Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/214/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206295
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206295.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Y. S., nar. XX. XX. XXXX,
dlhodobý pobyt P. XXX/XA, X. Q., Česká republika, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura,
advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: Česká
podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Pobřežní 665/23, Praha 8, Česká
republika, IČO: 63 998 530, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom L. XX, P.,
o náhradu škody vo výške 5.263,50 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č. k. 22C/1/2017-72 zo dňa 9. januára 2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o
trovách konania, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok
nedotknutý.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.372,80 eur, vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 47,84 %.
2) Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol v celku dôkazné bremeno. Aj
napriek vzniknutému poškodeniu zdravia a následnej práceneschopnosti, v spore nebol produkovaný
žiaden dôkaz, ktorý by súd presvedčil o výške požadovaného ušlého zisku. Žalobca mohol prísť len
o reálny príjem, ktorého dokladovanie zaťažovalo jeho a keďže dôkazné bremeno v tomto smere
neuniesol, súd musel v tejto časti žalobu zamietnuť. Pokiaľ išlo o tvrdenú škodu na zdraví, súd vychádzal
prirozhodovanízpredloženéhoznaleckéhoposudkuMUDr.TiboraLetka,oktoréhoúplnostiasprávnosti
nemal žiadne pochybnosti. Žalobcovi tak prislúchal nárok na náhradu škody - bolestného (aj keď to
posudok výslovne neuvádza, vychádzajúc z jednotlivých položiek uvádzaných znalcom, je zrejmé, že
sa jedná o bodové hodnotenie náhrady za bolesť), a to za 80 bodov, ako sa uvádza v posudku MUDr.
Letka. Výška náhrady za bolesť sa určila sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve SR, zistenej Štatistickým úradom SR, za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu škody. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR
predstavovala v roku 2014 858,- eur. Z uvedeného vyplýva, že hodnota jedného bodu na rok 2015 (kedy
došlo k dopravnej nehode) predstavuje 17,16 eur. Pokiaľ teda požadoval žalobca nárok na náhradu
škody na zdraví v sume 1.372,80 eur, svoj nárok vypočítal správne (80 x 17,16 eur). O trovách rozhodol
v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd žalobu
vo zvyšnej časti zamietol (a trov konania) a navrhol, aby súd rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca
predložil všetky podklady ohľadne ušlého zisku, pôvodne zlé označenie ako náhrada mzdy je len zlé
označenie, ale z obsahu vyplývalo, že ide o ušlý zisk. V konaní predložil čestné prehlásenie, že bol PN,
nakoľko na Ukrajine žiadne potvrdenie o tom nedostane. Žalobca mal v súvislosti s dopravnou nehodou
vyššie náklady, no v zariadení, v ktorom sa liečil, mu neboli schopní vydať potvrdenie o nákladoch na
liečbu. Mal za to, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a priznanie
trov žalovanému by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
4) Vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich tvrdeniach.
5) Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že žalobca nedokázal k žalobe pripojiť a označiť relevantné dôkazy
osvedčujúce jeho nárok. Nedokázal predložiť doklady o tom, že mu reálne ušiel hypotetický zisk. Neboli
dané dôvody v zmysle ust. § 257 CSP. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobe čiastočne vyhovel,
odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.
7) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
8) Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán konania. Strana má teda povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v koho
záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní
preukázanávtomzmysle,abyjusúduznalzapravdivú.Dôkaznýmbremenomsatedarozumieprocesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho
neunesenia je procesný neúspech strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t. j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver,
ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
9) Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného
práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, v prípade
výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre
svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí súd rozhodnúť v situácii tzv. dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží
dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.
10) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
ušlého zisku. Odvolací súd sa plne v tejto otázke stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie (ods.
28) a mal za to, že nebol spoľahlivo preukázaný ušlý zisk žalobcu, t. j. žalobca neuniesol v tejto otázke
dôkazné bremeno.
11) Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 257 CSP, súd nevidel také dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalobcu, pre ktoré by nemal žalovanému priznať náhradu trov konania. Žalobca ani nevysvetlil,
v čom videl priznanie trov žalovanému v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalobca nie je
občanom Slovenskej republiky, automaticky neznamená, že sú dané dôvody, pre ktoré by nemal byť
zaviazaný na úhradu trov konania v prípade, ak v spore nepreukázal svoje tvrdenia a bol neúspešný.
12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
mal žalovaný v odvolacom konaní úspech, má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.