Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24T/16/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011739
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115011739.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a prísediacich
Anny Gunišovej a Štefana Mráza, v trestnej veci obžalovaného O. C., nar. XX.XX.XXXX v N., trestne
stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom
v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa
12. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : O. C., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom Z., Z. D. S., Štefana N. XXX/XXA, t.č. vo
výkone väzby v trestnej veci Okresného súdu H., č.k. 5T/33/2015,

sa uznáva za vinného, ž e

v presne nezistenom čase v roku 2010-2012 pri konflikte so svojou manželkou I. C. v Z. v rodinnom dome
na ul. S. N. č. XX/A, túto pripútal v kuchyni ich rodinného domu policajnými putami o radiátor, pričom
poškodená I. C. bola pripútaná o radiátor a obmedzená na osobnej slobode približne 10 - 15 minút a
to do doby príchodu O. C., ktorý ju po príchode do rodinného domu našiel uplakanú a osamotenú, na
čo jej vzápätí odomkol putá,

t e d a

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 psím. d) Trestného zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h),
Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa súčasne zrušuje výrok o treste uloženom obvinenému
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2014 a právoplatného dňa 22.11.2014, sp. zn.
0T/230/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.09.2015 bola Okresnému súdu Trnava doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava na
obvineného O. C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Súd vykonal v dňoch 27.10.2015, 03.12.2015, 11.02.2016 a 12.04.2016 dokazovanie na hlavnom
pojednávaní výsluchom obžalovaného O. C., výsluchom svedkyne - poškodenej I. C., výsluchom svedka
O. C., svedkyne G. C., svedka O. C. ml., svedkyne O.. V. H., svedka O. H., svedkyne V. N., svedkyne
F. G., svedka N. C., svedka V. Y., svedkyne O.. V. T., výsluchom znalca, čítaním listinných dôkazov a
zistil nasledovné:

Obžalovaný O. C. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku
učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že zo spáchania skutku sa
cíti byť nevinný. Z jeho výpovede na hlavných pojednávaniach vyplynulo, že v ten deň keď manželka
podala trestné oznámenie na neho, tak mala dosť vypité, bolo to v sobotu poobede a k večeru volal
dcére, aby s manželkou spravila poriadok. Vzniknuté problémy počas rokov riešili ako rodina, ale
posledné dni volal dcére, že manželka je zase dosť opitá, aby si došli pre ňu. Dcéra prišla až na druhý
deň aj s manželom, zobrali si manželku k sebe domov. Pod vplyvom vyhrážok dcéry týkajúcich sa
vnúčencov, že už ich nebude nikdy vidieť a budú mať zakázané k nim chodiť na návštevy, manželka pod
strachom a obavy z daných vyhrážok išla vypovedať na políciu. Keď manželka išla vypovedať proti nemu
bola pod psychickým tlakom. Ako rodina chceli dať jeho manželku na protialkoholické liečenie. Jeho
manželka všetky vzniknuté problémy riešila konzumáciou alkoholu, ťažko pracovala, bola chorá, vlasy
jej vypadávali, má cystu, krčové žily. Obžalovaný tiež uviedol, že ho mrzí celá situácia čo sa stalo, ako
to vzniklo, doteraz si kladie otázky prečo to došlo až takto ďaleko. Tiež uviedol, že manželke odpúšťa.
Jeho manželka je závislá na vnúčencoch, tak, že asi neľúbi nikoho a keď jej dcéra povedala, že keď
bude piť, nebude ich vidieť, tak ho neprekvapuje, že spravila to čo spravila. Obžalovaný uviedol, že
jej odpustil a chce s ňou žiť, pretože boli zosobášení v kostole a nechce sa s ňou rozviesť, chce jej
pomáhať. Obžalovaný uviedol, že mohli to vzájomne riešiť, rozdeliť majetok, avšak manželka nemala
o to záujem. Obžalovaný priznal, že spoločne s manželkou majú problémy s alkoholom, chceli sa liečiť
spolu s manželkou, avšak ona to nezvládla. Keď bola manželka pod vplyvom alkoholu, nikdy na ňu
neútočil fyzicky, iba ústne, dal ju spať, musel ju odniesť, keď robila hlúposti, čo sa pri opitom človeku
stáva. Nikdy ju neudrel, nefackal, nekopal. Vždy ju niesol do postele, chytil ju za nočnú košeľu za ruku
a odviedol ju spať. Obžalovaný ďalej uviedol, že konzumuje alkohol normálne ako každý Slovák, ale
keď si povie tak aj rok nepije. S kamarátom si vypije napr. v sobotu, potom dva tri dni nepije, keď idú
na návštevu tak si dajú napr. pol litra vína, keď boli na svadbe, tam sa vypilo viacej. Niekedy nepije tri
dni, nechodí do šenku, nechodí na jarmoky. Obžalovaný uviedol, že raz ale pred piatimi rokmi mala prísť
dcéra G. aj s manželom na návštevu, manželka už popíjala počas dňa. Dcéra telefonovala, že prídu na
obed. Žena popíjala, stresovalo ju to, že každý problém riešila alkoholom. Došiel mu medzitým kamarát
a nechcel, aby ju videl opitú tak povedal ,,I. nachvíľu ťa tu pripútam o riadiátor.“ Prišla dcéra, videla to,
zasmiali sa, bola to sranda.

Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že ,, ja sa cítim nevinný, tak ako to bolo uvádzané sa to
nestalo a pridržiavam sa záverečnej reči môjho obhajcu. Skutok sa nestal tak ako to bolo uvádzané
obžalobou. Celé toto ľutujem čo sa stalo a až kam sa to dostalo.“

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol: „V predmetnej trestnej veci boli všetky dôkazy v prípravnom
konaní proti obvinenému zabezpečené pred vznesením obvinenia a teda mimo rámca kontradiktórneho
konania. Z uvedeného dôvodu nemožno na ich obsah v ďalšom konaní prihliadať. Záverečná reč
obžaloby na dnešnom hlavnom pojednávaní sa opiera práve o tieto dôkazy a vyvodzuje z nich závery,
ktoré však z uvedených dôvodov nemôžeme použiť. Nie je možné použiť ani samotný znalecký posudok,

pretože aj ten bol vypracovaný na základe dôkazov zabezpečených mimo rámca kontradiktórnosti.
Poukazujem napr. R 46/1988, ktoré je možné analogicky použiť aj na túto situáciu,
i keď v čase vydania tohto rozhodnutia bol Trestný poriadok v inom znení. Na hlavnom pojednávaní
sa vykonali dôkazy, pričom skutkový stav uvedený v obžalobe sa nepotvrdil. Podľa súdnej praxe
súd nemôže vyvodzovať náležité zistenia skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo je s
vysokým stupňom pravdepodobnosti (rozhodnutie NS SR 5To/17/2009) a celý rad iných. Na hlavnom
pojednávaní v neprospech obžalovaného vypovedal iba jeden svedok, ale ani z jeho výpovede nemožno
ustáliť skutkový stav obžaloby a ani použitú právnu kvalifikáciu. Napokon podľa súdnej praxe opäť
rozhodnutie NS SR, sp.zn. 2Toš/4/2009 a iných, ak má byť rozhodnutie založené na výpovedi len
jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame
dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali ani najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti
usvedčujúceho dôkazu. V danej veci neexistujú žiadne dôkazy o vine obžalovaného odôvodňujúce
právnu kvalifikáciu použitú obžalobou. Z vykonaných dôkazov nie je možné ustáliť skutkový stav, preto
navrhujem postupovať podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.“
Z výpovede svedkyne a poškodenej Evy C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vtedy keď bola podať
trestné oznámenie, predtým mala hodne vypité, a ani si neuvedomila, aké to bude mať následky. Uviedla,
že mala ísť radšej doktorovi povedať, že sa jej manžel má ísť liečiť z alkoholizmu, aj ona sa už liečila.
Všetko čo sa stalo je jej ľúto. S manželom mali dobrý vzťah, chodili na dovolenky, majú záhradu, chovajú
spoločne ovce. Keď bola opitá, tak často padala a deti si mysleli, že ju bije manžel. K tomu radiátoru
ju pripútal manžel preto, lebo mala prísť dcéra so zaťom a nechcel, aby pila. Svedkyňa ďalej uviedla,
že začala piť častejšie kvôli tomu, že jej pred 12 rokmi sused zabil jej otca, ktorý jej veľmi chýbal. Chce
stále žiť s manželom v spoločnej domácnosti, pretože majú veľký rodinný dom a je tam sama žena. S
manželom sú manželia už 34 rokov. Manžel začal piť alkohol asi pred piatimi rokmi, pil dva alebo tri dni a
potom bolo niekoľko týždňov pokoj. Keď bol manžel pod vplyvom alkoholu, tak bol niekedy podráždený
a potom išiel späť, nebol agresívny ani verbálne ani fyzicky na ňu ani na deti. Modriny čo mala na tele si
spôsobila vždy sama, deti si mysleli, že ju bije manžel, avšak ona sa im hanbila povedať, že pije alkohol
a zranenia si sama spôsobila v opitosti. Ďalej uviedla, že ju manžel nikdy nevyháňal z domu, iba jej
povedal, že keď sa jej nepáči, môže ísť k dcére G.. Svedkyňa uviedla, že má problémy s alkoholom a
keď bola opitá spadla zo schodov, raz si vybila zuby. Raz ju manžel pripútal o radiator, keď varila guláš,
pripútaná bola asi pol hodinu, potom ju následne odpútal zať C., ktorý prišiel s dcérou na návštevu.
Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že „keď som ťa priviazal o radiátor, nebolo to viac ako 10-15
minút, mala si vtedy vypité...“
Z výpovede svedka O. C. vyplynulo, že je zať svedkyne I. C. a obžalovaného O. C.. Svedok uviedol,
že začal so svojou manželkou chodiť asi pred 6 rokmi. S tým, že ako sa zoznamovali mu povedala o
probléme s alkoholom v ich rodine, ktorý má jej otec a teda, že pod vplyvom alkoholu býva agresívny.
Tiež mu spomínala, že niekoľkokrát svokru I. C. napadol aj fyzicky, čo teda neskôr aj videl, keď spolu žili,
tak niekoľkokrát k nim svokra prišla a mala zranenia na tvári. Asi pred tromi rokmi prišla k nim na návštevu
mala rozbitú hlavu na temene, svokra povedala manželke, že jej manžel hodil fľašu do hlavy. Svedok
uviedol, že bol priamo svedkom jednej takej veci asi tri roky dozadu, keď prišiel svokre na návštevu,
tak svokra bola pripútaná o radiátor, jednou rukou varila, bola uplakaná a druhou rukou bola pripútaná
o radiátor. Keď sa spýtal, že prečo je svokra pripútaná, iba mykla plecami a odpovedala, že pije, tým
myslela svokra. Keď sa na to pýtal svokra (obžalovaného) tento mu uviedol, že poškodená neposlúcha.
Vtedy keď ju našiel doma priviazanú o radiátor tak, v dome nebol nikto a obžalovaný si niečo robil v
šope, v garáži. Priamym svedkom nejakých incidentov alebo útokov nebol, stalo sa viackrát, že svokra
došla k nim a uviedla, že ju svokor napáda, snažila sa to aj skrývať, tým že nosila slnečné okuliare a
mala modriny pod očami. Manželke raz svokra telefonovala, že ju manžel vyložil pri N. priehrade a poslal
ju, aby išla k nim, bolo to v zime a manželka išla pre ňu. Úlohu v tomto zohral alkohol, vždy keď bol
opitý obžalovaný čo sa často stávalo. Keď bol triezvy tak si nevšimli, že by ju napádal. Vyvrcholilo to už
v apríli tohto roku, kedy manželke telefonoval svokrin kolega, že boli u neho doma, obidvaja svokor a
svokra pod vplyvom alkoholu a svokor ho obviňoval, že v práci robia nejaké orgie a obviňoval ho, že má
pomer so svokrou. Tak isto následne na to potom volala aj ďalšia kolegyňa s niečím podobným a žiadali
ich, aby už niečo s tým začali robiť. Na základe uvedených udalostí v nedeľu išli pre svokru s tým, že
keď prišli ona už bola zbalená, bola uplakaná, povedala, že ona odíde od neho, prišli k nim, tam prišli
aj švagor so švagrinou O. C. ml. a V. H.. S tým, že sa s ňou porozprávajú a ona sa rozhodla, že podá
trestné oznámenie, čo aj urobila, v čom ju aj deti teda podporili.
Z výpovede svedka O. C. mladšieho vyplýva, že podľa jeho názoru je celý prípad nafúknutá bublina, čo
nie je pravda, keď to má vlastnými slovami povedať. Keby nebol alkohol, tak by sa nič takéhoto nebolo
stalo. Za všetko môže alkohol. Podľa jeho názoru skutok sa nestal. Svedok uviedol, že už asi 5 rokov

