Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206832
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6114206832.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa W.. I.

E., L.. XX. XX. XXXX, J. X. L. XX, XXX XX D. Ľ., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného
JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova č. 26, 974 05 Banská Bystrica, proti
odporcovi 1) W.. I. O., L.. XX. XX. XXXX, J. X. L. Č.. XXX/XX, XXX XX D. Ľ., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky a odporkyni 2) J.. P. O., L.. XX. XX. XXXX, J. X. L. Č.. XXX/XX, XXX XX D. Ľ.,
štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 36 034,81 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca 1) a odporkyňa 2) sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 36 034,81
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,90 % ročne od 14. 10. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy

konania vo výške 2 162,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 2 004,19 eura za zastúpenie
advokátkou, zástupkyni navrhovateľa a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25. 03. 2014 domáhal voči odporcovi 1) a odporkyni
2) spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 36 034,81 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že
na základe požiadaviek odporcu 1) a odporkyne 2) o finančnú výpomoc v roku 2010 a v roku 2011
poskytol odporcovi 1) a odporkyni 2) na viackrát pôžičku peňazí v celkovom objeme spolu 36 034,81

eura. Odporca 1) a odporkyňa 2) sa zaviazali pôžičku vrátiť pôvodne do 13. 10. 2011, čo však nedodržali.
Dňa 20. 06. 2012 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom na jednej strane a odporcom 1) a odporkyňou
2) ako dlžníkmi na druhej strane uzatvorená písomná dohoda o splátkach a uznanie dlhu dlžníkmi, z
ktorej obsahu je zrejmé, že odporca 1) aj odporkyňa 2) uznali svoj záväzok z pôžičky, čo do výšky
36 034,81 eura, aj čo do právneho dôvodu vzniku - pôžička peňazí. V zmysle predmetnej dohody sa
odporca 1) a odporkyňa 2) zaviazli svoj dlh vyrovnať v splátkach v dodatočnej lehote najneskôr do 31.
12. 2012. Spolu s tým sa odporca 1) a odporkyňa 2) zaviazali uhradiť aj úrok z omeškania v dohodnutej

výške 8,9 % ročne zo sumy 36 034,81 eura od 14. 10. 2011 do jeho zaplatenia. Do dnešného dňa však
svoj záväzok riadne a včas nesplnili, a to ani čiastočne. Odporcovia napriek viacerým výzvam dlh voči
navrhovateľovi neuhradili. Navrhovateľ si uplatnil za omeškanie odporcu 1) a odporkyne 2) aj zákonný
úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, t. j vo výške 9,5 % ročne. Na základe uvedeného
sa navrhovateľ po zmene návrhu pred vydaním platobného rozkazu v podaní doručenom súdu dňa 20.
05. 2014 domáhal zaviazania odporcu 1) a odporkyne 2) spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
sumu 36 034,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 14. 10. 2011

do zaplatenia a nahradiť trovy konania.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 20RO/100/2014-16 zo dňa 28. 05. 2014, voči ktorému podal
odporca 1) a odporkyňa 2) včas odôvodnený odpor vo veci samej, čím podľa § 174 ods. 2 OSP došlo
k zrušeniu vydaného platobného rozkazu v celom rozsahu.

Odporca 1) v podanom odpore uviedol, že pôžička nebola poskytnutá vo výške 36 034,81 eura, pôžičku
si vzal navrhovateľ vo E. banke a preukázal sa iba návrhom z banky na poskytnutie pôžičky, ale originál
žiadosti mu nebol poskytnutý, a tak nevie o akú výšku pôžičky ide. Pôvodne mala byť pôžička poskytnutá
vo výške 17 000,00 eur. Celá suma mu nebola požičaná, na čom trvá. Všetky prevody prebiehali formou

