Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Tagaj

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201511
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718201511.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Pavol
Pospecha, advokát, Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti žalovanému: V. Q., T.. Q., N.. X.XX.XXXX, S.
A. XX, XXX XX S. A., občan SR, zast. JUDr. Ivo Osvald, advokát, Advokátska kancelária, Trhová 1, 960
01 Zvolen, o zaplatenie 1 711,11 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 1 711,11
Eur od 06.09.2015 do 04.07.2018 a v časti úrokov z omeškania 0,05 % ročne zo sumy 1 711,11 Eur od
05.07.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,04 % denne zo sumy 1 711,11 Eur od 05.07.2018
do zaplatenia z a s t a v u j e .

III. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi sumu 1 081,95 Eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 1 081,95 Eur od 05.07.2018 až do zaplatenia s tým, že súd p o v o
ľ u j e žalovanému splácať vyššie uvedené sumy v mesačných splátkach vo výške 60 Eur, splatných
vždy do 28. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 26,46 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.03.2018 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenia sumy 1 711,11 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a
úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1 711,11 Eur od 06.09.2015 do zaplatenia tak, že
tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 470 Eur a odo dňa nasledujúceho
po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 470
Eur, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1 711,11 Eur do zaplatenia, a náhrady nákladov
spojených s mimosúdnym uplatneným pohľadávky vo výške 108,21 Eur, trovy konania vo výške poplatku
za súdne konanie 102,50 Eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 217,30 Eur vrátane DPH, a to všetko
na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 26.01.2015 žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu o
revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1
470 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach v sume 46,48 Eur, v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve (ďalej len ako „Úverová zmluva“). Nakoľko sa žalovaný dostal do

omeškania so splácaním splátok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, uplatnil žalobca právo na
zosplatnenie úveru, ktoré bolo žalovanému doručené 20.08.2015. Žalovaný do dňa podania žaloby
uhradil sumu 241,05 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok,
vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8.1 zmluvy, a to vo výške 0,04 % denne zo sumy
1 711,11 Eur od 06.09.2015 až do zaplatenia. Tak isto v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka si
žalobca popri nároku na zmluvné pokuty uplatňuje nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 0,55 %
ročne zo sumy 1 711,11 Eur od 06.09.2015 do zaplatenia s tým, že keď dosiahne úrok z omeškania a
zmluvná pokuta spolu sumu 1 470 Eur, uplatňuje si žalobca 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1
711,11 Eur až do zaplatenia. Náhradu nákladov si uplatňuje v zmysle advokátskej tarify za jeden úkon
právnej pomoci, a to vo výške 97,60 Eur a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného
paušálu v sume 10,61 Eur.

2. K žalobe podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu priložil žalobca Úverovú zmluvu;
Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere platné 02/2015 (ďalej len ako „Zmluvné dojednania);
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.01.2015 (bez dokladu o odoslaní alebo
doručení žalovanému); bankový výpis o prevode sumy 1 323 Eur na účet žalovaného zo dňa 26.01.2015;
prehľad platieb a Oznámenie o zosplatnení z 16.08.2016, spolu s doručenkou k Oznámeniu o
zosplatnení; Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 09.11.2015, bez dokladu o odoslaní
alebo doručení žalovanému (ďalej aj len ako „Pokus o zmier“) a na výzvu súdu aj Dohodu o poskytovaní
služieb č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.01.2015 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj len ako „dohoda
o službách“).

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 12.06.2018, v ktorom uviedol, že je pravda, že 26.01.2015 uzavrel Úverovú zmluvu
so žalobcom, na základe ktorej čerpal úver 1 470 Eur. Prvé splátky aj zrealizoval, no neskôr sa dostal
do omeškania z dôvodu straty zamestnania. Je pravda, že mu bolo doručené Oznámenie o zosplatnení
a Pokus o zmier. Uviedol ďalej, že nenamieta úroky, avšak zmluvnú pokutu považuje za neprimerane
vysokú a úžernícku. Bol ochotný so žalobcom uzavrieť zmier s tým, aby bol povinný splácať mesačne
po 60 Eur.

