Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221449
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:7114221449.11

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: X. S.,
rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 5, H., proti žalovaným: 1/ S. S., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XX, 2/ Z. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, 3/ S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX,
všetci právne zast.: JUDr. Andrej Bryja, advokát so sídlom Hviezdoslavova 49, Námestovo, v konaní o
zaplatenie XX.XXX,XX Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaným 1/ až 3/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. pustné (§ 355 ods. 2 CSP ého povinný zaplatiť v stanovenej ;e, ktoré sa konalo 15.2.2017 na tunajšom
okresnom súde, a to:, č.1. Žalobkyňa sa svojou žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom
Košice I. dňa 6.10.2014 (po výzve tunajšieho súdu na doplnenie jej podania z 13.5.2016 ohľadne
spresnenia subjektov vystupujúcich na stane žalovaných na základe čoho súd uznesením č.k. XXCXXX/
XXXX-XXz2.3.2017pripustil,abydokonanianastranežalovanýchpristúpiližalované2/a3/)domáhala,
aby súd žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 63 383,90 Eur spolu s úrokom vo výške

7,5 % ročne od roku 2010, a to v dvoch splátkach v sume 31 691,95 Eur.

2. Podanie žaloby odôvodnila svojimi rozsiahlymi písomnými podaniami, ktorými v obšírnych
súvislostiach v opísala ako sa počas trvania manželstva so synom žalovanej 1/ dostala do nepriaznivej
finančnej situácie, čo kladie za vinu strane žalovanej a to z dôvodu, že žalovaná 1/ - svokra žalobkyne, sa
sústavnemiešaladoichspoločnéhoživota,neprejavilaúprimnýzáujemojejživot,neprejavovalazáujem

o ich manželské finančné problémy. Žalovaná 1/ neposkytla svojmu synovi (manželovi žalobkyne),
peniaze na vysporiadanie dlhu ani mu nedala žiaden „majetok v hodnote“. Podľa jej názoru žalovaná 1/
nemá úctu k jej vlastníckemu majetku, čím ju a jej dcéru z prvého manželstva dostala do problémov, a
to od roku 2010 hoci vedela aké problémy im hrozia dražbou. Zámerne synovi (manželovi žalobkyne)
nedala peniaze v dôsledku čoho „bola nútená vec vysporiadať cez nebankovú spoločnosť, ktorá si
podmienene dala zapísať“ jej nehnuteľnosť (2 izbový byt v Košiciach, ktorý zdedila po svojej matke) na

seba. Táto spoločnosť vyrovnala dlh voči Spoločenstvu vlastníkov bytov v sume 3276,89 Eur, pretože
v tej dobe vypísalo Spoločenstvo vlastníkov bytov kvôli dlhu na nájomnom na jej nehnuteľnosť dražbu.
Tým, že žalovaná 1/ nechcela dať synovi (jej manželovi) jeho vlastné peniaze, ich zámerne dostala
do existenčnej krízy. Žalovanú 1/ viní za to, že ju poškodila na majetku len preto, že s vedomím aké
majú problémy, odmietla dať synovi jeho peniaze na vysporiadanie ich spoločného dlhu. Dražobnej
spoločnosti musela uhradiť sumu 3276,89 Eur v dôsledku čoho jej majetková škoda činí 7163,55 Eur so

sumou dlhu voči Spoločenstvu vlastníkov bytov 3886,66 Eur, ktoré uhradila nebanková spoločnosť z jej
nehnuteľného majetku, pričom táto spoločnosť si z jej majetku vyžiadala ďalšie finančné prostriedky vcelkovej hodnote 56 220 Eur. Do týchto problémov ju dostala žalovaná 1/ len preto, že nechcela synovi
dať peniaze na jej dlh na nájomnom, čím došlo k poškodeniu jej nehnuteľného majetku zdedeného po
matke. Nemá svoju nehnuteľnosť a nemá kde bývať. Žalovaná 1/ ju od začiatku vedome neprijala do

rodiny.Žalovaná1/julenpre3886,66Eurobralazámerneostrechunadhlavou;chcelaabyprišlaosvoje
bývanie s dcérou s tým, že jej syn má kde bývať. Žalovaná 1/ sa viackrát vyjadrila nech ide bývať pod
most aj s dieťaťom, hoci ona žalobkyňa vzala jej syna bývať do svojej nehnuteľnosti. Podľa jej názoru
podľa Zákona o rodine, mala žalovaná 1/ synovi vydať peniaze na finančnú pomoc, pretože aj manžel
sa má podieľať na spoločných dlhoch. V tomto prípade sa extrémne vysoké vysporiadanie dlhov riešilo