nebýva s rodičmi, jeho matka začala piť asi pred 13 rokmi, keď jej bol zavraždený otec, nevedela sa s
tým psychicky vyrovnať. Rodičov navštevoval, keď nebol v robote, raz možno dvakrát do mesiaca. Keď
ide do roboty tak sa tam zastaví, niekedy keď pomáhal u rodičov, tak bol u nich aj 6 hodín, občas k
nim chodievali aj prespali s manželkou. Jeho matka mala občas na nohách modriny, ruky aj tvár mala
občas doškriabané, ako padla na zem, keď sa pýtal na jej zranenia, tak mu povedala, že padla. Svedok
uviedol, že bol aj prítomný, keď jeho matka spadla keď bola opitá, bolo to na večer, keď išla okolo jarku.
Jeho matka mu nikdy nepovedala, že by ju jeho otec nejako fyzicky alebo verbálne napádal.
Z výpovede svedkyne O.. V. H. vyplýva, že v danej veci vraj ide o spáchané nejaké psychické a fyzické
týranie, nikdy nezažila, že by otec jej mamu psychicky alebo fyzicky týral, dlhšie už nežije s nimi, avšak
chodila sporadicky na návštevu. Keď tam prišla, boli dve možnosti, buď bolo všetko v poriadku, obidvaja
rodičia boli normálny, normálne sa k sebe správali, druhá možnosť, že prišla domov a u obidvoch
rodičov boli badateľné následky alkoholu. Obidvaja rodičia dlhodobo pijú, nevidela tam žiadne negatívne
správanie, oni sa s prepáčením opili a bolo im dobre, im to tak vyhovovalo. Oni skôr boli takí, že
vyhľadávali nejaké návštevy, z dediny nejakých okolitých známych. Čo sa týka jej mamy, ona pila viac
ako otec, ona bola psychicky slabšia, už keď bola ako dieťa ona sa s nimi ani neučila, od malička
si pamätá, že im veľmi nepomáhala, lebo na to nemala po psychickej stránke, nie že teraz je nejaká
zruinovaná, ale ona celý život bola taká aká je. Jedna vec čo ju veľmi zasiahlo psychicky kvôli čomu
začala piť, že jej matke zabili otca, avšak otec sa práveže jej snažil pomôcť. Otec aj chcel, aby mama
išla na protialkoholické liečenie, on jej chcel pomôcť, ale mamina nikdy nechcela, jej to tak vyhovovalo.
Veľakrát chceli, aby sa mamina išla liečiť, ale nebol tam záujem, mamu psychicky zničila jediná zlá vec,
že otec je notorický alkoholik už desaťročia. Podľa jej názoru otec neurobil žiadny trestný čin a nemá tu
čo robiť, pretože nie je zlý človek. Jediné zlé je, že fakt veľa pil.
Z výpovede svedkyne V. N. vyplýva, že vie všetko čo sa stalo v apríli, keď išli od jej sestry, tak ich sused
- obžalovaný čakal pred bránou a povedal im, že strašne sa hanbí, že vlastná rodina ho udala, povedal,
že týral manželku, oni sa zasmiali, pretože mu neverili, s manželom sa nad tým pozastavili. Nezdalo
sa im to, pretože videli ako oni žili. Ich susedia žili v poriadku, všetko spolu robili. Na tejto dedine sa
vedľa nich nasťahovali pred 9 rokmi v roku 2006. Ako susedia sa deň čo deň spolu rozprávali, manžel
chodil k susedovi keď niečo potreboval, aj on k nim potom chodil, radili sa ohľadom zvierat. Toto čo im
vtedy v apríli sused povedal, tak to vážne s manželom nebrali. Chodievali k nim na návštevu, nesedávali
spolu deň čo deň, ale iba pri rôznych udalostiach, či Vianoce, Veľká Noc... tak spolu posedeli, vždy si
jeden druhého uctili, vážili, nikdy nevidela a nebola svedkom žiadneho takého niečoho, čo by sa nad tým
začudovala, že by sused udrel susedu alebo by ju zbil, keď ich videli ísť na záhradu sadiť, držali sa okolo
krku, cestovali spolu, vždy sa k sebe správali slušne. Zaznamenali, že aj sused aj susedka príležitostne
pijú alkohol, nebolo to každý deň. K tomu uviedla len toľko, bolo to príležitostne, ale nikdy nevidela,
že by sused ležal na zemi, že by niečo rozbíjal, že by zbil susedku. Ale stalo sa napr. aj jej manžel jej
povedal, že prosím ťa choď pomôcť I., leží v snehu pri bránke. Ona mala z toho nohu porezanú od toho
ľadu, veľmi mala vypité, plakala, kričala na suseda, prišiel pomohol im, nastrúhala jej zemiak, videla, že
má nejaký výron, nebolo to prvýkrát, potom aj druhýkrát sused im došiel pogratulovať a plakal, „došiel
som za vami neviem čo už mám robiť strašne by som chcel, aby I. prestala piť“. Išla pre susedku, išla
k nim, po ceste ju podopierala, je im to nepríjemné, že je tam sám, povedala jej, že má rodinu, deti,
nech prestane piť. Došla k nim, nedala si už nič, dala si kávu. Odprevadila ju až hore po schodíkoch k
nim do bytu. Je pravdou, že ešte potom párkrát ju videla, ale nebola už tak opitá, že by z nej bol cítiť
alkohol. Nikto z nich neubližoval a nevideli ani to, že by si navzájom ubližovali. Ukazovala jej tabletky,
že sa lieči. Povedala jej, že ak si dá na tabletky alkohol, že si môže ublížiť. Zdôverila sa jej, že už si
navykla piť alkohol, že začala piť, keď jej sused zavraždil otca. Povedala jej dôvod pre ktorý podala
trestné oznámenie na manžela a to, že deň alebo dva dni predtým spadla, mala modrinu na nohe, avšak
ju nevidela, potom prišla dcéra G. a suseda sa jej bála povedať, že spadla, dcéra sa jej pýtala, že či ju
zbil otec. Deti chceli, aby mama ani otec nepili. Otec už predtým 3 mesiace nepil. Suseda si ten alkohol
trošku aj v malých dávkach dávala. Každý večer pri nej na návšteve, každý večer jej ona hovorí, že čo
ona urobila a plače, že jej to je strašne ľúto, že ona si to neuvedomovala čo tým podaním na polícii urobí.

