Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207473
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207473.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloleté deti: E. S., nar.
XX.XX.XXXX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y. F. XXXX/XX, zastúpená
JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom A., V. L. XXXX/XA a otec C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., Y. XXXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Advokáti Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina,
Závodská cesta 3911/24, IČO: 36 864 455, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/93/2016-290 zo dňa

19.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina schválil rodičovskú dohodu v znení, že maloleté deti E.
a A. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, rodičia sa dohodli na úprave styku počas školského
roku, ako aj počas letných prázdnin. Súd zároveň určil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na
výživu maloletého E. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne a na výživu maloletej A. výživným vo výške

120,00 Eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, s účinnosťou
od 01.08.2016. Súd tiež vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.08.2016 do 28.02.2018 na
maloletéhoE.vovýške1.330,00Eurspovolenímotcovisplácaťdlhvmesačnýchsplátkachpo30,00Eur
k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletú A. vo výške 950,00 Eur s povolením
splácať dlh v mesačných splátkach po 20,00 Eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko
pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšnej časti súd návrh matky zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na ich náhradu. Rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, §
24, § 25, § 28, § 36, resp. § 62, § 65 a § 75 až § 77, keď konštatoval, že rodičia maloletých detí
nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nevedia sa dohodnúť na základných právach
a povinnostiach vo vzťahu k maloletým deťom. Ohľadom stretávania sa s deťmi a zverením ich do
výchovy schválil rodičovskú dohodu, ktorá neodporovala záujmom maloletých detí. Pri výške výživného
vychádzalzodôvodnenýchpotriebdetí,akoajzmožnostíaschopnostíobochrodičov.Otrováchkonania
rozhodol súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie otec
maloletých detí. Napadol výrok, ktorým súd stanovil výšku bežného výživného z dôvodov, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a tvrdeniamiotca detí a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež uviedol,
že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 CSP). Podľa odvolateľa súd v rozsudku len stručne uviedol vyjadrenia otca a matky ohľadom ich

mesačných príjmov a výdavkov, ako aj ohľadom výšky mesačných výdavkov oboch maloletých detí. Má
za to, že pri určovaní výšky výživného na každé z maloletých detí sa súd dostatočne nevysporiadal s
ich odôvodnenými potrebami a majetkovými pomermi otca. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
odôvodnené potreby maloletých detí a ich mesačné výdavky nekorešpondujú s matkou navrhovanou
výškou výživného. Z pôvodných 180,00 Eur v priebehu konania matka navýšila výživné na sumu 250,00

Eur,pričomajprvoinštančnýsúddospelkzáveru,ževýživnépožadovanévtakejtovýškejeneprimerané.
Odvolateľ za neprimerané považuje aj určené výživné vo výške 150,00 Eur na maloletého E. a 120,00
Eur na maloletú A. mesačne. Finančná situácia otca je nepriaznivá, z jeho strany nie je možné prispievať
na výživu maloletých detí výživné v súdom určenej výške, a to aj v spojení s jeho povinnosťou uhrádzať
mesačné splátky nedoplatku na výživnom. Súd nedostatočne preskúmal matkou deklarované mesačné
výdavky, najmä s poukazom na úhradu nájomného vo výške 450,00 Eur mesačne. Opustenie spoločnej

domácnosti prinieslo neprimeranú finančnú záťaž nielen pre ňu, ale aj pre otca maloletých detí. Po
opustení spoločnej domácnosti sa nijakým spôsobom nepodieľala na splácaní hypotekárneho ani
spotrebného úveru, a tak všetky záväzky a pasíva pochádzajúce z manželstva a súvisiace so správou
spoločného majetku musí otec znášať sám. Finančná situácia otca je natoľko kritická, že nie je schopný
uhrádzať mesačné splátky úverov, čo môže vyústiť do predčasného splatenia zostatku úveru, ako i

iniciovaniu exekučného konania na spoločný majetok matky a otca maloletých detí. Hrozí tak majetkové
riziko, ktoré by mohlo ovplyvniť ich finančné pomery a s určitosťou by malo dopadať na zabezpečovanie
hmotných potrieb oboch maloletých detí. Podľa odvolateľa za primeranú považuje sumu 100,00 Eur
mesačne ako výživné na každé z maloletých detí. Otec maloletých detí momentálne nemá možnosť
výhodnejšieho zárobku, na zlepšenie svojej finančnej situácie začal vykonávať sprostredkovateľskú