4. V replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 06.07.2018 žalobca uviedol, že súhlasí so splácaním dlžnej
čiastky v mesačných splátkach vo výške 60 Eur. Vyčíslil zmluvné pokuty od 06.09.2015 do 04.07.2018
vo výške 707,03 Eur a úrok z omeškania za predmetné obdobie vo výške 26,63 Eur, pričom poukázal na
to, že žalobca si uplatňuje sankcie v súlade s ust. § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Uviedol
tiež, že zmluvnú pokutu si uplatňuje iba do dňa 04.07.2018. Žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 711,11 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 733,66 Eur, úrok z
omeškania 5% ročne zo sumy 1 711,11 Eur od 05.07.2018 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených
s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 108,21 Eur a trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 26.09.2018 uviedol, že súhlasí s požadovanou istinou 1 711,11
eur, zmluvnou pokutou 733,66 Eur, úrokom z omeškania od 05.07.2018, nákladmi 108,21 Eur i trovami
konania, pričom je ochotný dlžné sumy splácať po 60 Eur mesačne.

6. Dňa 05.10.2018 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie a to v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím
veci v jeho neprítomnosti

7. Podľa § 181 ods. 1 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z.z. (ďalej len ako „CSP“), o vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah
žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať
na svoje písomné podanie.

8. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

9. Žalovaný na pojednávaní najskôr uviedol, že nepopiera nárok žalobcu a že prestal platiť splátky
z dôvodu, že prišiel o zamestnanie. Momentálne je však opäť zamestnaný a je ochotný predmetný
dlh splatiť, avšak len formou splátok, tak ako bolo uvedené. Po postupe v zmysle § 181 ods. 2
CSP právny zástupca žalovaného uviedol, že mu žalovaný nepredložil k nahliadnutiu zmluvy a pri
písomných vyjadreniach vychádzal len z jeho stanoviska, kedy bol ochotný zaplatiť dlh, avšak vzhľadom
na predbežný názor súdu namieta s výnimkou dlžnej sumy istiny ostatné nároky žalobcu, ktoré by mal
žalovaný zaplatiť žalobcovi. Skutočne je pravda, že žalovaný zaplatil žalobcovi len sumu 241,05 Eur.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného len na zaplatenie dlžnej istiny, po zohľadnení
úhrady 241,05 Eur a aj to v splátkovej forme po 60 Eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady žalobcu, pokiaľ
skutočne vznikli žalobcovi, tieto je žalovaný ochotný uhradiť. V rámci výsluchu na pojednávaní žalovaný
uviedol, že pokiaľ ide o okolnosti uzavretia zmluvy, volal do Lučenca, potom prišla za ním jedna pani,
ktorá mu vypísala papiere a on len podpisoval bez toho aby to čítal a približne išlo o tri listiny, avšak
nepamätal si už na podrobnosti. Na otázku, či sa individuálne dojednávali o konkrétnych službách,
žalovaný uviedol, že si myslí, že mu tá pani len vravela, že ak by chcel nejako zmeniť alebo znížiť splátky,
má jej zavolať.

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč.Z.“) v znení účinnom
do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52a Obč. Z v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy
pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1
pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

14. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

19. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 6 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.

22. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3
za rok.

23. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia Vlády SR, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka,
2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,

b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
a vynásobí sa číslom 100,
2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých
peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na
obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a
sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa
vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa
vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

24. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

25. Podľa §1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri

obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

26. Podľa § 39 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 37 ods. 1 Obč.Z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa,

30. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

33. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

34. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, ročnou
percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

35. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

36. Podľa § 9 ods. 7 (prvá veta pred bodkočiarkou) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 31.03.2015, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy
zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona.

37. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom
alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

38. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o ochrane
spotrebiteľa), od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške
prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene
vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

39. Podľa § 43a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

40. Podľa § 43c Obč. Z. v znení neskorších predpisov, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť
okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.

41. Podľa § 44 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

42. Podľa § 44 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

43. Podľa § 54 ods. 1 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie

44. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

45. Podľa § 517 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

47. Podľa § 544 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

51. Podľa § 233 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

52. Podľa § 233 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

53. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného (§ 295 CSP) a Listinnými dôkazmi v zmysle § 204
CSP a podrobil predmetnú Úverovú zmluvu a súvisiace dokumenty preskúmaniu v kontexte citovaných
ust. § Obč. Z, ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný len pokiaľ ide zaplatenie (a) sumy 1 081,95 Eur ako sumy bezdôvodného obohatenia a (b)
v časti úrokov z omeškania z tejto sumy, do zákonnej výšky úrokov z omeškania a od dátumu, ako si
žalobca uplatnil (č.l. 56).

54. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere
písomnú formu a musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 predmetného zákona. Podstatné náležitosti
zmluvy musia byť výsledkom zhodné prejavu vôle oboch zmluvných strán a nemôže byť ich určenie a
doplnenie ponechané na svojvôli veriteľa, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Kontraktačný
mechanizmus uzatvárania zmlúv upravuje Obč. Z. v § 43a nasl., v zmysle ktorých ustanovení prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy (akceptácia) nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s
obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (t.j. doručením akceptácie) a týmto okamihom je potom zmluva
uzavretá. Pokiaľ prijatie návrhu obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh a na
uzavretie zmluvy sa potom vyžaduje akceptácia zmeneného návrhu zo strany pôvodného navrhovateľa
(v danom prípade žalovaného), pričom jeho mlčanie alebo jeho nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie nového návrhu.

55. Z bodu 14 návrhu (žiadosti) zmluvy síce vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy dochádza (už) riadnym
vyplnením a následným podpisom návrhu (žiadosti) všetkými stranami, podľa názoru súdu ale pre
neplatnosť tohto zmluvného ustanovenia k uzatvoreniu zmluvy takýmto spôsobom nemohlo dôjsť -
neplatné je predmetné ustanovenie z dôvodu rozporu a obchádzania zákona (Obč. Z.). V zmysle § 54
ods. 1 Obč. Z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Súd má za to, že cit. ustanovenie bodu 14 žiadosti sa odchyľuje od ust. Obč. Z.
v neprospech spotrebiteľa, nakoľko veriteľovi (žalobcovi) umožňuje v zásade doplniť akékoľvek údaje
do bodu 6 žiadosti, ktoré nebudú korešpondovať s údajmi v (bode 5) návrhu (žiadosti) spotrebiteľa
(žalovaného). Žalobca v konaní predložil síce „Oznámenie veriteľa o schválení úveru“, avšak opätovne
nepredložil ani len doklad o doručení či odoslaní toho oznámenia žalovanému. Naviac, v predmetnom
oznámení sú uvedené úplne nové resp. iné údaje ako boli v žiadosti (návrhu) žalovaného na uzavretie
zmluvy (napr. o dátume splatnosti prvej splátky, dátume splatnosti poslednej splátky, o výške splátky
33,87 Eur podľa Dohody o poskytnutí služby etc.), ktoré údaje pritom tvoria zákonné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Niektoré údaje uvedené v návrhu (napr. výška zmluvnej pokuty) na druhej strane
v predmetnom oznámení uvedené nie sú.

