Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/51/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010050
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6713010050.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo
sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša, o odvolaniach okresného prokurátora vo Zvolene,
obžalovaného P. T. a poškodeného K. Z. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/15/2013 zo
14.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/15/2013 zo 14.02.2018 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný P. T., nar. XX.XX.XXXX sa o d s u d z u j e podľa §
364 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) s poukazom na § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Vo zvyšnej časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného P. T. a poškodeného K. Z. z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného P. T. bola dňa 17.01.2013 podaná na Okresný súd Zvolen obžaloba pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 11.06.2012 v čase okolo 22.30 h v meste Zvolen, okres Zvolen na Ul. Nográdyho zastavil svoje
osobné motorové vozidlo a vyšiel k okoloidúcemu K. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorého fyzicky napadol
tým spôsobom, že ho dvoma rukami od seba odstrčil a keď útok K. Z. opätoval tým, že ho kopol do
pravého stehna, začal ho opätovne napádať, pričom ho viackrát kopol do nôh, hlavne do oblasti píšťaly,
v dôsledku čoho K. Z. spadol, čím K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXXX/X, Y. spôsobil
zranenie a to zlomeninu strednej časti kosti píšťaly vľavo s posunom úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť v trvaní 6 mesiacov.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/15/2013 z 09.03.2015 bol obžalovaný P. T. uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 11.06.2012 v čase okolo 22.30 h v meste Zvolen na Ul. Nográdyho, potom čo zastavil OMV a vyšiel
k okoloidúcemu K. Z., nar. XX.XX.XXXX, po predchádzajúcom slovnom útoku zo strany poškodeného

a kope pravou nohou do stehna obžalovaného, následnom vzájomnom okopávaní sa, pri vzájomnom
údere päsťami na tvár, vzájomnom kopaní a opakovaných viacerých kopoch P. T. do nôh, do oblasti
píšťaly, poškodený K. Z. spadol na zem, čím K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., D. C. 13XX/X
spôsobil zranenia a to zlomeninu strednej časti kosti píšťaly vľavo s posunom úlomkov, ktoré zranenia
si vyžiadali PN v trvaní 6 mesiacov.

Na základe podaných odvolaní okresného prokurátora vo Zvolene, obžalovaného P. T. a poškodeného
K. Z. vec prejednával medzičasom krajský súd, ktorý uznesením sp. zn. 5To/56/2015 z 03.09.2015
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, a to najmä v záujme náležitého objasnenia mechanizmu vzniku závažného zranenia
poškodeného K. Z..

Teraz napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/15/2013 zo 14.02.2018 bol obžalovaný
P. T. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

dňa 11.06.2012 v čase okolo 22.30 h v meste Zvolen na ulici Nográdyho, potom čo zastavil OMV a vyšiel
k okoloidúcemu K. Z., nar. XX.XX.XXXX, po predchádzajúcom slovnom útoku zo strany poškodeného
a kope pravou nohou do stehna obžalovaného, následnom vzájomnom okopávaní sa, pri vzájomnom
údere päsťami na tvár, vzájomnom kopaní sa poškodený K. Z. spadol na zem.

O treste a nárokoch na náhradu škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. odsudzuje obžalovaného na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. C. XXXX/X a
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Bratislava, Panónska cesta 2, odkázal s nárokmi na náhradu
škody na civilný proces.

V odôvodnení tohto rozsudku sú rozvedené tvrdenia obžalovaného a relevantných svedkov ohľadne
priebehu konfliktu obžalovaného s poškodeným K. Z. dňa 11.06.2012 v čase okolo 22.30 hod., to
znamená K. Z., J. T., O. J., B. D., P. I. a A. A..

Z tvrdení obžalovaného, ako aj svedkov J. T. (matka obžalovaného), B. D., P. I. a A. A. viacmenej vyplýva,
že väčší podiel na priebehu a rozvoji konfliktu obžalovaného s poškodeným mal poškodený, pričom tento
mal utrpieť zranenie vtedy, ako chcel kopnúť obžalovaného ľavou nohou a tento mu nastavil svoju ľavú
nohu, pričom po náraze poškodený spadol na zem a viac už konflikt nepokračoval.

Z tvrdení poškodeného vyplýva, že hlavný podiel na vzájomnom konflikte mal obžalovaný, pričom
poškodený viacmenej len reagoval na jeho slovné a fyzické útoky. Zlomenie píšťaly utrpel potom, ako
ho do nej obžalovaný priamo kopol.

