Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010247
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118010247.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.

Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému J. X. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. j) Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. októbra 2018 odvolanie prokurátora
Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného J. X. podané proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 7. augusta 2018, sp. zn. 3T/28/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e vo všetkých výrokoch

o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a ochranných opatreniach.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný J. X. - nar. XX.XX.XXXX v X. B., trvale bytom K.,
XX. H. XXXX/X, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, s
poukazom na § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm.b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods.1 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. augusta 2018, sp. zn. 3T/28/2018 bol obžalovaný J. X.
uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. c), písm.

d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. na skutkovom základe, že
- v presne nezistenom čase od januára 2017 do dňa 20.09.2017, si na doposiaľ nezistených miestach,
od doposiaľ neidentifikovaných osôb, bez povolenia v doposiaľ presne neustálených množstváchzadovažoval psychotropnú látku - pervitín /metamfetamín/, ktorú od presne nezistenej doby až do 20:20
hod. dňa 20.09. 2017, pri sebe bez povolenia prechovával, pričom
- v presne nezistenom čase od januára 2017 až do 20.09. 2017 v Trenčíne a jeho blízkom okolí, predával

za sumu 10,- € až 20,- €, presne nezistené množstvá psychotropnej látky pervitínu /metamfetamínu/
osobe F. B., pričom naposledy mu pervitín predal dňa 20.09.2017 v K. K. v čase o 20.00 hod. za sumu
20,- Eur,
- v presne nezistenom čase od mesiaca marec 2017 až do 06.09. 2017 v K., za sumu 5,-€, predával
doposiaľ presne nezistené množstvá psychotropnej látky pervitín /metamfetamín/ osobe F. Q., ktorú mu

po prvýkrát ponúkol v K. v marci 2017 za protislužbu spočívajúcu v odovzdaní telefónu do záložne na
Z. Q. T. v K., následne mu po dvoch týždňoch za odovzdanie ďalšieho telefónu do
rovnakej záložne odovzdal ďalšiu dávku pervitínu, následne mu v blízkosti svojho bytu predal dávku
pervitínu za sumu 5,- €,
-vpresnenezistenomčaseodmesiacajúl2017aždo20.09.2017,narôznychmiestach vTrenčíne,
približne jeden alebo dvakrát za týždeň, predával doposiaľ presne nezistené množstvá psychotropnej

látky pervitín /metamfetamín/ osobe F. P. za sumu 10,- Eur za dávku, pričom celkovo takto F. P. predal
pervitín najmenej 16-krát,
- v presne nezistenom čase od mesiaca júl 2017 až do septembra 2017, v Trenčíne a jeho blízkom okolí,
za sumu 10,- € až 20,- €, predával doposiaľ presne nezistené množstvo psychotropnej látky pervitín /
metamfetamín/ osobe V.., ktorému prvýkrát predal 2 papierové skladačky pervitínu v mesiaci júl

2017, pred obytným domom na ul. 28. októbra 1167/3 v Trenčíne za sumu 20,- €, následne mu túto
psychotropnú látku predával v nepravidelných intervaloch na rôznych miestach v Trenčíne
- pri obchodnom dome X., v blízkosti herne P., v blízkosti železničnej stanice, pred svojím bytom a to
minimálne 4-krát za sumu 20,- Eur a dvakrát za sumu 10,- Eur, pričom naposledy mu V. A. osobne
odovzdal 20,- Eur s tým, že mu J. X. za 3 hodiny prinesie dávku pervitínu, k čomu však nedošlo, pretože

bol obvinený zadržaný políciou,
-vpresnenezistenomčaseodmesiacamarec2017aždoseptembra2017,vTrenčíne, zasumu10,-
€,opakovanepredávaldoposiaľpresnenezistenémnožstvápsychotropnejlátkypervitín/metamfetamín/
osobe P. X., ktorému po prvýkrát pervitín ponúkol pred barom M. U. v K., pričom mu predal jednu
papierovú skladačku pervitínu /metamfetamínu/ za sumu 10,- Eur, následne mu túto psychotropnú látku

