Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/463/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227791
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215227791.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľa: M.Á. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. XX, XXX XX K. proti odporcovi: M. I., G.. XX.XX.XXXX,
E. K. C.T. XX, XXX XX K. o určenie otcovstva takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2015 domáhal určenia otcovstva a potvrdenia
otcovstva skúškou DNA k odporcovi, ktorý je jeho synom. Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca sa s
ním viac ako 25 rokov nestýka, neprejavuje žiaden záujem, podvodne študoval na vysokých školách 10
rokov a vždy ho naháňal za výživné. Napriek tomu sa s navrhovateľom vôbec nestýkal a neudržiaval s
ním žiaden kontakt. Navrhovateľ sa dozvedel, že v dobe keď bol na výkone základnej vojenskej služby,

jeho manželka udržiavala dlhodobý vzťah s jej vtedajším riaditeľom a z toho pomeru vznikol odporca. Z
vyššie uvedených dôvodov žiada súd, aby nariadil skúšku otcovstva testom DNA.
2. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 11.05.2016. Vo
vyjadrení uviedol, že odmieta tvrdenia navrhovateľa , že sa s ním nestýka už 25 rokov. Práve naopak
je to navrhovateľ, ktorý sa po rozvode manželstva s jeho mamou prestal stýkať s odporcom, ktorý
mal v tom čase iba 5 rokov. O odporcu záujem nejavil a brával ho iba vtedy keď to mal nariadené
súdom. Odporca ďalej uviedol, že ešte v roku 2004 mu poslal navrhovateľ výzvu na určenie otcovstva

súdnym znalcom, pričom uviedol, že všetky náklady uhradí on, neurobil však tak. Vtedy mu odporca
poslal súhlasné stanovisko, pričom táto skutočnosť sa prejednávala aj vo veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp.zn. 51C127/2010, ktorým sa navrhovateľ domáhal výživného od svojho dieťaťa
teda odporcu. Ako dôkaz predložil odporca svoj rodný list, v ktorom je ako otec zapísaný navrhovateľ.
Z vyššie uvedených dôvodov odporca nemá pochybnosť o tom, že navrhovateľ je jeho otcom a preto
predmetný návrh na určenie otcovstva považuje za zbytočný. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť,
že od uznania otcovstva navrhovateľa k odporcovi uplynula doba 3 rokov dokedy je možné otcovstvo

zaprieť. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom
odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ( Rodný list odporcu, Rozsudok
Obvodného súdu Bratislava 2 č.k. 6C 6/85 zo dňa 05.03.1985) a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2, č.k. 6C 6/85 zo dňa 05.03.1985 bolo manželstvo rodičov
odporcu rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.1985.
5. Z rodného listu odporcu zapísaného v knihe narodení matričného obvodu v Bratislave I vo zväzku

XX, P. XXXX, na A. XXX O. O. Č. XXX vyplýva, že ako otec odporcu je v rodnom liste zapísaný M. I.,
G.. XX.XX.XXXX Z. Z. F. t.j. navrhovateľ.
6. Navrhovateľ vo výpovedi pred súdom uviedol, že odporca sa odmieta podrobiť skúške otcovstva
testom DNA a z toho dôvodu navrhol, aby súd ustanovil súdneho znalca prípadne inštitúciu za týmtoúčelom. O skutočnosti, že nie je otcom odporcu sa dozvedel zhruba pred 6 až 7 rokmi. Ako dôvod
podania žaloby uviedol, že si chce byť istý, že je odporca jeho pokrvným synom.
7. Odporca vo výpovedi pred súdom uviedol, že v roku 2004 ho navrhovateľ požiadal o vykonanie skúšky

DNA a on s tým vtedy súhlasil. Skúška však urobená nebola. V roku 2010 žiadal od neho navrhovateľ
výživné z čoho je podľa neho tiež zrejmé, že je jeho otec. Zhruba 11 rokov mal s navrhovateľom súdne
spory ohľadne výživného pričom ani raz neuviedol pochybnosti o jeho otcovstve.
8. Podľa ust. § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených
v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

9. Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
10. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods.1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov.

Podľa ust. § 94 ods. l Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ je v rodnom liste odporcu zapísaný ako jeho

otec, pričom otcovstvo navrhovateľa k odporcovi bolo určené podľa 1 domnienky otcovstva ( § 85 ods.
1 Zákona o rodine). Táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Navrhovateľ zároveň vo výpovedi pred
súdom uviedol, že o tom, že by nemusel byť otcom odporcu sa dozvedel zhruba pred 6 až 7 rokmi a
preto sa domáha určenia otcovstva a vykonania skúšky otcovstva testom DNA. Z predloženého rodného
listu odporcu je však jednoznačne preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k odporcovi bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov odporcu, ktorý sú zároveň zapísaný v jeho rodnom liste. S poukazom na
vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko otcovstvo odporcu bolo určené. Okrajovo
súd uvádza, že v prípade, ak má otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa pochybnosti o to, že je otcom
dieťaťa má možnosť v lehote 3 rokov odo dňa určenia otcovstva pred súdom otcovstvo zaprieť.

12. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.