Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010094
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718010094.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 v konaní pred senátom

zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimír Kapusta a Eva Dobrotová
v trestnej veci obžalovanej Ž. T., stíhanej pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Trestného
zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná Ž. T. Á. N. V. I. U. Á., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX U. N., trvale bytom V., R.. Š. X, t. č. V.,
Q. XX občianka Slovenskej republiky,

j e v i n n á ,

že
v presne nezistený deň v mesiaci november 2016 nútila Ľ. R., W.. XX.XX.XXXX, aby strpel jej prítomnosť
ako aj prítomnosť jej rodinných príslušníkov v jeho rodinnom dome tým spôsobom, že v tomto období
počas spolužitia s Ľ. R. si do domu priviedla svojho syna s tým, že tam bude bývať tiež, s čím však Ľ. R.
nesúhlasil a preto ho Ž. T. nútila k tomu, aby súhlasil s prítomnosťou v dome jej rodinných príslušníkov,
pričom zobrala zo skrine nôž, ktorý otočila proti nemu so slovami, že ak nepodpíše „papier o trvalom
pobyte jej detí", tak že ho v spánku zabije, čím u Ľ. R., W.. XX.XX.XXXX, F. V., Č. Q. XXXX/XX vzbudila

obavu o svoj život a zdravie v prípade, že nevyhovie jej požiadavkám,

t e d a

iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo konal a strpel, čin spáchala
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

č í m s p á c h a l a

zločinvydieraniapodľa§189odsek1,odsek2písmenoaTrestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie
§ 138 písm. a/ Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods.2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná Ž. T. sa na hlavné pojednávanie dňa 10.10.2018 nedostavila, doručenie predvolania
mala riadne vykázané dňa 25.05.2018, preto súd v zmysle § 252 ods. 2 Tr. poriadku vykonal hlavné

pojednávanie v jej neprítomnosti a na návrh prokurátora prečítal postupom podľa § 258 ods. 4 Tr.
poriadku jej výpoveď z prípravného konania, kde dňa 27.10.2017 uviedla, že sa necíti byť vinnou zo
skutku, ktorý je jej kladený za vinu, pričom je pravdou, že 06.07.2016 sa vrátila na Slovensko zo
zahraničia a keďže nemala bývanie jej zámerom bolo poprosiť Ľ. R., či by nemohla u neho bývať,
nakoľko tento žije sám. On aj súhlasil s takouto možnosťou s tým, že môže u neho bývať kým si nenájde
sama bývanie. Následne asi tak za dva a pol mesiaca s jeho súhlasom prišiel k ním bývať aj jej syn R.,

pričom je pravdou, že nemala nahlásený pobyt u poškodeného R.. Poškodený R. sa s jej manželom, s
ktorým žila oddelene dohodol, že tento mu bude platiť za jej bývanie mesačne 125 €. Niekedy v jeseni
2016 poškodený na ňu začal naliehať, aby s ním žila ako druh a družka a opustila manžela, s čím ona
nesúhlasila a preto sa jej začal mstiť, napríklad tým, že ju vyhadzoval z domu a zamkol dvere, čo však
v tichosti znášala. Nakoľko nemala kam ísť, vždy sa vrátila až v decembri 2016 sa jej podarilo zohnať

bývanie v obytnom prívese u jedného známeho na Červenej Hore a preto 06.12.2016 odišla keď bol Ľ. R.
v práci do spomínaného obytného prívesu, kde bývala do júna 2017. Rozhodne nikdy nemala pohlavný
styk s Ľ. R. a celý skutok si tento vymyslel zrejme preto, lebo ho odmietla, opustila a vrátila sa k rodine.

Aj keď obžalovaná poprela spáchanie skutku, je obžalovaná usvedčovaná výpoveďou poškodeného Ľ.

R., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2018 vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl.
53-54, kde dňa 17.01.2018 uviedol, že je pravdou, že Ž. T. ho poprosila niekedy v júli 2016, či môže s
ním bývať, pretože nemala kde bývať a preto ju zobral na bývanie, nakoľko ju poznal odmalička. Dohodli
sa, že mu mesačne bude platiť 100 €, kým si nájde iné ubytovanie. Po nejakom čase však za ňou začal
chodiť aj jej manžel T. T., ktorý ju žiadal, aby si k sebe zobrala syna R. s čím on opäť súhlasil, ale len

dovtedy kým si nenájde iné bývanie. Problém však nastal preto, že obvinená si žiadne bývanie nehľadala
a po čase začala naňho naliehať, aby mohol okrem R. uňho bývať aj jej druhý syn a aj manžel. S týmto
rozhodne nesúhlasil a ani neboli prihlásení u neho k pobytu. Nakoľko sa jej tento jeho postoj nepáčil,
začala sa mu vyhrážať, vydierať ho, prestala platiť za ubytovanie, jednoducho ich živil a neraz sa stalo,
že ho napádala nožíkom a vyhrážala sa mu, že oznámi na políciu, že ju znásilnil. Správala sa agresívne

napríklad hádzala po ňom riad a stále s tým, aby umožnil v jeho rodinnom dome bývať celej jej rodine.
Všetkotovyvrcholilovnovembri2016,kedyhoobvinenánútila,abyjejpodpísalpapiereotrvalompobyte
na jeho adrese, čo odmietol podpísať a preto ho vo večerných hodinách napadla s nožom v ruke tak,
že ho nútila, aby dal súhlas na jej trvalý pobyt, kde sa mu však podarilo jej útok odraziť, pričom jej z
rúk vypadol nôž, tento zobral a odložil. Potom išiel spať k E. N.. Trestné oznámenie zrealizoval až s

odstupom času, pretože už sa hrozby začali stupňovať aj telefonicky a toto skončilo až 08.12.2016, kedy
Ž. T. odišla. Je pravdou, že v čase keď u neho bývala obvinená mali aj pohlavný styk.