predával nepravidelne každý víkend v objeme jednej dávky pervitínu za sumu 10,- Eur, pričom mu takto
predal minimálne 30 dávok pervitínu, naposledy P. X. od obvineného pervitín kúpil v septembri
2017, pri herni U. v K. za sumu 10,- Eur,
- od presne nezisteného času od začiatku mesiaca august 2017 až do 20.09. 2017 v
Trenčíne, najmenej 3 krát, za sumu 10,- €, predal doposiaľ presne nezistené množstvo psychotropnej

látky pervitín /metamfetamín/ osobe F. V.,
- dňa 20.09. 2017 v čase o 20.20 hod., na ul. XX. H. K., neoprávnene držal bielu papierovú skladačku /
papierik s textom F./, ktorá obsahovala 235 mg svetložltého kryštalického materiálu s obsahom
metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu /MSM/ s priemernou koncentráciou účinnej látky
45,5 % hmotnostného metamfetamínu, ktorý obsahoval 107 mg absolútneho metamfetamínu

vo forme bázy, čo zodpovedá minimálne 3 bežným jednotlivým dávkam drogy s hodnotou najmenej
14,10 Eur, ďalej plastové vrecko s tlakovým uzáverom /s rozmermi 7,6 x 4 cm/, ktoré obsahovalo
1636 mg svetložltého kryštalického materiálu, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s
prímesou metylsulfonylmetánu /MSM/ s priemernou koncentráciou účinnej látky 39,9% hmotnostného,
ktorý obsahoval 653 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, čo zodpovedá minimálne 16

bežným jednotlivým dávkam drogy s hodnotou najmenej 98,10 Eur,
pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
II. skupiny psychotropných látok.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 36 písm.
l), n) Tr. zákona, za použitia § 37 písm. m) Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona
za použitia § 39 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona, podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona okresný súd obžalovaného pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa

§ 76 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému zároveň uložil ochranný dohľad na dobu 1 rok. Podľa § 42
ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste rozhodnutia trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
0T/104/2017 zo dňa 10.08.2017, právoplatný dňa 10.08.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona napokon obžalovanému uložil aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o treste odňatia

slobody, o spôsobe jeho výkonu a ochrannom opatrení, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote podaným odvolaním napadol prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor)
v neprospech obžalovaného J. X. pre nesprávnosť výrokov o treste odňatia slobody, spôsobe jeho
výkonu a ochrannom opatrení.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného poukázal na

to, že s napadnutými výrokmi rozsudku prvostupňového súdu nemožno súhlasiť. V prvom rade je
potrebné konštatovať, že v danej veci neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k
trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.OT/104/2017 zo dňa 10.08.2017, právoplatného dňa
10.08.2017. V prejednávanej trestnej veci bol obžalovaný J. X. prvostupňovým súdom uznaný vinným
pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno j) Trestného zákona, pričom posledný čiastkový útok mal spáchať dňa
20.09.2017. Pri pokračovacích trestných činoch je trestný čin dokonaný, keď sa vykonal
posledný útok (čiastkový akt). Trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp.

zn.OT/1 04/2017 zo dňa 10.08.2017 bol obžalovanému J. X. doručený
dňa 10.08.2017, teda pred dokonaním posledného čiastkového útoku pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu. Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona sa za pokračovací
trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu,
pričom trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak

všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom
spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. V zmysle § 42 odsek 1 Trestného
zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. V danej veci bol teda nezákonne uložený
súhrnný trest odňatia slobody, hoci prejednávaný pokračovací obzvlášť závažný zločin
bol spáchaný (dokončený) až po doručení predchádzajúceho rozhodnutia za iný trestný
čin obžalovaného. Napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým

orgánom, ktoré sú na to určené, t.j. polícii, vyšetrovateľovi, prokurátorovi, súdu.
Predpokladá to jeho aktívnu účasť, ktorá musí byť zameraná na trestný čin, ktorý sám
spáchal. Môže však ísť aj o objasnenie trestnej činnosti iných páchateľov. Napomáhanie
zo strany páchateľa môže mať rôznu formu a bude spočívať predovšetkým v uvedení
všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu, v označení prameňa

dôkazov a pod.. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti bude závisieť
predovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v
trestnom konaní na objasnenie trestného činu. Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor
medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie
(v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom

konaní podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť pol'ahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona
(stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 55/2016). V odôvodnení stanoviska
kolégium uviedlo, že sa negatívne stavia k možnosti považovať samotné priznanie sa
obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno

n) Trestného zákona (páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom). To platí nielen pri uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b), c) Trestného
poriadku, ale aj pri "riadnej" výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť
zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia §
38 odsek 1 Trestného zákona (toto ustanovenie je v aplikačnej praxi tradične

interpretované extenzívne, teda duplicita sa nepripúšťa medzi jednotlivými kategóriami v
ňom uvedených okolností, ale ani interne v rámci týchto kategórií). Priznanie možno
teda (za ďalej uvedených okolností) považovať iba za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno l) Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa(procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n) naposledy
označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov,
ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb

na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch,
než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste
činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakol'ko už tie
musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 odsek 10
Trestného poriadku, nie len "operatívne") do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba

alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste. Súd potom prejednáva vec ako spor
medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad kontradiktórneho procesu, aj keď v
aktuálnej právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou súdu vykonať aj
dôkazy, ktoré strany nenavrhli (§ 2 odsek 11 Trestného poriadku). Zdvojené (ďalšie)
použitie určitej (faktickej) okolnosti ako (právne) poľahčujúcej (alebo priťažujúcej)
okolnosti je teda podmienené určitým obsahovo - novým prvkom, ktorý presahuje

podstatuprvéhozoboch.Nakoľkoobvinenývpriebehuceléhoprípravnéhokonanianielennenapomáhal
orgánom činným v trestnom konaní objasniť vlastnú trestnú
činnosť, ale naopak jej rozsah marginalizoval, nemal súd túto pol'ahčujúcu okolnosť
u obžalovaného uplatniť iba na základe jeho vyhlásenie o vine. Priznanie pol'ahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písmeno l) Trestného zákona

predpokladá vlastnú, t.j. osobnú aktivitu páchatel'a, ktorý príslušným orgánom, najmä
polícii, urobí oznámenie nielen o tom, že bol spáchaný trestný čin (uvedie jeho skutkové
okolnosti), ale zároveň aj o tom, že jeho páchatel'om je práve on sám, prípadne s
ďalšími osobami. V prípravnom konaní, ako aj v predchádzajúcich fázach konania pred
súdom obžalovaný J.. nepriznal spáchanie minimálne dvoch čiastkových

útokov prejednávaného zločinu, a čiastočne spochybňoval aj spáchanie posledného
čiastkového útoku svojho zločinu, kedy tvrdil, že forenzne analyzovaný metamfetamín
nie je látkou, ktorú mu bola políciou pri zadržaní zaistená, teda spochybňoval, že ide o
metamfetamín. Na existenciu pol'ahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l)
Trestného zákona, t.j. že obvinený trestný čin úprimne ol'utoval, nemožno usudzovať len

z formálneho vyhlásenia obžalovaného urobeného pred súdom. Pri hodnotení, či takéto
vyhlásenie obžalovaného vyjadruje jeho skutočný vnútorný postoj k spáchanému
trestnému činu, treba brať zretel' na jeho celkové správanie po čine. Priznanie a
oľutovanie činu v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona môže byť uznané ako
pol'ahčujúca okolnosť len vtedy, ak je kompletné a úplné ako z hl'adiska zákonného, tak

aj I'udského. Zákonné hl'adisko v sebe zahŕňa priznanie všetkých spáchaných a
stíhaných trestných činov, nielen niektorého z nich a slovné alebo písomné vyjadrenie
úprimnej I'útosti nad stíhanou trestnou činnosťou. Úprimná I'útosť obžalovaného sa aj s
ohl'adom k vyššie uvedenému musí vzťahovať takisto na všetky spáchané a stíhané
trestné činy. Naviac, úprimná ľútosť nemôže vyplývať len z formálneho vyhlásenia

obžalovaného, pretože úprimná I'útosť vyjadruje skutočný vnútorný postoj obžalovaného
k spáchanej trestnej činnosti. Pre zistenie, či ol'utovanie trestnej činnosti je skutočne
úprimné, je dôležité ľudské hl'adisko, a teda napr. aj spôsob, ako obžalovaný trestnú
činnosť ol'utoval, pretože je rozdiel, ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní skamennou
tvárou "sucho" skonštatuje: „ľutujem trestnú činnosť"', alebo toto vysloví so slzami v

