovanej povinnej osobe. S poukazom na citované ust. § 4 ods.
1 zákona o pôde však v prípade takéhoto postupu museli byť splnené dve podmienky: Prvou bolo,
aby na obidvoch týchto právnych úkonoch boli menovite uvedené a špecifikované oprávnené (fyzické)
osoby, ktoré ich robia a súčasne osoba (osoby) ich spoločného zástupcu, včítane spôsobu jeho konania
- de facto ich zástupcu. Táto podmienka splnená podľa názoru súdu nebola. Druhou bolo (v prípade,

že oprávnené osoby sa dajú zastupovať spoločným zástupcom) splnenie podmienky ust. § 37 ods. 2
zákonač.330/1991Zb.-tedasúhlasmajiteľovnadpolovičnejväčšinypodielov.Splnenietejtopodmienky
nebolo preukázané.Uviedol, že je zrejmé z obsahu výzvy na vydanie nehnuteľnosti adresovanej Lesom, š.p. Malacky
(datovanej 14.12.1992), ktorá bola odporcovi doručená v kópii 15.12.1992, výzvu nepodali vlastníci
podielov - fyzické osoby, ale „Združenie vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti Malacky“ ako (v tom

čase) občianske združenie - právnická osoba (ktoré však pod týmto názvom neexistovalo). Poukázal tiež
na to, že odhliadnuc od tejto podstatnej skutočnosti pozornosti súdu neušlo, že „Združenie vlastníkov
podielov urbárskej spoločnosti Malacky“ (ako to bolo vyššie uvedené) neexistovalo. Ako to je zrejmé z
obsahu „Žiadosti o pridelenie identifikačného čísla organizácie“ z 2.1.1992, o pridelenie identifikačného
čísla organizácie požiadalo „Združenie vlastníkov podielov urbárskej a želiarskej spoločnosti v

Malackách“. Pritom tak výzva na uzatvorenie dohody o vydaní bola podaná a dohoda o vydaní
nehnuteľnosti bola uzatvorená (dňa 10.2.1993) medzi iným subjektom: „Združením vlastníkov podielov
urbárskej spoločnosti Malacky“ a Slovenskou republikou, Lesy Malacky, š.p.. I keby o uzatvorenie
dohodyovydanínehnuteľnostipožiadaloexistujúce„Združenievlastníkovpodielovurbárskejaželiarskej
spoločnosti v Malackách“ a keby aj na tejto žiadosti o uzatvorenie dohody o vydaní boli uvedení
(konkretizovaní) vlastníci podielov - fyzické osoby, i tak by tento právny úkon nebol platný. Absentuje

totižtonaplneniepodmienkyust.§37ods.2zákonač.330/1991Zb..Akotovyplývazozápisníczvalných
zhromaždení z 25.10.1992, v tento deň sa nekonalo jedno valné zhromaždenie „Združenie vlastníkov
podielov urbárskej a želiarskej spoločnosti v Malackách“, ale dve samostatné valné zhromaždenia
- osobitne pre „Obec urbársku“ a osobitne pre „Obec domkársku“. Na týchto dvoch oddelených
zhromaždeniach boli naviac zvolené dve odlišné predstavenstvá - teda nie jedno predstavenstvo, ako

to vyplýva z obsahu zápisníc, predložených navrhovateľom odporcovi. Tiež bolo potrebné poukázať na
skutočnosti, že ani z jednej zápisnice nie je možné zistiť veľkosti podielov zúčastnených (prítomných)
podielnikov, ktorá skutočnosť je podstatnou pre určenie zástupcu či zástupcov na uplatnenie nárokov
podielnikov postupom podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.. Zdôraznil, že tiež, že pozornosti
súdu neušlo, že predmetná výzva na vydanie nehnuteľnosti (na uzatvorenie dohody o vydaní pozemkov)