Z tvrdení O. J., ktorý prišiel na miesto činu spoločne s poškodeným vyplývalo predovšetkým to, že
väčší podiel na vzniku a rozvoji konfliktu mal obžalovaný, následne došlo k vzájomnému napádaniu
obžalovaného s poškodeným (údery rukou a kopy), pričom po jednom kope obžalovaného poškodený
spadol na zem a potom už konflikt ďalej nepokračoval.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj tromi znaleckými posudkami (znalcov
MUDr. O. M., MUDr. D. B. a Inštitútu forenzných a medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava).

Konštatoval pritom, že znalecké zistenia znalca z odboru chirurgie MUDr. O. M. podporujú mechanizmus
zranenia poškodeného uvádzaný najmä poškodeným (priamy kop nohou obžalovaného do píšťaly
poškodeného, keď tento stál). Verziu obžalovaného (náraz predkolenia ľavej dolnej končatiny
poškodeného do oblasti hornej časti vysunutého a v kolene ohnutého predkolenia obžalovaného,
chrániaceho sa pred útokom) však podporujú znalecké zistenia znalca z odboru súdneho lekárstva
MUDr. D. B. a túto verziu mechanizmu vzniku zranenia poškodeného považuje za pravdepodobnejšiu

už označený znalecký ústav (aj keď pripúšťa, že 100%-ne nemožno vylúčiť ani jednu z protichodných
verzií).

Skutkové a právne zhrnutie dôkaznej situácie potom okresný súd vyjadruje v napadnutom rozsudku
nasledovne: „Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd upravil skutkovú vetu rozsudku, keď stanovil, že
prvotný slovný útok pochádzal zo strany poškodeného a prvý mal zaútočiť na obžalovaného poškodený
kopom pravej nohy do stehna obžalovaného, čo malo vyprovokovať najprv vzájomné okopávanie
sa, následné vzájomné údery päsťou na tvár a opakované vzájomné kopanie. Keďže na základe
kontrolného znaleckého posudku bola ustálená ako pravdepodobnejšia verzia verzia obžalovaného,
súd potom nemohol posúdiť konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví, ako tomu bolo v
rámci pôvodného rozsudku, keďže sa jedná o úmyselné konanie so stanovením aj určitej doby liečenia,
PN, resp. doby, po ktorú by bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života práve konaním
obžalovaného. V rámci podanej obžaloby bolo konanie obžalovaného posudzované aj ako prečin
výtržníctva, čo vykonaným dokazovaním preukázané bolo. Preto súd upravil skutkovú vetu rozsudku,
v ktorej sú spomínané vzájomné údery päsťou na tvár, vzájomné kopy, skutok kvalifikoval ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže sa fyzicky, verejne a aj na mieste verejnosti
prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného“.

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému potom okresný súd prihliadol na to, že doposiaľ sa dostal
do rozporu s Trestným zákonom (avšak vo všetkých prípadoch sa na obžalovaného hľadí akoby nebol
odsúdený) a od spáchania skutku uplynula doba takmer 6 rokov. Prvostupňový súd mal preto za
to, že primeraným bude obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého
možno podmienečne odložiť na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Poškodené strany boli s nárokom na náhradu škody odkázané na civilný proces, a to vzhľadom na zmenu
právnej kvalifikácie, ako aj to, že rozhodovanie o uplatňovaných nárokoch poškodených by podstatne
presiahlo rámec trestného konania.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor vo Zvolene, obžalovaný
P. T. a poškodený K. Z..

Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania navrhuje, aby bol napadnutý rozsudok zrušený
a vec vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby odvolací súd vo veci sám
rozhodol.