očiach s hlbokou empatiou priamo do očí poškodeným Pol'ahčujúca okolnosť podl'a § 36 písmeno l)
Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchatel'a aj úprimnéol'utovanie trestného činu. Či k
takému ol'utovaniu došlo je potrebné posúdiť podl'a konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných
prejavov páchatel'a (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podl'a § 257 odsek
1 písmeno b), c) Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov nie sú u obžalovaného dané pol'ahčujúce

okolnosti podl'a §
36 písmeno l), n) Trestného zákona. Obžalovaný J. X. bol v minulosti 15-krát odsúdený,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín spisová značka 0T/104/17 zo dňa 10.08.2017,
právoplatným dňa 10.08.2017, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podl'a § 348 odsek 1
písmeno d) Trestného zákona, ktorým mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6

mesiacovsoskúšobnoudobouvtrvaní2rokya6mesiacov.Vdvochprípadochbolobžalovanýodsúdený
pre drogovú trestnú činnosť. U obvineného je teda daná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno m)Trestného zákona a žiadna poľahčujúca okolnosť. Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatria
vyplýva, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti na pervitíne a heroíne. Znalec ďalej zistil
disociálnu poruchu jeho osobnosti v súbehu s polymorfnou toxikomániou,

manifestovanou u obžalovaného do neetického sociálneho chovania, ktoré odráža
nezáujem obžalovaného o práva druhých osôb a nezáujem o spoločenské a zákonné
normy, pričom protizákonného konania sa dopúšťa za účelom financovania svojej
závislosti. Podľa znalca obžalovaný hľadá uspokojovanie svojich potrieb aj za cenu
porušovania zákona, bez výčitiek svedomia s neschopnosťou empatického vcítenia sa

do druhých a neschopnosťou poučiť sa z trestu. Znalecký posudok obsahuje podnet
znalca na uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Znalec
ďalej konštatuje, že pobyt obžalovaného na slobode nepovažuje za nebezpečný z
psychiatrického hľadiska za predpokladu, že bude úplne abstinovať od
užívania nelegálnych psychoaktívnych látok, čo však podľa znalca obžalovaný nerobí od
jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a naopak pervitín užíva pravidelne,

zvyšujejehodávkyaambulantnesanelieči.Podľa§39odsek1Trestnéhozákonasúdmôžemimoriadne
znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom, ak má vzhľadom k
okolnostiamprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľazato,žepoužitietrestnejsadzbyustanovenej
týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Okolnosťami

prípadu v zmysle danom ustanovením § 39 odsek 1 Trestného zákona sú všetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie závažnosti trestného činu a možnosti
nápravy páchateľa. Pomermi páchateľa sa rozumejú rôzne osobné a rodinné pomery,
ktoré existujú v dobe rozhodovania o treste. Je dôležité, aby súd použitie moderačného práva v
zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona vždy argumentačne odôvodnil spôsobom, aby nevznikli žiadne

pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. K tomu však v danom prípade nedošlo. Vo
vzťahu k obžalovanému okresný súd neuviedol žiadnu výnimočnú okolnosť prípadu, alebo mimoriadne
pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie
trestu. Z výkladu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k
moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich

páchateľovbežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v
prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť objektívne spôsobuje, že trest
ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchatel'a
neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho
trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a

závažnosť činu či osobnosť páchatel'a, dôkaznú náročnosť veci preto Trestný zákon
priznáva súdu na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia trestu mimo hraníc
zákonnej trestnej sadzby. V prípade obžalovaného neexistujú a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa ani nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup
podl'a § 39 odsek 1 Trestného zákona. Z obsahu odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nie je

zrejmé, z akých dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanému trest v zákonnej trestnej sadzbe a nie je
ani zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne citel'nejšie. Z
uvedeného podľa názoru prokurátora vyplýva, že znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u
obžalovaného, nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie a to najmä na fakt, že
obžalovaný bol už v minulosti dva krát odsúdený pre drogovú trestnú činnosť, pričom v jednom prípade

mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa prejednávaného zločinu dopustil
napriek tomu, že bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a trestnú činnosť začal páchať
bezprostredne po prepustení z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Predchádzajúce odsúdenia teda obžalovanému nezabránili
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pričom jej závažnosť naďalej graduje. Napriek tomu okresný súd aj v

iných prípadoch pristupuje k obžalovanému bezprecedentne benevolentne,
napr. pre ďalšie dva úmyselné trestné činy spáchané po prepustení z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody, resp.
v jednom prípade upustil od uloženia súhrnného trestu. Zároveň súd pri rozhodovaní
vôbec nezohľadnil disociálnu poruchu osobnosti obžalovaného manifestovanú do

nezáujmu obžalovaného o práva druhých osôb a nezáujmu o spoločenské a zákonné
normy. Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné
pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchatel'ov.
Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahugenerálnej prevencie, a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Ak
teda súd opakovane ukladá 15 krát odsúdenému recidivistovi neprimerane nízke testy,
dochádza k zoslabeniu generálno-preventívneho účinku trestnej sankcie. Na výkon uloženého trestu

odňatia slobody súd prvého stupňa obžalovaného podl'a § 48 odsek
4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pričom argumentoval tým, že výkonom trestu v maximálnom stupni stráženia, kam by
mal byť podl'a zákona zaradený, by mohol získať vel'mi negatívne postoje nielen k
páchaniu trestnej činnosti ale aj k svojmu vlastnému životu a tak dospel k názoru, že

na nápravu obžalovaného postačuje jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
pritom vôbec nezohl'adnil skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti 15 krát
odsúdený, pričom posledný čiastkový útok prejednávaného pokračovacieho trestného
činu spáchal mesiac po tom, čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody za iný
jeho úmyselný trestný čin. Zároveň neprihliadol ani na mieru sociálneho narušenia

obžalovaného zistenú znalcom z odvetvia psychiatrie a tiež nezohl'adnil, že
prejednávaného zločinu sa dopustil po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, teda miernejšia forma výkonu trestu nemala na
obžalovaného žiaden pozitívny účel. Z uvedených záverov ďalej nepochybne vyplýva, že u
obžalovaného je popri výkone trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do

maximálneho stupňa stráženia, potrebné realizovať aj ústavné protitoxikomanické liečenie. Na základe
uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd podl'a § 321
odsek 1 písmeno d), e) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/28/2018
zo dňa 07.08.2018 vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak,
že obžalovanému podl'a § 172 odsek 2, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 k § 37 písmeno m) Trestného

zákona, uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere v dolnej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby so zaradením podl'a § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia a podl'a § 76 odsek 1 Trestného zákona
obžalovanému uloží ochranný dohľad v trvaní v dolnej polovici zákonnej výmery.

Zároveň navrhol,, aby odvolací súd obžalovanému podl'a § 73 odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Obžalovaný J. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho
súdu spolu s jeho obhajcom navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Poukázal na to, že pokiaľ prokurátor namieta uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k trestnému rozkazu

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/104/2017, tak dátum ním spáchaného posledného čiastkového
útoku dňa 20.9.2017, o ktorý sa prokurátor opiera, nie je spoľahlivo zisteným údajom. Pokiaľ ide o
mimoriadne zníženie trestu, okresný súd pri jeho určovaní (určovaní jeho výšky), postupoval v súlade
s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trenčíne , keď správne zobral do úvahy skutočnosť, že on sa
pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu k spáchaniu skutku priznal a na hlavnom pojednávaní 7.8.2018

urobilvyhlásenie vzmysle§257ods.1písm.b)Tr.por.,žesacítibyťvinným. Uvedenévyhláseniespolu
s prejavom účinnej ľútosti bolo dôvodom na aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39
ods. 1, ods. 3 písm.c) Tr. zák., ktoré umožňuje znížiť dolnú hranicu trestu odňatia slobody až na 5 rokov.
Preto uložený trest vo výmere 7 rokov je aj vzhľadom na jeho trestnú minulosť trestom primeraným a
zákonným, keď okresný súd pri jeho určovaní mu správne priznal aj poľahčujúce okolnosti podľa § 36