56. To, že predmetné ustanovenie bodu 14 návrhu (žiadosti) sa neprípustne odkláňa od ust. Obč. Z.
o spôsobe uzavretia zmluvy v neprospech spotrebiteľa potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa Zmluvných
dojednaní (bod 2.1) mal žalovaný vopred súhlasiť s tým, aby žalobca (veriteľ) schválil iné parametre
požadovaného úveru ako uviedol žalovaný v žiadosti (čo samo o sebe je odmietnutím návrhu v zmysle
Obč. Z.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností žalobcu a tiež mal žalovaný vopred súhlasiť s
tým, aby bol termín splatnosti v prípade akceptácie návrhu zo strany žalobcu stanovený (jednostranne)
žalobcom na bližšie nekonkretizovaný deň (medzi v poradí 1.-15. dňom) a teda žalovaný sa tak vopred
vzdal práva poznať konkrétny deň splatnosti splátok ako jednej zo zákonných náležitosti zmluvy. Takisto
mala byť stanovená jednostranne žalobcom aj splatnosť prvej splátky (medzi 1.-15. dňom nasledujúceho
mesiaca po poskytnutí úveru, tak že minimálne to bude 32 dní od poskytnutia úveru a nie viac ako 48

dní). Celková výška úveru (RPMN), taktiež obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mala
byť (čl. 3, bod 3.1 Zmluvných dojednaní) žalovanému (jednostranne) oznámená žalobcom podľa čl. 2,
bod 2.2 Zmluvných dojednaní. Čo sa týka výšky úrokov, žalovaný sa mal zaviazať vopred platiť úroky
uvedené nie v bode 5 žiadosti, ale v bode 6 (bod 5.1 a 5.2 Zmluvných dojednaní), ktoré ale nesmel
vyplniť (na tlačive žiadosti je poznámka „nevypĺňajte“) a dopĺňal ich následne veriteľ (žalobca) a výšku
týchto úrokov mal opäť následne len (jednostranne) oznámiť spotrebiteľovi (žalovanému).

57. Podľa čl. 2, bod 2.2 Zmluvných tak mali byť konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, na ktorých sa mali zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného
prejavu vôle (písomne) dohodnúť, len jednostranne určené žalobcom a tento ich mal následne len
oznámiť žalovanému. Je absolútne neprípustné a v neprospech spotrebiteľa, aby takto malo dôjsť k
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy potom, ako žalobca doplní do zmluvy, resp. uvedie v jednostrannom
úkone (Oznámení o schválení úveru) nové alebo iné údaje, čo sa naviac nemalo považovať za porušenie
povinnosti žalobcu a tieto (aj zmenené a nové doplnené údaje) mal žalobca len oznámiť (jednostranným
úkonom) žalovanému.

58. V posudzovanej veci dňa 23.01.2015 žalovaný podpísal predtlačený formulár (vyhotovený žalobcom)
na uzavretie zmluvy, ktorý v bode 5 obsahoval údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere s
poznámkou „vyplňte“ (hoci ho evidentne vyplnil sám žalobca) a v bode 6 obsahoval údaje o schválenom
spotrebiteľskom úvere s poznámkou „nevypĺňajte“, ktoré až následne dňa 26.01.2015 doplnil (dopísal)
tiež žalobca a ktoré údaje v bode 6 oproti údajom v bode 5 obsahovali zmeny a doplnenia - údaj RPMN sa
zmenil z 26,17 % na 25,90 % a v bode 6 bol oproti bodu 5 doplnený nový údaj o ročnej úrokovej sadzbe
úrokov z omeškania 5,05 %. Predmetné zmeny v bode 6 potom podľa názoru súdu spôsobili právny
následok (§ 44 ods. 2 Obč. Z.) odmietnutia návrhu žalovaného zo strany žalobcu a následne išlo už o
nový návrh zo strany žalobcu, pričom žalobca v spore nepreukázal akceptáciu jeho nového návrhu na
uzavretie zmluvy zo strany žalovaného. Nečinnosť a mlčanie žalovaného pritom za akceptáciu nového
návrhu (žalobcu) považovať nie je možné (§ 44 ods. 1 Obč. Z.).