Obžaloba argumentuje najmä tým, že: dôkazy potvrdzujú výpoveď poškodeného ohľadne priebehu
skutku a vedenia útoku obžalovaným voči jeho osobe (priamym kopom do nôh do oblasti píšťaly mu
spôsobil zlomeninu strednej časti kosti píšťaly vľavo s posunom); toto v konečnom dôsledku potvrdil
vo svojich záveroch aj znalec MUDr. O. M.; zo znaleckých zistení znaleckého ústavu, ktoré potvrdil
na hlavnom pojednávaní aj MUDr. E. A., PhD. vyplýva, že mechanizmus vzniku zlomeniny píšťaly
u poškodeného K. Z. možno ustáliť len alternatívne, čo znamená, že nemožno vylúčiť ani verziu
poškodeného o vzniku jeho zranenia; z výpovede svedka O. J. je zrejmé, že ako prvý konflikt vyvolal
práve obžalovaný; pokiaľ poškodený fyzicky napadol obžalovaného, bolo to v snahe zabrániť ďalším
útokom zo strany obžalovaného (ktorý je osoba fyzicky zdatnejšia ako poškodený a ovláda aj kopy
bojového umenia); výpovede bývalej priateľky obžalovaného a jeho matky si navzájom odporujú; keďže
nie je dôvod považovať výpoveď poškodeného za nevierohodnú, je potrebné ďalej kvalifikovať konanie
obžalovaného tak, ako to bolo ustálené v podanej obžalobe.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu navrhol, aby bol
napadnutý rozsudok zrušený a on spod obžaloby oslobodený, eventuálne aby po zrušení napadnutého
rozsudku bola vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, a aby bolo odvolanie
prokurátora zamietnuté ako nedôvodné.
Obhajoba zdôrazňuje predovšetkým to, že: keď okresný súd aj v odôvodnení napadnutého rozsudku
konštatoval, že poškodený mal zaútočiť na obžalovaného, ktorý sa mal následne brániť, tak potom
nie je zrejmé, z akého dôvodu súd neaplikoval podmienky nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zák.,
aj na konanie obžalovaného kvalifikovaného ako prečin výtržníctva; z výpovedí aktérov a svedkov
incidentu je pritom zrejmé, že postavenie (rola) útočníka a obrancu zostala počas celého incidentu
nezmenená; obžalovaný použil k nutnej obrane rovnaké prostriedky ako používal útočník - ruky a nohy

(o čom svedčia aj výpovede prítomných svedkov J. či D.); z dokazovania jednoznačne vyplýva, že
to bol práve poškodený, na ktorého strane bola po celú dobu konfliktu iniciatíva a táto neprešla na
stranu obžalovaného počas celého incidentu; pri predmetnom konflikte nemožno hovoriť o vzájomnom
napádaní; obžalovaný sa po celú dobu trvania útoku len bránil a s obranou prestal okamžite ako
poškodený spadol na zem; z konania útočníka (poškodeného) obžalovanému hrozila rovnaká ujma na
zdraví ako poškodenému (poškodený udieral rovnakým spôsobom, rovnakou intenzitou a útok viedol
voči rovnakým častiam tela obžalovaného, ako obžalovaný viedol obranu voči útoku poškodeného);
za týchto okolností nevyhodnotenie konania obžalovaného v súlade s podmienkami nutnej obrany je
potrebné hodnotiť ako neadekvátne a nesprávne; pri nutnej obrane neexistuje podmienka subsidiarity,
pričom obrana nemusí byť proporcionálna vo vzťahu k vedenému útoku (viď aj rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/211/2011 z 30.11.2011).

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach obhajoba tiež zdôraznila, že pokiaľ v predošlom
odsudzujúcom rozsudku okresného súdu nebola akceptovaná nutná obrana preto, lebo obžalovaný
prekročil jej medze (zavineným spôsobením závažného zranenia poškodenému), tak v tomto prípade
niet dôvodu pre obdobný záver, pretože skutočnosť, že by bol obžalovaný spôsobil poškodenému ťažkú
ujmu na zdraví zavinene, odpadla.

Obhajoba tiež zdôrazňuje, že predošlé trestné postihy obžalovaného za násilnú trestnú činnosť nemožno
brať do úvahy pri posudzovaní otázky viny v teraz prejednávanej trestnej veci, ale len pri ukladaní trestu.

Poškodený K. Z. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho splnomocnenca navrhuje,
aby bol napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody v časti jeho sa týkajúcej zrušený a aby odvolací
súd rozhodol tak, že prizná poškodenému náhradu škody v zmysle uplatneného nároku (to znamená
3.694,- Eur, z čoho činí v zmysle znaleckých záverov bolestné 3.394,- Eur a náklady spojené s liečbou
poškodeného 300,- Eur).

Poškodený poukazuje najmä na to, že: okresný súd v napadnutom rozsudku neuviedol, z akého dôvodu
by uplatnený nárok poškodeného prekročil rámec trestného konania; zmena právnej kvalifikácie nie je
podľa poškodeného dostatočným dôvodom pre jeho odkázanie s nárokom na náhradu škody na civilný
proces; uplatnený nárok na náhradu škody bol zo strany poškodeného riadne špecifikovaný, pričom
poškodený preukázal naplnenie všetkých predpokladov (existencia protiprávneho úkonu na strane
obžalovaného atď.); osoba, ktorá konflikt a napadnutie spojené s ujmou na zdraví poškodeného vyvolala,
bol práve obžalovaný; pri vzniku a priebehu útoku treba zvýrazniť aj fyzické parametre a dispozície
obžalovaného (v čase skutku vážil 103 kg a meria 192 - 193 cm, ovládal bojové umenie tae bo),
pričom poškodený vystupoval submisívne a má štíhlu nesvalnatú postavu; v osobe obžalovaného ide
o bitkára, pričom v minulosti bol 3-krát súdne postihnutý; dôkazy vylučujú priebeh skutku produkovaný
obžalovaným; v prospech poškodeného vyznel znalecký posudok znalca MUDr. O. M. a jeho doplnok;
MUDr. B. nie je znalcom z odvetvia na posudzovania otázok týkajúcich sa úrazového deja; z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je dostatočne zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností, či okolností
vychádzal súd pri nepriznaní náhrady škody poškodenému K. Z..