Z výpovede svedkyne F. G. vyplýva, že prišli tam bývať, vychádzali si spolu veľmi dobre, ak bol pán
C. triezvy bol ako maslo. Keď mal vypité, dohodli sa, že sa nebudú rozprávať. Raz videla, že pán C.
polieva manželku vodou, potom tam prišli a on prestal, to uviedla už aj na polícii. Svedkyňa ďalej uviedla,
že išli z domu, kričali na neho aby prestal, tak tam potom prišla a on prestal. Stála za prístreškom a
videla, že hore striekala voda a taká farebná postava alebo čosi sa tam motalo na tom balkóniku a potom
zaregistrovala že voda syčala. Potom tam prišli a prestal.

Z výpovede svedka N. C. vyplýva, že s poškodenou pracuje 6 rokov, môže povedať, že chodila s
modrinami do práce, ale nikdy nepovedala, že by bola od manžela bitá, ani sa na neho nesťažovala.
Takto prišla do práce asi 3-4 krát za ten čas čo pracujú spolu 6 rokov. Alkohol to bol problém čo sa týka
aj na pracovisku, ale nemala sťažnosti na muža ani na ich spolužitie. Modriny mávala na tvári, avšak
vždy nosila slnečné okuliare, takže to boli asi oči, okuliare si v práci nedala dole. Jediné viditeľné čo
boli to boli modriny na krku a škrabance na rukách. Škrabance boli na predlaktí, avšak nevie uviesť
aké ročné obdobie bolo.
Z výpovede svedka V. Y. vyplýva, že je starostom obce Smolenice, správu o povesti obžalovaného
nevypracoval, iba ju podpísal ako štatutár obce. Predmetnú správu na obžalovaného vypracovala
zamestnankyňa obecného úradu pani T.. Uviedol, že si správu prečítal, avšak ako starosta obce
podpisuje veľa dokumentov, aj stavebných a nemôže o všetkom vedieť, má na to svojich pracovníkov,
teda nemôže povedať či s obsahom súhlasil alebo nesúhlasil. Osobne manželov C. nepozná, a preto
sa nevie osobne vyjadriť k ich povesti. Vo funkcii starostu pôsobí posledný rok a počas jeho pôsobenia
neriešil žiadne problémy, avšak asi jeho predchodca riešil s rodinou nejaké problémy v roku 2013.
Z výpovede svedkyne O.. V. T. vyplýva, že je zamestnankyňa Obecného úradu Smolenice, uviedla
že vypracovala správu na obžalovaného, ktorú pán starosta obce Smolenice podpísal. Vzájomne to
medzi sebou konzultovali a starosta nemal žiadne výhrady. Osobne sa pozná s manželmi C., nie sú
žiadna rodina ani príbuzní, pozná ich ako slušných ľudí. V dedine sa hovorilo o nejakých hádkach medzi
manželmi a že pán C. má problémy s alkoholom. Ona nikdy nebola svedkom nejakej hádky.