59. V danej veci nebolo možné ani aplikovať ust. § 151 ods. 1 CSP a z nepopretia skutkových tvrdení
žalobcu o uzavretí Úverovej zmluvy žalovaným nie je možné vyvodiť záver o platnom uzavretí Úverovej
zmluvy, ako ani o akceptácii nového návrhu zmluvy žalovaným, nakoľko hmotnoprávny predpis (§44
ods. 1 OZ) výslovne uvádza, že mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Súd tiež konštatuje, že nepopretie skutkových tvrdení nezbavuje súd povinnosti ex offo prihliadať na
absolútnu neplatnosť právnych úkonov a v prípade spotrebiteľských vzťahov aj na neprijateľné zmluvné
podmienky.

60. Na základe skutočností uvedených vyššie má súd za to, že nedošlo k platnému uzavretiu (obligatórne
písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu svojich záverov súd poukazuje aj na v zásade
rovnaké názory Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 15Co/755/2015 zo dňa 27.01.2016 a
Krajského súdu v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018.

61. Z dôvodu, že nebola platne uzavretá Úverová zmluva, nemohlo dôjsť ani k (i) k platnému písomnému
dojednaniu zmluvnej pokuty, tak ako to vyžaduje § 544 Obč. Z. a (ii) nemohlo dôjsť ani k platnému
uzavretiu Dohody o službách, ktorá dohoda bola viazaná na existenciu samotnej Úverovej zmluvy (§52a
Obč. Z.). Súd nemal preukázanú akceptáciu návrhu žalovaného žalobcom, ktorý návrh obsahoval aj
dojednanie o zmluvnej pokute a spôsobe jej určenia, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že samotné
Oznámenie o schválení úveru neobsahuje čo i len zmienku o zmluvnej pokute a preto súd dospel k
záveru, že žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže prináležať, keďže
zmluvná pokuta nebola dojednaná písomne, tak ako to vyžaduje ust. § 544 Obč. Z.

62. V prípade, že by sa aj záver súdu o neplatnosti Úverovej zmluvy ukázal ako nesprávny, dojednanie
o zmluvnej pokute by ex lege (§ 53 ods. 2,3 a 5 Obč. Z.) bolo neplatné pre neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nakoľko ustanovenie o zmluvnej pokute (ktorá sa netýka hlavného predmetu zmluvy) bolo
predpripravené na formulárovom tlačive samotného žalobcu a evidentne nie je výsledkom individuálneho
dojednania medzi zmluvnými stranami a žalobca opak v spore nepreukázal (§53 ods. 3 Obč.Z.).
Samotný žalovaný v priebehu sporu poukázal na neprimeranosť zmluvnej pokuty a úžernícku výšku
zmluvnej pokuty. Text návrhu (žiadosti) síce podpísal žalovaný, avšak reálne nemal možnosť do tohto
predpripraveného textu formulárovej žiadosti žalobcu zasiahnuť. Žalovaný teda nemal možnosť tento

zjavne len jednostranný záväzok žalovaného zmeniť a ovplyvniť. Žalovaný, pokiaľ chcel obdržať od
žalobcu finančné prostriedky, musel žiadosť (a ďalšie formulárové dokumenty ako napr. Dohodu o
poskytovaní služieb) podpísať, inak by mohol len žiadosť ako celok nepodpísať a potom by mu finančné
prostriedky neboli poskytnuté. Opak resp. iné žalobca v spore nepreukázal a ani text žiadosti (návrhu)
neobsahuje možnosť žalovaného toto ustanovenie odmietnuť. Zmluvná pokuta je len jednostranná
(zaväzuje len žalovanú) a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy žalobcu na včasné plnenie dlžnej
sumy zo strany žalovaného, pričom nejde len o sankciu za nesplácanie istiny, ale ide aj o sankciu za
neplatenie úrokov a ďalších platieb (napr. splátok podľa Dohody o poskytovaní služieb), na ktoré úroky
a iné plnenia žalobca nemá pre neprijateľnosť zmluvných podmienok (a teda ich neplatnosť) nárok.
Uvedené ustanovenie preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a to v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia súdov,
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/220/2016 zo dňa 12.07.2017, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvej inštancie (Okresný súd Trnava č.k. 22C/80/2014-43 z 13.10.2015), ktorý vo výroku
vyslovene určil, že dojednaná zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere týkajúca sa zmluvnej
pokuty je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