činnosť, avšak ako viackrát uviedol aj súdu, pokračuje už len pre spoločnosť UNIVERSAL maklérsky
dom a.s. K zníženiu zárobku viedlo aj to, že opakovane bol práceneschopný. S touto skutočnosťou sa
súd vôbec nevysporiadal. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku
o výživnom zmenil tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého E. výživné sumou 100,00 Eur
mesačne a taktiež výživné na maloletú A. vo výške 100,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2016.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila matka maloletých detí. Nestotožnila
sa s dôvodmi odvolania ani s tvrdením otca, podľa ktorého je jeho finančná situácia tak nepriaznivá,
že z jeho strany nie je možné prispievať na výživu maloletých detí v súdom určenej výške. Matka
maloletých detí poukazovala v konaní aj na životnú úroveň otca, ktorý v priebehu roku 2017 sa zúčastnil

viacerých pobytov v zahraničí, len ona vie o dvoch, ktoré otec nespochybnil, a to v Keni a v Číne.
Tiež sa matka maloletých detí stotožnila s úvahou súdu, podľa ktorej by otec maloletých detí, pokiaľ by
nemal dostatočný príjem z podnikateľskej činnosti, túto nevykonával. Je konateľom spoločnosti MOBIL
WAP SK, s.r.o. a zároveň jej zamestnancom, pričom vykonáva predajcu a servisnú spoločnosť pre
registračné pokladne značky Elcom. Pokiaľ príjmy otca nie sú na takej úrovni, aby dokázal zabezpečiť

odôvodnené potreby maloletých detí, mohol čas trávený v zahraničí účelne vynaložiť na zabezpečenie
svojich príjmov. Nie je možné uveriť tvrdeniam otca, že mesačne si požičiava od svojich rodičov sumu
700,00 Eur a že diaľkové štúdium na vysokej škole v Bratislave mu uhrádza v sume 1.200,00 Eur
ročne jeho sestra. Otec detí vo veku 45 rokov by mal mať prvoradý záujem na tom, aby si zabezpečil
finančné prostriedky na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých detí. Podľa matky maloletých detí je

v súčasnej dobe na Slovensku celý rad spoločností, ktoré poskytovali a poskytujú pracovné príležitosti
s príjmom nad 1.000,00 Eur mesačne, pričom z takéhoto príjmu by mohol otec zabezpečiť výživné
pre maloleté deti. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadal len na preukázané príjmy,
ale musí vychádzať aj z potencionálnych príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii
objektívne preukázaných skutočností (tými sú schopnosti, prax, dopyt na trhu práce, vek a podobne).

Vzhľadom na rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, výživné, ktoré navrhuje otec na každé z
detí vo výške 100,00 Eur mesačne, je neprimerane nízke a životná úroveň by bola vážne ohrozená.
Treba tiež zdôrazniť stav, že maloleté deti sa majú podieľať na životnej úrovni rodičov, a pokiaľ si otec
môže dovoliť viackrát do roka cestovať do cudziny, tak súdom určené výživné je nutné považovať za
minimálne, z ktorého matka detí môže zabezpečovať ich výživu. Matka ďalej poukazuje na to, že má

záujem na predaji bytu, ktorý patrí do BSM a v ktorom v súčasnej dobe nikto z nich nebýva, avšak za
podmienky, že bude splatený úver a zvyšok rozdelený medzi bývalých manželov. Z uvedených dôvodov
žiadala, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že štúdium na vysokej škole, ktoré
absolvuje, vykonáva na detašovanom pracovisku v Čadci, pričom škola používa i systém dištančného
štúdia, t.j. niektoré predmety a skúšky prebiehajú cez webový portál školy a nie je vždy potrebné školu

