Rozsudok ,
Potvrdené, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/85/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810207270
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3810207270.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: V. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom D., M.R. S. XXX/XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou IKRÉNYI &
REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti odporcom: v rade 1/ L.. W. S., nar.
X.XX.XXXX,bytomD.,W.XXXX,vrade2/MARKÍZA-SLOVAKIA,spol.sr.o.,IČO:31444873,sosídlom
Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, právne zastúpený advokátskou kanceláriou

DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý strpieť, aby navrhovateľ na náklady odporcu v rade 1/
do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku poskytol na uverejnenie prevádzkovateľovi televízneho
vysielania na televíznej stanici Markíza na odvysielanie po ukončení reklamného bloku bezprostredne
predchádzajúceho vysielaniu prvej časti hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ so začiatkom
vysielania o 19:00 hod. miestneho času po dobu dvoch minút ospravedlnenie v nasledovnom znení:

„L.. W. S. sa ospravedlňuje pánovi V. G. za nepravdivé výroky, ktoré predniesol dňa 23.2.2010 v relácii
Paľba v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“ vysielanej na TV Markíza, kde uviedol, že
pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy vrátane tunelovania, prania špinavých peňazí a
podvodov, že zodpovedá za krach Nováckych chemických závodov, vydieral primátora mesta Nováky
a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. L.. W. S. vyslovuje hlbokú ľútosť, že uverejnením
difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a neoprávnenou kritikou v značnej miere zasiahol do

zákonom chránených práv na ochranu osobnosti pána V. G., čím znížil jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť,
profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“

II. Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý na vlastné náklady do troch dní po právoplatnosti
tohto rozsudku odvysielať na televíznej stanici Markíza po ukončení reklamného bloku bezprostredne
predchádzajúceho vysielaniu druhej časti hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ so začiatkom
vysielania o 19:00 hod. miestneho času nasledovné ospravedlnenie: „MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s

r.o., vysielateľ programovej služby TV Markíza, sa ospravedlňuje pánovi V. G. za nepravdivé výroky
odvysielané dňa 23.2.2010 v relácii A. v reportáži Z. O. pod názvom „Na dne chemičky“, kde bolo
uvedené, že pán V. G. je mafián, ktorý spáchal viaceré trestné činy vrátane objednávky vraždy O. N.,
prania špinavých peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach Nováckych chemických závodov, vydieral
primátora mesta Nováky a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy. MARKÍZA - SLOVAKIA,
spol. s r.o. vyslovuje hlbokú ľútosť, že uverejnením difamujúcich a nepravdivých skutkových tvrdení a

neoprávnenou kritikou v značnej miere zasiahla do zákonom chránených práv na ochranu osobnosti
pána V. G., čím znížila jeho ľudskú dôstojnosť, vážnosť, profesijnú a občiansku česť a dobré meno.“

III. Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
zabezpečiť odstránenie diskusie k odkazu na záznam relácie A. zo dňa 23.2.2010 z internetovej stránky
www.markiza.sk.IV. Odporca v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch sumu 4.000,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Odporca v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch sumu 10.000,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

VII. Rozhodnutie o trovách konania p o n e c h á v a samostatnému uzneseniu po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.5.2010 domáhal, aby súd uložil
odporcovi v rade 1/ povinnosť strpieť aby navrhovateľ na jeho náklady poskytol na uverejnenie
prevádzkovateľovi televízneho vysielania na televíznej stanici MARKÍZA v rámci reklamného bloku

bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu relácie ,,Paľba“ po dobu najmenej 2 minút ospravedlnenie
v znení navrhnutom navrhovateľom. Zároveň žiadal zaviazať odporcu v rade 1/ na povinnosť nahradiť
navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 50.000,- EUR. Ďalej sa navrhovateľ domáhal,
aby súd uložil odporcovi v rade 2/ povinnosť zabezpečiť, aby v najbližšom vysielaní relácie ,,Paľba“ po
právoplatnosti tohto rozsudku, moderátor relácie ,,Paľba" na úvod tejto relácie prečítal ospravedlnenie

v znení navrhnutom navrhovateľom. Zároveň žiadal zaviazať odporcu v rade 2/ na povinnosť nahradiť
navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 50.000,- EUR.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 23.2.2010 o 21:55 hod. uverejnil odporca v rade 2/,
ktorý je držiteľom licencie na televízne vysielanie a názov jeho programovej služby je „TV MARKÍZA“

v relácii ,,Paľba" reportáž redaktorky Z. O. pod názvom ,,Na dne chemičky“ s dĺžkou trvania 30 minút.
V predmetnej reportáži odzneli viaceré nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané a neoprávnené
hodnotiace úsudky odporcu v rade 1/ a zamestnancov odporcu v rade 2/, ktoré hrubým spôsobom
zasiahli do osobnostných práv navrhovateľa, najmä do jeho cti, ľudskej a profesijnej dôstojnosti a
dobrého mena. Išlo o nasledujúce výroky: Výrok č.1: C. G., moderátor: „Dobrý večer. Vitajte v Paľbe.

Novácke chemické závody padli na kolená. Donedávna ešte životaschopná chemička, dnes torzo pred
bankrotom. Miliardy v lufte a desaťtisíc ohrozených pracovných miest. Stojí však za týmto pádom
skutočne len kartelová dohoda a následná smrtonosná pokuta? Alebo sú za tým mafiánske praktiky
ako tunelovanie, nevýhodné zákazky a vydieranie?“, Výrok č. 2: odporca v rade 1/: „Keď zažijete to, čo
zažijete, to, čo som ja zažil, keď mafiáni, lebo si to dovolím povedať, že mafiáni idú po mne.“, Výrok č. 3:

Z. O., redaktorka: „Tie dobre pozná aj W. S.. V kresle primátora Novák sedí už piate volebné obdobie a
sám bol kedysi členom dozornej rady závodov. Kým ale iní čakajú, on koná. Na veci sa už roky nemôže
pozerať a tak prehovoril. O tunelovaní, ale aj o mafiánskych praktikách.“, Výrok č. 4: odporca v rade 1/:
„Novácke chemické závody sú najviac potrestané privatizáciami, obrovské problémy hneď od začiatku
a keď sa zamyslím, že komu to prospelo, spätne je až neuveriteľné, že koľko ľudí mohlo vyťahať milióny

korún z Nováckych chemických závodov a ja považujem až za určitý zázrak, že Novácke chemické
závody napriek tomu ešte doteraz dožili.“, Výrok č. 5: odporca v rade 1/: „Začalo to v roku 2003, keď
som upozorňoval orgány činné v trestnom konaní, kde som mal podozrenie, že sa nerobí v prospech
Nováckychchemickýchzávodov,aleprávesarobívprospechniektorýchfiriem,ktorémajúveľazákaziek
v Nováckych chemických závodoch a podozrivo všetko výhodné sa robilo práve pre pána podnikateľa

V. G., pre jeho firmy, pre firmu DAK Kiaba, pre firmu Priemstav a práve v tých rokoch bol pán V. G.
členom dozornej rady. Čiže v rokoch 2002 až 2006 bol pán G. členom dozornej rady, a to som videl aj
rozpor určitý, právny rozpor, že je členom orgánu a vlastne všetky, alebo podstatné zákazky dostávajú
jeho firmy.“, Výrok č. 6: S. O.: „V tom čase už vlastnila NCHZ I. garantovaná a v jej čele stál generálny
riaditeľ H. N.. Nad ním mal stáť, ale podľa S. ešte jeden boss, a síce V. G..“, Výrok č. 7: odporca v rade

1/: „V tom období sa hovorilo, že pán generálny riaditeľ najskôr prišiel k pánovi V. G., až potom išiel k
sebe do kancelárie, aby dostal pokyny.“, Výrok č. 8: S. O.: „Podľa primátora sa tak mal podnikateľ G.
dostať z radového zabezpečovateľa dopravných služieb k celému úseku údržby NCHZ. Neskôr počas
finančných problémov chemičky mala fabrika tomuto podnikateľovi za jeho služby dlhovať čoraz viac
peňazí. A tak mal podľa primátora získať výraznejší vplyv v chemičke. Ale takzvané gro, na ktoré S.

v trestných oznámeniach upozorňoval, mali byť nevýhodné zmluvy pre NCHZ, tunelovanie závodov,pranie špinavých peňazí či daňové podvody. A v tom už mali byť zainteresovaní aj bývalí konatelia I.
garantovanej.“, Výrok č. 9: odporca v rade 1/: „V roku 2004 som to dal na papieri, aby sa vyšetrovalo. A
jednoducho bol som naozaj nemilo prekvapený, ako sa vyšetrovalo.“, Výrok č. 10: S. O.: „O tom, prečo

ale zastavil vyšetrovateľ trestné stíhanie, môžeme len polemizovať. Vyjadrenia polície sú totiž v otázkach
tohto prípadu mimoriadne strohé. A akékoľvek bližšie informácie odmietajú zverejniť. Primátor ale na
svojich vyjadreniach trvá.“, Výrok č. 11: odporca v rade 1/: „Následne od nového roku 2007 vypovedali
zmluvy pánovi V. G., že mu zobrali späť údržbu, zobrali železničnú dopravu a tie činnosti, ktoré on
zabezpečoval. To znamená, že toto je ďalšie potvrdenie mojich slov, že to boli nevýhodné zmluvy pre

