Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113214025
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113214025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U.. K. G., bytom E., J. XX,
2/ U.. I. G., bytom E., J. XX, obaja zast.: JUDr. Norbert Kálmán, advokát so sídlom Nitra, Sv. Beňadika
30/B, proti žalovanej: A.. S. S., bytom E., Y. 4, zast.: JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova
7, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 33.193,92 eura, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Nitra z 18. apríla 2017, č. k. 9C/49/2014-151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 33.193,92 eura zamietol a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. §
101, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 564, § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Ďalej
uviedol, že nedošlo k preukázaniu tvrdenia žalobcov o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovanou, od
ktorej odvodzovali svoj nárok. Nebolo preukázané, že zo strany žalovanej došlo k vzniku akéhokoľvek
dlhu - záväzku z iného právneho titulu. Plnenie zo strany žalobcov žalovaná prijala, teda výška prijatia
plnenia nebola sporná, avšak žalovaná tvrdila, že išlo o plnenie z titulu vyplatenia zisku patriaceho jej

neb. otcovi. Nedošlo teda k uzavretiu zmluvy o pôžičke a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
dospel k záveru, že nárok žalobcov je premlčaný, pretože predmetné plnenie je možné považovať
len za plnenie bez právneho dôvodu, teda že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej, keďže
iný titul pre prijatie plnenia zodpovedajúcej výške žalovanej sumy nebol v konaní preukázaný. Nebolo
preukázané ani tvrdenie žalovanej, že išlo o plnenie z titulu vyplatenia preddavku zo zisku za rok 2015.
Kvalifikoval dané plnenie jednoznačne ako nárok vyplývajúci z titulu bezdôvodného obohatenia. Medzi
stranami sporu došlo k zhoršeniu vzťahov už v roku 2006, čomu nasvedčuje aj prebiehajúce konanie o

vyporiadanie združenia vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/49/2010. Preto je neprijateľný
argument žalobcov o vzniku zmluvného vzťahu z pôžičky, ktorej by sa nedomáhali za dobu 7 rokov.
Vzhľadom na to, že súd nie je viazaný právnym posúdením veci a jedinou nespornou skutočnosťou
bolo prijatie žalovanej sumy samotnou žalovanou, kvalifikoval danú vec ako bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k zmene a rozšíreniu žalobného petitu o splatnosť dlhu,
čo bolo súdom pripustené, je nepochybné, že tento nárok žalobcov nepovažoval za dôvodný. Dôkazné
bremeno a povinnosť tvrdenia predmetného nároku zaťažoval žalobcov a nie žalovanú. Výrok o náhrade

trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“) a priznal žalovanej plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej plný úspech.2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia a domáhali sa
určenia, že dlh žalovanej vo výške 33.193,92 eura je splatný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň žiadali uloženie povinnosti žalovanej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcom

sumu 33.193,92 eura a trovy konania. V dôvodoch odvolania poukázali, na to že súd prvej inštancie
sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí č.
k. 6Co/63/2015-133, zo dňa 29.02.2016, čo sa odzrkadlilo v nesprávnom rozhodnutí vo veci samej.
Prvoinštančný súd neuviedol, ako si predstavuje preukázanie obsahu ústnej zmluvy, keď jedna zo
strán sporu existenciu takej zmluvy popiera. Nevyhodnotil vykonané dokazovanie v kontexte všetkých

dôkazov, ktoré potvrdzujú odôvodnenosť nimi uplatneného nároku.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Jedinú skutočnosť,
ktorú žalobcovia preukázali bola, že na jej účet bola poukázaná, z účtu žalobcov dňa 01.02.2006,
žalovaná suma. Ostatné tvrdenia žalobcov spochybnila. Dôkazné bremeno ohľadne uzavretia pôžičky

spočívalo výlučne na žalobcoch. Tento dôkaz žalobcovia súdu neposkytli. Keďže podľa názoru súdu
nepreukázala, že uvedené peniaze predstavovali zisk zo združenia, možno vziať do úvahy iba právnu
kvalifikáciu v zmysle § 451 OZ. V priebehu konania vzniesla námietku premlčania, ktorá je v celom
rozsahu opodstatnená, a preto nie je možné nárok žalobcom priznať. V priebehu konania žalobcovia
písomným podaním došlým súdu prvej inštancie dňa 08.09.2014 (č.l. 68 spisu), žiadali o pripustenie

zmeny petitu, o čom súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní konanom dňa 09.10.2014 (č.l. 93). Na
pojednávaní konanom dňa 12.06.2014 bola zo strany žalobcov predložená výzva adresovaná žalovanej
zo dňa 12. 07. 2010 o vrátenie pôžičky. Zároveň bolo zistené, že nedošlo k dohode medzi stranami sporu
pri poskytnutí žalovanej sumy ohľadne jej vrátenia. Preto je možné konštatovať, že až na požiadanie
žalobcov malo dôjsť k plneniu zo strany žalovanej. Prichádza do úvahy výlučne iba aplikácia § 563 OZ.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) a že podané odvolanie spĺňa zákonné náležitosti § 365
CSP, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daným rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho v zmysle
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcov voči žalovanej o zaplatenie sumy 33.193,92 eura a po

pripustení zmeny petitu na pojednávaní dňa 09.10.2014 sa predmetom konania stal aj návrh o určenie,
že dlh žalovanej vo výške 33.193,92 eura je splatný do 15.tich dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného

zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou
obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu

pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny
vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 z 30. 06. 2010).