prevodov na účet manželky vo VÚB. Ďalej uviedol, že dohoda o splátkach a uznanie dlhu, ktorá bola
uzatvorená dňa 20. 06. 2012 vo výške 36 034,81 eura zo strany navrhovateľa a odporcu 1) bola pod
tlakom navrhovateľa. Manželka /odporkyňa 2)/ odmietla danú dohodu podpísať a opakovane tvrdila, že
tak vysokú čiastku nemôže byť dlžný. Na opakovaný nátlak navrhovateľa, že je dôležitý aj jej podpis,
aby mohol pristúpiť k záložnému právu na nehnuteľnosť, to manželka /odporkyňa 2)/ podpísala pod
podmienkou, že to predloží pri vyplácaní dlhu, čo navrhovateľ aj potvrdil, ale do písomnej dohody to

nezahrnul. Navrhovateľ neuviedol, že dohoda o splátkach medzi odporcom 1) a odporkyňou 2), ktorá
mala byť vyrovnaná k 31. 12. 2012 bola z jeho strany spísaná z dôvodu zavkladovania záložného práva
k nehnuteľnosti. Navrhovateľ bol informovaný a bol si vedomý, že finančná čiastka nebude splatená,
čo samotné jeho vyjadrenie bolo: „To nevadí.“ Navrhovateľ žiadal úroky vo výške 8,9 % ročne, ale
nie z celkovej výšky 36 034,81 eura, ale z výšky pôžičky, o ktorú si vo E. požiadal navrhovateľ a oni

ako odporcovia ju mali splácať v mesačných splátkach po 600,00 eur na účet navrhovateľa. Svoj dlh
voči navrhovateľovi sa odporca 1) snažil splácať pokiaľ to finančná situácia umožnila, do obdobia, kým
neprišiel o zamestnanie. Navrhovateľ neuvádza ani výšku uhradených platieb na jeho účet. Odporca
1) ďalej namietal, že na výzvu na plnenie zaslanú navrhovateľom reagoval v lehote do 15 dní. Ďalej
namietal výšku úroku z omeškania, ktorú navrhovateľ raz uvádzal 8,9 % ročne a raz 9,5 % ročne. Ďalej

odporca 1) nesúhlasil so zaplatením súdneho poplatku za návrh a trov zastúpenia, nakoľko navrhovateľ
pravdepodobne svoju zástupkyňu neinformoval o svojich skutočných krokoch a úmysloch, aké mal voči
odporcovi 1) a odporkyni 2), aby prebehlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnosti. Odporca 1) trvá
na tom, že podpis manželky /odporkyne 2)/ na uznaní dlhu vo výške 20 000,00 eur, ktoré si údajne
požičal odporca 1) vo výške dlhu 20 000,00 eur, ktorý zástupkyňa navrhovateľa nepredložila ako dôkaz,

lebo na jej žiadosť odmietajú túto čiastku vydokladovať, čo zástupkyňa navrhovateľa vo svojom návrhu
neuvádza. Ďalej nie je uvedené, že navrhovateľ vedel o finančnej situácii v rodine a preto sa spoločne
odporca 1) a navrhovateľ dohodli na záložnom práve k nehnuteľnosti dovtedy, kým mu nebude dlh
vyrovnaný, s čím odporca 1) súhlasil a nenamietal. Ohľadne náhrady trov konania odporca 1) uviedol,
že s ňou nesúhlasí, nakoľko si nie je vedomý tak vysokého dlhu. Zástupkyňa navrhovateľa a navrhovateľ

odmietli spolupracovať pri žiadosti o vydokladovaní sumy, ako navrhovateľ uvádzal odporkyni 2), že
má všetko riadne podložené a môže to vydokladovať. Nikdy nešlo o úrok z celej dlžnej sumy, ako tvrdí
navrhovateľ, ale o úrok z pôžičky, ktorú si požičal z E. až do jej úplného splatenia. Odporkyni 2) bol
predloženýinformatívnynávrhpôžičky,aleoriginálzmluvyoposkytnutípôžičkyajejvýškujejneposkytol.
Odporcovi 1) a odporkyni 2) navrhovateľ poskytol z danej pôžičky určitú finančnú čiastku, ktorú odmieta