Novácke chemické závody.“, Výrok č. 12 H. G.: ,,Celá kauza však nabrala ďaleko obludnejší rozmer.
Primátor mal byť vydieraný a za všetkými špinavosťami podľa neho stojí mafia.“, Výrok č. 13: odporca v
rade 1/: „Ja som v lete 2004 dostal odkaz od tohto podnikateľa, že primátor pôjde do kolien. Nenechal
som si to pre seba.“, Výrok č. 14: odporca v rade 1/: „Áno, od neho, tlmočený, že odkáž primátorovi,
že primátor pôjde do kolien. V máji 2005 bol vyrobený pamflet na moju osobu, ktorý bol distribuovaný
po celom regióne po starostoch, primátoroch, školách, podnikoch, zariadeniach rôznych, autobusových

zastávkach, na kvalitnom kriedovom papieri, na moju diskreditáciu.“, Výrok č. 15: S. O.: „Podľa primátora
má aj tento psychický nátlak na svedomí práve veľkopodnikateľ V. G.. Dodáva, že polícia účelovo
nekoná. Dôvodom majú byť ich vzájomné nadštandardné vzťahy. Kupodivu miestna polícia sedí práve
v budove, ktorá patrí jednej zo spoločností V. G..“, Výrok č. 16: odporca v rade 1/: „Polícia jednoducho
odflákla všetko. Môžem to povedať odflákla. Nieže mala záujem vyšetrovať, ale mala záujem ututlať.“

Výrok č. 17: S. O.: „Na utajenej dovolenke, o ktorej nikto okrem policajtov údajne nevedel, stretol totiž
primátor známu tvár vtedajšieho prievidzského podsvetia G. O.. Podľa primátora to nebola náhoda.“
Výrok č. 18: odporca v rade 1/: „No dávali mi mafiáni jasne najavo, že majú všetko pod kontrolou. Ale to
som mal podozrenie, že v úzkej spolupráci s políciou.“, Výrok č. 19: S. O.: „Napriek tomu je ale stále na
slobode. Na túto osobu ho pritom upozorňovala už dávnejšie sestra zavraždeného O. N. z Prievidze. Ten

bol vedúcim dopravy a otcom 60-miliónového projektu na prepravu a uskladnenie stabilizantu v nováckej
elektrárni. Jeho smrť ale vraj veci zmenila a k biznisu sa dostali externé firmy. Zvláštne je ale to, že o
tejto vražde diskutovali aj poslanci parlamentu, kde upozorňovali na možnú súvislosť, medzi vraždou
N. a následným víťazom výberového konania práve na spomínanú prepravu a uskladnenie stabilizantu.
Víťazom tohto konania nebol nikto iný ako spoločnosť DAK Kiaba.“, Výrok č. 20: odporca v rade 1/:

„Toto všetko, čo hovorím, som ochotný dokázať pravdu, že som ochotný sa podrobiť detektoru lži. Že
som ochotný čokoľvek podstúpiť, lebo keď niečo zažijete, keď sa vám niekto takto s päsťami vyhráža,
keď vám niekto povie, ako skončíte a toto a toto sa stane, keď ja vo verejnej funkcii som sa obracal na
tých policajtov, čo som veril, že sa bude vyšetrovať, nič sa neurobilo, jednoducho nič, žiaden výsledok.“,
Výrok č. 21: S. O.: „Čiže ide o štandardný postup a môžete vylúčiť, žeby si to niekto obrazne povedané

vybavil, aby to mal doma.“, Výrok č. 22: odporca v rade 1/: „Ja vám poviem to, čo cítim. Na Slovensku
títo mocní, ekonomicky mocní páni si všetko zariadia. Všetko si zariadia. Vedia ovplyvniť políciu, vedia
ovplyvniť orgány činné v
trestnom konaní, podľa mňa aj prokuratúru, vidíme, že aj súdy, ako, akú dôveryhodnosť majú, a to sa dá
všetko zariadiť. Čiže spravíme si tak, ako chceme.“, Výrok č. 23: S. O.: „Polícia akékoľvek tvrdenia tohto

druhu odmieta. Zrejmé je teda len to, že okolo Novákov poriadne páchne aj niečo iné ako len chemička.
Ľudia v Hornej Nitre však o týchto veciach, radšej mlčia. Problémov majú aj tak dosť a ako sa hovorí,
niekedy je lepšie nič nevedieť. No a povedať nahlas, to už chce zas poriadnu guráž.“. Uvedená reportáž
bola odporcom v rade 2/ následne sprístupnená na internetovej stránke www.markiza.sk, kde sa medzi
návštevníkmi tejto stránky rozvinula široká diskusia. Súčasne, odporca v rade 1/ zverejnil túto reportáž

na oficiálnej internetovej stránke Mesta Nováky www.novaky.com.

Vychádzajúc z vyššie citovaných skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov, ktoré boli odporcom v
rade 1/ a odporcom v rade 2/ prezentované v reportáži možno podľa navrhovateľa konštatovať, že
obaja odporcovia sa vyjadrili, že navrhovateľ: 1. je mafián, 2. páchal a pácha rôzne trestné činy

ako tunelovanie, poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, vydieranie, pranie špinavých peňazí,
daňové podvody, 3. vydieral primátora Mesta Nováky, 4. spôsobil pád NCHZ a nepriamo ohrozil
desaťtisíc pracovných miest, 5. ovplyvňoval a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní a súdy, 6.
objednal si úkladnú vraždu O. N..

Odporcovia označili navrhovateľa za „mafiána“, resp. človeka, ktorý praktizuje „mafiánske
praktiky“ (najmä výroky č. 2, 3, 12, 17a 18). Navrhovateľ v živote nebol odsúdený za akýkoľvek
trestný čin a dokonca, v živote nebol ani obvinený zo spáchania nejakého trestného činu, to
znamená, že nikdy neexistoval ani dostatočne odôvodnený záver, že nejaký trestný čin spáchalnavrhovateľ (aj keby sa táto skutočnosť neskôr vyvrátila). Označenie ,,mafián“ je z toho dôvodu
nielen nepravdivým skutkovým tvrdením, ale neexistujú ani východiskové premisy, z ktorých by si
ktokoľvek mohol o navrhovateľovi urobiť takýto oprávnený hodnotiaci úsudok. Odporca v rade 1/ v

minulosti podal na políciu viacero trestných oznámení o podozrení zo spáchania rôznych trestných
činov navrhovateľom, avšak navrhovateľ nebol nikdy obžalovaný a tobôž nie odsúdený. Označením
„mafián“ preto odporcovia v danom prípade obzvlášť nebezpečne zasiahli do osobnostných práv
navrhovateľa, najmä do jeho práva na česť a ľudskú dôstojnosť ako aj dobrého mena, ktoré navrhovateľ
požíva nielen v najbližšom okolí, ale aj v profesijnej oblasti. Označenie ,,mafián“ bezúhonného

slušného človeka predstavuje úmyselné škandalizovanie, poškodenie a znemožnenie navrhovateľa.
Niet pochýb o tom, že takýto výrok je hrubo difamujúci a dehonestujúci navrhovateľa. Uvedené
výroky majú vo vzťahu k navrhovateľovi výraznú intenzitu, sú expresívne a úmysel odporcov poškodiť
osobnostné práva navrhovateľa je nespochybniteľný. O to viac, že zásah sa uskutočnil prostredníctvom
masovokomunikačného prostriedku, najsledovanejšej televízie na Slovensku, a preto pôsobil na širokú
verejnosť. Odporcovia označili navrhovateľa za páchateľa (bez ohľadu na formu účastníctva) viacerých

trestných činov (najmä výroky č. 1, 3, 4, 5, 8 a 11). Konkrétne „tunelovania“, čiže trestných činov
podvodného úpadku podľa § 227 Trestného zákona, poškodzovania veriteľa podľa § 239 TZ,
zvýhodňovania veriteľa podľa 244 TZ, „prania špinavých peňazí“, teda trestného činu legalizácie príjmov
z trestnej činnosti podľa § 233 TZ ako aj viacerých hospodárskych trestných činov. Takéto skutkové
tvrdenia sú neprípustným zásahom do osobnostných práv navrhovateľa, najmä do jeho cti, ľudskej

dôstojnostiamena.Rečníckeotázkymoderátoraodporcuvrade2/vovýrokuč.1súobjektívnespôsobilé
u širokej diváckej verejnosti vyvolať dojem, že navrhovateľ pokračujúcim páchaním uvedených trestných
činov privodil stratu finančných prostriedkov štátu, NCHZ a zamestnancov a následným vstupom NCHZ
do konkurzu ohrozil, prípadne pripravil desaťtisíc ľudí o zamestnanie. Takéto nepravdivé obvinenia sú
u zamestnancov NCHZ objektívne spôsobilé vyvolať predstavu, že práve navrhovateľ ich „pripravil o

prácu“, spôsobil nezamestnanosť, biedu a pod. Vo výroku č. 5 odporca v rade 1/ explicitne označuje
navrhovateľa za človeka, v prospech ktorého sa „robilo“, v prospech ktorého sa pripravovali tendre a
zákazky na dodávku služieb a tovarov pre NCHZ. Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie, že navrhovateľ
a s ním prepojené spoločnosti získavali finančné prostriedky z NCHZ, resp. tendre a zákazky na úkor
a škodu NCHZ. Podľa S. O. a odporcu v rade 1/ mal navrhovateľ riadiť F.. H. N., generálneho riaditeľa