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume z dôvodov ďalej uvedených dospel k
právnemu názoru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského
súdu.

Pri zisťovaní skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia sú relevantné aj tvrdenia svedka O.
J., ktorý prišiel na miesto činu v rozhodnom čase spolu s poškodeným K. Z., pričom následne konflikt
obžalovaného s poškodeným nielen sledoval, ale sa mu snažil aj zabrániť.

V prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 06.11.2012, po opise úvodnej časti začínajúceho konfliktu
medzi obžalovaným a poškodeným (vzájomné nadávky, prípadne odstrkovanie sa) svedok uvádza: „P.
(to znamená obžalovaný) na toto zareagoval, a to tak, že sa otočil a išiel k K. (to znamená poškodenému)
späť. Keď P. išiel k K., tak som do toho zasiahol aj ja, a to tak, že som pristúpil k P. a chytil som ho rukou
a povedal som mu, aby to nechal tak, že my spolu odídeme domov. Ja som chcel zabrániť konfliktu.
P. ma odstrčil rukou a pokračoval ďalej k K.. Keď P. prišiel k K., tak K. kopol P., ale kde presne kopol,
to uviesť neviem“.

Na hlavnom pojednávaní svedok uvádza: „Dôvodom, prečo poškodený obžalovaného kopol bolo to, že
obžalovaný proti nemu kráčal“.

Ďalej svedok ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní uvádza, že potom došlo
k vzájomnému napádaniu obžalovaného s poškodeným (rukami, nohami), pričom po jednom kope
obžalovaného spadol poškodený. Na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2013 svedok Ján J. tiež uviedol,
že: „Neviem sa vyjadriť k počtu úderov, ktoré si dali, pretože sa to zbehlo rýchlo a bola to mela“.

Na označenom hlavnom pojednávaní obžalovaný P. T. vzniesol k tvrdeniam svedka O. J. len tie
výhrady, že on dostal od poškodeného kopanec do rozkroku (čo svedok nevidel), pričom namietal
aj popis zo strany svedka ohľadne záveru konfliktu (to znamená, že po jednom kope obžalovaného
spadol poškodený a tým vzájomné okopávanie aj prestalo). Iné námietky k popisu priebehu konfliktu
obžalovaného s poškodeným zo strany svedka obžalovaný nevzniesol.

Nemožno preto podľa názoru odvolacieho súdu súhlasiť s názorom obhajoby, ktorá sa dovolávala
posúdenia konania obžalovaného pri konflikte v rámci nutnej obrany, pretože obžalovaný vystupoval len
ako brániaci sa voči útočiacemu poškodenému. Z vyhodnotenia dôkaznej situácie, a s poukazom aj na
už citované tvrdenia svedka O. J. možno vyvodiť, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným bol
vzájomný, vrátane slovných nadávok, odstrkovania sa a fyzického napádania rukami a kopmi nohami.

Na druhej strane zase nemožno súhlasiť s právnym názorom obžaloby, že dôkazná situácia potvrdzuje
podanú obžalobu, vrátane úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví poškodenému zo strany
obžalovaného priamym kopom do jeho píšťaly a jej zlomeninu.

Pri rozpornej dôkaznej situácii, ktorá vyplývala z tvrdení obžalovaného, poškodeného a jednotlivých
svedkov, zostali rozpory aj v znaleckých zisteniach ohľadne mechanizmu vzniku závažného zranenia
poškodeného pri konflikte s obžalovaným.

Keď z troch znaleckých posudkov týkajúcich sa vzniku mechanizmu zranenia poškodeného len jeden
je v prospech verzie poškodeného a dva viacmenej v prospech verzie obžalovaného (to znamená, že
zranenie poškodeného vzniklo pri jeho aktívnom útoku, kope voči obžalovanému, keď sa tento bránil
nastavením svojej dolnej končatiny), nemožno konštatovať mimo rozumných pochybností, že jedinou
možnou alternatívou vzniku zranenia poškodeného je priamy kop nohou obžalovaného do píšťaly
poškodeného, v čase, keď tento stál (a práve neútočil).

