Uznesenie – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/374/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215219729
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215219729.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov Mgr. Andrey
Szombathovej - Polákovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec P., o zaplatenie 1 838,97 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. septembra
2017, č. k. 10C/652/2015-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti 272,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
z uvedenej sumy od 10.12.2012 do zaplatenia, z r u š u j e v tomto rozsahu rozsudok Okresného
súdu Komárno č. k. 10C/652/2015-53 zo dňa 11.9.2017, a konanie v tomto rozsahu z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle §
12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 11.9.2017, č.
k. 10C/652/2015-53 zastavil konanie o zaplatenie 288,02 eura s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 288,02 eura od 10.12.2012 do zaplatenia, žalobu (vo zvyšku) zamietol a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 657, § 658 ods. 1, § 53 ods. 9, § 52 ods. 1-4, §
565, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 524, § 526 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 5b,
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 144, § 145 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi pôvodným
veriteľom a žalovaným bola dňa 04.06.2012 uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zmluva uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovaným má charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na to, že jeho primárnym cieľom nebola výpoveď zmluvy v pravom
slova zmysle, ale len privodenie okamžitej splatnosti, pričom samotná zmluva zanikne až splnením
dlžníkovho dlhu. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré pri vodí uplatnenie práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka a ktorým má § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka brániť. V záujme
ochrany spotrebiteľa sa však vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ
kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým
obmedzeniam vyplývajúcim z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako dohoda v § 565 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že v dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.)
účinnej od 01.05.2014, je v zmysle ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy (vrátene súdu) povinný prihliadnuť na premlčanie aj nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Súd sa preto v ďalšom
ex offo zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 2.126,99 eur s príslušenstvom
nie je premlčaná. V prejednávanej veci ide o právo žalobcu na vrátenie prostriedkov poskytnutých na
základe zmluvy o pôžičke. Toto právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa §
101 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka
treba aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v bode.
12.2 všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na dátum listu (28.11.2012) tak k zosplatneniu
mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20.08.2013, keďže od jej splatnosti dňa
28.11.2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka však
plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy
veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať
predčasné splatenie. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému
záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, preto premlčanie istiny malo za
následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd dňa 16.11.2015 tak bola
podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania.

3.2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.09.2017, teda pred tým, ako sa začalo predbežné
prejednanie sporu alebo pojednávanie, vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 288,02 eur s
príslušenstvom späť bez uvedenia dôvodu. Súd konanie v tejto časti zastavil.

3.3. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP. V časti o zastavení konania mal súd za to, že žalobca procesné zavinil zastavenie konania, keďže
vzal svoju žalobu čiastočne späť bez uvedenia dôvodu, teda bez toho, aby preukázal, že ho k tomu
viedlo správanie žalovaného po podaní žaloby, preto nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti
v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanému. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, preto aj v tejto
časti vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal teda v konaní plný úspech, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov konania.

4.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý rozsudku vyčítal, že ak by
súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá
veta OZ na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t j. premlčaniu podľa
tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 16.11.2015 podliehali splátky splatné 20.7.2012,
20.8.2012, 20.9.2012 a 20.10.2012. Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo
splátok splatných od 20.11.2012 a nasl.) by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Správne by mal za
preukázané, že premlčané sú len splátky splatné od 20.7.2012 do 20.10.2012 v celkovej sume 272,72
eura po započítaní plnení zo strany žalovaného. Listom zo dňa 28.11.2012 bol zosplatnený celý úver
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.11.2012, žaloba bola na súde podaná dňa 16.11.2015 a teda
časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.11.2012 premlčaná nie je, keďže
nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá
veta OZ začala plynúť od 21.4.2013.

4.2. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Z ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva len
obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie
nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého
dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia
premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej
z nich.