Z výpovede znalca A.. O. Y. vyplynulo, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného posudku na
č.l. 63 - 75 vyšetrovacieho spisu. Závery predniesol v súlade s podaným znaleckým posudkom, t.j., že
intelektová výkonnosť poškodenej sa nachádza na rozhraní dolného pásma priemeru a podpriemeru. Ide
o osobnosť introvertovanú, so zníženým sebavedomím, so zvýšeným emocionálnym vzťahovaním sa
okolitému svetu. Bola u nej diagnostikovaná závislosť na alkohole, kvôli čomu sa liečila, pravdepodobne
nie je schopná úplnej abstinencie. Neboli diagnostikované prejavy fabulácie či konfabulácie. Nebola
diagnostikovaná motivácia nehovoriť pravdu. Schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti,
ktorých bola svedkom alebo sa ich nezúčastnila, je čiastočne znížená. Jej výpovede sú vierohodné. Jej
vzťah k manželovi je poznačený čiastočnou závislosťou a ambivalenciou. Sú u nej prítomné príznaky
týranej osoby a to prijala rolu obete, nechala sa manipulovať a postupne izolovať od najbližších a
známych, , prežívala pocit strachu a hanby, napriek opakovaným fyzickým útokom a ponižovaniam
pretrvávala voči mužovi nepochopiteľná citová väzba, bola schopná ospravedlňovať jeho správanie,
relativizovať vinu, začala piť kvôli tyranizujúcemu manželovi, aby otupila negatívne emócie. Ďalej
uviedol, že aj výpovede teraz pred súdom aj interakcia medzi manželom a ňou naznačujú ako to z
hľadiska sily vyzeralo v ich domácnosti. V jeho prítomnosti sa stáva bezmocná, závislá, schopná prijať
pocity viny, aj keď pravdepodobne bola verbálne a fyzicky napádaná. Klasický syndróm týranej ženy.
Tento cyklus sa pravidelne opakoval, ženy takéhoto typu v takomto vzťahu po odznení napádania a
útokov ako i vytriezvení opäť sa nerealisticky vzťahujú k partnerovi, ktorý v čase nepitia, normálneho
správania je považovaný za dobrého, a za spolužitia hodného. Znalec ďalej uviedol, že vo vzťahu k
obžalovanému ako náhle povie dotyčný manžel nejaký názor, ktorý môže byť v rozpore s realitou,
tak ona je bezmocná a prijíma ten názor bez korekcie. Prijíma jeho koncepciu výkladu reality, ktorá
často môže byť iná. Ona zo seba urobila tú, ktorá by mala byť vinná za to ako vypovedala minulosti,
ona mala pocit hanby, viny, ale u manžela tieto pocity absentovali. U poškodenej je znížený mnestický
kvocient, niektoré detaily v minulosti nemusela vnímať celkom presne, je to dispozičné, a jednak
to môže byť vplyvom užívania alkoholu, ktorý znižuje kapacitu pamäťových schopností. Trauma u
poškodenej sa prejavovala stupňujúcou úzkosťou, strachom, izoláciou, zvýšenými pocitmi hanby nielen
kvôli vlastnému pitiu, ale aj kvôli tomu, že musela tajiť spôsob života s manželom. Sú tu aj nejaké
ochorenia, celková jej telesná kondícia, aj zvýšené pitie, je znakom traumatizácie, alkohol začala
požívať častejšie, aby redukovala napätie, úzkosť, ktoré sú výsledkom súžitia a interakcie medzi nimi
dvomi. Prognóza psychiatrického stavu poškodenej z psychiatrického hľadiska nie je priaznivá, lebo
ako to už u týraných osôb býva, potrebujú hlavne podporu, potrebujú tú prechodnú fázu osamotenia
prekonať, pretože ak k tomu nepríde, nastáva typický obraz ako nám ukázala, pocity viny, hanby,
bezmocnosti, osamotenia a závislosti na aktuálne idealizovanom agresorovi. Poškodená potrebuje
poskytnutie psychiatrickej alebo psychologickej starostlivosti. Na otázky obhajcu doplnil, že pre závery
ako podklad slúžil vyšetrovací spis, znalecký posudok vypracoval dňa 23.06.2015 a po tomto dátume
nevidel vyšetrovací spis. vzhľadom na to, že posudok vychádza z výpovedí pred vznesením obvinenia,
bol vypracovaný pred vznesením obvinenia, uznesenie o pribratí znalca nebolo doručené obvinenému
ani obhajcovi, obhajca vzniesol námietku použiteľnosti tohto dôkazu

Súd uznesením podľa § 277 ods. 2 Tr. por. odmietol návrh prokurátorky na doplnenie dokazovania
spočívajúci v pribratí znalcov na posúdenie stavu obžalovaného na posúdenie depravácie osobnosti
obžalovaného, jeho alkoholizmu, na posúdenie pohotovosti obžalovaného, agresívnemu správaniu,
konaniu, na posúdenie jeho charakteristiky osobnosti, emocionality, posúdenie vyšších citov,
na posúdenie potenciálnej nebezpečnosti obžalovaného pre spoločnosť a na posúdenie vzťahu
obžalovaného k manželke a k deťom a taktiež súd odmietol aj návrh na doplnenie dokazovania zo strany
prokurátorky prednesený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.02.2016 a to návrh na pribratie
znalca z odboru zdravotníctva - farmácia, odvetvie psychiatria, návrh na zadováženie listinných dokladov
o rozvodovom konaní medzi obvineným aj poškodenou. A to z dôvodu, že ide o návrhy nadbytočné
vzhľadom na vykonané dokazovanie, pričom prokurátorovi nebránilo nič, aby takého dôkazy zaobstaral
pre podaním obžaloby. Súd v tomto prípade odmietol nahrádzať prokurátora v prípravnom konaní.