Výpoveď poškodeného nepriamo potvrdzuje aj svedkyňa E. N., ktorá takisto vypovedala zhodne ako v
prípravnom konaní na čl. 61, kde svedkyňa dňa 17.01.2018 vypovedala, že býva na Č.X. Q. v blízkosti Ľ.

R.. Sú susedia a dobre sa poznajú. Má vedomosť o tom, že v roku 2016 k nemu prišla Ž. T. a prosila ho
o bývanie, lebo nemala kde bývať, nikto ju nechcel a tak sa Ľ. nad ňou zľutoval a zobral ju k sebe. Počas
tohto obdobia asi tak dvakrát v noci počula zo svojho domu ako T. vulgárne nadáva, pričom dokonca asi
dva razy nadávala aj jej, vyhadzovala ju keď bola vo dvore Ľ.Í. R.. Všetko to bolo potom ako jej vyčítala,
že čo sa nezamestnaná a nestará o svoje deti. Na presný dátum si nepamätá, ale niekedy počas dňa

prišiel k nej Ľ. R. s tým, že ho Ž. T. napáda nožom, pričom uviedol, že nevie ako sa jej má zbaviť a
vyhnať z domu, lebo sa doma bojí spať. Počas tohto obdobia asi dvakrát takto Ľ. R. u nej prespal, lebo
sa bál obvinenej, ktorá sa mu vyhrážala nožom.

V kontexte s výpoveďou poškodeného je aj prečítaná výpoveď R. R., ktorý uviedol dňa 17.01.2018 na

čl. 75 určité okolnosti a potvrdil v podstate obavy svojho brata Ľ. R., ktorý sa mu tiež zdôveril, že Ž. T.,
ktorá istý čas u neho žila, išla na neho s nožíkom, vravel mu, že ho chcela zabiť, pričom v čase keď
bývala u neho Ž. T. ho vôbec nenavštevoval.

Skutok preukazujú aj listinné dôkazy:

-zápisnica o trest. oznámení z čl.2-3-výpis z listu vlastníctva z čl. 11-l2
-správy a RT z čl. 84-85

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 26.02.2017 je zrejmé, že poškodený prišiel na OO PZ Krupina
uviesť okolnosti o neprimeranom správaní sa obžalovanej k nemu. Vo svojej obsiahlej výpovedi sa mimo
iné venoval aj predmetnému konaniu následne posúdenému ako zločin vydierania.

List vlastníctva č. 266 a 6622 na čl. 11-12 preukazuje vlastníctvo rodinného domu poškodeného Ľ. R..

Na základe takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, sa skutočne stal skutok uvedený v skutkovom
zistení obžaloby a tohto sa dopustila konkrétna osoba, v danom prípade Ž. T., pričom nielen
výpoveďou poškodeného, ale aj svedkov potvrdzujúcich jeho výpoveď je zrejmé, že obžalovaná sa
voči poškodenému správala agresívne, vyhrážala sa mu a to aj so zbraňou - nožíkom s tým, že týmito
hrozbami sledovala jedinú vec a to prinútiť poškodeného, aby súhlasil s nasťahovaním jej rodiny do jeho

rodinného domu a aby týmto rodinným príslušníkom aj nahlásil trvalý pobyt. Nejednalo sa o jednorazové
konania, ale opakujúce sa agresívne konanie obžalovanej, ktoré vyústilo do skutku z novembra 2016,
kedy s použitím noža mala poškodeného nútiť, aby jej podpísal papiere o trvalom pobyte, pričom z
obavy z jej správania dokonca ušiel z domu a prespal u susedy. Vyššie uvedené konanie je možné
kvalifikovať ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaná

poškodeného nútila pod hrozbou násilia a navyše so zbraňou, aby niečo konal a strpel. Skutočnosť, že
pri danom konaní použila na presadzovanie si svojej vôle hrozbu zbraňou - v danom prípade nožíkom
podmieňuje použitie prísnejšej trestnej sadzby vzhľadom práve na konanie so zbraňou. Takisto je
nesporné, že použitie pri takomto konaní hrozby nožom majú za následok opodstatnene zvýšenú obavu
práve v dôsledku použitia zbrane, ktorej definícia je zakotvená v ustanovení § 122 ods. 3 Tr. zákona.

V tomto smere súd poukazuje na to, že poškodený vypovedal spontánne, zhodne ako v prvotnom
trestnom oznámení, tak aj pri výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, jeho výpoveď
korešponduje s výpoveďami ďalších svedkov R. R. a E. N.. V tomto smere je irelevantné, že trestné
oznámenie bolo podané až s odstupom niekoľkých mesiacov.

Obžalovaná Ž. T. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaná. Doposiaľ bola 1-krát
priestupkovo riešená takisto pre násilné konanie kvalifikované ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. Súdne trestaná doposiaľ nebola.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská

nebezpečnosť konania obžalovanej spočíva v tom, že táto narušila právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane slobody jednotlivca. Súd u obžalovanej nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
Priťažujúca okolnosť u obžalovanej zistená takisto nebola. Aj keď obžalovaná nebola doposiaľ súdne
trestaná, súd nevidel u obžalovanej dôvod na mimoriadne zníženie pre okolnosti skutku alebo pomery
páchateľa. Zohľadnil netrestanosť jedine v tom smere, že ukladal trest na samej dolnej hranici trestnej

sadzby. Keďže trestná sadzba pre konanie so zbraňou je v trvaní 4 až 10 rokov, súd musel aj pri najnižšej
výmere ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon
trestu minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia,

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).