NCHZ. Výroky č. 6 a č. 7 sú objektívne spôsobilé v divákovi vyvolať pocit, že navrhovateľ nečestne
a nezákonne ovládal prostredníctvom generálneho riaditeľa NCHZ a týmto spôsobom sa nezákonne
obohacoval. F.. N. bol generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva NCHZ od 17.12.2002 do
30.6.2006. V tom čase nebol predseda predstavenstva oprávnený konať za spoločnosť samostatne, ale
vždy sa vyžadovalo konanie aspoň dvoch členov predstavenstva spoločne. Okrem toho predstavenstvo

bolo vždy viacčlenné, čiže o každom rozhodnutí sa hlasovalo. Pán N. mal zodpovednosť za prípadnú
škodu. Spoločnosti NCHZ žiadna škoda výkonom jeho funkcie nevznikla, resp. si žiadnu neuplatnila.
Tvrdenia, že navrhovateľ riadil pána N., resp. spoločnosť NCHZ sa absolútne nezakladajú na pravde.
V danom prípade absentuje konkrétnosť kritiky, pretože odporcovia uvádzajú len svoje difamačné
hodnotiace úsudky, ktoré sa divákovi snažia podložiť inými nepravdivými skutkovými tvrdeniami a

hodnotiacimi úsudkami. Odporca v rade 1/ uviedol, že dôkazom ním tvrdenej ekonomickej trestnej
činnosti navrhovateľa sú nevýhodné zmluvy medzi NCHZ a obchodnými spoločnosťami navrhovateľa.
Takéto tvrdenie sa taktiež nezakladá na pravde. V roku 2002 vstúpila do akcionárskej štruktúry NCHZ
kanadská spoločnosť Exall, ktorá z dôvodu zníženia nákladov rozhodla o odčlenení nevýrobných aktivít.
O výbere zmluvného partnera DAK V. G. a DAK NOVÁKY, s.r.o. (v súčasnosti DAK KIABA, s.r.o.)

rozhodlo predstavenstvo, a teda nie pán N.. Uvedené spoločnosti takto externe začali pre NCHZ
zabezpečovať služby, ktorých vykonávanie vo vlastnej réžii bolo pre NCHZ stratové. Dňa 25.6.2002
bola medzi NCHZ ako prenajímateľom a DAK V. G. ako nájomcom uzatvorená nájomná zmluva č.
X/XXXX, premetom ktorej bolo odčlenenie železničnej dopravy z NCHZ, dňa 24.1.2003 bola medzi
rovnakými subjektmi uzatvorená zmluva o spolupoužívaní vlečky č. X/XXXX, dňa 30.9.2002 bola medzi

NCHZ ako prenajímateľom a DAK NOVÁKY, s.r.o. uzatvorená nájomná zmluva č. W./XX/XXXX, dňa
20.9.2002 bola medzi rovnakými subjektmi uzatvorená rámcová zmluva o dielo č. W./XX/XXXX niektoré
ďalšie. Ani jednu z týchto zmlúv neuzatváral pán N. sám a niektoré z nich dokonca boli uzavreté v
čase, kedy vôbec nebol členom predstavenstva. Hneď v roku 2003 došlo odčlenením nevýrobných
aktivít v NCHZ k úspore cca 45 miliónov Sk. Ani jedna zo zmlúv nebola ukončená výpoveďou NCHZ,

ale dohodou zmluvných strán. Dôvodom ukončenia zmlúv bol zámer vlastníka NCHZ o predaj podniku
ako celku. NCHZ a navrhovateľ však neukončili všetky zmluvy, napríklad dopravu etylénu zabezpečuje
navrhovateľ pre NCHZ do dnešného dňa na základe zmluvy, ktorá bola podpísaná dňa 21.12.2006,v
znení dodatku č.X z 22.1.2008, novým vedením spoločnosti. Nie je teda pravda, že NCHZ mali snavrhovateľom uzatvorené nevýhodné zmluvy, že ich po zmene akcionárskej štruktúry vypovedali a
nie je pravda, že „mu zobrali činnosti, ktoré on zabezpečoval“. Navrhovateľ bol odporcami obvinený
z vydierania odporcu v rade 1/, primátora mesta Nováky (výroky č. 1, 2, 12, 13, 14, 15, 17, 18 a

20). Odporca v rade 1/ podal na navrhovateľa trestné oznámenie aj pre podozrenie zo spáchania
trestného činu vydierania. Navrhovateľ však v danej veci nebol ani obvinený. Táto skutočnosť musí
byť odporcovi v rade 1/ známa, no napriek tomu pokračuje v difamovaní navrhovateľa prostredníctvom
televízie s úmyslom znížiť jeho česť, ľudskú dôstojnosť a poškodiť jeho dobré meno, kedy aj niekoľko
rokov po skončení trestnej veci je schopný uviesť, že v lete 2004 dostal od navrhovateľa odkaz, že

pôjde do kolien (výrok č. 13). Aj výrokom označeným v návrhu pod č. 20 odporca v rade 1/ opätovne
obvinil navrhovateľa z vydierania, ako aj z toho, že sa stalo to, čím sa mu mal navrhovateľ vyhrážať
(bez uvedenia ďalšej konkretizácie). Navrhovateľ sa odporcovi nikdy nevyhrážal, nikdy ho nevydieral,
nikdy mu nehrozil päsťami. Dokonca vzhľadom na averziu, ktorú odporca v rade 1/ voči navrhovateľovi
očividne požíva, snaží sa mu čo najviac vyhnúť. Tento stav pretrváva už roky. Navrhovateľ nepozná
ani samotného G. O., ktorého v živote nestretol. Vyjadrenia odporcu v rade 1/ predstavujú úmyselnú

snahu o diskreditáciu, dehonestáciu a poškodenie cti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena navrhovateľa
a sú objektívne spôsobilé vyvolať u divákov presvedčenie, že navrhovateľ je agresívny človek, ktorý
sa primátorovi Novák vyhrážal smrťou a ako upozornenie za ním poslal brutálneho mafiána a zločinca,
ktorý má na svedomí aj smrť desaťročného chlapca. Skutočnosť, že odporca v rade 2/ umožnil odporcovi
v rade 1/ takéto výroky šíriť prostredníctvom televízie bez ich overenia sú prejavom ľahkovážneho

konania novinárov v rozpore s novinárskou etikou, ktorého cieľom nebolo nič iné ako zvýšiť sledovanosť
relácie šokujúcimi, agresívnymi a senzáciechtivými informáciami. Odporca v rade 1/ vo výrokoch č.
14 a 15 obvinil navrhovateľa z výroby pamfletu na jeho osobu a jeho distribúcie po celom regióne.
To sa nezakladá na pravde, navrhovateľ o predmetnom pamflete nemá žiadnu vedomosť. V reportáži
bol vyslovený hodnotiaci úsudok odporcov, podľa ktorého dôvodom „pádu“ resp. konkurzu NCHZ je

predchádzajúca trestná činnosť navrhovateľa (najmä výroky č. 1, 4, 5, 11, 23 ako aj ich spojenie v
kontexte celej reportáže). Odporca v rade 2/ úmyselne začal reportáž „senzáciou“ spôsobilou vyvolať
presvedčenie, že svojou investigatívnou činnosťou odhalil príčiny vstupu NCHZ do konkurzu, príčiny
krachu tejto spoločnosti, príčiny ohrozenia a straty zamestnania tisícov zamestnancov NCHZ, príčiny
biedy ich rodín. Navrhovateľov predmet podnikania je úzko spätý s NCHZ a ich zamestnancami,

ktorí počas niekoľkých rokov boli v pracovnom pomere s navrhovateľom, resp. jeho obchodnými
spoločnosťami. Odporca v rade 2/ predniesol v úvode reportáže kritiku bez toho, aby ju akokoľvek vecne
podložil. Okrem absencie vecnosti, tento hodnotiaci úsudok nespĺňa požiadavku konkrétnosti, pretože
predkladá divákom v reportáži len skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky odporcu v rade 1/. Odporcovia
v reportáži spochybnili prácu polície a orgánov činných v trestnom konaní a obvinili navrhovateľa z

ovplyvňovania vyšetrovania viacerých trestných činov (výroky č. 5, 8, 9, 10, 15, 16, 17, 18, 20, 21 a
22). Konanie, z ktorého bol navrhovateľ odporcami obvinený napĺňa znaky viacerých trestných činov,
najmä trestného činu korupcie, prípadne útoku na orgán verejnej moci. Navrhovateľ však nikdy nebol ani
len obvinený zo spáchania žiadneho trestného činu. Zo skutočnosti, že orgán činný v trestnom konaní
neobviní konkrétnu osobu, resp. nepokračuje v trestnom konaní, nie je možné eo ipso konštatovať,

že polícia nekoná. Nemožno sa teda stotožniť s hodnotiacimi úsudkami odporcov, z ktorých vyplýva,
že akékoľvek rozhodnutie o veci iné ako odsúdenie navrhovateľa zakladá nezákonné rozhodnutie
spôsobené korupciou, ovplyvňovaním orgánov činných v trestnom konaní a pod. Štylizácia viet, ich
výber a zoradenie vo výroku č. 10 nepochybne vyvolávajú v divákoch presvedčenie, že polícia nekonala
správne a podľa zákona, že niečo nie je v poriadku, a to práve v spojitosti s navrhovateľom. Takéto

hodnotiace úsudky odporcov, urobené bez akýchkoľvek vecných premís, vyvolávajú o navrhovateľovi
presvedčenie, že nie je trestne stíhaný za spáchané trestné činy z dôvodu napojenia na orgány činné v
trestnom konaní a súdy a z toho dôvodu „si môže robiť čo chce“ (najmä výrok č. 22) vrátane objednávky
vraždy. Skutočnosť, že navrhovateľ prenajíma Obvodnému oddeleniu PZ SR v Novákoch priestory
je pravdivá, avšak bez ďalšieho nezakladá existenciu ich vzájomných nadštandardných vzťahov. Ani

jedno z trestných oznámení odporcu v rade 1/ nebolo podané na príslušné oddelenie PZ, ale na
iné, inštitucionálne nadriadené oddelenia, čo vyplývalo z charakteru a závažnosti trestných činov, na
spáchanie ktorých odporca v rade 1/ v trestných oznámeniach poukazoval. V reportáži bol vyslovený
hodnotiaci úsudok, ktorý je spôsobilý vyvolať u diváka dojem, že navrhovateľ si objednal vraždu L.. O. N.
(najmä výrok č. 19) a v spojení s kontextom reportáže, že si na túto vraždu objednal G. O., aby sa dostal

k zákazke od nováckych elektrární. Je pravdou, že spoločnosť navrhovateľa neskôr zákazku skutočne
získala. Navrhovateľ však nikdy v živote L.. N., rovnako ako G. O. nestretol. Navrhovateľ nebol nikdy
právoplatne odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy L.. N., dokonca nikdy nebol v tejto veci vypočutý
ako svedok. O spôsobe prepravy stabilizátu rozhodlo predstavenstvo slovenských elektrárni v Bratislaveaž v júni 1997 (vražda N. sa stala 2.10.1996), takže predmetná zákazka nemá s vraždou absolútne
žiadne prepojenie. Skutočnosť, že odporca v rade 2/ umožnil verejné šírenie takejto nepravdivej,
dehonestujúcej a difamujúcej, mimoriadne závažnej nepravdivej informácie je len snahou o zvýšenie

sledovanosti reportáže vymyslenou senzáciou. Senzáciou, ktorá osobitne citlivo zasiahla do rodinnej
sféry navrhovateľa, jeho pracovného kolektívu a hrubo degradovala navrhovateľovu česť, osobný kredit,
ľudskú dôstojnosť a dobré meno, následky stigmatizácie ktorého budú pravdepodobne trvať do konca
života.

