Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/358/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213685
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616213685.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, proti žalovanej: K. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX R., štátna občianka
SR, o zaplatenie sumy 27,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Lučenec č. k. 8Csp/121/2016-52 zo dňa 03. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/121/2016-52 zo dňa 03. 05. 2017 vo výroku, ktorým
okresný súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania (III. výrok), z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti t. j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

sumu 27,38 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) zostáva rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 27,38 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 27,38 Eur od 17.03.2015 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Súd prvej inštancie ďalej žalobu žalobcu vo

zvyšnej časti zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu
v spore (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný
zákonník), ust. § 9 ods. 2 písm. y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere (ďalej „ZoSÚ“) v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere č. 614602689 (26.11.2012) a na ust. § 11 ods. 1

písm. b) ZoSÚ. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa §
497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník, ďalej „ObZ“), ktorá sa ako spotrebiteľský
právny vzťah spravuje aj ustanoveniami ZoSÚ ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 zb.
(Občiansky zákonník, ďalej „OZ“) o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Žalovaná sa v Zmluve za
poskytnutie úveru vo výške 1.600 Eur zaviazala vrátiť žalobcovi aj príslušný poplatok vo výške 1.544

Eur za podmienok dohodnutých v Zmluve v 12 mesačných splátkach po 262,00 Eur, počnúc dňom
18.12.2012, pričom celková odplata žalovanej za poskytnutie úveru predstavovala v prepočte 302,67
% ročne. Po citácii § 53 ods. 6 OZ a § 1a ods. 1 a 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že podľa
dostupných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 (stav
platný ku dňu 30.09.2012) bola výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 6.500 Eur pri splatnosti od

6 do 12 mesiacov 21,00 %. Dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom
úverečinítak42,00%.Celkováodplatažalovanejzaposkytnutieúveruzozmluvypredstavujevprepočte302,67 % ročne, čo prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú vyššie citovaným zákonným
predpisom. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto vysoká
odplata odporuje dobrým mravom (§ 3 ods. 1 OZ) ako aj zásadám poctivého obchodného styku (§

265 ObZ), teda základným morálnym a etickým zásadám. Z uvedeného dôvodu je uzatvorená zmluva
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Z takéhoto právneho úkonu teda žalobcovi
vznikolnároklennavrátenieistinyposkytnutéhoúveružalovanej.Žalobcavsporepreukázal,žeposkytol
žalovanej úver vo výške 1.600 Eur, z ktorého žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 1.572,62 Eur, čiže dlhuje
mu sumu 27,38 Eur, ktorú okresný súd priznal žalobcovi od žalovanej. Súd prvej inštancie ďalej priznal

žalobcovi úrok z omeškania vo výške, ktorú uplatnil zo sumy 27,38 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia,
lebo žalobca úrok z omeškania takto žalobou uplatnil, okresný súd bol žalobou viazaný a do splatnosti
úveru dňa 18.12.2013 žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.

3. Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, žalobcovi nepriznal ani
poplatok, trovy mediačného konania vo výške 389,39 Eur, poplatky za upomienky 20 Eur, vrátane úroku

vo výške 32 % ročne z dlžných súm, lebo zmluva zo dňa 26.11.2012 je absolútne neplatným právnym
úkonom a z neho žalobcovi nemohli vzniknúť žiadne ďalšie uplatnené nároky.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Namietal odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1, písm. b), d), f) a h) CSP.

6. K zmluve o úvere uviedol, že zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou s prihliadnutím
na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca má za to, že právnu úpravu ochrany

spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde spolukontrahentom je
fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Žalobca taktiež namietal, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014,
odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadila podľa predpisov účinných do

31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty
sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalobca tak argumentuje, že na

peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri
poskytnutíúveru.ŽalovanáuzatvorilazmluvuospotrebiteľskomúveresospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil
svojim podpisom. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo
strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp.

odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp.
poskytnutia finančných prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené
žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 32 % ročne, vzhľadom na povahu a
podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s
dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku)

v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom
druhu finančných produktov. Na záver žalobca poukázal aj na ust. § 220 ods. 2 druhá veta CSP.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom II. výroku
a v súvisiacom III. výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej

inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

13. K námietke žalobcu, že žalovaná nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka

pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ nezakotvuje podmienku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy na
iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje len jedinú podmienku,
a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo spisu nevyplýva, že by žalovaná predmetnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti; odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom
spore ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať aj ustanovenie § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nepopiera argumentáciu odvolateľa o tom, že zmluva
bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluvným

dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje na všetky
zmluvyspĺňajúcedefiníciuspotrebiteľskejzmluvypodľaObčianskehozákonníka.Zmluvyuzavretépodľa
Obchodného zákonníka výnimku netvoria.

14. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že rozsudok považuje za arbitrárny, nepreskúmateľný a zmätočný

a to s poukazom na ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozsudku
konštatuje, že odvolanie je dôvodné.

15. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací súd z napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na ust.
§ 9 ods. 2 písm. y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a § 11 ods. 1 písm. b) citovaného
zákona (ods. 9 a 10 napadnutého rozsudku), avšak nič bližšie k predmetným ustanoveniam neuviedol.
Súd prvej inštancie s poukazom na citované zákonné ustanovenia nekonštatoval, či predmetná zmluva

obsahuje náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Zároveň ale súd
prvej inštancie poukázal na celkovú odplatu za poskytnutie úveru a vyslovil, že uzatvorená zmluva
je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené podľa
odvolacieho súdu spôsobuje zmätočnosť odôvodnenia t.j. nepreskúmateľnosť. K danému odvolací súddodáva, že ak súd prvej inštancie posúdil uzatvorenú zmluvu o úvere č. 614602689 zo dňa 26.11.2012
ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nemohol ju posudzovať
ako bezúročnú alebo bezpoplatkovú v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. S

poukazom na uvedené teda možno považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za
nepreskúmateľné resp. zmätočné.

17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b)
CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

18.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

19. Zamietnutie nároku žalobcu vo zvyšku je založené na závere, že celková odplata žalovanej za
poskytnutie úveru zo zmluvy predstavuje v prepočte 302,67 %, čo prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru
odplaty určenú § 1a ods. 1 a 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Odplata podľa súdu prvej inštancie
odporuje dobrým mravom ako aj zásadám poctivého obchodného styku. Na základe uvedeného súd

prvej inštancie konštatoval, že uzatvorená zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka.

20.Tentozáversúduprvejinštancievšak,vychádzajúczobsahuuzatvorenejzmluvy,uznajúcdôvodnosť
odvolacích námietok žalobcu, nie je správny.

21. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalobca v odvolaní argumentuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku poukázal na neprimerane vysokú odplatu vo výške 302,67 % za poskytnutý
úver, pričom súd vychádzal z ustanovenia § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je správny
a dôvodný odvolací argument žalobcu, že súd túto právnu úpravu aplikovať na daný právny vzťah

nemohol. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (26.11.2012, č. l. 12 spisu) nestanovil maximálne
možnú prípustnú výšku odplaty a pokiaľ posudzovaný záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014,
vychádzajúc z intertemporálneho ustanovenia § 10d ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., odplata za
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovisariadilapodľapredpisovúčinnýchdo31.mája2014.
Znamená to, že pokiaľ bol v danej veci spotrebiteľovi poskytnutý úver na základe zmluvy uzavretej do

31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty vyplývajúce z ustanovenia § 1 tohto nariadenia vlády v znení
účinnom od 01.06.2014 sa tu nebude aplikovať.

22. Na základe uvedeného v nadväznosti na odvolacie dôvody žalobcu má odvolací súd za to, že
záver okresného súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej dňa 26.11.2012 o poskytnutí úveru

uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v danom prípade pokiaľ súd absolútnu neplatnosť odvodzoval
od ust. § 1a ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nemožno považovať za správny a teda
súd prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) vec nesprávne právne posúdil, pričom z odôvodnenia
nevyplýva na základe akej úvahy predmetný predpis na daný právny vzťah aplikoval. Neplatnosť zmluvy
by navyše mala byť len akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu.

23. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol
(II. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367
ods. 2 CSP.25. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uvedie skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre
rozhodnutie, uvedie, ktoré konkrétne ustanovenia zákona aplikoval na danú vec, aké právne závery z
nich vyvodil, aké úvahy ho viedli k danému zistenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci.

27. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).