4.3. Ďalej uviedol, že o časť uplatnenej pohľadávky titulom zaplatenia 4 úverových splátok splatných
20.7.2012, 20.8.2012, 20.9.2012 a 20.10.2012 v sume po 68,18 eura je premlčaná, žalobu v časti o
zaplatenie sumy 272,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 272,72 eura od
10.12.2012 do zaplatenia zobral späť a navrhol odvolaciemu súdu konanie v tejto časti zastaviť.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s §
391 ods. 1 CSP je potrebné vo zvyšku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V časti
uplatneného práva vo výške 272,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 272,72
eura od 10.12.2012 do zaplatenia po jeho späťvzatí žalobcom, odvolací súd v zmysle § 370 CSP pripustil
späťvzatie žaloby v tejto časti, zrušil napadnutý rozsudok a konanie v uvedenom rozsahu zastavil.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (ods. 2).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (ods. 3).

9. Odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby v časti 272,72 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75% z uvedenej sumy od 10.12.2012 do zaplatenia, pričom žalovaný neuviedol závažné dôvody pre
nevyhovenie pripusteniu späťvzatia žaloby, preto v zmysle § 370 CSP, odvolací súd pripustil späťvzatie,
zrušil rozsudok a zastavil konanie v uvedenom rozsahu.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd
skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí s tým, že takúto vadu odvolací súd nezistil.

12. Odvolací súd preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že neaplikoval správnu právnu normu, pretože
ju nesprávne aplikoval (považoval za ústavne súladnú) a tak ju aj interpretoval.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie založil odôvodnenie napadnutého zamietajúceho
rozsudku na aplikácii ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré ustanovovalo,
že „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával“ (ďalej len sporné ustanovenie).

14. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7. februára 2018,
zverejneným v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, bolo konštatované,
že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods.
1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

15. Podľa § 41a zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov, právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú
účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Podľa § 30 ods. 6 cit. zákona, nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom
pojednávaní vyhlasujú verejne.

Podľa § 27 zák. č. 114/1993 Z.z., Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej
republiky, výroková časť nálezov (§ 33 ods. 2 a 4 zákona) sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky. Písomné vyhotovenie nálezu spolu s poučením o právnych následkoch podľa čl. 132 ods. 1
Ústavy predseda Ústavného súdu bez meškania odovzdá redakcii Zbierky zákonov na uverejnenie.

16. Pokiaľ existuje v zbierke zákonov zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky o
nesúlade právneho predpisu alebo jeho časti, tak je potrebné nahliadať na taký predpis, resp. jeho
časť (ustanovenie) ako na ustanovenie ústavne nesúladné, na základe ktorého nebolo možné súdom
prvej inštancie vystavať argumentáciu o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Normatívne účinky vysloveného
nesúladu ústavným súdom v zmysle § 41a zák. č. 38/1993 Z.z. (strata účinnosti sporného ustanovenia)
sú nevyhnutným a nezvrátiteľným následkom vysloveného nesúladu.

17. Ústava SR a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch
nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému
záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc.
Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu,
potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia
nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň
neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLz. ÚS 1/06-4 zo dňa 11. októbra 2006).

18. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vychádzal pri jeho rozhodovaní v tejto veci z platného a
účinného práva, vychádzal tiež z predpokladu ústavnosti sporného ustanovenia. Neskôr bola ústavná
nesúladnosť ústavným súdom konštatovaná (deklarovaná), preto nebolo možné vystavať rozhodnutie
súdu na ústavne nesúladnom ustanovení a to platí aj pre veci rozhodovaných súdom skôr. Uvedený
nález ma teda účinky ex tunc.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie (hoci pôvodne s nesprávnym
predpokladom ústavnosti sporného ustanovenia) nesprávne vec právne posúdil, pretože aplikoval ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré nie je a nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, preto o také
ustanovenie (právo) nemohol oprieť svoje závery o premlčaní práva žalobcu (ex offo).

20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP vo zvyšku (po zrušení rozsudku v časti späťvzatého nároku a zastavenia konania)
zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP),
pričom zároveň rozhodol o zrušení závislého výroku o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie v

ďalšom postupe prihliadajúc na skutkový stav vyhodnotí aktuálny stav účinného práva (v čase nového
rozhodovania ) a rozhodne vo zvyšku veci.

21. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.