Zásah do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa bol realizovaný prostredníctvom najsledovanejšej
televízie s celoštátnou pôsobnosťou. V takom prípade je vždy založené právo domáhať sa nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Osobitne negatívny dopad malo odvysielanie reportáže v rodinnom kruhu
navrhovateľa. Jeho rodina mimoriadne ťažko znáša obvinenia navrhovateľa z tohto, že je mafián, že
pácharôznetrestnéčiny.Najmämanželkuamladšiehosynašokovalainformácia,podľaktorejbymanžel
a otec rodiny mal byť chladnokrvným vrahom. Manželka máva doteraz úzkostné stavy, obáva sa o

manžela a bojí sa, aby ho nezačali bezdôvodne perzekvovať. Navrhovateľ a jeho rodinní príslušníci
sa neustále stretávajú s odmietavými reakciami na verejnosti, ľudia sa im prestali zdraviť, vyhýbajú
sa im, ochladli niektoré priateľstvá,. Rovnako pociťuje navrhovateľ zníženie svojich osobnostných
práv v pracovnej oblasti, kde je nutné zdôrazniť, že prostredníctvom svojich obchodných spoločností
zamestnáva 250 ľudí, ktorých zamestnanie je úzko späté práve s NCHZ. Informácie, že navrhovateľ

stojí za krachom a konkurzom NCHZ, a že spôsobil masové prepúšťanie v oblasti, ktorá je aj bez toho
ťažko zasiahnutá nezamestnanosťou, znižuje jeho autoritu v práci. Okrem toho, zo strany zamestnancov
cítiť nevôľu, odpor a opovrhovanie. Ďalšie zásahy do práva navrhovateľa sú preukázané diskusiou k
reportáži. ktorú na svojej webstránke zverejnila televízia MARKÍZA. Televízia MARKÍZA je dlhodobo
najsledovanejšou televíznou stanicou v SR. Verejnosť vníma ako najobjektívnejšie práve spravodajstvo

televízie MARKÍZA. Ak teda nepravdivé skutkové tvrdenia a neprípustné hodnotiace úsudky vo svojom
spravodajstve zverejní táto televízia, bude verejnosť spôsobilá prikloniť s k jej tvrdeniam a záverom
viac, ako v prípade spravodajstva inej televízie. Navrhovateľ má za to, že tvrdenia a hodnotiace úsudky
odporcov odvysielané v reportáži svojím spôsobom a rozsahom uverejnenia sú spôsobilé vyvolať
poškodenie jeho osobnostných práv výrazným spôsobom a v značnej miere. Odporca v rade 2/ zverejnil

svoje difamujúce tvrdenia v najsledovanejšom mienkotvornom informačnom prostriedku v SR. Obsah
reportáže zvýrazňujú šokujúce brutálne zábery chladnokrvnej vraždy desaťročného chlapca, ktorá
nemá s osobou navrhovateľa nič spoločné. Niektoré zábery zobrazujú fabriky na krvavom pozadí, teda
nemiestne a expresívne, snažiac sa vyvolať dojem, že za konkurzom NCHZ stoja viaceré násilné trestné
činy.

Odporca v rade 1/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že z jeho úst nevyšli slová, ktorými by
menovite navrhovateľa bol označil za „mafiána, ktorý spáchal viaceré trestné činy, vrátane objednávky
vraždy O. N., tunelovania, prania špinavých peňazí a podvodov, že zodpovedá za krach Nováckych
chemických závodov, vydieral primátora mesta Nováky a ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní

a súdy“. To, že si navrhovateľ urobil takéto závery a všetky obvinenia z relácie si zosobnil, je len jeho
vlastné konštatovanie. Je pravda, že v roku 2004 podal trestné oznámenie o podozrení z tunelovania
Nováckych chemických závodov na viacerých podozrivých, vrátane navrhovateľa. Nie je pravdou, že
odporca v rade 1/ umiestnil reláciu „Paľba“ na webstránke www.novaky.com. Oficiálna stránka mesta je
www.novaky.sk a na nej nebolo nič také zverejnené. Všetky obvinenia v návrhu sú nepravdivé a odporca

v rade 1/ žiadal o jeho zamietnutie voči svojej osobe.

Odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že reportáž „Na dne chemičky“ sa začala
formovať už koncom roka 2009, kedy bola Nováckym chemickým závodom a ich bývalej materskej
spoločnosti1.garantovanáuloženáEurópskoukomisioupokutavovýške19,6miliónaEUR,zakartelovú

dohodu. Keďže pre Novácke chemické závody bola pokuta likvidačná, dostali sa do konkurzu a tým
sa v ohrození ocitlo takmer 6-7 tisíc zamestnancov. V januári 2010 sa na redakciu odporcu v rade 2/
začali obracať ľudia, že niečo iné sa v tlači píše a niečo iné oni v skutočnosti zažívajú. Na základe
takýchto podnetov sa začala nakrúcať reportáž. Redaktorka zozbierala k téme všetky možné dostupné
informácie, ktoré sa k tomuto prípadu zozbierať dali. Oslovila aj primátora mesta. On reagoval, že by

redaktorke vedel o tom porozprávať. Následne sa uskutočnilo osobné stretnutie s ním. Pravdivosť ním
poskytnutých informácií redaktorka overovala doloženými listinnými dôkazmi a následne aj dopytmi na
všetky označené strany. Odporca v rade 1/ redaktorke povedal, že bol niekoľkokrát vydieraný (najmä
psychicky), že má obavy o svoj život, ale že už sa na veci nemieni pozerať a tak povie na kameruvšetko, čo vie. A to sa aj stalo. Odporca v rade 1/ upozornil redaktorku najmä na dve osoby. F.. Ľ. N.,
bývalého generálneho riaditeľa NCHZ a miestneho veľkopodnikateľa A. G.. Ich najviac spájal s históriou,
vývinom a vtedajším stavom NCHZ. Poukazoval najmä na to, čo sa dialo v zákulisí fungovania chemičky.

Uvedených dvoch pánov redaktorka tiež kontaktovala. Navrhovateľ dal k reportáži len písomné
vyjadrenie, tomu však predchádzalo osobné stretnutie redaktorky s navrhovateľom u neho doma. Na
tom mu redaktorka vysvetlila, z čoho ho odporca v rade 1/ obviňuje, resp. na aké veci poukazuje a prečo
sa to bude vysielať. Navrhovateľ sa na kameru odmietol vyjadriť, jeho písomné stanovisko odznelo v
reportáži. Žiadne neoverené a nepodložené vyjadrenia neboli odvysielané. K sporným vyjadreniam bolo

vždy odvysielané stanovisko protistrany. Znenie ospravedlnenia navrhované navrhovateľom považuje
odporca za nepravdivé a nepreukázané, nakoľko odporca v rade 2/ neodvysielal žiadne skutkové
tvrdenia a komentáre, na podklade ktorých by bolo zrejmé, že navrhovateľ: je mafián, spáchal viaceré
trestné činy, objednal si vraždu O. N., pral špinavé peniaze či uskutočnil podvody. Navrhované znenie
ospravedlnenia preto odporca v rade 2/ považuje za nevykonateľné, nejasné a zavádzajúce. Poukázal
na to, že relácia „Paľba“ bola rozhodnutím generálneho riaditeľa odporcu v rade 2/ od 1.9.2010 zrušená.

Navrhovanú výšku nemajetkovej ujmy považuje odporca v rade 2/ za neodôvodnenú. Navrhovateľ
nepreukázal, aká ujma mu bola spôsobená, resp. akým spôsobom bola jeho povesť reálne poškodená.
Jeho tvrdenia sú tendenčné v snahe obohatiť sa na úkor odporcu v rade 2/. Podľa výpisov z Obchodného
registra je navrhovateľ spoločníkom alebo štatutárom vo viacerých existujúcich spoločnostiach a
jeho podnikateľské aktivity neboli odvysielanou reportážou nijakým spôsobom dotknuté. Čo sa týka

dobrého mena navrhovateľa v širšom okruhu, napr. Prievidzského okresu, odporca v rade 2/ má za
to, že odvysielaním príspevku neprišlo k výraznejšiemu zásahu do práv navrhovateľa, nakoľko podľa
listinných dôkazov je zrejmé, že o činnostiach navrhovateľa v podnikateľskej oblasti existovalo už pred
odvysielaním príspevku množstvo rôznorodých informácií, ktoré v konečnom dôsledku boli aj námetom
pre prípravu predmetného príspevku. Z uvedených dôvodov žiadal odporca v rade 2/ návrh zamietnuť.

