Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Csp/325/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114200527
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114200527.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. ,
IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom
Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U.
2, Q. G., o zaplatenie sumy vo výške 281,05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 135,05 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne počnúc od 24.8.2012 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa písomným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 10.1.2014 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 281,05 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne z dlžnej sumy počnúc od 24.8.2012 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvu č. E.ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
aj všeobecné podmienky.
V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom pričom SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi
za odpredaný mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Nokia 500 a to vo výške 146,00 €.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, to znamená predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi
spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, t.j. tzv. doby
viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po
dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia).
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 135,05 eur, ktoré mu žalobca
vyfakturoval za obdobie 2012/04 - 2012/06.
Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 09.08.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na úhradu v
dodatočnej lehote.

V tejto súvislosti si žalobca uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so všeobecnými
podmienkami čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie
uvedené v pokuse o pokonávku, t. j. od 24.08.2012.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že si uplatňuje celkovú sumu vo výške 281,05 eur pozostávajúcu
zo sumy 135,05 eur za neuhradené služby a zo sumy 146,00 eur vo výške škody, ktorá žalobcovi
preukázateľne vznikla.

2. / Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

3./ Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle §219 ods. 3 CSP. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu
v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

4./ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XX.XX.XXXXzo dňa 02.04.2012 uzatvorenou
medzi žalobcom a žalovaným, bola žalovanému poskytnutá SIM karta v počte 1 ks.
Na základe Dodatku k Zmluve o pripojení č. K zo dňa 02.04.2012 uzatvoreným medzi žalobcom a
žalovaným, bol žalovanému poskytnutý účastnícky program Vol. do vš.sietí 100+ a Vol.a.Večer a Vikend
+ ako aj typ telefónu Nokia 500 za akciovú cenu 19,- eur.
Podľa bodu 2.3.Dodatku k Zmluve o pripojení, užívateľ sa zaväzuje zotrvať v zmluvnom vzťahu po
dobu 24 mesiacov od nadobudnutia jej platnosti a po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti.
Podľa bodu 2.5.v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto
článku ,( najmä ale nielen nezaplatenie spalnej ceny za Služby , nedodržanie záväzku uvedeného v
bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie pahltnosti zmluvy , alebo tohto dodatku pred uplynutím
doby viazanosti , vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ), je účastník povinný uhradiť Podniku pokutu
vo výške 146,00 eur.
Faktúrami číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX
zo dňa 16.05.2012, splatnou dňa 30.05.2012, č.XXXXXXXXXX zo dňa 16.06.2012, splatnou dňa
XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012, splatnou dňa 30.04.2012, vyfakturoval žalobca
žalovanému sumy z titulu poskytnutých služieb.
V predmetnom konaní si žalobca teda uplatňuje cenu neuhradených služieb vo výške 135,05 eur a nárok
na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla vo výške 146,00 eur.

5./Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003. Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003. Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003. Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4, Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6./ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7./ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8./ Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9./ Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1, 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10./ Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

11./ Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že medzi účastníkmi bola
uzatvorená vyššie citovaná zmluva, ako aj dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorej žalobca
poskytoval žalovanému služby, za ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil vystavené faktúry a to za
obdobie 2012/04-2012/06.
Nakoľko žalovaný ani na základe pokusu o pokonávku si nesplnil svoj dlh, predmetom konania je
nezaplatenie neuhradených služieb vo výške 135,05 eur a preto súd v tejto časti žaloby vyhovel a to z
dôvodu, že žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu služby (§ 494 Občianskeho
zákonníka).
Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej dlžnej
sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku, t.j. od 24.08.2012, v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

12./ V prejednávanej veci ďalej predmetom konania bola náhrada škody vo výške 146,00 eur. Zo
skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti po dobu 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

13./ Základnými predpokladmi pre založenie takejto zodpovednosti v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka je protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti nemusí vyplývať z právneho predpisu, ale môže súvisieť aj s porušením zmluvy. Žalovaný
nepochybne porušil svoju zmluvnú povinnosť, keď nezaplatil cenu služieb.
V danom prípade si žalobca uplatňoval od žalovaného škodu spočívajúcu v rozdiele medzi predajnou
(zľavnenou cenou) a akciovou cenou mobilných telefónov.
Protiprávnu udalosť žalobca videl v tom, že predal žalovanému zľavnený telefón a žalovaný nedodržal
svoje zmluvné záväzky zotrvať v zmluvnom vzťahu v dohodnutej dobe viazanosti a neplatil riadne a včas
cenu za poskytnuté služby a nedodržanie tohto záväzku privodilo žalobcovi minimálne vyššie uvedenú
škodu.
Za škodu však nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný
telefón, resp. telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu, ako je jeho skutočná cena a rozdiel medzi
nimi nie je tak následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
zmluvnými stranami.
Tento zmluvný konsenz nemôže byť reparovaný zo strany žalobcu prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nenaplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu,
pričom tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože
ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Žalobcovi
teda nemohla vzniknúť na veci - mobilných telefónoch škoda, keďže už nebol ich vlastníkom a žiadna iná
povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z titulu zľavnenej kúpnej ceny nevznikla, pretože žiadna
takáto povinnosť v zmluve upravená nie je.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych
povinnosti žalovaného malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného MT z
pôvodnej ceny na nákupnú cenu, pretože cena za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Nokia
500 bola zmluvne dohodnutá medzi účastníkmi vo výške 19,00 €.

14./ Z uvedených dôvodov súd návrh v časti náhrady škody ako nepreukázaný a teda nedôvodný
zamietol, pričom vychádzal zo zistenia, že žalobca ničím nepreukázal odôvodnenosť stanovenia
náhrady škody zmluvnej pokuty na základe zmluvy o pripojení.

15./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí ,ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16./ Nakoľko žalovaný síce bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak , že žalovanému sa náhrada
trov konania nepriznáva.

17./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 12. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.