Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010480
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

Z. S., D.. X.XX.XXXX S. O., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. S., D.. XX.XX.XXXX S. O., trvalé bydlisko O., Z. XXX/X, t.č. ÚVV Ilava

j e v i n n ý, ž e

od presne nezisteného času mesiaca december 2017 do dňa 08.09.2018 v meste Myjava a na iných
miestach kde sa zdržiaval, okrem obdobia od bližšie nezisteného dňa mesiaca december 2017 do dňa
27.02.2018, fyzicky a verbálne napádal svoju družku D. C., pričom dňa 02.12.2017 v čase o 20.28 h v
podchode železničnej stanice v Trnave túto udrel do ľavej časti tváre, po čom spadla na zem, následne
ju kopol, čím jej pretrhol bubienok ľavého ucha, od mesiaca jún 2018 ju intenzívne fyzicky napádal,
viackrát ju zbil, vykrúcal jej ruky, čím jej spôsoboval hematómy na zápästiach, fackoval ju, kopal ju, trhal
jej oblečenie, kontroloval jej

telefón, stláčal jej sánku a krk, prišiel za ňou do kúpeľne v byte č. X, nachádzajúcom sa na 1.
poschodí bytového domu v O., A. Z. XXX/X, kde zapaľovačom zapálil striekajúci deodorant, pričom jej
zo smiechom povedal, že takto raz dopadne a dňa 08.09.2018 v čase asi o 14.30 h jej prikázal, aby
nastúpila do jeho osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, evidenčné číslo O. XXXBF a po
nastúpení poškodenej do vozidla toto uzamkol nadával jej, rozhadzoval rukami s vozidlom išiel veľkou
rýchlosťou po Myjave, pričom jej neustále vulgárne nadával a vytýkal jej, že má v zamestnaní pánske
známosti, viackrát sa ju snažil udrieť, pričom v mieste asi 200 metrov za Myjavou v smere na obec
Poriadie odbočil doľava na poľnú cestu, kde zastavil, vytiahol ju z vozidla, vyhodil jej kabelku do poľa,

začal ju biť, vykrúcal jej ruky, kým si nekľakla na kolená, udieral ju rukami zovretými v päsť do oblasti
ľavej časti tváre a hlavy, pričom jej povedal: „Ja ťa dobijem, zabijem, to si ešte nedostala poriadnu ranu,
akú by som dal chlapovi, čo kukáš, čo sa trasieš, čo ti je, čo sa celá mykáš, odpovedaj mi, prečo mi
neodpovedáš, čo robíš, chodíš do roboty súložiť s Rumunom, ty nemáš právo žiť, ty si hovno, nič nemáš,
skapala ti mater a máš peniaze po nej, si len povýšenecká suka.", na to sa poškodená D. C. vytrhla a
utekala cez pole, po čom na ňu začal kričať, že aj tak ju dobehne a bude to ešte horšie, že keď ju chytí
na mieste ju zabije, preto D. C. povedala, že nastúpi sama, pod podmienkou, že ju už nebude biť, po

nastúpení do vozidla, zamkol dvere na vozidle, znova ju udieral päsťou do tváre, do ruky, do ľavej nohy,
prosila ho, aby zastavil, aby ju pustil z auta von, kde sa zastavil až pri rodinnom dome č. XXX v obci
Stará Myjava, kde vystúpili a keď boli sami, tak jej povedal: „Vyrežem ti eustachovu trubicu, rozrežem
ťa a spálim ťa v kotli, nehovorím ti to zo srandy, ale vážne a tiež sa jej opýtal, či vie aký je to pocit, keď
jej niekto o hlavu rozbije plnú fľašku piva, ktorú
držal v ruke, čím týmto konaním v poškodenej Nore Holičovej vyvolával strach a stres, a spôsoboval jej
tak fyzické a psychické utrpenie,t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním

strachu a stresu,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 36 písm. l), n)
Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.c),d)Trestnéhozákonaobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéliečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 2.11.2018 na tunajšom súde
obžalobusp.zn.Pv667/18/3304-26zodňa31.10.2018naobžalovanéhoZ.S.prezločintýraniablízkeja
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný Z. S. dopustiť
na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.11.2018 na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného

poriadkuaobžalovanémukládolotázkyuvedenév§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku,
na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,

odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti

jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie
o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a
ochranného opatrenia. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretožeobžalovaný spáchaným a priznaným skutkom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie
prečítaním znaleckého posudku O.. Z. U. č. 113/2018 a v súlade s ustanovením § 269 prečítal, resp.
oboznámil správu ÚVV Ilava o priebehu výkonu väzby, pracovný posudok na obžalovaného, odpis z
registra trestov, správu o povesti obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov a lustráciu v registri
priestupkov.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľomtrestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody

a to vo výmere 3 roky a 6 mesiacov.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, prvý krát
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.1.2015, sp. zn. 1T/1/2015, ktoré odsúdenie
má zahladené. Okrem toho bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 28.7.2017, sp. zn. 2T/23/2017 právoplatným dňa 28.7.2017 za zločin vydierania podľa

§ 189 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky so skúšobnou dobou
v trvaní 3 roky do 29.7.2020 s probačným dohľadom, bolo mu uložené obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov, povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo psychologickému
poradenstvu, povinnosť nahradiť škodu a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupov a registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 2 krát

postihnutý za priestupok. Zo správy o povesti obžalovaného vyplýva, že mestská polícia obžalovaného
neriešila v súvislosti so spáchaním priestupku, bližšie hodnotený obžalovaný nie je. Z pracovného
posudku spoločnosti C.E.P Scherdel Pružiny s.r.o. na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol
disciplinárne riešený písomným upozornením na možnosť výpovede z dôvodu porušenia liečebného
režimu počas práceneschopnosti. Absolvoval viacnásobné osobné pohovory u nadriadených za kritiku

správania voči nim, poškodzovanie dobrého mena firmy a plnenie pracovných povinností. V rámci
výkonu väzby si obžalovaný plnil základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh
výkonu väzby bol bezproblémový.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa

obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to v štádiu
súdneho konania súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorouskutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu
SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). U obžalovaného
súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a to ani podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že už bol

za trestný čin odsúdený, z toho dôvodu u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi, čo v jeho prípade malo vplyv na hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá
sa znižovala o jednu tretinu. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že
už bol za trestný čin odsúdený, v tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný sa spáchania zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.7.2017, sp. zn. 2T/23/2017 právoplatným dňa 28.7.2017 za
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, pričom skúšobná doba mu beží do 29.7.2020.
Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na § 49 ods. 2 Trestného zákona, kedy už súd nemohol výkon
trestu u obžalovaného podmienečne odložiť a to práve vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie a
spáchanie úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe, nemohol toto odsúdenie v zmysle zásady „ne
bis in idem“ pričítať v neprospech obžalovaného dva krát, teda aj ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písm. m) Trestného zákona. Zároveň je nepochybné, že obžalovaný sa dopustil opätovne spáchania
zločinu, preto sa mu podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu polovicu. Ide preto o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby,
a preto nemôže ísť súčasne aj o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona vo vzťahu
k tomuto odsúdeniu, pretože by došlo k porušeniu spomenutej zásady nie dva krát o tej istej veci. Ďalšie

predchádzajúce odsúdenie má obžalovaný zahladené a preto na toto nemožno ako na priťažujúcu
okolnosť prihliadať.
Obžalovaného súd odsúdil za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, preto mu ukladal trest podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, kde je základná trestná
sadzba v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Z dôvodu, že sa obžalovaný dopustil opätovne spáchania zločinu

dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona a
postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zvyšovala o jednu polovicu, preto by prichádzal do
úvahy trest s dolnou hranicou trestnej sadzby od 5 rokov a 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že v prípade
obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, znižovala sa zákonom
ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej

sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 5 rokov a 6 mesiacov až 6 rokov a 4 mesiace. Súd
pritom dodáva, že postup pri ktorom dôjde súčasne k zvýšeniu zákonom ustanovenej dolnej hranice
trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona a zároveň k zníženiu zákonom ustanovenej hornej
hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona nie je vylúčený, pričom sa postupuje tak,
že zníženie hornej hranice trestnej sadzby ako aj súčasné zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby sa