Navrhovateľvpísomnompodanízodňa 24.10.2011zmenilpetitsvojhonávrhutak,žeoprotipôvodnému
zneniu sa domáhal, aby odporca v rade 1/ strpel, že jeho ospravedlnenie bude odvysielané po ukončení
reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu prvej časti hlavnej spravodajskej relácie
„Televízne noviny“ so začiatkom vysielania o 19:00 hod. a odporca v rade 2/ aby strpel, že jeho

ospravedlnenie bude odvysielané po ukončení reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho
vysielaniu druhej časti hlavnej spravodajskej relácie „Televízne noviny“ so začiatkom vysielania o 19:00
hod. Súd uznesením na pojednávaní dňa 25.1.2013 túto zmenu návrhu pripustil.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom

svedkov, prehratím zvukových a zvukovoobrazových záznamov a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaniach uviedol, že členom dozornej rady Nováckych chemických závodov bol
približne v rokoch 2002 až 2006, v iných pozíciách tam už nebol. V prípade vyšetrovania vraždy pána
N. bol vypočúvaný asi v roku 2006 na podnet odporcu 1/, na KR PZ v Trenčíne, kde bol predvolaný ako

svedok. Po tejto výpovedi už viac predvolaný nebol, napriek tomu, že okolo jeho osoby prebiehalo v
tejto veci dosť rozsiahle vyšetrovanie a nevie, ako táto vec skončila, nikto ho o tom viac neinformoval.
V prípade podaného trestného oznámenia zo strany odporcu v rade 1/ za vyrobenie a šírenie časopisu
Novákoviny nebol vypočúvaný. Nemá s tým absolútne nič spoločné. V žiadnej trestnej veci dodnes
nebolo voči nemu vznesené obvinenie, ale vypočúvaný je každý rok, a to na podnet odporcu v rade 1/.

Je pravdou, že v júli 2011 navrhovateľ pri stretnutí s redaktorkou H. U. prehrával DVD, na ktorom bolo
zachytené, ako odporca 1/ využíva pracovnú dobu a za dane občanov vykonáva svoju prácu tým, že sa
opaľuje na Zlatých pieskoch, pri Bratislave. DVD získal tak, že mu bolo z neho zaslaných 10 kusov k jeho
dverám neznámym doručovateľom, niekedy v roku 2007. On sa nepodieľal na výrobe, ani na distribúcii
týchto DVD. Na výrobe a distribúcii časopisu Novákoviny sa taktiež nepodieľal. Reportáž sledovala celá

jeho rodina. Táto reportáž je jednoznačne jedno veľké klamstvo a odporca v rade 1/ si ju ako primátor
objednal u Markízy. Po jej odvysielaní nastal veľmi zlý psychický stav v rodine navrhovateľa, manželka
veľmi plakala. Zlý psychický stav nastal aj u oboch synov. Navrhovateľ utrpel v dôsledku odvysielania
tejto reportáže veľkú ujmu. Má veľa firiem, ktoré spolupracujú s ďalšími veľkými firmami, z jeho strany
bolo veľa vysvetľovania. Odmietali s ním hovoriť napríklad zákazníci. Riaditelia jeho podnikov tiež museli

vysvetľovať. Zmluvné strany sa ho začali báť, že je mafián, že praktizuje mafiánske spôsoby. Pocítili
pokles objednávok na práce a zmlúv na vykonanie prác, taktiež v predajni vozidiel Škoda a Volkswagen
sa otočilo veľa zákazníkov, klientov, keď videli, že on je majiteľom predajne. Tým pádom pocítili pokles
predaja. Taktiež mal veľké problémy vysvetliť v NCHZ novým vlastníkom, že nie je mafián, a že nerobínátlak na uzatváranie zmlúv. S NCHZ stále ako fyzická osoba aj právnická osoba spolupracuje na
základe zmlúv, ktoré má uzavreté a sú uzatvárané priebežne každoročne. Vo firme DAK G., ktorá je
dopravnou firmou, odišli zákazky na prepravu chemikálií, a to po celom Slovensku, nielen z NCHZ.

Manželka ani deti nevyhľadali odbornú starostlivosť, ale navrhovateľ skončil na kardiovaskulárnom
oddelení v Bratislave. Dovtedy nemal zdravotné problémy takéhoto charakteru, tieto začali asi v roku
2010. Je vysoko nepríjemné, keď jeho deti videli v televízii, že ich otec sa vraj podieľal na vražde
L.. N. a vytuneloval NCHZ a.s.. K úplnému zhoršeniu vzťahov nedošlo, ale na psychike detí videl, že
reagovali na túto reláciu. Ale myslí, že mu určite dôverujú a veria, že takéto veci neurobil. Ochladli

aj niektoré priateľstvá a znížila sa jeho autorita v práci. Niektoré kamarátske a priateľské vzťahy sa
neobnovili dodnes, tiež dodnes pociťuje aj pokles objednávok. Od odvysielania relácie až dodnes tento
pokles predstavuje približne 30%. Útoky zo strany odporcu 1/ v podstate pokračujú od roku 2002 až
do dnešného dňa. Asi v roku 2001 resp. 2002. vstúpila do NCHZ spoločnosť EXALL, ktorá začala
riadiť NCHZ novou metódou s tým, že rozhodla o odčlenení niektorých služieb, konkrétne dopravy
a údržby, ktorú vyčlenili a na základe zmluvy to dostala spoločnosť DAK G., s.r.o.. Na konci roka

bola vykonaná účtovná závierka, kde bolo zistené, že DAK G., s.r.o. ušetrila NCHZ 45 miliónov SK,
preto bola zmluva predĺžená do roku 2006, kedy navrhovateľa požiadalo J&T aj so starými majiteľmi
1. garantovanou, a.s. o vrátenie dopravy a údržby naspäť do celku NCHZ. Robil tieto práce 4 roky a
neboli žiadne námietky. Zmluva nebola ukončená výpoveďou, bolo to po vzájomnej dohode medzi J&T,
1.garantovanouaDAKG.,s.r.o..NCHZchcelosceliťtútospoločnosťzdôvodu,žejuchceliodpredaťako

celok. Spoluprácu s NCHZ však navrhovateľ neukončil, pokračuje ohľadom dovozu etylénu pre NCHZ.
Túto surovinu dodáva v rozsahu 100% ako výhradný dovozca. Odporcu v rade 1/ nikdy nevydieral,
ani mu neposlal odkaz, že pôjde do kolien. Päsťami sa mu nevyhrážal. G. O. osobne nepozná. Tiež
nikdy nepracoval v jeho firme DAK G., ako to tvrdil odporca 1/. Nikdy nekontaktoval G. O. priamo
ani nepriamo prostredníctvom nejakej osoby. S konkurzom NCHZ nemá nič spoločné. Bol len členom

veriteľského výboru s tým, že NCHZ mu zostali dlhovať 456.000 EUR. Nikdy neovplyvňoval orgány činné
v trestnom konaní, aby ho nestíhali alebo nevyšetrovali. Na výročnej členskej schôdzi Klubu rýchlostnej
kanoistiky Nováky neukazoval nič, nepremietalo sa nič, držal nejaký hrubší obal a nepovedal tie slová,
ktoré uviedol odporca v rade 1/. Navrhovateľ v minulosti vlastnil 49% ako spoločník v spoločnosti NOPA,
s.r.o., tá bola spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorej názov si už nepamätá a táto bola akcionárom

NCHZ. S redaktorkou Z. O. sa stretol, navštívila ho v jeho dome, nepustil kameramana len redaktorku
a po tri a pol hodinovom rozhovore odišla preč. Nevyjadril sa priamo na kameru, zaslal jej však po
tomto stretnutí písomné vyjadrenie. Tri a pol hodiny sa jej snažil vysvetliť, aká je skutková podstata
Paľby, lebo si myslí, že odporca v rade 1/ si to objednal a bolo to účelové proti jeho osobe. Na DVD,
ktoré našiel navrhovateľ pred domom v roku 2007 je zaznamenané to, ako bol odporca v rade 1/ v

Bratislave na Zlatých pieskoch namiesto výkonu práce. Na tom zázname sú uvedené aj dátumy. Na
zasadnutímestskéhozastupiteľstvabolpribližnedvakrát,jemožné,žetambolpráve25.1.2011,kedybol
druhýkrát, nevie. Na týchto zasadnutiach však nikdy nemohol s nejakým prejavom vystúpiť z dôvodu, že
vždy sa musí vyjadrovať iba k problematike, ktorá sa preberá. Má vedomosť, že priebeh zasadnutia sa
zaznamenáva na videozáznamy a mal ju aj 25.1.2011. Dňa 25.1.2011 na tomto zasadnutí chcel vystúpiť

pred poslancami k problematike, na základe toho, že sa odporca v rade 1/ vyjadril, že sa ho pokúsil
otráviť,šíriltopoNovákoch.(Pozn.sudcu:poprehratívideozáznamuzMestskéhozastupiteľstvaNováky
zodňa25.1.2011napojednávanínavrhovateľuviedol,žesipresnenepamätal,naktorézasadnutiesaho
sudkyňa pýtala, keď sa vyjadril, že nemohol vystúpiť. To bolo na inom zastupiteľstve a priznáva, že dňa
25.1.2011 vystúpil a všetko, čo je tam zaznamenané, je pravda). Na stretnutí s H. U., redaktorkou Plus 7

dní si bol vedomý toho, že si ona rozhovor nahráva, nemal proti tomu žiadne námietky. Pokiaľ sa pamätá,
redaktorka sa vyslovene nepýtala, či k tomu dávajú prítomní súhlas. Dňa 22.6.2012 v kine Nováky
sa jednalo o míting, stretnutie občanov s kandidátmi na post primátora mesta Nováky. Svedok sa ho
zúčastnil ako verejnosť, teda bol v hľadisku. Na tomto mítingu vystúpil verejne, kritizoval prácu odporcu
v rade 1/ ako primátora. Išiel sa takto obhájiť pred občanov, lebo odporca v rade 1/ sa o ňom vyjadroval