písm. l), písm. n) Tr. zák. On by sa k spáchaniu trestného činu priznal už v prípravnom konaní, pokiaľ
by nebol zistil niektoré pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré u neho vyvolali
dojem, že sa proti nemu postupuje nezákonne. Pochybenia podľa jeho názoru spočívali v jednoznačne
rozdielnych označeniach farby zaistenej omamnej látky, neodobratie stopy DNA z vrecka, ktoré bolo
u neho zaistené a v ktorom bola uložená omamná látka, ako aj nevykonanie konfrontácie medzi ním

a niektorými svedkami - účastníkmi telefonických hovorov - ktorých autentičnosť on poprel. Zaradenie
jeho osoby na výkon trestu odňatia slobody má svoje opodstatnenie v ustanovení § 48 ods. 4 Tr. zák.,
pretože pri ukladaní trestu bolo potrebné prihliadať nielen na generálnu ale aj individuálnu prevenciu
a jeho zaradením na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia by mohol naozaj získať
veľmi negatívne postoje nielen k páchaniu trestnej činnosti, ale aj k svojmu vlastnému životu. Plne sa

stotožňuje aj so záverom okresného súdu, ktorý mu uložil protitoxikomanické liečenie iba v ambulantnej
forme, pretože toto považuje za dostačujúce z dôvodu, že predpokladom jeho úspešného liečenia od
užívania návykových látok je už aj samotná dĺžka uloženého trestu odňatia slobody na 7 rokov.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora v
neprospech obžalovaného J. X. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí 11. októbra 2018 na podklade včas

podaného odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom boli predložené 12. septembra 2018,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov o
treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a ochrannom opatrení, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom
odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie

prokurátora podané v neprospech obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu
odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že neobsahuje
námietky voči postupu súdu prvého stupňa a v tomto smere nezistil pochybenie ani odvolací súd.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného J. X. ako obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zák., teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním

(podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného J. X. o vine je neodvolateľné a v
tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať,
postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, spôsobu jeho výkonu,
ako aj ukladaní ochranného opatrenia v rozpore so zákonom.

Obžalovanému J.. totiž nielenže nesprávne ukladal súhrnný test odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr.
zák., ale okrem toho mu aj mimoriadne znížil trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., na
jeho výkon obžalovaného nesprávne zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák., hoci na postup predpokladaný v citovaných zákonných ustanoveniach neboli
splnené zákonné podmienky. V uvedenom smere sa preto odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s

písomnými dôvodmi odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného a rovnako dôvodné
súajodvolacienámietkyprokurátoravovzťahukuloženémuochrannémuprotitoxikomanickémuliečeniu
obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. iba ambulantnou formou.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol

súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. V prejednávanej trestnej veci však obžalovaný
posledný čiastkový útok pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., spáchal 20.9.2017,

pričom však trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/104/2017 zo dňa 10.08.2017, kedy
nadobudol aj právoplatnosť, bol obžalovanému doručený 10.08.2017, teda ešte pred dokonaním
posledného čiastkového útoku citovaného pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.,

preto ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. neprichádzalo do úvahy.

Je zrejmé, že u obžalovaného bol síce správne zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (dve
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. oproti jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr. zák.), preto súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne aplikoval aj ustanovenie § 38 ods. 3

Tr. zák. t. j. zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, následne však nesprávne vykonal
úpravu takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 39 ods. 1 Tr. zák.

Napadnutý rozsudok je preto chybný v dôsledku porušenia ustanovení Trestného zákona spočívajúcom
v ich nesprávnom výklade a aplikácii ( § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por.). Nezákonný je nielen trest odňatia

slobody, uložený obžalovanému J. X. mimo zákonnej trestnej sadzby, ale aj zaradenie obžalovaného
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ale aj uložené
ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické liečenie iba v ambulantnej forme.Pokiaľ sa týka ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa tohto zákonného ustanovenia môže súd
páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“
okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho

výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, teda o ojedinelý a nie o pravidelný
postup súdu.

Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len ktorýmikoľvek
bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za
existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u týchto trestných činov a ich páchateľov bežne

nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo
neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby
by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho
trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu
páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho

zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd
jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o
oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v posudzovanej veci za spáchaný obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. j) Tr. zák., je stanovená trestná sadzba na desať až pätnásť rokov odňatia slobody. Vzhľadom
na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3
Tr. zák. (zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu - po jej úprave je

trestná sadzba trestu odňatia slobody od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov) . V takto upravenej trestnej
sadzbeajejvýškevyplývajúcejzjejhornejadolnejhranice,jezároveňvyjadrenánielenpomernevysoká
škodlivosť, resp. typová závažnosť tohto trestného činu, ale pre súd aj stanovené isté „mantinely“ pri jeho
rozhodovaní, no zároveň je mu ponechaný dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností
konkrétneho prípadu v rámci takto upravenej trestnej sadzby ukladanému za spáchaný trestný čin.

V záujme zákonnosti má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom

prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, pričom v rámci
sudcovskej individualizácie trestu môže nepochybne dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie pritom nie je bežné, ale je možné len
v individuálnom prípade existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu, pričom v
tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývajúci z

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, ktorý v otázke
ukladania trestov „považoval za potrebné pripomenúť, že v praxi sa oveľa častejšie vyskytujú bežné
(nemimoriadne) okolnosti než mimoriadne okolnosti“.

V zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. okolnosťami prípadu, v spojení s ďalšími tam uvedenými podmienkami,

môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie
sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite a kvantite sa pravidelne
nevyskytujú. Pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia - charakterizujú jeho osobu
ako objekt trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto
súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený

v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda,
že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo
potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania.V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Za pomery
obvinenéhomožnozaspovažovaťviacvýznamnýchpoľahčujúcichokolnostíprinedostatkupriťažujúcich

okolností. Daný prípad však do tejto praxe nezapadá.

V prípade obžalovaného J. neexistujú a z napadnutého rozsudku ani nevyplývajú žiadne okolnosti
ani pomery obžalovaného, ktoré sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú a ktoré by
odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. spočívajúci v mimoriadnom znížení trestu odňatia

slobody. V tomto smere sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil na
všeobecné konštatovania zdôrazňujúce existenciu dvoch poľahčujúcich okolností (pritom pri existencii
jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/, m/ Tr. zák.) zistených súdom prvého stupňa podľa §
36 písm. l/, n/ Tr. zák. a spočívajúcich v tom, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, jej spáchanie
úprimne oľutoval a že vyhlásením o vine napomohol k objasneniu jeho trestnej činnosti.

Pri správnom postupe však samotná existencia aj podľa názoru krajského súdu správne zistených dvoch
poľahčujúcich okolností zistených súdom prvého stupňa podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. nepredstavuje
také okolnosti, ktoré sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú a ktoré by odôvodňovali postup
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. spočívajúci v mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, navyše za situácie,
že sú tu okolnosti, ktoré takýto postup neodôvodňujú, resp. vylučujú. Okolnosť, že obžalovaný bol v

minulosti 15 krát odsúdený prevažne pre trestné činy majetkovej povahy najmä na nepodmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré u neho neviedli k jeho náprave, naopak obžalovaný ako drogovo závislá
osoba s disociálnou poruchou osobnosti nejaví záujem o práva druhých osôb a opakovane sa dopúšťa
protizákonného konania najmä za účelom financovania svojej závislosti a uspokojovanie svojich potrieb
hľadá aj za cenu porušovania zákona, bez výčitiek svedomia s neschopnosťou empatického vcítenia

sa do druhých a neschopnosťou poučiť sa z trestu, sú okolnosťami, ktoré svedčia v neprospech
obžalovaného a nie v jeho prospech, preto rovnako nemohla odôvodniť postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
tak, ako na to podrobne a správne poukázal v dôvodoch odvolania prokurátor, ale pri správnom postupe
vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností mal byť len dôvodom na aplikáciu ustanovenia
§ 38 ods. 3 Tr. zák. t. j. na zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd prvého stupňa pritom mimoriadne zníženie trestu oprel aj o okolnosti, ktoré sú v neprospech
obžalovaného (sklon k páchaniu trestných činov, závislosť od pervitínu a heroínu) a navyše za okolností,
ktoré odôvodnili u neho použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. (spáchanie
činu na viacerých osobách) a ktoré nielen zvýrazňujú nesprávnosť jeho postupu pri aplikácii § 39 ods. 1

Tr. zák., ale takýto postup pre vyššiu závažnosť spáchaného trestného činu vyplývajúcu práve z hľadiska
hodnotenia povahy a charakteru týchto okolností v posudzovanej veci aj vylučujú.