Prokurátorka v rámci záverečnej reči uviedla: ,,Skutkový stav tak ako bol ustálený vo výrokovej časti
obžaloby vychádzal z výpovedí poškodenej a svedkov, ktorí neodmietli vypovedať pred vznesením
obvinenia obžalovanému O. C.. Vychádzal tiež zo znaleckého posudku A.. O. Y., ktorý vyšetril
poškodenú a zo záverov ním vypracovaného znaleckého posudku vyplynulo, že u poškodenej I. C. sú
prítomné znaky týranej osoby. Poškodená prijala rolu obete, nesťažovala sa, tajila pred okolím kruté
zaobchádzanie manžela s jej osobou, nevyhľadávala lekárske ošetrenie, ani pomoc polície. Na políciu
išla až na nátlak dcéry. V tom čase sa nechala manipulovať, izolovať od najbližších a známych, prežívala
pocity strachu a hanby v súvislosti so správaním obžalovaného voči nej. Napriek týmto kritickým fyzickým
ale i psychickým útokom obžalovaného voči nej bola u nej stála citová väzba k obžalovanému. Ako
spočíva syndróm týranej osoby v jeho základných znakoch v tom, že obeť ospravedlňuje správanie
agresora, relativizuje jeho vinu, takýmto spôsobom sa správala aj poškodená v danom prípade. Jej
osobnosť je čiastočne poznamenaná závislosťou na alkohole, v danom prípade znalec jednoznačne
povedal, že začala piť kvôli tyranizujúcemu manželovi, aby otupila negatívne následky jeho správania
na svojej psychike a nie z dôvodu tragického úmrtia svojho otca. Po vznesení obvinenia poškodená v
prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní zmenila svoje výpovede v prospech obžalovaného,
kde vinu z väčšej časti kládla na seba. Ako vyplývalo zo znaleckého výsluchu A.. Y. na hlavnom
pojednávaní, tento uviedol, že výpovede obžalovaného i poškodenej na hlavnom pojednávaní, ich
vzájomné interakcie vytvárajú obraz ako to v skutočnosti vyzeralo u nich v domácnosti. Poškodená
v prítomnosti obžalovaného sa stáva bezmocná, závislá, nekriticky prijíma jeho názory, je schopná
prijať pocit viny, pričom v danom prípade ide o klasický syndróm týranej ženy. Poškodená prijíma
nekriticky koncepciu výkladu obžalovaného, ktorá je často iná ako realita. Poškodená urobila zo seba
tú, ktorá by mala byť vinná, že vypovedala usvedčujúco proti obžalovanému, pričom pocity hanby
a viny u obžalovaného absentujú. Na hlavnom pojednávaní svedok O. C. povedal, že síce nebol
priamym svedkom konania obžalovaného, avšak o útokoch obžalovaného na poškodenú vedel od
svojej manželky. Viackrát k nim poškodená prišla s tým, že ju manžel napáda, snažila sa následky
jeho útokov skrývať, maskovala ich napr. slnečnými okuliarmi, sám videl ako obžalovaný pripútal
poškodenú o radiátor a poškodená potom plakala. Poškodená mala zranenia na rôznych častiach tela
a to i súčasne a výpovede o tom, že boli spôsobené pádmi pod vplyvom alkoholu sú nepresvedčivé.
Tak isto svedok Benjamín C. uvádza následky zranení poškodenej, tieto popísal, pričom uviedol, že
po vzatí obžalovaného do väzby už poškodená žiadne modriny ani iné zranenia nemala. Výpovede
svedkov z hlavného pojednávania a to rodinných príslušníkov O. C. ml., manželov H. považujem za
nedôveryhodné. Z. C. uviedol, že s rodičmi nebýva už vyše 5 rokov, navštevoval ich sporadicky, jeden -
dvakrát mesačne. Dcéra uviedla, že chodila domov raz za dva mesiace na pár hodín, avšak jej manžel
tvrdil, že s manželkou V. H. boli u svokrovcov každý víkend, nikdy si samozrejme nič nevšimli na
spolunažívaní rodičov, resp. svokrovcov. Tak isto svedkovia popísali aj incident kedy bola poškodená
sporo oblečená na balkóne a obžalovaný ju polieval záhradnou hadicou. Opakovane musím zdôrazniť,
že to čo sa tuná deje na hlavnom pojednávaní, že došlo k zmenám výpovede najmä poškodenej,
ide o typický prejav týranej ženy, takéto konanie zapadá do schémy správania sa týranej osoby.
Rodinný príslušníci, ktorí zväčša v prípravnom konaní odmietli vypovedať, na hlavnom pojednávaní
uvádzali skutočnosti v prospech obžalovaného, ktorý je pod vplyvom alkoholu vulgárny a agresívny
voči poškodenej a preto s najväčšou pravdepodobnosťou na naliehanie práve poškodenej, ktorá viní z
celej situácie najmä seba, pričom agresora, ktorým je práve obžalovaný, tohto bráni. Je preto otázne
ako si vysvetliť situáciu, že po vzatí obžalovaného do väzby v inej trestnej veci zrazu zranenia na tele
poškodenej zmiznú a tieto nemá. Domáce násilie je špecifické práve tým, že prebieha v uzavretom
okruhu dvoch osôb, na verejnosti domáce násilie zvyčajne nepreniká. Pri domácom násilí ako i v tomto
prípade má štát, štátne orgány, ako aj súd zákonnú povinnosť chrániť obete domáceho násilia. V tomto

prípade poškodenú, ktorá je zmanipulovaná práve v dôsledku syndrómu týranej osoby, ktorým trpí. Čo
sa týka návrhu trestu, v danom prípade zákonným spôsobom by mala byť vec riešená tak, že by súd
odročil hlavné pojednávanie a vyčkal na rozhodnutie krajského súdu o odvolaní v trestnej veci sp.zn.
5T/33/2015, v ktorej bol obžalovaný neprávoplatne uznaný za vinného, nakoľko vo vzťahu k tomuto
rozsudku prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu. V prípade, že by tohto rozhodnutia nebolo,
zo strany prokuratúry by bol navrhovaný trest v zmysle § 208 ods. 2 Tr. zák. s použitím priťažujúcich
okolností v zmysle § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a to v trvaní minimálne 9 rokov, 8 mesiacov
nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.“