predtým a aj dlhodobo sa vyjadruje, že je mafián. Vedel, že tento míting je snímaný kamerou, bolo to
jeho verejné vystúpenie, nemal výhrady voči snímaniu kamerou tohto mítingu. Vystúpenie navrhovateľa
na schôdzi klubu rýchlostnej kanoistiky vo februári 2009 bolo verejné, vyjadroval sa tam ohľadom
sponzoringu, bol generálny sponzor tohto klubu. Podľa neho na tejto schôdzi nebol robený žiaden audio
ani video záznam. Odporca v rade 1/ vystúpil ešte pred ním a útočil na jeho osobu a na prezidenta klubu

a tlačil na tohto prezidenta, aby odišiel, aby sa vzdal funkcie s tým, že sa prezidentom stane odporca
v rade 1/. Chcel, aby navrhovateľ prestal sponzorovať klub a chcel ho premenovať na Mestský klub.
Navrhovateľ následne vo svojom vystúpení uviedol kritiku na primátora, ktorý likviduje v Novákoch šport.
Na schôdzi nemal žiadne DVD, presne už nevie, čo tam uviedol, pretože tam bola spleť vecí. Povedal, žekeby to DVD, ktoré majú, sa pustilo do televízie, musel by odporca v rade 1/ abdikovať zo svojej funkcie,
pokiaľ je čestný človek. Navrhovateľ na tejto schôdzi nemal žiadne DVD, ani ho nešíril a ani ho nikdy
nešíril na verejnosti. Prehral ho len redaktorke z Plus 7 dní v auguste 2011 a jedno DVD dal pánovi R..

Odporca v rade 1/ na pojednávaniach uviedol, že ohľadom výroku označeného v návrhu pod č. 2 môže
povedať, že navrhovateľ sa mu už v roku 2003 vyhrážal kvôli čiernej stavbe v areáli DAK G., že zle
skončí,lebopreukázal,žeskutočnetobolačiernastavba,ažeúradnícifalšovalidoklady.Toboljehoprvý
spor s navrhovateľom a tu názorne vidieť, že záhadne úradníci štátnej správy, policajti a prokurátori robili

v prospech navrhovateľa, vydávali rozhodnutia v prospech neho. V roku 2003 prišli za ním vyšetrovatelia
z PZ od p. S. a od p. Z., ktorým hovoril práve o tom, čo sa deje v NCHZ - že ho pracovníci NCHZ
upozornili, že ako prebiehajú výberové konania na práce, kde bol gen. riaditeľom H. N., člen dozornej
rady NCHZ bol V. G. a podivuhodne práve on dostával do ekonomického prenájmu jednotlivé časti, a to
konkrétne údržbu, železničnú dopravu, atď. Odporca v rade 1/ oboznámil s týmto políciu, najskôr ústne
a predložil im konkrétne zmluvy, zatiaľ to bolo bez zápisnice a následne na druhý deň jeho manželke,

ktorá pracovala v NCHZ 22 rokov na personálnom oddelení, oznámil jej šéf, že bude prepustená z práce,
a to kvôli nemu. Následne po tom jej bolo povedané, že sa to dá zmeniť, ak sa bude dať hovoriť s
primátorom mesta, t.j. s jej manželom. Nevie, kto jej to povedal. Nevie, akým spôsobom bol skončený
pracovný pomer s jeho manželkou. Ako primátor podal približne v lete 2004 trestné oznámenie, okrem
iného aj na navrhovateľa, kde okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru ním označené osoby vedú

NCHZ do konkurzu. Vďaka vtedajšiemu vedeniu, na ktoré upozorňoval v trestnom oznámení z roku
2004, sa v roku 2008 NCHZ dostali do konkurzu, bola im uložená európskou komisiou rekordná pokuta
vo výške 19,6 mil. EUR a vďaka tomu prišli stovky ľudí v NCHZ o prácu. Nevie sa vyjadriť k tomu, ako
skončilo toto trestné stíhanie, či niekto konštatoval, že tieto zmluvy, ktoré boli uzavreté s navrhovateľom
zo strany NCHZ boli pre nich nevýhodné. Vo výroku č. 5 to povedal preto, že mal podozrenie, že sa

nerobí v prospech NCHZ, ale sa práve robí v prospech niektorých firiem, na čo aj upozorňoval orgány
činné v trestnom konaní. Preto aj podal trestné oznámenie. K výroku č. 7 uviedol, že v tomto období sa
hovorilo, že generálny riaditeľ najskôr prišiel k navrhovateľovi, aby dostal pokyny, až potom išiel k sebe
do kancelárie. Začiatkom roka 2011 prišli k odporcovi v rade 1/ zástupcovia odborov z NCHZ aj predseda
a podpredseda a pred všetkými mu povedal, že pozeral reláciu Paľba, a že: „Tak ako ste povedali

pán primátor, N. skôr ako prišiel k sebe, chodil k pánovi G.. Osobne som bol svedkom niekoľkokrát.“.
K výroku č. 9 uviedol, že týmto vyjadrením mal na mysli presne postoj polície, keď následne prepustili
jeho manželku, keď ho navštívil L. P. od pána S. a M. W. od pána Z., 1. viceprezidenta PZ, ktorí podľa
názoru odporcu v rade 1/ dávali asi informácie druhej strane, vedeniu NCHZ alebo navrhovateľovi. K
výroku č. 11 uviedol, že trvá na tom, čo povedal. V auguste 2006 ho navštívili zástupcovia J&T L. F. a O.

F., ktorí sa predstavili ako noví vlastníci NCHZ, komunikoval s nimi prvýkrát v živote a informovali ho, že
si dávajú robiť audit činnosti v NCHZ, čiže celú ekonomiku, a že až na základe uskutočneného auditu
urobia prípadné zásahy do fungovania NCHZ. Následne ho informovali koncom roka v novembri 2006,
že audit sa blíži ku koncu, a že urobia zásadné zásahy. Že berú späť od nového roka všetky odčlenené
činnosti, ktoré má v prenájme navrhovateľ. Následne k 1.12. odvolali F.. H. N. z funkcie generálneho

riaditeľa NCHZ. Toto svedčí o tom, že noví vlastníci asi chceli konať v prospech fabriky a vypovedali
tieto zmluvy, nakoľko by bolo nepochopiteľné, keby noví vlastníci robili neekonomické kroky a riadili by
firmu NCHZ so stratou alebo nevýhodne pre pracovníkov NCHZ a firmu ako takú. K výroku č. 13 uviedol,
že v lete 2004 navštívil prezídium PZ v Bratislave a dal oficiálny úradný záznam, že podnikateľ V. G.
povedal, že primátor pôjde do kolien, nechal mu odkaz v tomto zmysle. Po tom nasledovali kroky. V máji

2005 zo 4.5. na 5.5. bol po celom meste do schránok distribuovaný pamflet pod názvom Novákoviny
za účelom diskreditácie osoby odporcu v rade 1/. Je to dôkaz toho, o čom hovoril navrhovateľ, a to
že pôjde do kolien, nakoľko v uvedenom pamflete sú dôkazy, že odporca v rade 1/ bol odpočúvaný. O
sledovaní a prenasledovaní jeho osoby, filmovaní a fotení svedčí obsah uvedeného pamfletu s jediným
cieľom, diskreditovať ho pred voľbami do VÚC a následne voľbami na primátora mesta. Odporca v rade

1/ podal trestné oznámenie, uviedol, že podozrieva navrhovateľa a je zarážajúce, že podľa informácií,
ktoré má, polícia navrhovateľa ani nevypočula. Navrhovateľ v mesiaci august 2011 pred redaktorkou
Plus 7 dní premietal zábery, ktoré boli v Novákovinách použité, kde bol odporca v rade 1/ zachytený nahý
pri prezliekaní sa do plaviek, čo svedčí o tom, že navrhovateľ má DVD na jeho diskreditáciu. Navrhovateľ
dňa 27.2.2009 týmto DVD odporcu v rade 1/ vydieral a vyhrážal sa mu v priestoroch kultúrneho centra v

Novákoch, počas výročnej členskej schôdze klubu rýchlostnej kanoistiky. Na uvedenej schôdzi odporca
v rade 1/ aj vystúpil. Po ňom vystúpil navrhovateľ, v pravej ruke mal DVD a povedal: „Primátor bol na
zlatých pieskoch, Keď dám toto premietnuť, tak primátor odtiaľto teraz ujde“. Nakoniec to DVD nedal
premietnuť, po skončení schôdze pristúpil navrhovateľ k odporcovi v rade 1/ a z bezprostrednej blízkostijeho navrhovateľ s rukami zovretými do pästí povedal: „Skončíš so všetkými vybitými zubami, ty hajzel“.
Pred neho predskočil prezident klubu rýchlostnej kanoistiky O. P. a povedal: „H. kľud, prosím ťa nie,
lebo budeme chodiť po polícii“. Páni P. a R., ktorý schôdzu viedol boli prítomní, keď sa mu navrhovateľ

vyhrážal, oni dvaja odišli, odporca v rade 1/ išiel ďalej po pódiu, navrhovateľ prišiel znovu k nemu s tým
DVD a povedal mu, že: „Ak sa nestiahneš ty hajzel, všetko toto zverejním“. Odporca v rade 1/ následne
o niekoľko dní podal trestné oznámenie na navrhovateľa z vyhrážania a vydierania. Z toho incidentu
vyplýva, že navrhovateľ sa mu vyhrážal a vydieral ho DVD a podmieňoval to tým, aby sa stiahol a
odstúpil z funkcie primátora mesta Nováky. K výroku č. 16 odporca v rade 1/ uviedol, že trvá na tom,