len z jej strany ako manželky. Zo strany manžela (syna žalovanej 1/) nie, čím sa poškodilo jej vlastníctva
a majetok. Žalovaná 1/ ju svojim postojom zámerne dostala do likvidácie a ona musela uhradiť dlh a
poplatky úžerníkom v hodnote 63 383,90 Eur.
V ďalších svojich písomných podania doručených súdu 12.04.2017( čl. 108) žalobkyňa opätovne v
obsiahlych súvislostiach zotrvala na svojich tvrdeniach, pričom zároveň aj uviedla, že nie je dôležité ako
dlhy vznikli, dôležité je, že žalované financie jej manželovi zámerne nevydali za účelom poškodiť jej

osobu a jej majetok. O čom vlastní SMS správy od žalovaných (čl. 108). Žalované vedeli, že v prípade,
že nevysporiadajú jej manžela z dedičského konania, jej osobný majetok (predmetný byt) sa dostane
do dražby a príde oň.
V ďalších svojich písomných podaniach adresovaných súdu žalobkyňa žiadala, aby žalovaným 1/ až
3/ bola uložená povinnosť zaplatiť jej žalovanú sumu spoločne a nerozdielne s príslušenstvom a to

ročným úrokom 7,5% od roku 2008. Opätovne zdôraznila, že žalované zapríčinili v roku 2008 stratu
jej nehnuteľného majetku, na základe dražby prišla o byt. Už v roku 2008 mali byť žalované 1/ až 3/
upovedomenéotom,ženajejnehnuteľnosťsamákonaťdražbazostranySpoločenstvavlastníkovbytov
a dlží na nájomnom, čo bol spoločný dlh so synom žalovanej 1/ a bratom žalovaných 2/ a 3/. Žalované
1/ až 3/ oslovila, aby vyplatili jej manžela ako svojho príbuzného, ktorého nevyrovnali z dedičstva z toho

dôvodu, že býva v jej byte, majú spoločný dlh, na jej byt v jej výlučnom vlastníctve hrozí dražba. Zároveň
jej žalovaná 2/ a 3/ mali zaslať vulgárne SMS správy. Jej manžel (syn žalovanej 1/ a brat žalovanej 2/ a
3/) na úhradu dlhu neprispel. Žalované 1/ až 3/ majú voči jej osobe od začiatku odpor, keďže si ich brata
syna brala ako rozvedená s dieťaťom a patrične jej to dávajú najavo dodnes. Keďže už nemá dobré
vzťahy s manželom a to kvôli žalovaným, napriek tomu, že oficiálne sú ako manželia, už spolu nebývajú

a nežijú, nevidí dôvod aby žalované neniesli zodpovednosť za stratu jej bytu. Na žalovanú 2/ už podala
aj trestné oznámenie za vulgárne SMS správy a obťažovanie.

3. K žalobe priložila
- kópiu oznámenia Profesionálnej dražobnej spoločnosti s.r.o. so sídlom v Košiciach o začatí výkonu

záložného práva, z ktorej vyplýva, že dôvodom vymáhania pohľadávky a začatia výkonu záložného
práva bola skutočnosť, že dlžník (žalobkyňa) nesplnil zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, ktorá
vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich
s výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstva a pozemku, vrátane poskytnutých služieb súvisiacich s bývaním. Ako prednostný záložný

veriteľ vystupoval Spoločenstvo vlastníkov bytov, súp. č. 866, ul. Kalinovská 5, Košice. Predmetom
výkonu záložného práva bola nehnuteľnosť byt č. 35 na 7. poschodí bytového domu, ul. Kalinovská
5 v Košiciach. Vymáhaný nárok prednostného veriteľa ku dňu 16.08.2010 bol v celkovej výške spolu
3276,89 Eur (č.l. 9),
- kópiu potvrdenie o vklade Slovenskej sporiteľne, a.s., podľa ktorého bolo 2.12.2010 osobou X. O.

vložená na účet N. vlastníkov bytov suma 3885,66 Eur; potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z
23.5.2011 o platbe vo výške 4000,38 Eur (č.l. 10),
- kópiu potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. z 24.3.2011 z ktorého vyplýva, že žalobkyňa vybrala z tam
uvedeného účtu sumu 4700 Eur (č.l. 11),
- kópiu potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o platbe z 25.3.2011 kde je účtovaná suma 10 000 Eur

(č.l. 12);
- kópiu potvrdenie firmy TATRA Cash, s.r.o. o tom, že od žalobkyne prijal 15.8.2011 sumu 10 000 Eur,
20. zrejme 9.2011 sumu 5 000 Eur
- kópiu potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. o tom, že z tam uvedeného účtu žalobkyňa 8.3.2011 vybrala
sumu 14 000 Eur a dňa 3.12.2010 sumu 8 520 Eur.

4. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 13.2.2017 vyjadrila prostredníctvom svojho
právnehozástupcužalovaná1/(čl.91a92)vpodstatetak,žepredmetnúžalobupovažujezanedôvodnú
a navrhuje, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia. Vovzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že ju mala svojim postojom zámerne dostať do likvidácie, v dôsledku čoho
musela žalobkyňa vysporiadať dlhy a poplatky úžerníkom v hodnote 63 383,90 Eur, ktoré teraz od nej
požaduje ako náhradu škody, poukázala na to, že predpokladom občiansko-právnej zodpovednosti je,

že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkového právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním porušením povinností a vzniknutou škodou, sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou je aj zavinené konanie škodcu,

aj keď zavinenie škodcu a predpokladá. Nie je si vedomá žiadnej skutočnosti, ktorá by zakladala
takúto zodpovednosť. Žalobkyňa nemá titul - právny dôvod a nárok na zaplatenie takejto sumu, k
čomu musí následne súd formulovať odôvodnenie rozsudku spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického jasného vyjadrovania a spĺňa základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Žalobkyňa sa venuje len svojej sociálnej situácii do ktorej sa spolu s manželom dostali pre neustále
zadlžovanie sa a tým odôvodňuje naliehavý právny záujem na výsledku podanej žaloby. Vo vzťahu

k tomu, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia žalovanej sumy na tom skutkovom základe, že jej syn
bol jej manželom, mali spoločný záväzok na platbách za bývanie a ona ako matka manžela žalovanej
mu údajne odmieta vyplatiť nejaké synove peniaze z dedičstva po jeho otcovi. Uviedla, že neexistuje
žiadny jej záväzok voči žalobkyni. K presvedčeniu žalobkyne že ako svokra je povinná vypomáhať
svojmu dospelému zaopatrenému synovi, ktorý je schopný sám sa živiť, poukázala na to, že na určenie

vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu opäť nie je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná,
keďže zákon o rodine neupravuje žiadnu vyživovaciu povinnosť medzi svokrou a nevestou. Poukázala
na to, že vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými podľa § 68 a nasl. Zákona o rodine vzniká
len medzi predkami a potomkami, ak to nevyhnutne potrebujú. Nijakým spôsobom nemôže za stav
do akého sa dostala žalobkyňa s jej synom vďaka zlému hospodáreniu v manželstve. Nemôže niesť

následky toho, že žalobkyňa s manželom neplatili bytovému spoločenstvu platby spojené s bývaním a
za to , že riešili situáciu cez nebankovú spoločnosť v ktorej žalobkyňa previedla vlastníctvo k bytu. V
ďalšom s poukazom na § 100 ods. 1 OZ a § 106 OZ vzniesla aj námietku premlčania predmetného
nároku uplatňovaného žalobou.

5. V identických intenciách sa písomným podaním z 24.3.2017 k žalobe vyjadrili prostredníctvom
právneho zástupcu aj žalované 2/ a 3/ (čl. 98 a 99).

6. Vo veci sa konalo dňa 24.5.2016 pojednávanie, ktorého sa zúčastnila len žalovaná 1/, ktorá k žalobe
uviedla, že nevie o čo ide, nevie čo od nej žalobkyňa žiada.