bola podpísaná p. Ing. Y. F., p. E. S. a p. Ing. Y. N., ktoré osoby v tomto zložení neboli zvolení na
žiadnom valnom zhromaždení ako členovia predstavenstva navrhovateľa. Výzvu na uzatvorenie dohody
o vydaní nehnuteľností v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o pôde teda neurobili fyzické osoby, ale
neexistujúce „Združenie vlastníkov urbárskej spoločnosti Malacky“ ako právnická osoba, táto výzva
bola podpísaná osobami na to neoprávnenými. Naviac súd zastáva názor, že je sporným, či nárok

na vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona o pôde bol vôbec uplatnený v zmysle zákona o pôde na
pozemkovom úrade - právnom predchodcovi odporcu a to z dôvodov vyššie uvedených. Vzhľadom
na uvedené, vyhodnotil námietky navrhovateľa ako nedôvodné. Pretože odporca správne rozhodol
ak v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že „Združenie vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti v
Malackách“niejeoprávnenouosobouvzmysleust.§4ods.1zákonaopôdezktoréhodôvodudohoduo

vydaní nehnuteľností, uzatvorenú 10.2.1993 medzi týmto spoločenstvom a povinnou osobou neschválil,
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako správne a vydané v súlade so zákonom o pôde. O trovách
navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP s poukazom
na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný z ktorého dôvodu mu súd nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Proti predmetnému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Mal za to,
že predmetným rozsudkom došlo k porušeniu viacerých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
a osobitých predpisov, ktoré bol súd povinný brať pri rozhodovaní v uvedenej právnej veci do úvahy,
ako aj nerešpektovaním už vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod

sp. zn. 2Sžo/226/2009. Navrhovateľ zastal názor, že neexistuje zákonný dôvod pre rozhodnutie v tých
intenciách bývalého pozemkového úradu, ako bolo potvrdené rozsudkom, nakoľko konajúci správny
orgán ako ani súd nezohľadnili základné skutočnosti na ktoré mali pri svojej rozhodovacej činnosti
prihliadnuť. Odporca pri posudzovaní nároku navrhovateľa a vydaní napádaného rozhodnutia adekvátne
nezohľadnil atribút oprávnenej osoby podľa zákona o pôde a spoločného zástupcu podľa § 37 ods.

2 zákona č. 330/1991 Zb.. Navrhovateľ mal za to, že je nepochybným, že členovia navrhovateľa sú
oprávnenými osobami podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., pričom podľa § 37 ods. 2 zákona je týmto
osobám vo vzťahu k uplatňovaniu nároku na ... nehnuteľnosti nárokov vyplývajúcich so spoluvlastníctva
pozemkových úpravách priznaná možnosť určiť si spoločného zástupcu (spoločných zástupcov.
Odporca pri svojom rozhodovaní uvedené ustanovenie opomenul a nezohľadnil ho tak, ako to predvída

právna úprava, pričom v odôvodnení len skonštatoval nenaplnenie podmienky oprávnenej osoby na
strane navrhovateľa pri uzatvorení dohody o vydaní nehnuteľnosti zo Slovenskou republikou konajúcou
prostredníctvom - Lesy Malacky, š.p.. Následne Krajský súd v Bratislave vec nesprávne právne posúdil,
pričom nesprávne aplikoval § 37 zákona o pozemkových úpravách, keď napriek príslušným dôkaznýmprostriedkom nachádzajúcim sa v administratívnom spise odporcu spochybnil uplatnenie reštitučného
nároku navrhovateľom ako spoločným zástupcom, ktorý bol poverený uplatniť nárok poverených osôb.
Opomenul povahu nehnuteľnosti a fakt, že požadované nehnuteľnosti tvoria neoddeliteľný celok a

všetci spoluvlastníci, resp. ich právny nástupcovia sú oprávnenými osobami, ktoré si mohli svoje nároky
uplatniť prostredníctvom spoločného zástupcu. Zdôraznil, že počas celého konania pred odporcom ako
správnym orgánom, tento nespochybňoval status navrhovateľa ako spoločného zástupcu oprávnených
osôb a udelené poverenie navrhovateľovi ako spoločnému zástupcovi. Zastupovanie oprávnených osôb
navrhovateľom bolo taktiež zohľadnené pri uzatváraní dohody o vydaní nehnuteľnosti, kedy Slovenská