fyzicky navštevovať. Výdavky otca spojené so štúdiom sú potom minimálne a nemožno ich považovať
za neodôvodnené. Čo sa týka zmieňovaných zahraničných ciest do Kene a Číny, tieto neboli realizované
na rekreačné účely. Zahraničná cesta do Kene bola sprostredkovaná za účelom propagácie nového
strediska s charitatívno-humanitárnou činnosťou a služobná cesta do Číny sa konala na pozvanie
obchodných partnerov otca a títo znášali i náklady spojené s ňou. Pri príležitosti návštevy Číny otec

maloletých vzhľadom na svoje zdravotné problémy podstúpil aj procedúry klasickej čínskej medicíny.

5. Na ďalšie vyjadrenie matky už súd neprihliadal, nakoľko súdu bolo doručené po stanovenej lehote.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 CMP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že rodičia
maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a nie sú schopní sa dohodnúť na vzájomných právach
a povinnostiach k maloletým deťom. Z uvedených dôvodov na návrh matky súd skúmal možnosti a

schopnosti rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí a dospel k záveru, že je potrebné súdom
upraviť vzájomné práva a povinnosti. Ohľadom výchovy a styku maloletých detí s otcom bola schválená
rodičovská dohoda, v ďalšom súd stanovil otcovi výšku vyživovacej povinnosti, resp. vyčíslil zameškané
výživné za obdobie, odkedy bolo o vyživovacej povinnosti k deťom rozhodované. Z preskúmavaného
rozsudku, ako aj zo spisového materiálu mal aj odvolací súd preukázané, že matka žije s deťmi v

prenajatom byte a jej príjem v priemere predstavuje sumu 576,00 Eur v čistom. Maloleté deti sú žiakmi
7. a 3. ročníka základnej školy, majú bežné výdavky so stravou, ošatením, so školskými poplatkami.
Navyše deti nosia okuliare, resp. E. navštevuje hudobný krúžok a A. krúžok tanečný. Otec je konateľom
spoločnosti MOBIL WAP SK, s.r.o., kde je zároveň aj zamestnaný, tiež vykonáva poradenskú činnosť
pre ďalšiu spoločnosť. Rodičia sú spoluvlastníkmi 4-izbového bytu s garážou, pričom podľa ich tvrdení

majú záujem tento odpredať a z výťažku by bola splatená aj hypotéka.

8. Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje
požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa,

od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové
uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre
dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie
odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako sú kultúrne, rekreačné, športové potreby
a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami

rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby
dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet a vychádzať

len z porovnania príjmov oboch rodičov.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukázaním na vykonané dokazovanie postupoval pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie správne a s jeho závermi, keď určil výživné
otcovi na maloletého E. sumou 150,00 Eur mesačne a na maloletú A. sumou 120,00 Eur mesačne,

sa odvolací súd stotožnil. Na tieto závery v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. V tomto
prípade aj odvolací súd mal preukázaný pravidelný príjem oboch rodičov. Rodičia deklarovali svoje
ostatné majetkové pomery ako spoluvlastníctvo bytu, používanie osobného motorového vozidla. Súd
určoval výživné k maloletým deťom navštevujúcim základnú školu, ako aj záujmové krúžky, s ďalšími
bežnými školskými potrebami a primeraným zdravotným stavom. Odvolací súd má za to, že z takto

vykonaného dokazovania vychádzal prvoinštančný súd správne a v súlade so zásadami stanovenými
Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí, pričom s jeho závermi sa odvolací
súd plne stotožnil a na tieto poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletých detí neuviedol žiadne
iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými bysa už nevysporiadal súd prvej inštancie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil majúc za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí
výživné stanovené prvoinštančným súdom. Takto stanovené výživné je primerané vzhľadom aj na vek a

potreby detí. Súd správne potom posúdil aj výšku zameškaného výživného, ktorá v konečnom dôsledku
v odvolaní spochybňovaná nebola. Za primerané súd považoval aj určenie splátok zameškaného
výživného splatného spolu s bežným výživným.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiadny z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).