V pochybnostiach preto nebolo možné konštatovať s rozumnou istotou, že závažné zranenie
poškodeného vzniklo priamym kopom obžalovaného do píšťaly poškodeného, ale bolo potrebné
pripustiť aj alternatívu, že je tomu inak a poškodený mohol utrpieť predmetné zranenie, keď útočil voči
obžalovanému kopom a tento sa jeho útoku bránil nastavením svojej dolnej končatiny.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že účasť obžalovaného na konflikte s poškodeným bolo potrebné
kvalifikovať ako vzájomné napádanie sa na mieste prístupnom verejnosti, a teda ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom aj z dôvodu nedostatku zavinenia nebolo možné
obžalovanému pričítať spôsobenie poškodenému ťažkej ujmy na zdraví, ktorú pri tomto konflikte utrpel.

Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s výrokom okresného súdu o uložení trestu odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov obžalovanému, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov, pretože tento trest považoval za neprimerane mierny a mal za to, že výrok o uloženom
treste je potrebné zrušiť a obžalovanému uložiť prísnejší trest odňatia slobody.

Z doterajšej kriminálnej minulosti obžalovaného P. T. totiž vyplynulo, že pred spáchaním teraz
prejednávanej trestnej činnosti sa dostal do rozporu s Trestným zákonom v troch prípadoch za inú
úmyselnú trestnú činnosť.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/148/2010 bol uznaný vinným z prečinov ublíženia na
zdraví a výtržníctva, pretože dňa 15.11.2009 fyzicky napadol chránenú osobu - dieťa a spôsobil jej
zranenia s dobou liečenia v trvaní 5 týždňov.

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/86/2011 z 30.07.2012 bol uznaný vinným z prečinu
výtržníctva, pretože aj s ďalšou osobou dňa 25.12.2010 napadli fyzicky viaceré osoby a spôsobili im
zranenia s dobou liečenia do 7 dní.

A napokon rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/25/2012 z 20.09.2012 bol uznaný vinným z
prečinu výtržníctva, pretože dňa 25.09.2011 na mieste prístupnom verejnosti fyzicky napadol inú osobu
a spôsobil jej zranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie ani práceneschopnosť.

Keďže v teraz prejednávanom prípade sa obžalovaný dostal štvrtýkrát do rozporu s Trestným zákonom
za úmyselnú trestnú činnosť výtržníckeho charakteru, v rámci aplikovanej trestnej sadzby podľa § 364
ods. 1 Tr. zák. (trest odňatia slobody až na 3 roky), a pri neexistencii ani poľahčujúcej ani priťažujúcej
okolnosti, neprichádza u obžalovaného do úvahy ukladanie mu trestu odňatia slobody v dolnej polovici
zákonnej trestnej sadzby, a to vo výmere 6 mesiacov, ako to učinil v napadnutom rozsudku okresný súd.

S poukazom aj na to, že od spáchania teraz prejednávanej trestnej činnosti už uplynula doba 6 rokov, mal
odvolací súd za to, že obžalovanému je potrebné uložiť za spáchanú trestnú činnosť (ktorej následkom
bolo, aj keď nie zavinením obžalovaného, vážne poškodenie zdravia poškodeného) trest odňatia slobody
aspoň v strede zákonnej trestnej sadzby, to znamená vo výmere 18 mesiacov, pričom výkon tohto trestu
je možné podmienečne odložiť na dlhšiu skúšobnú dobu, ako to učinil okresný súd, to znamená v tomto
prípade vo výmere 2 rokov.

Odvolací súd mal tiež za to, že akceptovateľný je aj výrok v napadnutom rozsudku o odkázaní
poškodených strán s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Nároky poškodených strán na náhradu škody by boli opodstatnené v tom prípade, keby bola
akceptovaná obžaloba v plnom rozsahu, to znamená, že možno vyvodiť úmyselné zavinenie
obžalovaného za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenému.

Keďže výsledky dokazovania akceptovateľnosť obžaloby v plnom rozsahu nepotvrdzovali, nie je podklad
na vyslovenie povinnosti obžalovaného nahradiť uplatnenú škodu a preto boli správne poškodené strany
podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s ich nárokmi na náhradu škody odkázané na civilný proces.

Na základe doposiaľ uvedeného preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku krajského súdu, keď ponechal nedotknuté skutkové zistenia a právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného v napadnutom rozsudku, ako aj výrok o náhrade škody, v dôsledku čoho zamietol
podané odvolania obžalovaným a poškodeným ako nedôvodné a po zrušení výroku v napadnutom
rozsudku o uloženom treste obžalovanému, na základe odvolania podaného prokurátorom v neprospech
obžalovaného tomuto uložil prísnejší trest odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 8. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.