republika zastúpená Lesy Malacky š.p. uvedené v plnom rozsahu rešpektovala, s navrhovateľom
dohodu o vydaní nehnuteľnosti uzatvorila. V reštitučnom konaní v zmysle všeobecne záväzných
predpisov je možné začať len na návrh oprávnených osôb, resp. oprávnených osôb zastúpených
spoločným zástupcom a teda v prípade, ak by navrhovateľ nebol na iniciáciu v konaní oprávnený mal
konajúci správny orgán voliť príslušné inštitúty v procesných predpisoch a v konaní s navrhovateľom
nepokračovať a nepovažovať ho za účastníka reštitučného konania, nedoručovať navrhovateľovi výzvy,

rozhodnutia, nepodávať navrhovateľovi informácie a podobne, nakoľko odporca je ex lege povinný
skúmaťotázkusplneniapodmienoknazačatieakýchkoľvekavšetkýchreštitučnýchkonaní.Podmienkou
povereniaješpecifikáciaosôb,ktorávyplývazpredloženýchzápisníc,ktorýchprílohoujemennýzoznam
zúčastnených vrátane oprávnených osôb. Prístup odporcu ako aj prvostupňového súdu navrhovateľ
považoval za formalistický, opomínajúci platne prejavenú vôľu oprávnených osôb, ktorý jednoznačne

smeruje k uplatneniu reštitučných nárokov prostredníctvom spoločného zástupcu. Navrhovateľ vníma
spoločného zástupcu v medziach predložených dôkazov za zrozumiteľné, jednoznačné a formulované
tak, že je bez akýchkoľvek pochybností nich zrejmé, kto je povereným spoločným zástupcom, ktoré
osoby poverenie udelili (všetky osoby zúčastnené na členskej schôdzi) a na aký konkrétny právny
úkon bolo toto poverenie udelené (na všetky úkony súvisiace s uplatnením reštitučných nárokov). Z

predloženej dokumentácie vyplynulo, že za navrhovateľa konal predseda, resp. riadne splnomocnený
zástupca, ktorý bol v tom čase Ing. Y. F.. Ďalej poukázal na to, že obe spoločenstvá boli združené
v jednom združení, tieto si zvolili, aby ich zastupovalo predstavenstvo navrhovateľa, pričom títo
zástupcovia mohli za oprávnené osoby konať samostatne a bez obmedzenia, avšak zároveň nebolo
vylúčeným, aby pri uzatvorení dohody figuroval štatutárny orgán predseda navrhovateľa, ktorý bol v

tom čase navonok poverený konať za navrhovateľa. Taktiež uviedol, že chýbajúci pojem v označení
právnehopredchodcunavrhovateľajelendôsledkomzjavnejchybyvpísaní,ktoránemôžeskonštituovať
právnu irelevanciu vykonaného úkonu navrhovateľa. Ďalej poukázal navrhovateľ na to, že rozsudok trpí
ďalšou vadou spočívajúcou v zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, nakoľko jeho odôvodnenie
nezodpovedá ustáleným požiadavkám naň kladeným. Súd zastal názor, že je sporným, či nárok na

vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona o pôde bol uplatnený v jeho intenciách. V tomto koncepte sa
vyjadruje súd nezrozumiteľne a nekonštatuje jasný záver o tom, či nárok na vydanie bol alebo nebol
uplatnený v súlade so všeobecnými záväznými predpismi. Podľa názoru navrhovateľa je neprípustným,
aby rozhodnutie súdu v tak závažnom aspekte celej posudzovanej právnej veci v rozsudku konštatovalo
jehospornosťbezzaujatiajehostanoviska,ktorébyodpovedalonapredbežnúotázkuosúlade/nesúlade

uplatnenia nároku so všeobecne záväzným predpismi na úseku reštitúcií.