predložiť. Na základe uvedeného navrhol, aby súd nariadil vo veci pojednávanie, a taktiež požiadal o
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odporkyňa 2) v podanom odpore uviedla, že pôžička nebola poskytnutá vo výške 36 034,81 eura.
Pôžičku si vzal navrhovateľ vo E. a preukázal sa iba návrhom z banky na poskytnutie pôžičky, ale

originál žiadosti jej poskytnutý nebol, tak nevie o akú výšku pôžičky ide. Pôvodne mala byť poskytnutá
vo výške 17 000,00 eur. Celá suma jej nebola požičaná, na čom trvá. Všetky prevody prebiehali formou
prevodov na účet odporkyne 2) vo VÚB. Dohoda o splátkach a uznanie dlhu, ktorá bola uzatvorená
dňa 20. 06. 2012 vo výške 36 034,81 eura zo strany navrhovateľa a odporkyňou 2) bola pod tlakom
navrhovateľa. Odporkyňa 2) uvádza, že odmietla danú dohodu podpísať a opakovane tvrdila, že tak

vysokú čiastku nemôžu byť dlžní. Na opakovaný nátlak navrhovateľa, že je dôležitý aj podpis odporkyne
2), aby mohol pristúpiť k záložnému právu na nehnuteľnosti to odporkyňa 2) podpísala pod podmienkou,
že to predloží pri vyplácaní dlhu, čo aj potvrdil, ale do písomnej dohody to nezahrnul. Ohľadne ďalších
skutočností uviedla v podanom odpore to, čo aj odporca 1). Odporkyňa 2) žiadala, aby súd nariadil vo
veci pojednávanie a aby jej priznal oslobodenie od plateniach súdnych poplatkov.

K podaným odporom odporcu 1) a odporkyne 2) navrhovateľ uviedol, že popiera tlak na odporcov, obaja
odporcovia boli s dohodou oboznámení ešte pred jej podpisom. Vzhľadom na uznávací prejav vôleodporcov ako dlžníkov, a tým založenú právnu domnienku existencie dlhu, považoval právny základ
uplatneného nároku a jeho výšku doposiaľ za nesporne preukázanú.

Uznesením č. k. 12C/211/2014-94 zo dňa 06. 03. 2015 súd odporcovi 1) a odporkyni 2) oslobodenie
od súdnych poplatkov nepriznal. Po včas podanom odvolaní voči uzneseniu Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 17Co/373/2015-105 zo dňa 16. 12. 2015 zmenil uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 12C/211/2014-94 zo dňa 06. 03. 2015 tak, že odporcovi 1) a odporkyni 2) priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2 poplatkovej povinnosti.

Voči uzneseniu č. k. 12C/211/2014-111 zo dňa 05. 02. 2016, ktorým súd uložil odporcovi 1) a odporkyni
2) povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť súdny poplatok za odpor vo výške 1 081,00
eur, podali odporca 1) a odporkyňa 2) odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté, keď súd postupom
podľa § 209 ods. 2 OSP podané odvolania predloží odvolaciemu súdu až po rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 04. 2016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
predloženými v spise, z prednesov účastníkov a zástupkyne navrhovateľa zistil nasledovný skutkový
stav: navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom 1) a s manželkou odporcu 1), odporkyňou 2), ako
dlžníkmi dňa 20. 06. 2012 dohodu o splátkach a uznanie dlhu dlžníkmi, podľa ktorej dlžníci svojím

podpisom na tejto dohode uznávajú bez výhrad svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky, a to vo
výške 36 034,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,9 % ročne z tejto sumy od 14. 10. 2011 do
zaplatenia. Dlh vznikol nevrátením peňažnej sumy v uvedenej výške dlžníkmi veriteľovi, ktorú si predtým
od neho požičali na krytie svojich dlhov voči iným veriteľom. Dlžníci sa v dohode zaviazali veriteľovi
splácať dlh spoločne a nerozdielne s tým, že dlh uhradia do 31. 12. 2012, a to v mesačných splátkach