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v odvolaní neuviedli v zásade žiadne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa

súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci
samej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie,
ktoré bolo možné z návrhov strán, najmä žalobcov v danej veci vôbec vyvodiť a na jeho základe
zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkovvykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a
na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcami uplatneného nároku. Na
vec správne aplikoval zodpovedajúce ust. § 657 OZ, § 100 a nasl. OZ ktoré aj správne vyložil a

svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa
dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkazmi, návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť
všetkých právne skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

9. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní

dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu, ktorý síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako

procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcov v sporovom
konaní. V konaní o nároku žalobcov vyplývajúci podľa nich z ústnej zmluvy o pôžičke, je konaním
sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno
súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú strany (§ 188 ods. 2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne
limity,tátomožnosťpredstavujevýnimkuvprípadevykonaniadôkazu,ktorévyplývazverejnýchregistrov

a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na
ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na konštatovaní, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že uzavreli so žalovanou zmluvu o pôžičke, t. j. neuniesli

dôkazné bremeno o vzniku právneho úkonu - zmluvy o pôžičke. Aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu, žalobcovia v konaní nepreukázali uzatvorenie zmluvy o pôžičke, i vzhľadom na tú skutočnosť, že
samotná žalovaná uzatvorenie zmluvy o pôžičke poprela. V konaní nebolo pochýb o tom, že žalobcovia
poskytli finančné prostriedky žalovanej bezhotovostným prevodom na jej účet, čo nespochybnila ani
žalovaná. Uvádzali iba iný titul nadobudnutia týchto finančných prostriedkov ako žalovaná.

11. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobcovia odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietali nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem

prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom konaní
skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie vykonal
náležitédokazovanie,čiskutkovézistenia,kuktorýmpotakomtodokazovanídospelmajúvovykonanom
dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie alebo aj zistí, že súdom prvej
inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených

dôkazov)prípadneakmázato,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP). V tomto prípade
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom vychádzal z
vyjadrení žalobcov a nimi predložených dôkazov, z vyjadrenia žalovanej a z tohto dokazovania získané
dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil skutkový stav,

z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie
nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a zo zákonnými procesnými pravidlami, a preto
nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať alebo doplniť.Podľa § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutým ustanoveným právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 564 OZ. ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa
okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Ak je podľa zmluvy čas plnenia ponechaný na vôľu veriteľa, potom je tým stanovená v jeho prospech
a pred touto dobou nie je dlžník oprávnený plniť svoj záväzok. Dohoda o čase plnenia (splatnosti)

ponechanej na vôľu veriteľa je dojednaním, ktorým je čas plnenia dohodnutý. Tento záver je určujúci pre
posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby pri práve na plnenia. Ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý
ani inak stanovený, premlčacia doba začína plynúť nasledujúcim dňom po tom, kedy dlh vznikol. Dlžník
v zmysle § 563 OZ je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol
svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie dlhu, t. j. hneď ako dlh vznikol, takže začiatok
plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri

ktorej nebola dohodnutú splatnosť predmetu pôžičky. Je však potrebné, aby sa tejto dôkaznej situácie
žalobcovia zhostili a preukázali jednoznačne, či došlo z ich strany k výzve na zaplatenie dlhu žalovanou.
Prakticky výzva zo dňa 12.07.2010 (č.l. 58 spisu), o ktorej na pojednávaní dňa 12.06.2014 (č. l. 60
spisu) žalobcovia hovorili, preukázaná nebola. Nebolo preukázané doručenie danej výzvy žalovanej. Aj
samotný priebeh dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie tieto okolnosti potvrdzujú. Ak takáto

situácia nastane, žalobcovia sa svojim konaním môžu dostať do situácie, že ich právo bude premlčané.
Táto situácia v konkrétnom konaní nastala a uvedenú pohľadávku vzhľadom, k vzneseniu námietky
premlčania žalovanou, nemohol súd priznať, a preto správne súd prvej inštancie žalobu zamietol.

12.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie,akovecnesprávny,vzmysle

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1
CSP a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to,
že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).