Súčasne súdom nebol rešpektovaný v uvedenej otázke už skôr vyslovený právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 2Sžo/226/2009, ktorý konštatoval, že navrhovateľ si
riadne uplatnil reštitučný nárok v súlade so zákonom o pôde, pričom pochybenia v konaní boli prítomné

len na strane odporcu. Z ohľadom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva mal za to, že je
potrebnérozsudoksúduprvéhostupňapovažovaťzanepreskúmateľný,čonadrámecvyššieuvedených
skutočností taktiež spôsobuje nezákonnosť rozsudku. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil, eventuálne aby zrušil rozhodnutie odporcu a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril, pričom zotrval na doterajších vyjadreniach k
veci, žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Účastníci konania sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z
dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejnéhovyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s
§ 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je

dôvodné.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).

Podľa § 250l ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil

rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku neschválil dohodu o vydaní
nehnuteľností, ktorú uzatvorili dňa 10.2.1993 Slovenská republika, Lesy Malacky, š.p. Sasinkova 7,
Malacky a Združenie vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti Malacky vzhľadom na nesplnenie
podmienky uvedenej v § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb..

Účelom zákona č. 229/1991 Zb. o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkový krívd ku ktorým
došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období 1948 - 1989, dosiahnuť
zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov
k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v

súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval
a) na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenia týchto
zákonov aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,
b) obytné budovy, poľnohospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej
usadlosti včítane zastavaných pozemkov,

c) obytné hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodársku včítane zastavaných pozemkom,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona o pôde č. 229/1991 Zb.).

Pre konanie pozemkového úradu pre navrátenie vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutia o priznaní

právaanáhradmupodľa§6ods.1,2,3platiavšeobecnépredpisyosprávnomkonaní,tedaustanovenia
zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení (ďalej len ,,správny poriadok“).

Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území, a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k

pôvodnejpoľnohospodárskejusadlostiprešlinaštátalebonainéprávnickéosobyvdobeod25.februára
1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe
od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch
uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto
lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b)dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú s vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba

k tejto časti nehnuteľnosti,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
jeho deti.

Podľa § 9 ods. 1 až 7 zákona č. 229/1991 Zb. nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a
zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou
do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

(2) Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

(3) Rozhodnutie okresného úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd.

(4) Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti
okresný úrad.

(5) Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej
nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo
dôležitých záujmov iných vlastníkov.

(6) K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v/ vzniká v prospech povinnej osoby vecné
bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu podľa
odseku 2.

(7) Proti rozhodnutiu okresného úradu podľa odsekov 4 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd.

Podľa § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa
osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb.) alebo ku ktorým zaniká užívacie právo,
(§ 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.) sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva na spoločných

nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. (Zákon SNR č. 81/1949 Zb. SNR
o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných
právnych útvarov) Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké.
Nie je prekážkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto

prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy(Občiansky zákonník).

(2) Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných
zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov.

Podľa § 42a os. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. právo oprávnených osôb uvedených v § 37 ods. 1
a 2 nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do 31.12.1993. Lehoty na
predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom
konaní; dôkazy možno okresnému úradu predložiť najneskôr do 31.12.1995, inak právo zanikne. Do

vydania nehnuteľností podľa odseku 1 je doterajší vlastník povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať
podľa osobitného predpisu. 54) Ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa odseku 1 alebo ak sa
nehnuteľnosti nevydajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.

Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sapovažujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods.1 - 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie

o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Predpokladom vydania nehnuteľnosti podľa zákona o pôde alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti
(podľa zákona č. 229/1991 Zb.), ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila
reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 9 ods. 1 zákona a zároveň povinnú osobu vyzvala

na vydanie nehnuteľnosti, preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených
v § 4 ods. 1, 2, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1984 do 1.1.1990) na
štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 6 ods. 1, 2, právo na
navrátenie vlastníctva, priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 13 ods.
1 zákona o pôde, resp. uvedenej v § 42a zákona č. 330/1991 Zb. a žiadané pozemky ku dňu odňatia

mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1. Od osoby uplatňujúcej reštitučný nárok podľa zákona o pôde sa
vyžaduje splnenie podmienky štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky trvalého pobytu
na území Slovenskej republiky.

Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnom prípade rozhodnutie odporcu o neschválení dohody o

vydaní nehnuteľnosti je vzhľadom na jeho záver nedostatočne zdôvodnené a vo veci bol nedostatočne
zistený skutkový stav (§ 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP).

Navrhovateľ ako odvolateľ namietal a poukázal na to, že odporca ako správny orgán pri svojom
rozhodovaní nezohľadnil základné skutočnosti, na ktoré mal pri svojej rozhodovacej činnosti prihliadať.

Zdôraznil, že je nepochybným, že členovia navrhovateľa sú opravenými osobami podľa § 4 ods. 1
zákona č. 92/1991 Zb., pričom podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/19991 Zb. je týmto osobám vo
vzťahu k uplatňovaniu nároku na vydanie nehnuteľností a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
v pozemkových úpravách priznaná možnosť určiť si tzv. spoločného zástupcu alebo spoločných
zástupcov.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. bližšie nevymedzuje obsah pojmu „výzva“. Za
písomnú výzvu treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti popísané právnym
poriadkom pre platný právny úkon (najmä náležitosti uvedené v ustanoveniach § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej vydala vec, ktorú ku dňu účinnosti

tohto zákona má v držbe. Zákon č. 229/1991 Zb. neupravil reštitúcie špecifické pre podmienky
Slovenska. Preto ich rieši republikový právny predpis, a to štvrtá časť zákona SNR č. 330/1991
Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 330/1991 Zb.“). Pre prípad navrátenia vlastníctva k spoluvlastníckym podielom podielnikov v

bývalých urbároch, komposesorátoch a podobných pozemkových spoločenstvách (§ 37 ods. 1 zákona
č. 330/1991 Zb.) ustanovenie § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., z dôvodu hospodárnosti
konania, obsahuje podmienku na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva podielnikov v pozemkových spoločenstvách, a to určiť oprávnenými osobami(spoluvlastníkmi) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) spolu s určením spôsobu jeho (ich)
konania, pričom na toto je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. V zmysle zákonného ustanovenia
§ 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. bývalí členovia urbáru mohli poveriť svojho zástupcu na

uplatnenienárokunavydanienehnuteľnosti.Totopoverenievšakmuselobyťzrozumiteľné,jednoznačné
a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným
zástupcom, ktoré osoby poverenie udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené. Určením
spoločného zástupcu oprávnenými osobami podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., za účelom
uplatnenia nárokov jednotlivých podielnikov pozemkového spoločenstva podľa zákona č. 229/1991

Zb., nezanikajú ich práva a povinnosti účastníkov konania v reštitučnom konaní, obzvlášť, ak sú
ich prejavy vôle odlišné, resp. nekorešpondujú s obsahom plnej moci udelenej zvolenému zástupcovi
väčšiny podielnikov pozemkového spoločenstva resp. ak plná moc úplne absentuje.

Bývalý členovia urbáru mohli poveriť svojho zástupcu na uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti v
zmysel 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.. Toto poverenie však musí byť zrozumiteľné a jednoznačné

a formulované tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kto je povereným spoločným
zástupcom, ktoré osoby poverili, poverenie udelili a na aký konkrétny právny úkon bolo udelené
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sž-o-KS/168/2004).

Vychádzajúc z teórie práva platí, že vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom je zmluvným

vzťahom. Dohoda o plnomocenstve môže byť uzavretá písomne, ústne, dokonca aj konkludentne.
Plnomocenstvo je iba jednostranným právnym úkonom, ktorým zastúpený dáva správnemu orgánu
na vedomie, že ho splnomocnenec je oprávnený zastupovať. Podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku
„splnomocnenie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do
zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstva upustiť.“

Ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. nespája vznik oprávnenia na zastupovanie s
udelením písomného plnomocenstva, určuje iba to, že splnomocnenie treba „preukázať“ písomným
plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Podľa odbornej literatúry (Kolektív
autorov: Správne konanie komentár k správnemu poriadku. Tlačová, edičná a propagačná služba,
Bratislava 1969, s. 63) písomné plnomocenstvo je možné nahradiť čestným vyhlásením. Plnomocenstvo

má iba deklaratórnu povahu. To, že neexistuje v písomnej podobe, neznamená, že vzťah zastúpenia
neexistuje. Preukázané až následne neznamená, že zastupovanie v rozhodnej dobe neexistovalo.
Správny poriadok neurčuje ani to, že písomné plnomocenstvo je potrebné „vopred“ predložiť správnemu
orgánu. Ak plnomocenstvo bude predložené správnemu orgánu dodatočne, nedostatok písomného
plnomocenstvajezhojenýaúkony,ktorézástupcavykonalpredpredloženímpísomnéhoplnomocenstva

sú schválené účastníkom konania. Za písomné plnomocenstvo je potrebné považovať aj akýkoľvek
písomný prejav, ktorým účastník konania dáva najavo, že konkrétna osoba ho mohla a v akom rozsahu
zastupovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že odporca ako správny orgán uvedené ustanovenia

zákona č. 330/1991 Zb. opomenul a nezohľadnil pri svojom rozhodovaní tak, ako to predvída platná
právna úprava.

Z vyjadrenia odporcu (pôvodne Obvodného pozemkového úradu v Malackách) zo dňa 17.9.2013
vyplýva, že k uplatnenému nároku boli priložené menné zoznamy pôvodných vlastníkov

(spoluvlastníkov) a ich dedičov (oprávnených osôb), avšak bez dokladov dokazujúcich ich oprávnenosť.

Ďalej odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rozhodnutí odporcu je uvedený subjekt ako
Združenie vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti Malacky, zastúpené predsedom Ing. Y. F., pričom
v rozsudku krajského súdu je uvedený navrhovateľ ako Združenie vlastníkov podielov urbárskej a

želiarskej spoločnosti v Malackách.

S poukazom na uvedené ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. bude predovšetkým
potrebné v konaní pred odporcom skúmať, či nárok na vydanie nehnuteľností (výzva na vydanie
nehnuteľnosti, Združenia vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti Malacky zo dňa 14.12.1992,

doručená Pozemkovému úradu Bratislava dňa 15.12.1992) uplatnila oprávnená osoba resp. oprávnené
osoby na pozemkovom úrade s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb., t.j. či
nároknavydanienehnuteľnostineuplatnilioprávnenéosoby(ktorýmibymalibyťjednotlivéfyzickéosoby
s poukazom na ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 229/1991 Zb., resp. ich právny nástupcovia) prostredníctvomspoločného zástupcu v zmysle § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb.. Jednoznačne bude tiež potrebné
predovšetkým určiť, aké nehnuteľnosti boli žiadané v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., čo je možné
identifikovať prostredníctvom zápisu v pozemkovej knihe, a ustáliť, či išlo o pozemky resp. podiely na

spoločnej nehnuteľnosti majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov
(§ 37 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.) a či sa má aplikovať v prejednávanej veci režim podľa § 37
ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb.. V tomto kontexte ustáliť o aké konkrétne pozemky, ktorého bývalého
pozemkového spoločenstva išlo a v súvislosti s týmto bude potrebné náležite a podrobne sa venovať
a vyhodnotiť aj zápisy z valného zhromaždenia ,,Združenia vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti

- obec urbárska zo dňa 25.10.1992“ a aj zápis z valného zhromaždenia vlastníkov podielov urbárskej
spoločnosti - obec domkárska zo dňa 25.10.1992, či z týchto je alebo nie je možné určiť tzv. spoločného
zástupcu na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľností a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva.
Budepotrebnéposúdiťtietovkontextesvýzvaminavydanienehnuteľnostipodľa§9zákonač.229/1991
Zb. - uplatnenie nároku zo dňa 14.12.1992, ktoré bolo doručené zo strany ,,Združenia vlastníkov
podielov urbárskej spoločnosti“ Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek dňa 15.12.1992 v spojitosti s

podaním zo dňa 27.12.1993 a to zo strany Združenia vlastníkov podielov urbárskej spoločnosti Malacky,
ktorým bola Pozemkovému úradu Bratislava v prílohe doručená dohoda o vydaní majetku v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde uzatvorená medzi : oprávnené osoby : Združenie vlastníkov
podielov urbárskej spoločnosti Malacky a Lesmi Malacky š.p., či sú nárokmi na vydanie nehnuteľností
v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. uplatnenými oprávnenými osobami v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č.