63. Súd záverom poznamenáva, že v prípade ak by aj nedospel k záveru o neplatnom uzavretí Úverovej
zmluvy, úver z Úverovej zmluvu by potom považoval za bezúročný a bez poplatkov.

64. Ako už bolo totiž vyššie uvedené, konkrétne (zákonné) náležitosti spotrebiteľskej úverovej
zmluvy (termín splatnosti splátok, termín konečnej splatnosti úveru, výšku úroku), na ktorých sa mali
zmluvné strany ako výsledok ich konsenzu a teda ich zhodného súhlasného prejavu vôle dohodnúť,
boli len jednostranne určené žalobcom (čo nemožno považovať za dojednanie zmluvných strán -
dvojstranný právny úkon) a teda nedošlo k dohode zmluvných strán na týchto povinných náležitostiach
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo v prípade platného uzavretia zmluvy spôsobuje ex lege bezúročnosť
úveru a jeho bezpoplatkovosť.

65. Úver z Úverovej zmluvy by za predpokladu jej platného uzavretia bol bezúročný a bez poplatkov aj z
dôvodu, že je v nej uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V zmluve uvedená RPMN (v bode 5 ako 26,17 % a v bode 6 ako 25,90 %) nekorešponduje so skutočnou
RPMN, nakoľko je súd toho názoru, že v rozpore s ust. § 1 Nariadenia Vlády SR zmluva v časti
RMPN nezohľadňuje aj poplatky resp. splátky vo výške 33,87 Eur na základe „Dohody o poskytovaní
služieb (tieto splátky bolo podľa názoru súdu nutné do RPMN zahrnúť). Napriek tomu, že ako výška
splátky je uvedená suma 80,35 Eur (ktorá už zahrňuje aj splátky podľa Dohody o poskytovaní služieb),
v časti „Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť“ je uvedená suma 2 099,16 Eur, pričom však
vynásobením splátky vo výške 80,35 Eur počtom splátok 42 vychádza celková suma až 3 374,70
Eur a teda ustanovenia Úverovej zmluvy v časti RPMN, ako aj v časti celkovej čiastky, ktorú mal
žalovaný zaplatiť, považoval súd za zavádzajúce (klamlivé) vo vzťahu k žalovanému (spotrebiteľovi)
a v jeho neprospech. Podľa vykonaného zisťovania súdu, priemerná výška RPMN za prvý kvartál r.
2015 predstavovala v prípade úverov poskytovaných bankami 13,83 % (dvojnásobok 27,66 %) a pri
iných (nebankových) veriteľoch predstavoval vážený priemer RPMN 14,33 % (dvojnásobok 28,66 %).
Postupujúc podľa § 1 Nariadenia Vlády SR dospel v danom prípade súd k výpočtu skutočnej RPMN, kedy
po sčítaní miery úroku (18,05 %), poplatku za poskytnutie úveru (10 %) a poplatkov za „služby“ (27,64
%) dospel súd k výpočtu RPMN až 55,73 % a nie 25,90 %, ako sa v zmluve v bode 6 uvádza a teda
skutočná RMPN v posudzovanom prípade je v miere 55,73 %, čo je viac ako 4 - násobkom priemernej
RPMN pri obdobných úveroch poskytovaných bankami a nebankovými subjektmi a teda RPMN je v
rozpore s § 1a Nariadenia Vlády SR a § 53 ods. 6 Obč. Z.