7. Vzhľadom na to, že vec bola súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších
procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

8.Žalobkyňasananariadenépojednávanienedostavilaajnapriekvčasariadnevykázanémudoručeniu,
pričom písomným podaním doručeným súdu 16.5.2017 (č.l. 122) požiadala o odročenie pojednávania
z dôvodu, aby bol zachovaný princíp rovností zbraní, pretože požiadala Centrum právnej pomoci o
advokáta v zastúpení tohto sporu, keďže aj protistrana je zastúpená advokátom. Súd žiadosti žalobkyne

o odročenie pojednávania nevyhovel a to z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod odročenia,
ktorý by súd považoval za dôležitý v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Žalobu podala pred cca 2 rokmi a 9
mesiacmi, t.j. mala dostatok času zvoliť si advokáta, resp. požiadať o jeho ustanovenie Centrum právnej
pomoci. Žalobkyňou sa (na rozdiel od žalovaných v rade 1/ až 3/) stala z vlastnej iniciatívy. Predvolanie
na pojednávanie si prevzala 9.5.2017 - 21 dní považuje súd za dostatočnú doba na to, aby si svoje

zastúpenie právnym zástupcom zabezpečila. Okrem týchto dôvodov súd poukazuje aj na skutočnosť,
že predmetná vec je vecou „sťažnostnou“ a samotná žalobkyňa vo svojich predchádzajúcich podaniach
žiadalo o konanie vo veci, a to podaním z 5.9.2016 označenom ako „Urgencia“ (č.l. 73), v ktorom
okrem iného uviedla, že má naliehavý právny záujem vec konanie riešiť, nakoľko jej hrozia existenčné
problémy s bývaním, pričom výslovne napísala: „preto žiadam vo veci konať, pretože mi s dcérou

hrozí bezdomovectvo“. Písomným podaním z 22.12.2016 (čl. 75) označenom ako „Ospravedlnenie
k pojednávaniu „ žalobkyňa výslovne uviedla, že nebude súdu komplikovať situáciu a súhlasí, aby
pojednávanie určené na deň 9.2.2017 bolo vykonané v jej neprítomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedenéskutočnosti považoval súd považoval žiadosť žalobkyne za obštrukciu a pojednávanie vykonal v jej
neprítomnosti.

9. V súvislosti s princípom „rovnosti zbraní“ (t.j. princípom, že každá strana v procese musí mať
rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že každá z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane)
súd len stručne poznamenáva, že podľa jeho názoru v posudzovanom prípade k porušeniu tohto
princípu nedošlo, pričom bol zachovaný i kontradiktórny charakter predmetného sporového procesu.
Žalobkyni bola daná možnosť hájiť svoje záujmy v tomto procese - v predmetnej veci bolo nariadené už

tretie pojednávanie, ktorého sa žalobkyňa mohla zúčastniť (či už osobne alebo v zastúpení zvoleným
zástupcom), žalobkyňa mala možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné,
aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu
za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim.

10. Na začiatku pojednávania súd o žiadosti žalobkyne o postúpenie veci do miesta jej trvalého pobytu

v Košiciach (teda Okresnému súdu Košice I) z 3.2.2017 (čl. 86), ktorý podľa obsahu posúdil ako návrh
na delegáciu v zmysle § 39 ods. 2 CSP, rozhodol tak, že návrh žalobkyne na prikázanie sporu inému
súdu - Okresnému súdu Košice I. zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla žiaden dôvod, ktorý
by odôvodňoval delegáciu z dôvodu vhodnosti. Žalobkyňa mala trvalý pobyt v Košiciach aj v čase
podaniažalobyanaviacpredmetnávecbolatunajšiemusúduakomiestnepríslušnémupostúpenápráve

Okresným súdom Košice I.

11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ až
3/ a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc
ustanovenie § 204 CSP súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým

stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán
spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.

12. Súd zamietol vykonať žalobkyňou navrhnutý dôkaz (návrh zo 16.5.2017 - čl. 125, predtým navrhnutý
tiežvpodaníz12.4.2017 -čl.112)atozabezpečeniesiodOkresnéhosúduKošiceinformácieosúdnych

konaniach, ktoré sa vedú zapríčinením žalovaných, nakoľko sa týka okolnosti ktorá je nepodstatná pre
rozhodnutie. Informácia o kvantite sporových konaní medzi sporovými stranami nie je spôsobilá nijakým
spôsobom ovplyvniť výsledok tohto konania nakoľko môže svedčiť len o ich narušených medziľudských
vzťahoch.