229/1991 Zb. v spojení s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1990 Zb..

Uvedené skutočnosti bude potrebné tiež posúdiť z hľadiska toho a s poukazom na to, keď ešte pôvodne
Pozemkový úrad Bratislava vydal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 30.03.1994 vo vzťahu k tzv.
Domkárskej spoločnosti Malacky, resp. ten istý pozemkový úrad výzvou zo dňa 29.12.1992 opätovne vo

vzťahu k domkárskej spoločnosti Malacky vyzýval na uzavretie dohody o vydanie nehnuteľností, výpis
z pozemkovej knihy, identifikáciu výpisu z pozemkovej knihy a na predloženie dokladov o prechode
vlastníckeho práva z vlastníka na Československý štát, tiež výzvou zo dňa 17.11.1995 vyzýval už
združenie vlastníkov a podielnikov domkárskej a železiarskej spoločnosti Malacky na predloženie
dôkazov podľa § 42a ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.. Najvyšší súd poukazuje v hore uvedených

súvislostiach na princíp právnej istoty a na to, že predmetné reštitučné konanie trvá príliš dlho a je v ňom
zmätok, pričom úrady konali s uvedenými subjektami bez toho, aby s poukazom na zásadu súčinnosti
v konaní, už v začiatku konania riešili základnú otázku v konaní, kto v konaní vystupuje ako oprávnená
osoba s poukazom na § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. a kto prípadne je v konaní s poukazom na
ust. § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 330/1991 Zb. spoločným zástupcom oprávnených osôb.

V naznačenom smere odporca bude vo veci ďalej konať, posúdi v zmysle námietok navrhovateľa,
či navrhovateľ, resp. či tvrdený spoločný zástupca oprávnených osôb uplatnil nárok na vydanie
nehnuteľností v súlade s § 37 ods. 1 resp. 2 zákona č. 330/1991 Zb. na príslušnom pozemkovom úrade
v zákonom stanovených lehotách. Podľa názoru odvolacieho súdu zdôvodnenie rozhodnutia odporcu o

neschválení dohody o vydanie nehnuteľnosti len v tom zmysle, že v predloženej dohode je uvedená ako
oprávnená osoba Združenie vlastníkov podielov urbárske spoločnosti Malacky a nie oprávnené osoby
v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v uvedených súvislostiach je vyslovené ako predčasné.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné najskôr skúmať, či v predmetnej reštitučnej veci bol podaný

návrh oprávnených osôb v zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 37 ods. 1, 2 zákona č.
330/1991 Zb., nakoľko tieto skutočnosti z odôvodnenia rozhodnutia odporcu nevyplývajú. Podľa názoru
odvolacieho súdu, ak by bolo preukázané, že oprávnené osoby v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 229/1992
Zb. podali takýto návrh v súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. bolo by na mieste skúmať, resp.
vysloviť sa, či takáto dohoda mohla alebo nemohla byť podpísaná za oprávnené osoby týmto spoločným

zástupcom v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v spojení s prílohou, v ktorej by bol aktuálny
zoznam oprávnených osôb, ktorý sa nachádza v administratívnom spise.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo teda k zrušeniu rozhodnutia odporcu a vráteniu veci s
poukazom na ustanovenie § 250ja ods. 4 OSP, pričom súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané

právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Vzhľadom na zmenu rozsudku krajského súdu vo veci samej, rozhodol odvolací súd o trovách celého
konania vrátane konania pred krajským súdom (§ 24 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prváOSP) tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 250k
ods. 1 OSP.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 151 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu ich nevyčíslenia nepriznal.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa

1.7.2016.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods.
1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.