Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215729
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6115215729.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu: V. W., W..Y..R.. W. W. V. XXX/X, XXX XX Č., H.: XX XXX
XXX, G.: Mgr. Jiří Kokeš a partneři, advokátní kancelář, s.r.o. W. W. K. E. XXX, V. H., XXX XX V., Č.
Y., H.R.: XX XXX XXX, substitučne zastúpeného: Q. &. Z. W..Y..R.. W. W. J. XX, XXX XX O. O., H.: XX
XXX XXX, proti žalovanému: Q. V., K.. XX. XX. XXXX, I. V. Z. XX, XXX XX Z., G. U. S. X.. V. V., W..Y..R..
W. W.P. Z. XX, XXX XX Z., H.: XX XXX XXX, o zaplatenie 35 024,33 eura s príslušenstvom a zmluvnou

pokutou, o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania nárok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu Obchodný súd, zriadenému pri R. W.P.,

W..Y..R.., W. W. K. W. XX, XXX XX O. O., H.: XX XXX XXX dňa 27.07.2011 domáhal proti
žalovanému, v rozhodcovskom konaní označenému ako žalovaný 2), zaplatenia sumy 35 024,33
eura s príslušenstvom. Proti vydanému rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. OS 67/2011 zo dňa
07.11.2011 v časti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému podal žalovaný žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 7C/223/2011-155 zo
dňa 11.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 17Co/150/2013-186 zo

dňa 14.05.2014 bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd
s.r.o. sp. zn.: OS 67/2011 zo dňa 07.11.2011 v časti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému
zrušený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2014. Po zrušení rozhodcovského rozsudku
súd uznesením č. k. 7C/223/2011-208 zo dňa 02.06.2015 vylúčil žalobu žalobcu: V. W., W..Y..R..
W. W. O. D. X, XXX XX W., H.: XX XXX XXX, V. Ž. X) Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXXX/XX,
XXX XX Z. o zaplatenie 35 024,33 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, ktorá bola doručená

rozhodcovskému súdu Obchodný súd, G. V. R. W. W..Y..R.., K.Q. W. XX, XXX XX O. O., H.: XX XXX
XXX, dňa 27.07.2011 a vedená pred ním pod značkou OS 67/2011, na samostatné konanie a veci
bola pridelená spisová značka 12C/304/2015. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36K/47/2016
zo dňa 03.01.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 42/2017 dňa 01.03.2017, bol na majetok
žalovaného vyhlásený konkurz, v dôsledku ktorého bolo konanie zo zákona prerušené. Uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 36K/47/2016-181 zo dňa 12.04.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku

č. 97/2018 dňa 22.05.2018, bol konkurz na majetok žalovaného zrušený po splnení konečného rozvrhu
výťažku. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28NcKR/5/2018, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 132/2018 bol žalovaný oddlžený.
2. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 21.08.2018, pred otvorením ktorého zistil, že žalobca
vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím.
3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 16.08.2018 uviedol, berie žalobu v celom rozsahu späť a

navrhol, aby súd konanie zastavil. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že nárok žalobcu uplatňovaný v
konanípočasjehotrvaniazanikolvčasti1302,25euraplnenímsprávcukonkurznejpodstatyžalovanéhoa v zostávajúcej časti je v dôsledku oddlženia žalovaného voči nemu podľa § 206f ods. 3 a ods. 4
zákona č. 7/2005 Z. z. nevymáhateľný, čo samo osebe bráni súdu dotknuté právo priznať. Žalobca
zároveň navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške od žalovaného, ktorý odôvodnil

tým, že procesné zavinenie zastavenia konania je v súdenej veci potrebné pričítať žalovanému, pretože
nevymáhateľnosť zostatku nárokov uplatňovaných v konaní je spôsobená oddlžením žalovaného, a teda
ide o zákonnú prekážku meritórneho prejednania veci vyvolanú jeho konaním.
4.Žalovanývpodanídoručenomsúdudňa21.08.2018uviedol,žesospäťvzatímžalobysúhlasíauplatnil
si trovy konania vo výške 100 %.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej
len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Nakoľko žalobca vzal pred otvorením pojednávania žalobu z dôvodu nevymáhateľnosti žalobou
uplatňovanej pohľadávky v dôsledku oddlženia žalovaného v celom rozsahu späť a žalovaný nesúhlas
nevyjadril, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd, v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, v spojení s článkom 4 ods. 2 CSP
tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V predmetnom spore došlo k
späťvzatiu žaloby žalobcom, čo by bez ďalšieho malo mať za následok pričítanie procesného zavinenia
na zastavení konania žalobcovi, a teda aplikáciu § 256 ods. 1 CSP, čím by mala byť priznaná náhrada
trov konania žalovanému. Súd však pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadnil dôvod