66. Pokiaľ ide o samotnú „Dohodu o poskytovaní služieb“, z dôvodu neplatnosti samotnej Úverovej
zmluvy, nemôže byť platná ani na ňu viazaná táto dohoda. Súd poukazuje na to, že mu je (nielen
z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti), ale aj z rozhodnutí iných súdov (napr. závery Krajského súdu
v Prešove v rozsudku č.k. 19Co/197/2017 zo dňa 26.04.2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 15Co/39/2016 z 23.02.2016) známe, že predmetná Dohoda o poskytovaní služieb je pre rozpor s
dobrými mravmi ako aj v zmysle § 37 Obč. Z. neplatná. Touto dohodou žalobca obchádza ustanovenie
Obč. Z. o najvyššej prípustnej výške odplaty (§53 ods. 6 Obč.Z.), čo priamo zakazuje 9 ods. 7 a 9
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca podľa názoru súdu žalovanému „vnútil“ aj iný úkon ako
ten, ktorý bol pri podpise úverovej zmluvy vo sfére záujmu žalovaného, ktorý len podpisoval žalobcom
vopred pripravené formulárové zmluvy, bez možnosti zasiahnuť do ich obsahu. Nemožno opomenúť

skutočnosť, že súdu je z jeho vlastnej činnosti známe, že spotrebitelia o takýto druh služby žalobcu reálne
„nežiadali“, avšak keby predpripravenú formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver
by im nebol poskytnutý a teda nemali možnosť takéto „služby“ odmietnuť. Ide teda v zmysle § 53 ods.
4 Obč. Z. o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko podľa názoru súdu boli žalovanému zo strany
žalobcu „doplnkové služby“ nanútené a nedošlo k slobodnému prejavu vôle zo strany žalovaného, tieto
služby neboli individuálne so žalovaným dojednané a žalobca opak nepreukázal. Predmetná dohoda sa
prieči aj dobrým mravom - podľa názoru súdu ide o účelovo vymyslené „služby“, ktoré navýšili splátky
úveru skoro o 100 %, pričom je zrejmé, že tieto splátky mal žalovaný platiť aj v prípade, že by reálne
k poskytnutiu žiadnych „služieb“ zo strany žalobcu počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo a teda
žalovaný by reálne protiplnenie za svoje platby ani nemusel dostať. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že v bode 5 žiadosti (návrhu) pri „navrhovanej“ výške splátky sa automaticky rátalo aj
s uzavretím Dohody o poskytnutí služby (o tom svedčí samotná výška splátky, zahŕňajúca aj výšku
splátky podľa Dohody o poskytovaní služieb). Hoci žalobca „naoko“ formuláciou v bode 5 „mesačná
splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá“ vyvoláva dojem, že ide
o fakultatívnu možnosť, v bode 6 žiadosti (návrhu) sa už formuláciou „mesačná splátka spolu s platbou
podľa Dohody o poskytovaní služieb“ automaticky s uzavretím Dohody o poskytovaním služby počíta
dopredu.

67. Pokiaľ ide o dojednanie zmluvných strán ohľadom poplatku za poskytnutie úveru (147 Eur) a
možnosť jeho započítania ku dňu poskytnutia úveru, súd považuje za potrebné uviesť, že podľa jeho
názoru ide opäť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko takéto dojednanie bolo predpripravené
na zmluvnou formulári a je obsiahnuté tiež v Zmluvných dojednaniach a teda žalovaný nemal reálnu
možnosť ovplyvniť obsah takéhoto dojednania. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 5Co/130/2017 z 28.11.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov
č.k. 10C/53/2016-38 z 23.05.2017 a ktorým súd určil, že predmetné ustanovenie o odplate a jej splatnosti
a započítaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Naviac, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR
č.k. 6Sžo 21/2013 z 27.11.2013, ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok
za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol
podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu
úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje.
V danom prípade žalobca reálne neposkytol žalovanému 1 470 Eur, ale len 1 323 Eur, po započítaní
poplatku 147 Eur, avšak ako celková výška istiny úveru bola uvedená suma 1 470 Eur.

68. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca si (pôvodne) uplatnil zmluvnú pokutu „až do zaplatenia“, čo
však s poukazom na ust. § 217 ods. 2 CSP, ako aj na súdnu prax (napr. uzn. Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Mcdo 12/2011 z 14.6.2012, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/1432/2010 z 30.03.2011,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo 4799/2010 z 26.4.2011) nie je možné priznať za obdobie
po vyhlásení rozsudku, nakoľko zmluvná pokuta je samostatným nárokom (pohľadávkou) a nejde o
opakujúce sa dávky ani splátky a ani o príslušenstvom pohľadávky (úroky z omeškania).

69. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 06.07.2018 žalobca i.a. uviedol, že (a) si zmluvnú pokutu
uplatňuje iba do dňa 04.07.2018 vo výške 733,66 Eur (v žalobe žalobca žiadal zaplatenie zmluvnej
pokuty až do momentu dosiahnutia sumy spolu s úrokmi z omeškania vo výške 1 470 eur, pričom
následne vyčíslená zmluvná pokuta 733,66 Eur ani nie je v správnej výške, nakoľko do nej podľa názoru
súdu žalobca tiež zarátal aj vyčíslené úroky z omeškania) a súčasne tiež žiadal, aby (b) bol žalovaný
zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne (v žalobe pôvodne uplatňoval v miere 5,05 %
ročne) a to (c) až od 05.07.2018 do zaplatenia, čo súd považoval vo všetkých troch uvedených prípadoch
za čiastočné späťvzatie žaloby a preto súd (výrokom I. a výrokom II.) v zmysle § 145 ods. 2 CSP v týchto
častiach konanie zastavil.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd priznal žalobcovi len nárok (i) na zaplatenie sumy 1 081,95
Eur (ako sumy nesplatenej časti istiny z reálne poskytnutých prostriedkov 1 323 Eur žalovanému, po
ponížení o úhrady žalovaného v celkovej sume 241,05 Eur, pričom v tejto sume ide o bezdôvodné
obohatenie žalovaného) a (ii) nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy 1 081,95 Eur, od
dátumu 05.07.2018 ako požadoval (č.l. 56) žalobca (výrok III.). Súd v súlade s ust. § 233 CSP povolil
žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 60 Eur, tak ako to žiadal žalovaný,
nakoľko aj žalobca súhlasil so splátkovou formou úhrady dlžnej sumy, s tým, že omeškanie s plnením
čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

71. V prevyšujúcej časti (zmluvné pokuty, poplatky, úroky a náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním
pohľadávky ) súd žalobu zamietol (výrok IV.). Žalobca sa domáhal aj zaviazania žalovaného na úhradu
nákladov 108,21 Eur spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, odvolávajúc sa na ustanovenia
o výške tarifnej odmeny advokáta (97,60 Eur) za úkon právnej pomoci a režijný paušál (10,61 Eur).
Podľa § 9a ods.2 Zákona o ochrane spotrebiteľa od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov
vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene
veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca
síce priložil k žalobe Pokus o zmier a žalovaný aj potvrdil, že mu bola doručená, avšak samotný dôkaz o
vzniku skutočných nákladov (napr. doklad o úhrade odmeny advokáta), ktoré by oprávnenosť (skutočné
náklady) tohto uplatneného nároku preukazovali, žalobca nepredložil, a preto súd aj v tejto časti návrh
žalobcu zamietol (výrok II.).

72. O trovách súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalobca
mal úspech v spore 63,23 % a žalovaný 36,77 %, na základe čoho súd priznal v zmysle § 255 ods. 2 CSP
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v miere 26,46 %, zodpovedajúcej rozdielu medzi úspechom
žalobcu a úspechom žalovaného v spore. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.