po 200,00 eur k 20-temu dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou v júli 2012, pričom posledná splátka
bude v decembri 2012 vo výške celého zostatku dlhu vrátane úrokov z omeškania. V dohode bolo ďalej
uvedené, že splátky budú platiť spoločne, počnúc dňom podpisu tejto dohody, a to pod stratou výhody
splátok na v dohode uvedené číslo účtu. Podpisy odporcu 1) a odporkyne 2) na dohode o splátkach
a uznaní dlhu dlžníkmi sú ich vlastné, čo potvrdili na pojednávaní pred súdom, aj po nahliadnutí do

originálu uvedenej dohody o splátkach, ktorú predložil navrhovateľ na pojednávaní. Právnym dôvodom
vzniku dlhu, ktorého výška bola uvedená v dohode o splátkach a uznaní dlhu dlžníkmi, boli viaceré ústne
dohodnuté zmluvy o pôžičke. Prevody peňažných prostriedkov navrhovateľa odporcom boli vykonané
hotovostne aj bezhotovostne. Bezhotovostne na účet odporkyne 2) vedený vo VÚB banke, a.s. na účet
odporcu 1) vedený v D.. Odporcovia na preukázanie neexistencie výšky dlhu uvedeného v dohode o

uznaní dlhu nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by výšku dlhu spochybňovali, keď na pojednávaní pred
súdom uviedli, že okrem výpisu z účtu odporkyne 2) boli peňažné prostriedky poskytované aj na účet
odporcu 1) a taktiež, že peňažné prostriedky boli poskytované aj v hotovosti. Na základe uvedeného
súd nevykonal navrhnutý dôkaz odporcami, a to výpisom zo zrušeného účtu odporcu 1) v D., a.s. a
to z dôvodu, že sami potvrdili, že odovzdávanie peňažných čiastok prebiehalo aj v hotovosti, a preto

ani prípadné ďalšie úhrady od navrhovateľa na účet odporcu 1) nemohli hodnoverne preukázať výšku
dlhu, keďže časť peňažných prostriedkov bola navrhovateľom odovzdaná odporcom aj v hotovosti.
Tvrdený nátlak na podpis na odporkyne 2) na dohode o splátkach a uznaní dlhu preukázaný nebol,
keď odporcovia nepredložili, ani neoznačili žiadny dôkaz, ktorý by ich tvrdenia preukazoval. Odporcovia
napriek súdom vyjadreného predbežného právneho posúdenia veci, že ak niekto uzná písomne, že

zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval a že odporcov
zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že dlh v čase uzatvorenia dohody o splátkach a
uznaní dlhu dlžníkmi neexistoval, nepredložili a neoznačili žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali skutočnosti
uvedené v dohode o splátkach a uznaní dlhu dlžníkmi.

Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 133 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“) skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd

za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Podľa§142ods.3zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlenOSP),ajkeďmalúčastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že listina vlastnoručne podpísaná účastníkmi konania
dňa 20. 06. 2012 E. D. Ľ., označená ako Dohoda o splátkach a uznanie dlhu dlžníkmi (č. l. 3 spisu),
obsahuje všetky náležitosti uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Na uvedenej listine je

bez akýchkoľvek pochybností zachytený prejav vôle odporcu 1) a odporkyne 2) spoločne a nerozdielne
zaplatiť svoj dlh navrhovateľovi, ktorý bol určený, čo do výšky sumou 36 034,81 eura a úrokmi z
omeškania vo výške 8,9 % ročne odo dňa 14. 10. 2011 do zaplatenia a taktiež čo do právneho dôvodu,
ktorýmje,žedlhvznikolnevrátenímpeňažnejsumyvuvedenejvýškedlžníkmiveriteľovi,ktorúsipredtým
od neho požičali na krytie svojich dlhov voči iným veriteľom. Obsahuje taktiež výslovne určený záväzok,

že dlžníci sa zaviazali vrátiť peňažný dlh navrhovateľovi spoločnej a nerozdielne, a to tam uvedeným
spôsobom v mesačných splátkach a na tam uvedené číslo účtu. Podporne súd uvádza, že pravdivosti a
správnosti údajov uvedených na uvedenej listine svedčia aj listiny predložené odporcom 1) a to Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (č. l. 32 - 34 spisu), Dohoda o splátkach a uznanie
dlhu dlžníkmi (č. l. 38 spisu), v ktorých je výška dlhu totožná s výškou uvedenou v dohode o uznaní.

