Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010462
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115010462.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaných A. J. a D. Q., pre prečin
ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného A. J. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3. marca 2016, č.k. 2T/31/2015-288,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. J., nar. X.X.XXXX sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 3. 3. 2016, číslo konania 2 T/31/2015 - 288 uznal obžalovaných
A. J. a D. Q. za vinných zo spáchania z prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené

v roku tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný A. J. prostredníctvom svojej
obhajkyne. Obžalovaný D. Q., ani prokurátor v zákonnej lehote odvolanie nepodali.
Obžalovaný svoje odvolanie odôvodňuje tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právnehoposúdenia,akoajznesprávnezistenéhoskutkovéhostavuveci. Pokiaľsúdvýpovedesvedkov
F. a U. považuje za účelové a to na základe rozporov medzi týmito výpoveďami, podľa obžalovaného

takéto rozpory neexistujú a sú uvedené inak, ako ich uvádza súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Medzi obžalovaným Q. a poškodeným došlo iba k malému konfliktu, ktorý napĺňa možno
znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ale určite nenapĺňa znaky skutkovej podstaty
trestného činu výtržníctva. Obžalovaný sa bráni tým, že poškodenému nespôsobil zranenia, ktoré tento
utrpel. Obžalovaný žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a trestné stíhanie zastavil z
dôvodu existencie okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 2 Trestného

poriadku. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného doplnila, že ak by dospel
odvolací súd k záveru, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu, dáva do pozornosti
možnosť znížiť obžalovanému výmeru trestu, respektíve mu uložiť namiesto podmienečného trestu
odňatiaslobodypeňažnýtrest,ktorýbybolschopnýzaplatiť.Prokurátornavrholodvolanieobžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, žea) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku v rozsahu v akom bol odvolaním napadnutý a z dôvodov, ktoré
odvolateľ uviedol. Zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného

poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým
je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam.

Tak ako je už vyššie uvedené, námietky odvolateľa smerujú jednak proti správnosti zistenia skutkového
stavu, tak i proti právnej kvalifikácii skutku. Odvolateľ popiera, že by sa voči poškodenému dopustil
konania, ktoré je mu kladené v napadnutom rozsudku za vinu. Rovnakým spôsobom sa obžalovaný
bránil aj v konaní pred prvostupňovým súdom, pričom prvostupňový súd sa s touto argumentáciou v
odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Rovnako ako okresný súd i tunajší

súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo dokázané, že obžalovaný
J. sa spoločne s obžalovaným Q. dopustili konania, pre ktoré boli uznaní napadnutým
rozsudkomzavinných.Prvostupňovýsúdvykonaldokazovanie,ktoréjepotrebnénazistenieskutkového
stavu, potrebného pre spravodlivé rozhodnutie, v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy správnym
spôsobom aj vyhodnotil. Rovnako ako prvostupňový súd, i odvolací súd je toho názoru, že výpoveď

poškodeného, v ktorej popisuje spôsob svojho fyzického napadnutia zo strany obžalovaných jednak
je výhodná a tiež korešponduje so závermi znaleckého dokazovania z odvetvia zdravotníctva. Bolo
dokázané,žeprikonflikte,ktorýsaudialmedzipoškodenýmaobžalovanými,poškodenýutrpelzranenia,
ktoré sú uvedené v popise skutku napadnutého rozsudku. Existencia týchto zranení, ako i mechanizmu
ich vzniku bola dostatočne potvrdená výsledkami znaleckého dokazovania z odvetvia zdravotníctvo,

ktoré realizoval MUDr. Marián Pamula. Výsledky tohto znaleckého dokazovania vyvracajú verziu
obžalovaných o tom, že medzi nimi a poškodením došlo iba k malému fyzickému konfliktu, ktorý spočíval
v tom, že poškodení a u obžalovaný Q. si vzájomné dali po jednej facke. Prvostupňový súd sa v
dostatočnej miere a správnym spôsobom vysporiadal i s ostatnými svedeckými výpoveďami, ktorej
bral do úvahy pri rozhodovaní o vine. Nakoľko odvolací súd v plnej miere súhlasí s hodnotením

týchto dôkazov tak, ako to urobil prvostupňový súd, odkazuje nad túto časť z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, bez potreby jeho ďalšieho opakovania.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia, podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa
konanie obžalovaných, tak ako bolo zistené vykonaným dokazovaním a ako je uvedené v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa

§ 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona, ako i prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obaja obžalovaní svojím spoločným konaním poškodenému
úmyselne ublížili na zdraví, nakoľko mu spôsobili ujmu v rozsahu ako je definovaná ustanovením §
123 ods. 2 Trestného zákona. Nakoľko sa konania, ktorým napadli poškodeného dopustili na mieste
verejne prístupnom, naplnili aj zákonné znaky prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona. Konanie obžalovaných nemožno posudzovať ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, nakoľko výtržnosť, ktorej sa dopustili má podstatne závažnejší charakter, ako konanie,
ktoré postihuje zákon o priestupkoch. Závažnosť takéhoto protiprávneho konania obžalovaných, ktorá
sa následne premietla do trestnoprávneho postihu vyplýva z rozsahu fyzického útoku na poškodeného,
skutočnosti, že ho spáchali dve osoby, ako i z následku na zdraví poškodeného, ktoré svojím konaním

spôsobili. Preto je napadnutý rozsudok vecne správny aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovaných.
Vo vzťahu k výroku o treste obžalovaného A. J. sa prvostupňový súd správne vysporiadal so všetkými
okolnosťami, ktoré odôvodňujú použitie ustanovení Trestného zákona o ukladaní trestu. Za zbiehajúcusa trestnú činnosť mu uložil úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 a to podľa on toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný. S poukazom
na predchádzajúce priestupkové postihy obžalovaného, ktoré sú citované v odôvodnení napadnutého

rozsudku, sa javí uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok s odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov ako primerané a spravodlivé. Uložený trest primárne spĺňa účel
takzvanej individuálnej prevencie a sekundárne účel takzvanej generálnej prevencie. Výrok o
náhradeškodyvychádzazospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavuaobžalovanýsprávnosťtohtovýroku
vo svojom v odvolaní osobitne nenapáda.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok
je vo svojich výrokoch, ktoré boli napadnuté odvolaním správny a preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.