čo povedal. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal na prípad čiernej stavby a vyšetrovanie Novákovín.
Všetky prípady, ktoré sú v jeho spore s navrhovateľom polícia sa vždy snaží uhrať do stratena a ututlať.
K výroku č. 17 odporca v 1/ uviedol, že v období, keď bol sledovaný, asi v roku 2004, čo podľa neho
súviselostým,ženavrhovateľmunechalodkaz,žepôjdedokolien,tonáslednevlete2004ohlásilpolícii.
Predpokladá, že následne v tom čase ako podal trestné oznámenie ohľadom 4 predstaviteľov NCHZ,
a.s., tak asi vtedy ľudia z podsvetia použili mafiánske praktiky a nelegálne ho odpočúvali, filmovali,

prenasledovali a fotili. Za účelom diskreditovať ho. V máji 2005 vydali pamflet Novákoviny, kde boli
zábery určite z prechádzajúceho obdobia 2003 a 2004. To znamená, že ľudia, ktorí toto vydali, majú
mafiánske praktiky. Navrhovateľ mu nevie presne v ktorom období do očí povedal, že ho zničí, uviedol,
že: „Keď dám 100.000 do Plus 7, tak si zničený“. V období rokov 2004 až 2006 mu mafiáni dávali jasne
najavo, že majú všetko pod kontrolou. Odporca v rade 1/ chápal ďalšie kroky ako výstrahu, nakoľko dňa

18.2.2005 v rieke Nitra cca 200 m za jeho rodinným domom bolo nájdené telo bez hlavy, čo považuje
za rituálnu mafiánsku vraždu. Následne 24.4.2006 v jazere v Novákoch, ktoré sa nachádza oproti jeho
rodičovského domu, bolo nájdené telo zavraždeného s poklopom z kanalizácie pri krku. Doteraz ani
jedna táto vražda nebola objasnená. Ide o roky, kedy mal najväčšie problémy, čiže trestné oznámenie na
4 osoby v lete 2004, odkaz, že primátor pôjde do kolien, 18.2.2005 telo bez hlavy za jeho domom a v máji

2005 vydané Novákoviny. Následne mal policajnú ochranu, ktorá mu bola pridelená v máji 2005 na jeho
žiadosť. Zo strany polície bol informovaný, že je v ohrození. Navrhovateľ sa v tom období vyjadroval,
že primátor má neoprávnene pridelenú policajnú ochranu, údajne mu to vraj povedali „tí chlapci“ a to
konkrétne F. F. a S. - policajt. Následne v sobotu, v máji bola policajná akcia na futbalovom štadióne,
kde presne 14 policajných áut obkolesilo futbalový štadión presne v čase, keď mal byť odporca v rade

1/ na tomto štadióne s manželkou na posedení s futbalistami mestskej ligy a starými pánmi, čiže všetko
ľudia nad 40 rokov a polícia z Prievidze presne v tom období urobila zásah so psami na kontrolu drog
na futbalovom štadióne, o tomto bol informovaný telefonicky, čo sa deje na štadióne, následne ho auto
MsP doviezlo na ten štadión a policajti sa vyjadrili, že kontrolovali podávanie alkoholu mladistvým a
možné drogy. F. F., ktorý dozeral na jeho bezpečnosť, sa ho pýtal telefonicky, kedy presne bude na

štadióne. Už vtedy mal podozrenie, že F. F. sa na to nepýtal náhodne ale cielene. Dňa 30.6.2005 išli na
utajenú dovolenku, čo nikto nevedel, iba F. F. a vyšetrovateľ prípadu Novákovín major V.. O 2.00 hod.
odišli autom na letisko a už o 4.04 mu telefonoval F. F., že mu niekto vnikol do domu. Poslal svojho
otca, aby policajtom odovzdal kľúče od domu, aby sa polícia mohla dostať do jeho domu. Sami policajti
sa pohybovali po celom jeho dome. Následne mu F. F. zavolal, že nikoho nechytili. Dva dni boli na

dovolenke, vo večerných hodinách boli na prechádzke a po úzkej uličke oproti nim išiel jeden pár. Žena
ho spoznala, zvítali sa, bola to R. O., herečka, ktorá mu povedala, že ten muž je jej priateľ. Potom sa
chvíľu rozprávali a jeho brat urobil ich fotografiu. Odporca v rade 1/ následne povedal svojim príbuzným:
„To bol nejaký mafián, preboha, to bol asi ten G. O.“. Nemal sa však koho opýtať, kto to bol, ten chlap.
Keď sa vrátili z dovolenky, pri pristávaní lietadla sa mu spustilo bezpečnostné zariadenie v dome, čo bolo

nahraté na telefóne. Keď ho vypočúval O.. V., odporca v rade 1/ mu povedal, že na dovolenke stretol
G. O.. On mu povedal, aby si nenamýšľal, nerobil konštrukcie a zakázal mu o tom hovoriť. Povedal tiež,
že urobili také opatrenia, že je nemožné, aby sa s G. O. stretol. Preto si dovolí povedať, že mafiáni mu
jasne dávali najavo, ako ho majú pod kontrolou. Bral to ako zastrašovanie. Nie sú pravdivé tvrdenia
navrhovateľa, že ho odporca v rade 1/ obvinil z vraždy L.. N.. Iba polícii a médiám poskytol list, ktorý

mu poslala asi rok a pol pred spomínanou dovolenkou sestra L.. N.. V súvislosti s vraždou poukazuje na
názor prezentovaný v článku v Pravde z 22.12.1999 s názvom Podozrivé konanie. Odporca v rade 1/
zdôraznil, že ani raz na adresu navrhovateľa nepovedal, že je mafián. Hovoril o mafiánskych praktikách.
Nepovedal, že navrhovateľ tuneluje NCHZ, on dal len trestné oznámenie o podozrení z tunelovania
NCHZ. Stojí si za tým, že navrhovateľ ho vydieral ako primátora mesta Nováky. Nikde nepovedal, že

navrhovateľ spáchal daňové podvody, nikde na verejnosti nepovedal, že perie špinavé peniaze. Tiež
doslovne nikde nepovedal, že v NCHZ sa na jeho príkaz robí v prospech navrhovateľa a jeho spoločností
a na úkor NCHZ. Odmieta, že si reportáž objednal. S redaktorku Z. O. sa v živote nestretol, až pokým
neprišla k nemu, že chce vedieť o Nováckych chemických závodoch a.s. od neho ako primátora mesta.Trestné oznámenie z 2.10.2009, ktoré bolo postúpenie z Generálnej prokuratúry SR na OO PZ Nováky,
bolo následne odobraté OO PZ Nováky a vec bola postúpená zrejme niekde inde, odporcu v rade 1/ o
tom nikto neinformoval a ani o výsledku vyšetrovania nemá žiadnu vedomosť.

Svedok C. G., šéfredaktor publicistiky u odporcu v rade 2/ v období, keď bola odvysielaná reportáž Na
dne chemičky, na pojednávaní uviedol, že nezadovažoval žiadne dôkazy s touto reportážou, všetko
priniesla redaktorka Z. O.. On si pred odvysielaním tejto reportáže pozrel už vizuálne spracovanú túto
reportáž, skontroloval, či spĺňa všetky znaky objektivity, etiky, korektnosti. Neskúmal s tým súvisiaci

dôkazový materiál. Redaktor je zodpovedný za to, aké informácie prinesie, predloží, navrhne túto tému
do vysielania a keď spolu s ostatnými redaktormi uznajú, že táto reportáž spĺňa všetky podmienky na to,
aby mohla byť spracovaná a následne odvysielaná, tak svedok rozhodne o tom, že sa môže spracovať, a
po spracovaní potom rozhodol o tom, že môže byť odvysielaná. S témou prišla redaktorka O., na základe
podnetu, ktorý jej prišiel, aký podnet to bol, svedok nevie uviesť. Tá téma bola vtedy dosť závažná,
preto sa rozhodli, že ju spracujú a následne sa rozhodlo o jej odvysielaní. V takejto reportáži sa vždy

musí dať priestor aj druhej strane, čo sa aj naplnilo. Bez toho nemôže pustiť reportáž do vysielania. Ak
sa protistrana nevyjadrí, vždy využijú maximum možných dostupných prostriedkov, telefonický kontakt
až po osobnú návštevu. Tu tiež takto postupovali, redaktorka kontaktovala navrhovateľa a navštívila
ho. Aj v tomto prípade boli robené upútavky, pretože na všetky relácie, ktoré idú v najsledovanejšom
čase, sa upútavky robia. Dlhé roky sa to robí tak, že upútavka ide tri dni pred odvysielaním relácie,

ale presný počet opakovaní upútaviek uviesť nevie. Obvykle však upútavka ide asi trikrát denne počas
týchto troch dní. Obsah upútavky si svedok už nepamätá. Ak majú ústne stanovisko, v danom prípade
primátora ako verejného činiteľa, je to pre nich dostačujúcim dôkazom, aby sa danej téme venovali.
Keď v tomto prípade primátor povedal svoje stanovisko, požiadali o vyjadrenie druhej strany. Hlavným
zdrojom informácií boli vyjadrenia odporcu v rade 1/ a na tomto bola táto reportáž aj postavená. Bežnou

praxou v takýchto kauzách je, že si redaktorka potrebuje doložiť niekoho ústne tvrdenia aj písomnými
dôkazmi. Z. O. je skúsenou redaktorkou a neprišla by len s nejakou bublinou bez toho, aby si s odporcom
vrade1/neoverilanejakéskutočnosti.Určitesispolupozrelinejakédokumentyapod.Vizuálneefektysú
súčasťou každej reportáže. Reportáž vždy kompletizuje redaktor, kameraman a strihač, tí spolu strihajú
tú reportáž a oni rozhodli o tom, čo sa využilo, je to ich náplň práce. Tvrdenie, že by si niekto u redaktorky

objednal vyrobenie reportáže s cieľom pošpiniť navrhovateľa je absurdné.