13. V konaní pred súdom právny zástupca žalovaných 1/ až 3/ uviedol, že po oboznámení veci je zrejmé,
že doteraz nedošlo k žiadnej právnej skutočnosti ktorá by zakladala zodpovednosť žalovaných 1/ až 3/
voči žalobkyni a teda neexistuje právny nárok žalobkyne na náhradu ňou tvrdenej výšky škody. Na to aby
vznikla občiansko-právna zodpovednosť musia byť splnené zákonné podmienky, ktoré bližšie popísal
v písomnom vyjadrení (bod 4. tohto rozsudku). Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu

škody voči žalovaným, žiadal predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovaných 1/ až
3/ náhradu trov právneho zastupovania. Taktiež pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že predmetná škoda vznikla už
v roku 2008 a samotná žaloba o náhradu škody bola podaná 6.10.2014 je akýkoľvek nárok žalobkyne
na zaplatenie peňažnej sumy už z akéhokoľvek právneho titulu premlčaný tak voči žalovanej 1/ ako aj
voči žalovaných 2/ a 3/, nakoľko voči ním sa začala žalobkyňa domáhať zaplatenia predmetnej peňažnej

sumy až podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.12.2016.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný žalobkyňou
nemá oporu v platných právnych predpisoch. Súd poukazuje na to, že záver, že došlo k porušeniu
povinnosti nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní žalovanej strany, ktoré škodu vyvolalo, toto

porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože
nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustili žalované, nie je nárok
na náhradu škody daný. V posudzovanom prípade súd nezistil žiadne konkrétne konanie, či jeho
opomenutie, ktorým by žalované 1/ až 3/ (či už spoločne alebo každá samostatne) vo vzťahu k žalobkyni
mali porušiť povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo záväzkovoprávneho vzťahu (z právneho úkonu

dvojstranného, či jednostranného, úradného rozhodnutia, iných právnych skutočností uvedených v
zákone). Neposkytnutie peňažných prostriedkov, či inej pomoci žalobkyni (v pozícii nevesty a švagriny)
na úhradu dlhu vzniknutého počas trvania manželstva nie je porušením žiadnej povinnosti (žiadnym
protiprávnym úkonom/konaním), ktoré by mohlo byť považovaný za príčinu vzniku škody. Poskytnutiepeňažných prostriedkov by bolo len „prejavom dobrej vôle“ žalovanej strany, na ktorý však nie je daný
žiaden právom aprobovaný nárok. Keďže žalované 1/ až 3/ sa voči žalobkyni nedopustili žiadneho
protiprávneho konania, neporušili voči žalobkyni žiadnu právnu povinnosť, nemôžu niesť zodpovednosť

za žiadnu škodu, ktorá žalobkyni mala vzniknúť, resp. aj vznikla. V posudzovanom prípade nielenže
nevznikol žiaden deliktuálny záväzok, ale nebol preukázaný ani vznik iného záväzku (či právneho
dôvodu), na základe ktorého by žalobkyňa mohla úspešne požadovať od žalovanej strany zaplatenie
žalovanej sumy. Žalovaná v rade 1/ ako svokra a žalované v rade 2/ a 3/ ako švagriné nemali a
nemajú žiadnu povinnosť vyplývajúcu im zo zákona (iného právneho predpisu), ako ani povinnosť

kontraktuálneho, či iného charakteru, uhrádzať dlhy žalobkyne, resp. poskytovať jej na požiadanie
finančné prostriedky. Žalované 1/ až 3/ nemali a nemajú túto povinnosť ani vo vzťahu k manželovi
žalobkyne, keďže im nebola judikovaná žiadna povinnosť poskytovať mu výživné.

15. Súd dospel k záveru, že skutok (/ne/konanie - správanie žalovaných 1/ až 3/ opísané žalobkyňou)
nezakladá opodstatnenosť nároku uplatňovaného titulom náhrady škody, ani iným titulom. V nadväznosti

na uvedené súd len stručne poznamenáva, že neexistujúci nárok nemôže byť ani premlčaný.

16. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je zjavne nedôvodná, preto
rozhodol o žalobe tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

17. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na prerušenie konania, tento súd nepovažoval za dôvodný,
pretože nielenže nebolo žalobkyňou preukázané, že nejaké konanie o vyporiadenie bezpodielového
spoluvlastníctva na Okresnom súde Košice I vôbec prebieha, ale aj keby áno tak v takom konaní súd
nerieši žiadnu otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, z ktorého dôvodu
súd postupoval v zmysle § 162 ods. 3 CSP tak, že o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol

spolu s rozhodnutím vo veci samej (výrok I. tohto rozsudku).

18. O trovách konania (výrok III. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods.
1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalované 1/ až 3/ boli v celom rozsahu úspešné, keďže žalobe
žalobkyne nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP
a contrario).

Proti výrokom II. a III. tohto rozhodnutia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).