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva, zo
zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný má jej záznam a to Okresným súdom Trnava bol uznaný
vinným a odsúdený trestným rozkazom zo dňa 22.11.2014 sp. zn. 0T/230/2014 za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky, bol mu uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na 6
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a tiež mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na 1 rok. Súd tento pripojený spis aj oboznámil na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný bol
„neprávoplatne“ odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.09.2015 sp. zn. 5T/33/2015,
ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Trestného zákona za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 12 mesiacov a tiež uložené ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. V čase konania
hlavného pojednávania, o odvolaní obžalovaného rozhodnuté ešte nebolo.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný O. C. má evidované 2 priestupky, prvý záznam sa týka priestupku proti verejnému poriadku
podľa § 47 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ďalší
priestupok má obžalovaný za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Zo správy z Obce Smolenice vyplýva, že správanie obžalovaného na verejnosti je slušné. V obci
Smolenice je známe, že v poslednom období obžalovaný vo veľkej miere požíval alkoholické nápoje, pod
ich vplyvom bol arogantný, nadával a správal sa vulgárne, svojím konaním obťažoval hlavne manželku
I. C. a rodinných príslušníkov, ale aj iných občanov obce s ktorými prichádzal do styku. Pod vplyvom
alkoholu sa z obžalovaného stával konfliktný človek, ktorý opakovane vyvolával incidenty a ľudí slovne
napádal. Tiež je v správe uvedené, že svoju manželku často fyzicky napádal, ponižoval, vyhrážal sa jej a
tým aj ju psychicky týral. Oficiálna sťažnosť zo strany pani C. na obec nikdy nebola podaná. Na obecný
úrad bol oficiálne predvolaný a riešený v júli 2013 z dôvodu susedského konfliktu, pretože znečisťoval
a neoprávnene užíval ich pozemok a bránil susedom k vstupu na pozemok.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo
dňa 08.07.2015 vyplýva, že obžalovaný sa nachádza od 25.04.2015 vo výkone väzby a je umiestnený
na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Po prijatí do výkonu väzby nemal problémy s
adaptáciou na jej podmienky. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie
medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej
úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne riešený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom návštev,
korešpondencie a telefonovania Obvinený nevyužil možnosť ponuky zaradenia do práce.
Súd sa oboznámil aj so zápisnicou o prehliadke tela a tiež fotodokumentáciou zranení I. C. zo dňa
20.04.2015, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu na č.l. 77-80.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd nepovažoval vinu obžalovaného za žalovaný skutok zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona
za preukázanú riadne a v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z uskutočnených svedeckých
výpovedí počas konania pred súdom nebolo preukázané, že by prichádzalo k uvedenému trestnému
činu týrania blízkej osoby zo strany obžalovaného. Tak ako poukazuje prokurátorka v záverečnej reči
skutkový stav uvedený v obžalobe bol formulovaný z výpovedí poškodenej a svedkov, ktorí neodmietli
vypovedať pred vznesením obvinenia proti obžalovanému. Taktiež zo znaleckého posudku PhDr. O.
Y., ktorý vyšetril poškodenú a zo záverov ním vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že u
poškodenej sú prítomné znaky týranej osoby, avšak poškodená sama vo svojej výpovedi pred súdom
uviedla, že si predmetné zranenia privodila sama v stave pod vplyvom alkoholu. Poškodená po vznesení
obvinenia a tiež na hlavnom pojednávaní zmenila svoju výpoveď v prospech obžalovaného, kde
následne všetku vinu kládla na seba. Aj z výpovede O. C. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že nebol
priamym svedkom konania obžalovaného, o všetkých skutočnostiach a útokoch obžalovaného sa
dozvedel iba sprostredkovane od svojej manželky. Svedok O. C. bol prítomný iba pri udalosti, keď videl
pripútanú poškodenú o radiátor a poškodená potom plakala, iných skutkov týkajúceho sa týrania nebol
priamym svedkom. Výpovede svedkov z hlavného pojednávania a to rodinných príslušníkov O. C. ml.,
manželov H. nevykazujú dôveryhodné skutočnosti, ktoré by preukazovali trestnú činnosť obžalovaného.
Rodinní príslušníci na hlavnom pojednávaní uvádzali skutočnosti v prospech obžalovaného, ktorý je pod
vplyvom alkoholu vulgárny a agresívny, avšak tiež poukázali na problémy, ktoré má tiež aj poškodená s
alkoholom. Pokiaľ ide o námietku obhajcu ohľadom použitia vypracovaného znaleckého posudku, súd sa
s ňou nestotožnil, pretože aj keď bol znalecký posudok vypracovaný pred vznesením obvinenia, znalec
bol vypočutý kontradiktórnym spôsobom na hlavnom pojednávaní. Treba však prisvedčiť obhajobnej
námietke, že znalec vychádzal výlučne len z výpovedí poškodenej pred vznesením obvinenia a
nevychádzal už zo zmenených výpovedí poškodenej po vznesení obvinenia. Súd nespochybňuje závery
znaleckého posudku, ale podľa názoru súd znalec sám, nemôže označiť páchateľa trestného činu.
Navyše tak ako už bolo vyššie uvedené, nebolo preukázané, žeby obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý
sa mu kladie za vinu a len na základe znaleckého posudku, ktorý vychádzal z výpovede poškodenej pred
vznesením obvinenia a výpovede svedka C., ktorý nikdy nebol priamym svedkom protiprávneho konania
obžalovaného (okrem konania nižšie uvedeného) nemožno dospieť k záveru o vine obžalovaného za
žalovaný skutok zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
d) Trestného zákona.

Naopak, tunajšiemu súdu v priebehu vykonávaného dokazovania vyplynula a bola preukázaná trestná
činnosť obžalovaného v časti žalovaného skutku a to len v časti podanej obžaloby týkajúcej sa
obmedzenia osobnej slobody poškodenej I. C., ktorá bola v presne nezistenom čase v roku 2010-2012
po konflikte so svojím manželom O. C. v Z. v rodinnom dome na ul. S. N. č. XX/A, pripútaná v
kuchyni ich rodinného domu policajnými putami o radiátor, a preto poškodená I. C. obmedzená na
osobnej slobode približne 10 - 15 minút a to až do doby príchodu Marcela C., ktorý ju po príchode
do rodinného domu našiel uplakanú a osamotenú, na čo jej vzápätí odomkol putá. Uvedená trestná
činnosť obmedzenia osobnej slobody poškodenej je preukázaná výpoveďou samotného obžalovaného
keď uviedol, že ,,I. nachvíľu ťa tu pripútam o radiátor.“ Taktiež aj poškodená uviedla, že bola raz v sobotu
pripútaná policajnými putami o radiátor v kuchyni rodinného domu, kde varila guláš, až následne bola
oslobodená zaťom O. C.. Svedok O. C. tiež vo svojej výpovedi uviedol, že poškodená I. C. bola pripútaná
o radiátor v kuchyni a plakala s odôvodnením, že ju manžel pripútal a že jej manžel je pod vplyvom
alkoholu. Keď sa pýtal na túto samotnú skutočnosť obžalovaného, ktorý si robil niečo v šope, v garáži,
uviedol mu, že poškodená neposlúcha. Obžalovaný spáchanie uvedeného skutku nepoprel ani vo svojej