Taktiež e-mail navrhovateľa adresovaný odporkyni dňa 14. 10. 2011 (č. l. 143 spisu) obsahuje výšku
dlhu 36 034,81 eura, spolu so žiadosťou o jej odsúhlasenie, pričom odpoveď na odsúhlasenie dlhu
navrhovateľovi zo strany odporcov zaslaná nebola. Odporcovia existenciu viacerých zmlúv o pôžičke,
prijímanie peňažných prostriedkov od navrhovateľa či už bezhotovostne na bankový účet odporcu
1) alebo odporkyne 2), alebo bezhotovostne, či existenciu dlhu voči navrhovateľovi nespochybňovali,

poukazovali na svoje nepriaznivé majetkové pomery a na to, aby navrhovateľ preukázal skutočnú výšku
požičaných prostriedkov odporcom.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, musí teda spĺňať tak náležitosti
predpísaná ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka (písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť

dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšku), ako aj všeobecné náležitosti právneho úkonu (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť prejav vôle vykonaný
okrem iného určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Prejav vôle dlžníka prejavený do uznávacieho
prehlásenia je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom objektívne pochopiteľný, inak povedané, môže
typický účastník v postavení adresáta (veriteľa) túto vôľu bez rozumných pochybností o jej právnom

obsahu zodpovedajúcim spôsobom vnímať. Uznanie dlhu je podľa § 558 Občianskeho zákonníka
samostatným zaisťovacím inštitútom. Zaisťovaciu funkciu (zabezpečovaciu) plní tým, že zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania.

Na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevzniká namiesto pôvodného

záväzkového vzťahu nový záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, zakladá sa ním iba právna
domnienka,žedlhvčasejehouznaniaexistoval.Súdouvedenejprocesnejskutočnostipodľa§133OSP
informoval aj prítomných na pojednávaní podľa § 100 ods. 1 posledná veta OSP. Procesným dôsledkom
uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Odporcovia nepreukázali žiadnymi
dôkaznými prostriedkami, že dlh v čase jeho uznania voči navrhovateľovi v uvedenej výške netrval.

Pokiaľ ide o vykonané úhrady, na ktoré odporcovia poukázali a to dňa 26. 07. 2011 vo výške 300,00 eur
(č. l. 24 spisu), dňa 10. 06. 2011 vo výške 600,00 eur (č. l. 25 spisu), 12. 04. 2011 vo výške 600,00 eur (č.
l. 26 spisu), dňa 08. 03. 2011 vo výške 350,00 eur (č. l. 27 spisu), dňa 13. 12. 2010 vo výške
600,00 eur (č. l. 27 spisu), dňa 18. 01. 2011 vo výške 600,00 eur, dňa 17. 08. 2011 vo výške 250,00 eur a
dňa 18. 10. 2011 vo výške 200,00 eur (č. l. 142 spisu), tak všetky tieto platby boli realizované odporcami

navrhovateľovi pred podpísaním dohody o splátkach a uznaním dlhu dlžníkmi, ktorá bola podpísaná dňa
20. 06. 2012, teda uvedené skutočnosti nemôžu spochybniť existenciu dlhu, ktorý odporcovia uznali dňa
20. 06. 2012 vo výške 36 034,81 eura. Odporcovia nepreukázali, že by po dni uzatvorenia dohody o
splátkach a uznaní dlhu dlžníkmi uhradili navrhovateľovi akúkoľvek peňažnú čiastku. Tvrdenia o nátlakunaodporkyňu2)priuzatváranídohodyosplátkachpreukázanéneboli,aninebolipredloženéčioznačené
dôkazné prostriedky, ktoré by mali uvedené tvrdenie preukázať. Ani odporcom 1) predložené kópie listín
nepreukazujú neexistenciu dlhu voči navrhovateľovi či jeho inú výšku, keď predložená a nepodpísaná

Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (č. l. 32 - 34 spisu) tiež uvádza, že hodnotu
zabezpečenej pohľadávky tvorí istina vo výške 36 034,81 eura. Taktiež odporcom 1) predložená kópia
Dohody o splátkach a uznanie dlhu dlžníkmi (č. l. 38 spisu) obsahujúca vlastnoručný podpis odporcu
1), obsahuje uvedenie výšky dlhu 36 034,81eura. Pravdivosti tvrdení odporcov v podaných odporoch
nesvedčí ani tá skutočnosť, že pokiaľ v nich uvádzali, že „Všetky prevody prebiehali formou prevodom

na účet manželky“ (č. l. 19 spisu), a „Všetky prevody prebiehali formou prevodom na účet žalovanej
vo E.“ (č. l. 41 spisu), podľa zhodného vyjadrenia odporcu 1) a odporkyne 2) na pojednávaní prijali od
navrhovateľa aj peňažné prostriedky v hotovosti a tiež podľa ich vyjadrenie boli vykonávané aj prevody
na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Ani ostatné tvrdené skutočnosti odporcov o vzájomnej e-
mailovej komunikácii, či o tom, že navrhovateľ si mal požičať peňažné prostriedky a tieto ďalej požičať
odporcom, či o zamýšľanom uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva, či o podvode tretej strany

voči odporcom, tieto nevyvracajú nijakým spôsobom, že dlh odporcov voči navrhovateľovi vo výške
uvedenej v Dohode o uznaní dlhu trval.

Nakoľko odporcovia v dohode o splátkach a uznaní dlhu dlžníkmi zo dňa 20. 06. 2012 písomne uznali, že

zaplatia svoj dlh určený, čo do dôvodu aj výšky spoločne a nerozdielne, pričom neuhradili navrhovateľovi
žiadnu splátku, súd podanému návrhu vyhovel a odporcu 1) a odporkyňu 2) zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 36 034,81 eura.

Z dôvodu omeškania odporcov s plnením peňažného dlhu navrhovateľovi vzniklo navrhovateľovi právo
požadovaťoddlžníkovpopriplneníajúrokyzomeškania.Výškaúrokovzomeškaniasavdanomprípade
neriadi nariadením vlády, ale dohodou zmluvných strán, keď v dohode o splátkach a uznaní dlhu bola
dohodnutá výška úroku z omeškania vo výške 8,9 % ročne. Nakoľko takto zmluvnými stranami
dohodnutá výška úroku z omeškania je nižšia, ako stanovená právnymi predpismi, súd zaviazal odporcu

1) a odporkyňu 2) spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi z dlžnej sumy aj úrok z omeškania v
dohodnutej výške 8,9 % ročne od 14. 10. 2011 do zaplatenia.

K namietanému uplatneniu úrokov z omeškania po splatnosti pôžičky odporcom 1) súd uvádza, že úrok
z omeškania prislúcha veriteľovi až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti peňažného dlhu a nie pred

ním, ako vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania je zákonom
predvídanou sankciou pre dlžníka, pokiaľ svoj dlh neplní v lehote splatnosti a na jeho uplatnenie má
veriteľ právo až po uplynutí lehoty splatnosti. Úrok z omeškania nie je úrokom.

Súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,6 % ročne zo sumy 36 034,81

eura odo dňa 14. 10. 2011 do zaplatenia zamietol, nakoľko zmluvné strany sa v dohode o splátkach a
uznaní dlhu dlžníkmi dohodli na výške úroku z omeškania vo výške 8,9 %, a preto sa ich zmluvný vzťah
neriadi ustanoveniami nariadenia vlády, ale dohodou zmluvných strán, ktorá má prednosť. Preto, pokiaľ
sa zmluvné strany dohodli na výške úrokov z omeškania 8,9 % ročne, táto má prednosť pred zákonom
a nariadením vlády stanovenou výškou úrokov z omeškania.

Navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, čím mu podľa § 142 ods. 3 OSP vznikol nárok
na plnú náhradu trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 2 162,00 eur za zaplatený súdny poplatok a
vo výške 4 008,38 eura za zastúpenie advokátkou. Súd preto o trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 3 OSP tak, že zaviazal v konaní neúspešného odporcu 1) a odporkyňu 2) spoločne a nerozdielne

nahradiť v konaní v pomerne nepatrnej časti neúspešnému navrhovateľovi trovy konania vo výške 2
162,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 2 004,19 eura za zastúpenie advokátkou.

Z trov zastúpenia advokátkou predstavuje priznaná odmena 1 971,72 eura (4 x 492,93 eura) podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
vyhláška) za štyri vykonané úkony právnej služby (základ pre výpočet odmeny predstavuje suma 36
034,81 eura) podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom dňa 28. 08. 2013, podľa písm. c) písomné podanie návrhu na súd dňa 24. 03. 2014, písm.c) písomné vyjadrenie k podanému odporu 18. 12. 2014 a písm. d) účasť na pojednávaní dňa 28. 04.
2016, náhrada hotových výdavkov predstavuje 32,47 eura /1 x 7,81 eura (úkon vykonaný v roku 2013)
+ 2 x 8,04 eura (úkony vykonané v roku 2014) + 1 x 8,58 eura (úkon vykonaný v roku 2016)/ podľa §

16 ods. 3 vyhlášky.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za zastúpenie advokátkou za
úkony právnej služby - písomné podanie protistrane dňa 09. 09. 2013, písomné podanie protistrane
dňa 19. 02. 2014, písomné podanie na súd - Oprava petitu návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa

20. 05. 2014 a ďalšia porada s klientom dňa 27. 04. 2016. Predžalobné výzvy zasielané odporcom
dňa 09. 09. 2013 a 19. 02. 2014 neboli potrebné na účelné uplatňovanie práva, keď
ich vykonaním sa nijako nezmenil skutkový stav veci, ani uvedené úkony neviedli ku želanému cieľu,
keď sa navrhovateľ v konečnom dôsledku musel obrátiť na súd. Zasielanie predžalobných upomienok,
hoci vykonané kvalifikovaným zástupcom nie je úkon vynaložený účelne, keď jeho vykonanie nie
je podmienkou uplatnenia nároku na súde. Úkon - oprava petitu návrhu dňa 20. 05. 2014, ktorým

zástupkyňa navrhovateľa odstraňovala vadný pôvodne podaný návrh nie je úkonom potrebným na
účelné uplatňovanie práva, keď uvedený úkon mal byť už súčasťou doručeného návrhu a pokiaľ bol
podaný nesprávne či neúplne a zástupkyňa navrhovateľa ním odstraňovala vady podaného návrhu nie
je úkonom, za vykonanie ktorého by náhradu nákladov mali znášať v konaní neúspešný odporcovia.
Úkon porada s klientom dňa 27. 04. 2016 súd vyhodnotil tak, že nebol potrebný na účelné uplatňovanie

práva, keď skutkové okolnosti môžu súdu podať len účastníci konania a právne posúdenie veci je vecou
súdu. Za situácie, keď navrhovateľ od počiatku svoj nárok odôvodňoval Dohodou o uznaní
dlhu, pričom odporcovia v podaných odporoch spochybnili iba výšku dlhu, túto poradu súd vyhodnotil
tak, že nebola potrebná na účelné uplatňovanie práva, keď sa navrhovateľ k uvedeným skutočnostiam
už vyjadril v písomnom vyjadrení k odporom. Všetky vyššie uvedené úkony súd vyhodnotil tak, že neboli

potrebné na účelné uplatnenie práva voči odporcom a ktorých náhradu navrhovateľovi by mali znášať
v konaní neúspešní odporcovia. Z uvedených dôvodov súd neuznal z uvedených úkonov ani náhradu
hotových výdavkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.