V tejto súvislosti prokurátor v dôvodoch podaného odvolania dôvodne poukázal na súdom prvého
stupňavykonanédôkazyaznichpredovšetkýmnazisteniaazáveryvyplývajúcezoznaleckéhoposudku

znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie), ktoré
zvýrazňujú nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák. a takýto postup
pre vyššiu závažnosť spáchaného trestného činu vyplývajúcu práve z hľadiska hodnotenia povahy a
charakteru týchto okolností v posudzovanej veci aj vylučujú. Obžalovaný je pritom osobou s výrazným
sklonom k páchaniu trestných činov, recidivista, u ktorého neviedli k náprave ani predchádzajúce

odsúdenia.

Postupsúduprvéhostupňa,ktorýmbezsplneniazákonnýchpodmienokobžalovanémuJ.X.mimoriadne
znížil trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., bol v rozpore so zákonom a nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov uložený obžalovanému je preto nezákonný, lebo je uložený

mimo zákonnej trestnej sadzby a z tohto hľadiska aj neprimeraný, príliš mierny. Nezodpovedá
zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, ani dostatočne
neodradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov
spoločnosti neposilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto nemôže v dostatočnej miere plniť
funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu. Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere

považoval preto odvolací súd za dôvodné a keďže ich v rozsahu uvedenom v písomnom odôvodnení
odvolania akceptoval, v podrobnostiach na ne len poukazuje.Vzhľadom na právny záver o vine a odvolacím súdom vyššie uvedené okolnosti a zistenia mal teda súd
prvého stupňa pri správnom postupe ukladať obžalovanému J. X. trest odňatia slobody podľa trestnej
sadzby ustanovenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., §

38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., v rozpätí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov, teda s prihliadnutím na zistený
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/, n/ Tr. zák.
oproti jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. ) a to aplikáciou ustanovenia § 38 ods.
3 Tr. zák. znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a pritom bez použitia ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák..

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora
v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok
vo výrokoch o treste odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu a ochranných opatreniach a pochybenie
súdu prvého stupňa napravil tak, že sám uložil obžalovanému J. X. nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 10 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, pretože takto stanovený trest podľa
odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej vyššej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z
jeho povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a priťažujúcej okolnosti, ako aj pomerom
obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej

prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou, zodpovedá podľa zistenia odvolacieho súdu
zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odrádza
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti
posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkciu generálnej

a individuálnej prevencie trestu.

Na výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného J. X. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pretože z hľadiska osoby
obžalovaného ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu, preto zaradenie obžalovaného do ústavu

so stredným stupňom stráženia súdom prvého stupňa bolo nesprávne a to aj vzhľadom k už vyššie
spomenutým okolnostiam týkajúcich sa jeho osoby, a to i z pohľadu miery jeho narušenia.

Vzhľadom k záverom znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie (liečba alkoholizmu a toxikománie), podľa ktorého u obžalovaného bol zistený syndróm

závislosti nielen na pervitíne ale aj na heroíne, pričom obžalovaný pervitín užíva pravidelne, zvyšuje
jeho dávky a ambulantne sa nelieči, uložil krajský súd obžalovanému v súlade s ustanovením § 73
ods. 2 písm. d/ Tr. zák. aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pretože uloženie
citovaného ochranného liečenia iba ambulantnou formou, ktorú určil obžalovanému súd prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, by bolo aj podľa názoru znalca nedostatočné.

Krajský súd obžalovanému J. X. uložil podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad na dobu 1 rok, ktorý
mu bol uložený správne už aj súdom prvého stupňa, pretože ho odsúdil za obzvlášť závažný zločin na
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na podklade uvedených dôvodov krajský súd o dôvodne podanom odvolaní prokurátora podanom v
neprospech obžalovaného Romana Pavloviča rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.