vykoná pri výpočte zo základnej trestnej sadzby, v tomto prípade zo základnej sadzby 3-8 rokov.
Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, ktorý druh trest musel súd obligatórne
v prípade obžalovaného za spáchaný zločin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona, prihliadol
na základné zásady ukladania trestov popísané vyššie ako aj na samotný postoj obžalovaného k
spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin úprimne oľutoval a na hlavnom

pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný a prijal tak neodvolateľne všetky právne účinky uznania viny,
ďalejprevahupoľahčujúcichokolnostíasamotnéokolnostiprípaduadospelkzáveru,ževtomtoprípade
sú splnené podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, na mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na okolnosti samotného prípadu, kedy obžalovaný
po prvom útoku na poškodenú ešte začiatkom decembra 2017 sa išiel sám dobrovoľne protialkoholicky

liečiť, bol si teda vedomý, že má problém s alkoholom. Po návrate z liečenia bolo medzi obžalovaným
a poškodenou lepšie obdobie a ďalšie útoky sa začali až v mesiaci jún 2018, pričom obžalovaný
sa ich dopúšťal často pod vplyvom alkoholu. Alkohol bol preto jednou z príčin, prečo sa obžalovaný
správal agresívne ako to vyplýva aj zo psychiatrického znaleckého posudku na obžalovaného. Podľa
názoru súdu, u obžalovaného je skôr ako vysoký trest potrebné absolvovať protialkoholické liečenie

ústavnou formou, čo môže viesť k lepšej náprave jeho osoby do budúcnosti a umožní mu viesť riadny
život a zaradiť sa do spoločnosti, čo v konečnom dôsledku konštatovala aj znalkyňa, ktorá uviedla, že
abstinenciou od alkoholu by sa správanie obžalovaného malo stať spoločensky akceptovateľným. V
neposlednom rade súd prihliadol aj k následkom spáchaného zločinu. Poškodená si vytrpela fyzické
aj psychické násilie zo strany obžalovaného, avšak väčšia časť skutku sa odohrala po relatívne

kratšiu dobu troch týždňom, teda konanie obžalovaného neprebiehalo sústavne po celý rok, pričom u
poškodenej nedošlo k závažnejším následkom, ktoré pri zločine týrania bývajú typické a to syndrómu
týranej ženy. Týmto samozrejme nemožno bagatelizovať prežité násilie u poškodenej. Všetky tieto
okolnosti ako aj s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy
(ktoré sú u obžalovaného dané po absolvovaní liečenia) podľa názoru súdu umožňujú mimoriadne
zníženie trestu pod zákonnú (zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby), pričom 3,5 ročný nepodmienečný

trest odňatia slobody spolu s uložením ústavného protialkoholického ochranného liečenia súd považuje
za nielen zákonný ale aj v súlade so zásadou individuality trestu a jeho spravodlivosti. Takto uložený
trest plní zároveň funkciu generálnej ako aj individuálnej prevencie. Súd zároveň pri úvahách o výške
trestu prihliadal aj na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto prvý
nepodmienečný trest vo výmere 3,5 roka je primeraný, na obžalovaného bude mať dostatočný efekt,

zároveň je dostatočne vysoký aby ostatných odradil od páchania trestnej činnosti, pričom súd poukazuje
aj na to, že neprimerane vysoké tresty môžu mať v rámci výchovného pôsobenia na obžalovaného aj
negatívny efekt.
Pretožeobžalovanýnebolvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtohtotrestnéhočinuvovýkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.
Pretože v konaní pribratá znalkyňa O.. Z. U. v znaleckom posudku č. 113/2018 vypracovanom dňa
16.10.2018 konštatovala u obžalovaného emočne nestabilnú poruchu osobnosti a poruchy psychiky a
správania zapríčinené užívaním alkoholu so syndrómom závislosti, pričom navrhla obžalovanému uložiť
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, súd podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona

uložil podľa odporúčania znalkyne obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie,
keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť
rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.