Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Lámerová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201856
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6318201856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky C. I., rod. U.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX a I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o rozvod manželstva a o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom A. C., G. D. a M. H., takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo navrhovateľky C. I., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a I. I., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom X, sa r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej T. I. tak, že s c
h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení:

1. Maloletá T. I., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

2. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode
120,- Eur mesačne vždy do pätnásteho dňa v mesiaci k rukám matky maloletej.

3. Styk otca s maloletou sa p o n e c h á v a na dohodu rodičov.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh navrhovateľky doručený tunajšiemu súdu 06.08.2018 sa začalo konanie o rozvod
manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom
pochádzajúcim z tohto manželstva.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej manžela, kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :

3. Navrhovateľka a jej manžel sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú,
navrhovateľka má najvyššie vzdelanie stredoškolské s maturitou, jej manžel stredoškolské bez maturity,
u obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja majú len deti z toho manželstva.

4. Účastníci uzatvorili manželstvo po cca jednoročnom chodení, z lásky, a to dňa XX.XX.XXXX. Z tohto
manželstva sa im XX.XX.XXXX narodil syn I. a XX.XX.XXXX dcéra T..5. Účastníci za trvania manželstva nadobudli rodinný dom a jeho zariadenie, dve osobné autá, Škodu
Favorit a Škodu Octavia. Spoločné dlžoby nemajú.

6. Navrhovateľka darovacou zmluvou nadobudla X/X rodinného domu v katastrálnom území N.. Pracuje
ako opatrovateľka pre obec C. s priemerným čistým mesačným zárobkom 467,29 Eur. Na dohodu
upratuje, v hrubom takto mesačne zarobí 185,70 Eur. Poberá prídavky na dve deti a daňový bonus. Je
zdravá. V N. má prenajatý 3-izbový byt. Medzi jej mesačné výdavky patrí: nájom bytu 100,- Eur, poistka
synovi 10,- Eur, telefón obidvom deťom každému po 10,- Eur, jej telefón 24,- Eur. Na zariadenie

prenajatého bytu si požičala pred troma rokmi 2000,- Eur, túto pôžičku mesačne spláca po 35,- Eur, ešte
bude splácať 3 roky. Je členkou rybárskeho zväzu, ročne za povolenky zaplatí 150,- Eur.

7. Manžel navrhovateľky je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom je postavený ich rodinný dom.
Je spoluvlastníkom v podiele XX/XX pozemkov v katastrálnom území N.. Pracuje v C., s.r.o. S., s
priemerným čistým mesačným zárobkom 525,32 Eur. Okrem toho chodí na „fušky“, za rok takto zarobí

2000 až 3000,- Eur. Je po úraze, avšak so zdravotným stavom nemá zvýšené výdavky. Medzi jeho
mesačné výdavky patrí: inkaso za dom 40 až 50,- Eur, internet 10,- Eur, mobil 10,- Eur. Ročne za drevo
dá 600,- Eur a za Digi TV 150,- Eur.

8. Navrhovateľka s manželom majú dve deti, z ktorých v čase rozhodovania maloletou bola iba dcéra

T.. Táto má XX rokov. Je zdravá. Nosí dioptrické okuliare, ktoré jej boli naposledy menené pred dvoma
mesiaci, za čo jej rodičia doplácali 80,- Eur. Navštevuje 7. ročník Základnej školy v C.. Do školy
ju vezie matka autom, zo školy cestuje autobusom - mesačne ju cestovné vyjde 10 až 12,- Eur. Stravuje
sa v školskej jedálni, kde jej matka mesačne platí 25,- Eur. Výdavky s návštevou školy sú bežné, na
začiatku školského roku jej matka na ZRPŠ zaplatila 20,- Eur, za školské pomôcky a potreby včítane

potrieb na telesnú výchovu 150,- Eur. Navštevuje aj ZUŠ D., pracovisko C., kde jej matka na začiatku
školského roka na ZRPŠ zaplatila 20,- Eur a na polrok poplatok 20,- Eur. Maloletá chodí na rybársky
krúžok, ročne platí 70,- Eur za povolenky.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť

harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti,
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

18. Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.26. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru
sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú
brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov, alebo iných jednotlivcov právne za
dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné a administratívne opatrenia.

28. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa
zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov, alebo v iných prípadoch členov širšej
rodiny alebo obce v súlade s miestnymi zvyklosťami alebo zákonných zástupcov či iných osôb právne
zodpovedných za dieťa. Budú sa snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone
jeho práv uznaných týmto Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

29. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď
príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní
určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v

konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia
oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

30. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré
je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi,

okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

31. Podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia
zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o
všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť

zodpovedajúca ich veku a úrovni.

32. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým
poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré
sa ho dotýka a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu jeho príslušného orgánu a spôsobom,

ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

33. Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20.11.1989, pre územie Slovenskej
republiky nadobudol platnosť dňa 06.02.1991, je uverejnený pod č. 104/1991 Zb.

34. Podľa čl. 10 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP), dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na
ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

35. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

36. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

37. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil
ani okolnosti, s prihliadnutím na ktoré by bolo priznanie náhrady trov konania spravodlivé a ani jeden z

účastníkov sa tejto náhrady trov konania nedomáhal.38. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 221 CSP
vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.

39. Za príčinu rozpadu manželstva súd považuje rozdielnosť názorov, pováh a záujmov navrhovateľky
a jej manžela.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n éodvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,

nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode

manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma
opäť svoje predchádzajúce priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.