Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13Pc/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917209152
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6917209152.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v mimosporovej veci

navrhovateľky: C. F., H.. XX.XX.XXXX, C. E. Č.. XX, št. občan SR proti povinnému: Z. F., H..
XX.XX.XXXX, C. Q. Q., P., B. XX/XX, Š.. X. Q. Q. o manželské výživné, takto

r o z h o d o l :

Povinný je p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 300,- eur mesačne počnúc
od 29.06.2017 vždy do 25. dňa každého mesiaca.

Zameškané výživné za dobu od 29.06.2017 do 31.03.2018 vo výške 2 710,- eur je povinný p o v i n n
ý zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom po jeho doplnení podaním doručeným súdu dňa 02.08.2017
domáhala voči manželovi - povinnému platenia manželského výživného, počnúc od 01.04.2017 vo
výške 1 000,- mesačne, vždy do 30. dňa v mesiaci. V návrhu uviedla, že žiada o určenie manželského
výživného, pretože nežije v spoločnej domácnosti s manželom od decembra 2016. Manžel žije a pracuje

v Q.. K svojím pomerom uviedla, že je nezamestnaná. K pomerom manžela uviedla, že je zamestnaný
v O. K. B. K. C. K. K. N. P..

2. Vzhľadom na to, že povinný je štátny občan Rakúskej republiky bola do konania uznesením
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 09.10.2017 č. 13Pc/15/2017-20 pribratá prekladateľka z
jazyka nemeckého Z.. B. E..

3. Súčasne uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.02.2018 č. 13Pc/15/2017-54 bola
do konania pribratá aj tlmočníčka z jazyka nemeckého S.. G. E. a to z dôvodu, že povinný bol ako
účastník konania predvolaný na pojednávanie určené na deň 24.04.2018.

4. Súd dožiadaním zo dňa 04.10.2017 doručeným dožiadanému súdu v Q. Q. - C. P. požiadal o
predvolanie a vypočutie povinného Z. F. k návrhu navrhovateľky s tým, že uvedie aj aké sú jeho

zárobkové pomery. Dožiadaný súd v Q. Q. Okresnému súdu Rimavská Sobota podaním doručeným dňa
14.02.2018 oznámil, že povinný sa na predvolania na termíny určené na dni 18.12.2018 a 01.02.2018
neustanovilapretohonebolomožnévypočuťknávrhunavrhovateľkyaanikjehozárobkovýmpomerom.5. Následne Okresný súd Rimavská Sobota opätovným dožiadaním zo dňa 15.02.2018 adresovaným
C. P. požiadal o zistenie príjmu povinného Z. F. za obdobie od 05/2017 do 02/2018 a to dopytom na
jeho zamestnávateľa O. K. B. K. C. K. K. N. P.. Dožiadaný súd podaním doručeným Okresnému súdu

Rimavská Sobota dňa 04.04.2018 zaslal potvrdenie o príjme povinného Z. F. za obdobie od 05/2017
do 02/2018.

6.Návrh spolusprílohamiaprocesnýmpoučením bolpostupompodľaust.§167ods.2Zák.č.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa

15.02.2018 č. 13Pc/15/2017-61 doručený na vyjadrenie povinnému (poznámka súdu: na doručenke nie
je uvedený dátum prevzatia). Povinný návrh prevzal, k návrhu písomne nevyjadril.

7. Na pojednávanie dňa 24.04.2018 sa ustanovila navrhovateľka. Neustanovil sa povinný, ktorý
mailovým podaním doručeným súdu dňa 23.04.2018 o 15.20 hod oznámil, že je chorý a na pojednávanie
sa nedostaví. Súčasne predložil súdu doklad o jeho práceneschopnosti vystavený dňa 23.04.2018. O

odročeniepojednávanianepožiadalaaninepreukázal,žebymujehozdravotnýstavneumožnilzúčastniť
sa pojednávania. Neustanovila sa ani pribratá tlmočníčka, ktorú súd ešte pred začatím pojednávania
informoval,žezdôvoduneúčastipovinnéhoZ.F.,jejúčasťnapojednávaníniejepotrebná,čotlmočníčka
vzala na vedomie. Vzhľadom na to, že povinný Z. F., ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
určenom na deň 24.04.2018, súčasne nepožiadal aj o odročenie tohto pojednávania, súd postupom

podľa ust. § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti povinného Z. F..

8.Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľky, oboznámením sa s návrhom a jeho
doplnením, so správou Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Rimavská Sobota, pracovisko Bátka
zo dňa 26.02.2018 o evidencii navrhovateľky a o poberaní dávok v hmotnej núdzi, s potvrdením

zamestnávateľa povinného Spoločnosť pre bezpečnosť a servis

s.r.o.sosídlomvInnsbruckuzaobdobieod05/2017do02/2018,sosobášnymlistomúčastníkovkonania

a vec právne posúdil takto:

9.Podľa ust. 71 ods. 1 Zák.č. 36/2005 Z.z., manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

10. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine č. 36/2005 Z. z., pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 75 ods. 2 Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zák.č. 36/2005 Z.z., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

13. Uvedené ustanovenia Zákona o rodine upravujú vznik a trvanie vyživovacej povinnosti manželov
navzájom, počas trvania ich manželstva a vychádzajú zo zásady rodinného práva, že muž a žena majú
v manželstve rovnaké práva povinnosti (§ 18 a § 19 Zákona o rodine) a zároveň predstavujú základ
pre určenie jej výšky, resp. rozsahu a to tak, aby v zásade bola zachovaná rovnaká životná úroveň
oboch manželov, s prihliadnutím na starostlivosť o domácnosť. Zákon predpokladá dobrovoľné plnenie

vzájomnejvyživovacejpovinnostimedzimanželmialenvprípade,žetakétoplnenieneposkytujepovinný
manžel oprávnenému dobrovoľne, môže sa tento domáhať návrhom na súde určenia rozsahu tejto
vyživovacej povinnosti a to v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhéhomanžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola v zásade
rovnaká.

14. Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 02.04.2011 v P. a ich manželstvo stále trvá,
hoci nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha určenia manželského
výživného od 01.04.2017 (návrh došiel na súd dňa 29.06.2017) vo výške 1 000,- eur mesačne.

15. Navrhovateľka je nezamestnaná, vedená v evidencii nezamestnaných občanov od 19.04.2017 a

jej evidencia stále trvá. Jej príjem predstavuje dávku v hmotnej núdzi, ktorú poberá samostatne od
01.11.2017, teraz aktuálne vo výške 75,10 eur mesačne. V konaní nebolo preukázané, ani tvrdené,
že by schopnosť navrhovateľky pracovať bola nejako obmedzená, resp. znížená. Navrhovateľka žije v
rodinnom dome patriacom jej matke spolu s druhom a má nevyhnutné mesačné výdavky na elektrinu
vo výške 23,- eur, na internet vo
výške 13,- eur na stravu vo výške 100,- eur a na oblečenie a hygienu vo výške 20,- až 30,- eur.

16.Povinný pracuje v Q. Q., kde aj žije a to v Spoločnosti pre bezpečnosť a servis s.r.o. so sídlom B. -
XXXXP.,S.X.Potvrdenímozárobkupovinnéhozaobdobieod05/2017do02/2018malsúdpreukázané,
že v uvedenom období mal čistý príjem celkom vo výške 21 216,71 eur. Mesačne jeho čistý príjem
predstavuje sumu vo výške 2 121,67 eur.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že bola splnená zákonná
podmienka v § 71ods. 1 Zák. o rodine pre vznik nároku navrhovateľky voči povinnému na manželské
výživné. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia rovnaká životná úroveň manželov
neznamená automaticky mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné odvodiť od ich

príjmov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že mesačný príjem nnavrhovateľky je podstatne
nižší ako mesačný príjem povinného, ale napriek tomu je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že manžel
navrhovateľky, ktorý žije a pracuje v Rakúskej republike má nepomerne vyššie náklady na živobytie
ako navrhovatelka, ktorá je nezamestnaná a býva v rodinnom dome svojej matky a to so svojím druhom
a ktorá ani nepreukázala, (resp. ani netvrdila), že by mala nejaké osobitné, zvláštne výdavky mimo

bežných výdavkov na živobytie. Na druhej strane manžel navrhovateľky ako povinná osoba okrem
vyšších nákladov na bežný život v Q. Q., kde je vyššia životná úroveň ako na Slovensku, čo je
všeobecne známa skutočnosť, má nepochybne aj vyššie náklady na regeneráciu svojich pracovných
síl. Pri rozhodovaní o výške manželského výživného posudzoval súd pri oboch manželoch, keďže ide
o vzájomnú vyživovaciu povinnosť, nielen príjmy, ale celkové osobné, zárobkové a majetkové pomery,

vytvárajúce obraz o ich životnej úrovni spolu s ich odôvodnenými potrebami, ako aj schopnosťami
a možnosťami zabezpečiť si tieto svoje odôvodnené potreby. Východiskom je v zásade rovnaká
životná úroveň manželov. Zásadne rovnaká životná úroveň jako už súd uviedol znamená, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Vždy treba vziať
do úvahy osobitosti, vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa

jednotlivých manželov. Zásada zásadnej rovnosti životnej úrovne je naplnená vtedy, ak manželia budú
mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené
osobitosti. Vychádzajúc potom z uvedených skutočností súd mal za to, že suma výživného 300,- eur
mesačne umožní navrhovateľke zabezpečovať si svoje základné potreby, pokryje všetky nevyhnutné
výdavky navrhovateľky, preto súd túto sumu považoval za primeranú na to, aby v uvedenom chápaní

mali obidvaja účastníci ako manželia v zásade rovnakú životnú úroveň a vo zvyšku návrh navrhovateľky
ako nedôvodný zamietol.

18. Keďže výživné navrhovateľke bolo možné priznat najskôr od podania návrhu t.j. od 29.06.2017 a
súd rozhodoval dňa 24.04.2018, za obdobie od 29.06.2017 do 31.03.2018 (výživné za mesiac apríl

2018 v čase rozhodovania súdu ešte nebolo splatné), vznikol nedoplatok na zameškanom výživnom
celkom vo výške 2 710,- eur (za 06/2017 vo výške 10,- eur, za 07-12/2017 vo výške 1 800,- eur a za
01-03/2018 vo výške 900,- eur), ktorý nedoplatok súd uložil povinnému v súlade s ust. § 232 ods. 3
C.s.p. zaplatiť do troch dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p., tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3)

Ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má navrhovateľka možnosť
domáhať sa svojho nároku proti povinnému prostredníctvom exekúcie.