zastavenia, ktorým bolo oddlženie žalovaného. Uvedená skutočnosť síce nebráni žalobu meritórne
prejednať, ale mala by za následok zamietnutie žaloby pre nevymáhateľnosť pohľadávky. Za uvedeného
stavu súd neposúdil späťvzatie žaloby žalobcom ako jeho procesné zavinenie, keď nemohol v čase
podania žaloby rozhodcovskému súdu (27.07.2011) predpokladať oddlženie žalovaného. Z uvedených
dôvodov súd nezaväzoval žalobcu na náhradu trov konania žalovanému, ako navrhoval žalovaný. Súd

sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu, ktorou sa dožadoval zaviazania žalovaného na náhradu
trov konania žalobcovi. Náhrada trov konania je závislým nárokom odvíjajúcim sa od rozhodnutia vo veci
samej. Nakoľko pohľadávka, ktorá bola predmetom žaloby, sa stala v dôsledku oddlženia žalovaného
nevymáhateľnou, podľa názoru súdu stalo sa nevymáhateľným aj jej príslušenstvo, teda aj nárok na
náhradu trov konania. V prípade zaviazania žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi by súd

rozhodol o príslušenstve nevymáhateľnej pohľadávky, čo považuje za neprípustné.
11. Uvedenú procesnú situáciu, náhradu trov konania v prípade zastavenia konania pre vyhlásenie
konkurzu, či už priamo zo zákona, alebo v dôsledku späťvzatia žaloby pre oddlženie protistrany,
preskúmal súd aj v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, pričom zistil, že vo väčšine
sporov nie je nárok na náhradu trov konania priznávaný žiadnej zo strán sporu. Napríklad Okresný súd

Bratislava V v uznesení sp. zn. 11C/259/2012 zo dňa 26.02.2018 uviedol, cit.: „Súd skúmal procesné
zavinenie strán sporu na zastavení konania. Jednak po začatí konania Okresný súd Bratislava I
rozhodol o oddlžení žalovaného, čím je pohľadávka žalovaná v tomto konaní nevymáhateľná, jednak
žalobca pre uvedené oddlženie zobral žalobu späť a rozhodol sa v spore nepokračovať. Súd preto
pri rozhodnutí o trovách vychádzal z princípov, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok s

prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, na rozumné usporiadanie procesných vzťahov
ako aj hospodárnosť konania tak, že stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.“. Krajský súd v
Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 14Co/318/2016 zo dňa 01.06.2018, uviedol, cit.: „Civilný sporový
poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení § 256 ods. 1 a 2
CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení

konania. Odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá mala za následok nutnosť
zastaviť konania, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení na danú vec aplikovať.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považuje skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo
ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na základe osobitného zákona,
bez zavinenia niektorej zo strán sporu, t.j. nebolo možné uplatniť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 Civilného

sporového poriadku a ani ustanovenie § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje
náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu strán konania v spore.“. Krajský súd v Trnave v
uznesení sp. zn. 25Co/337/2016 zo dňa 21.03.2018 uviedol, cit.: „O nároku na náhradu trov konania
bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a s analogickým použitím§ 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna
skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku
ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnej

zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto potom
ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.“. Okresný súd Trnava v
uznesení sp. zn. 24C/193/2015 zo dňa 20.02.2018 uviedol, cit.: „O náhrade trov konania žalovaného
rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému sa
náhrada trov konania nepriznáva, hoci procesne zastavenie konania zavinila žalobkyňa, keď žalobu

vzalaspäť,avšakdôvodomspäťvzatiažalobybolovyhláseniekonkurzunamajetokžalobkynepopodaní
žaloby a jej oddlženie, čím bez zavinenia žalobkyne odpadol dôvod podanej žaloby a túto procesnú
situáciu súd považoval za výnimočnú vo vzťahu k predmetu tohto sporu, ktorým je určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného uplatniteľnú v konkurznom konaní
a zároveň za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval majetkové pomery žalobkyne, pre ktoré
bol vyhlásený konkurz na jej majetok, pričom majetková sféra žalovaného, ktorý je právnickou osobou

zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov, nebude týmto výnimočným nepriznaním
náhrady trov konania dotknutá.“. Okresný súd Žiar nad Hronom v uznesení sp. zn. 24Csp/12/2018 zo
dňa 21.03.2018 uviedol, cit.: „Zavinenie zastavenia konania nemožno v danom prípade pripísať ani
jednej zo strán sporu. Okresný súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, nakoľko má za to,
že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Keďže žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

konania, o výške trov konania už nie je potrebné rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262
ods. 2 CSP.“.
12. Nakoľko dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby žalobcom pre oddlženie žalovaného,
ktorým sa pohľadávka uplatňovaná v spore stala nevymáhateľnou, nezistil súd procesné zavinenie na
zastavení konania ani u jednej zo strán, a preto podľa § 262 ods. 1, v spojení s článkom 4 ods. 2 CSP

rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v

dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.