výpovedi, len po tom ako poškodená vypovedala, túto opravil, že o radiátor bola priviazaná nie viac
ako 10-15 minút na rozdiel, keď poškodená vypovedala, že pripútaná o radiátor bola asi polhodinu,
hodinu. Podľa názoru súdu je obžalovaný spoľahlivo usvedčovaný obsahom výpovede poškodenej I.
C., svedka O. C. a v hlavne aj výpoveďou samotného obžalovaného. Pokiaľ ide o dobu obmedzenia
osobnej slobody poškodenej, súd túto ustálil v prospech obžalovaného, keď nebolo preukázané bez
akýchkoľvek pochybností, že poškodená bola pripútaná o radiátor viac ako uviedol sám obžalovaný.

Priame dôkazy vo svojom súhrne vytvárajú podľa názoru súdu presvedčivú sústavu dôkazov
o protiprávnom konaní obžalovaného. Súd každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a následne aj vo
vzájomnom súhrne s ostatnými dôkazmi a neexistuje žiadna ani len najmenšia pochybnosť o trestnej
činnosti obžalovaného pri danom skutku obmedzenia osobnej slobody poškodenej I. C.. Z výpovedí
obžalovaného ako i z výpovede svedkov danej udalosti - protiprávneho konania obžalovaného vyplýva,
že to bol obžalovaný, ktorý obmedzil osobnú slobodu blízkej osobe svojej manželke I. C. prostredníctvom
pút tým, že ju pripútal k radiátoru nachádzajúcom sa v kuchyni ich rodinného domu.

Protiprávnym konaním, opísaným vo výroku rozsudku, obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 psím. d) Trestného zákona, s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), § 127 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko inému bez oprávnenia
bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorou je nepochybne
jeho manželka poškodená I. C. v zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný sa
skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej
zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým záujmom je
osobná sloboda danej osoby a jej voľný pohyb.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný. Prvý
záznam je z roku 2014, kedy bol odsúdený podmienečne na 6 mesiacov so skúšobnou dobou jeden
rok. Z miesta bydliska je hodnotený tak, že nebol prejednávaný obcou Smolenice v priestupkovom
konaní. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má
evidované 2 priestupky, jedenkrát ide o priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm.
c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (dátum spáchania priestupku
- 10.07.2012), ďalší priestupok má obžalovaný za porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 3 ods.
2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (dátum spáchania priestupku - 04.07.2013). Z
hodnotenia Miestneho úradu Obce Smolenice nemožno vyvodzovať závery o osobe obžalovaného,
pretože uskutočnenými svedeckými výpoveďami na hlavnom pojednávaní a to starostu obce Smolenice
alebo zamestnankyne obce Smolenice vyplynulo, že títo nepodali hodnoverné hodnotenie obžalovaného
a to pre rozpory v ich vzájomných výpovediach. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyplýva,
že obžalovaný sa nachádza vo výkone väzby umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu
väzby. Obžalovaný po prijatí do výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky, príkazy
a nariadenia príslušníkov väzenského zboru plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými
nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Obžalovaný nebol
doposiaľ disciplinárne riešený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom návštev, korešpondencie
a telefonovania Obvinený nevyužil možnosť ponuky zaradenia do práce.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty
čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný
trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 .

Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, pretože tento trestný čin spáchal skôr ako bol
doručený (dňa 22.11.2014) už spomínaný trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2014,
sp.z. 0T/230/2014.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu obžalovaného,
na následok tohto činu, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
na strane obžalovaného je tá, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, ako priťažujúcu
okolnosť mu zohľadnil, že spáchal viac trestných činov. Trestná sadzba za spáchaný trestný čin je
uvedená v § 183 ods. 2 Trestného zákona v rozpätí od troch do osem rokov. Pri ukladaní trestu v tomto
prípade nedochádzalo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby, ani k zníženiu hornej hranice trestnej
sadzby, vzhľadom na rovný pomer poľahčujúci a priťažujúcich okolností. Súd podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste uloženom obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
22.11.2014 a právoplatného 22.11.2014 pod sp. zn. 0T/230/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. V
tejto trestnej sadzbe súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby. Súd s poukazom
na požiadavku individuálnej a generálnej prevencie považoval výšku uloženého trestu za zákonnú,
dôvodnú, primeranú a spravodlivú. Nakoľko obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, tunajší súd rozhodol podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) tak, že obžalovaného
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri rozhodovaní o výške trestu
súd zohľadnil najmä nebezpečnosť trestnej činnosti pre spoločnosť. Tejto trestnej činnosti sa dopustil
pod vplyvom alkoholu, ktorého účinky podnecujú jeho prirodzenú vlastnosť, agresivitu. Správanie
obžalovaného vo výkone väzby je na požadovanej úrovni. Uložený trest tak splní predovšetkým účel
ochrany spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti. Sekundárne by mal splniť účel
takzvanej generálnej prevencie a v neposlednom rade i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Po vyhlásení rozsudku podal obžalovaný proti tomuto rozsudku odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.