Svedok F.. H. N., generálny riaditeľ NCHZ v rokoch 2002 až 2006 na pojednávaní uviedol, že na
základe funkcie, ktorú vykonával bol jeden z tých, ktorí spoluzaväzovali spoločnosť. Akékoľvek zmluvy
podpisoval, musel tam byť aj podpis ďalšieho člena predstavenstva, ktorý bol členom za spoločnosť

1. garantovaná, a.s. Svedok mal oprávnenie sám podpísať len objednávky do výšky 100.000,- Sk.
S navrhovateľom sám nikdy nepodpísal žiadnu zmluvu. Nikdy nedostal pokyn od navrhovateľa, ako
má v mene spoločnosti NCHZ konať. Zmluvu o dielo a súvisiace zmluvy, ktoré zakladali spoluprácu
medzi NCHZ a spoločnosťami navrhovateľa boli uzatvorené ešte pred príchodom svedka na post
generálneho riaditeľa. Spoločnosť DAK G. zabezpečovala prepravné služby, dopravu etylénu i osobnú

dopravu, prenajímal vozidlá pre členov vedenia spoločnosti a aj vozidlá na účely služobných ciest pre
ostatných zamestnancov. Asi v rokoch 2001,2002 bola uzavretá i zmluva o vyčlenení údržby, majetok
zostal spoločnosti NCHZ , len zamestnanci prešli pod DAK G.. K vyčleneniu tejto údržby z NCHZ
došlo preto, že v roku 2002 museli hľadať spôsoby, ako znížiť náklady. Jedným zo spôsobov bolo
vyčleňovanie nevýrobných činností zo spoločnosti. O odčlenení týchto nevýrobných aktivít vety rozhodlo

predstavenstvo. Toto vyčleňovanie bolo štandardným postupom, ktorý bol aj v iných chemických
podnikoch v rámci Slovenska a bolo uskutočnené s cieľom znížiť náklady. Vyčlenenie údržby na malo
na hospodárske výsledky NCHZ také dôsledky, že sa usporili náklady cca o 50-60 miliónov ročne, ďalej
zefektívnenie údržby a zvýšenie objemu vykonávanej údržby pri znížených nákladoch. Keď svedok
končil vo funkcii v novembri 2006, bol hospodársky výsledok NCHZ viac ako 200 miliónov Sk. V apríli

2006 vstúpil do spoločnosti nový majiteľ J&T, ktorý mal predstavu o tom, že vo firme bude mať aj údržbu,
tak tie činnosti, ktoré boli predtým vyčlenené, boli navrátené späť do spoločnosti. Ohlasy na reportáž
boli také, že tí, ktorí situáciu v Novákoch nepoznali, sa pýtali, či je to naozaj pravda. S obchodnými
partnermi bola situácia horšia, nakoľko týmto sa ťažko vysvetľuje celé pozadie tohto problému a boli
postavení pred situáciu, že so spoločnosťou Priemstav stavebná, s.r.o. radšej zmluvu neuzavrú. Táto

situácia nenastala tesne po odvysielaní tejto relácie, s touto situáciou sa stretával počas celého roka
2010, čo nastúpil do tejto spoločnosti. Dôsledky pretrvávajú až dodnes, negatívny obraz navrhovateľa a
svedkajenaďalejurčitýmspôsobomniečo,čomôžezabrániťvbudúcnostisnimispolupracovať.Stálesa
opakujú tie isté otázky, či je to ten G. z Novák a ten G. z Paľby. Jednoznačne mali menší počet zákaziek,ktoré mohli získať, napríklad sa stalo, že začali rokovanie, bola pripravená zmluva na podpis, kde bolo
uvedené meno navrhovateľa a k podpisu zmluvy nedošlo. Nebola to zákazka v regióne, ale niekde
na severnom Slovensku. Na dobrom mene spoločnosti to zanechalo obrovský šrám. Po odvysielaní

reportáže sa osobný vzťah svedka k navrhovateľovi nezmenil, upevnil sa. Dôvod, prečo si svedok myslí,
že spoločnosti navrhovateľa sa jeho činnosti darilo robiť efektívnejšie ako NCHZ, bol prístup súkromnej
firmy k fixným nákladom, ktorý bol iný, ako mali NCHZ. Tie boli viazané veľkou kolektívnou zmluvou,
ktorá z minulosti prenášala rovnaké benefity pre výrobný aj pre nevýrobný úsek. Výsledok bol ten,
že sa údržba z hľadiska fixných nákladov stávala neefektívna. Navrhovateľ dokázal zredukovať počet

riadiacich pracovníkov, nižšieho a stredného manažmentu a prešiel na inú organizáciu riadenia.

Svedok A. A., podpredseda odborovej organizácie pri ZO NCHZ uviedol, že si nepamätá, že by na
stretnutí s odporcom v rade 1/, kde bol spolu s ďalšími predstaviteľmi odborov, povedal vetu, že pán N.
chodieval za navrhovateľom. Nepamätá si ani na žiadne reakcie prítomných osôb.

Svedok S. C., predseda odborov ZO v NCHZ na pojednávaní uviedol, že na stretnutí s odporcom v rade
1/ nepovedal, že sa hovorilo, že generálny riaditeľ najskôr išiel k pánovi V. G., až potom išiel k sebe do
kancelárie, aby dostal pokyny a svedok si ani nie je istý, že to tam niekto povedal.

Svedkyňa H. U., redaktorka časopisu Plus 7dní, na pojednávaní uviedla, že navrhovateľa a odporcu v

rade 1/ pozná iba pracovne, keď pripravovala článok do Plus 7 dní asi v roku 2011. Pred napísaním
článku sa stretla s navrhovateľom, ktorý jej a fotografovi na svojom PC púšťal jedno DVD, na ktorom bol
zachytený odporca v rade 1/ ako sa pohybuje v určitých dňoch údajne služobným autom, na nejakom
kúpalisku a bolo tam stretnutie primátora s neznámou ženou. Vyzeralo to, ako keby niekto primátora
sledoval. Už si presne nepamätá, ale bavili sa o tom, ako získal navrhovateľ toto DVD. Pokiaľ je to

uvedené v tomto článku, tak to povedal tak, ako je to zachytené v tomto článku. Navrhovateľ vtedy
povedal, že tento záznam nebol vyhotovený na jeho objednávku, že sa len dozvedel, že existuje a potom
ho získal. Za navrhovateľom išla preto, že v redakcii sa dozvedela, že má nejaký dobrý tip, preto mu
zavolala a navrhovateľ jej povedal, že by sa s ňou chcel on a viacerí ľudia, pretože majú s primátorom
nedobré skúsenosti, že sa im nepáči, ako mesto vedie. To bol dôvod, prečo sa stretli. Informáciu od

navrhovateľa získal niekto z vydavateľstva a nie z redakcie, pričom svedkyňu potom o tom informovali
z redakcie a dostala číslo na navrhovateľa. Predtým mali mylnú informáciu, že G. O. u navrhovateľa
pracoval, a preto sa potom bavili na túto tému a navrhovateľ povedal, že to nie je pravda.

Svedok O. P., uviedol, že si nepamätá, ako sa navrhovateľ vyjadril voči odporcovi v rade 1/ na schôdzi

Klubu rýchlostnej kanoistiky dňa 27.2.2009 a či sa mu vtedy vyhrážal.

Svedok F. F. na pojednávaní uviedol, že v minulosti bol príslušníkom polície, konkrétne do roku 2006
v ÚBOK Bratislava. Počas tejto doby bol v kontakte s odporcom v rade 1/. Prvýkrát sa ním stretol
v súvislosti s trestným oznámením s výrobou a propagáciou Novákovín. Nevie o tom, že by sa voči

niekomu z radov príslušníkov polície vyvodzovala nejaká zodpovednosť za prieťahy alebo nezákonné
postupy a pod. v súvislosti s týmto vyšetrovaním. Svedok vtedy nezabezpečoval osobnú ochranu
odporcu v rade 1/. Vykonával len operatívnu činnosť v súvislosti s vyšetrovaním, na osobnú iniciatívu
odporcu v rade 1/. Na jeho naliehanie, že mu ide o jeho život z dôvodov, ktoré ničím neboli podložené,
dosiahol odporca v rade 1/ to, že mu bola inštalovaná technika do jeho bytu, ktorá však zabezpečovala

byt len priestorovo proti narušeniu, neboli to žiadne technické zariadenia namontované za účelom
odposluchu ani sledovania osôb. Svedok o dovolenke odporcu v rade 1/ vedel len z komunikácie
odporcu v rade 1/ pred dovolenkou, túto informáciu mu povedal on v súvislosti so zabezpečovaním
ostrahy jeho objektu. Svedok nevedel o mieste, kam ide na dovolenku. Ani o tom nikomu neposkytoval
žiadne informácie. Nikto sa ho na to ani nepýtal, ani nikto neprejavil záujem o takúto informáciu. V

súvislosti s vydaním Novákovín odporcu v rade 1/ sprevádzali emócie, že je ohrozovaný na živote, v
dôsledku čoho boli vykonávané všetky úkony polície. Toto jeho ohrozovanie života nebolo potvrdené
žiadnymiskutočnosťami,žiadnezjehohypotéznebolipodloženéžiadnymidôkazmi.Vúvodespolupráce
s odporcom v rade 1/ boli dennodenné stretnutia s ním, pri ktorých prejavoval osobnú averziu voči
navrhovateľovi a tlačil celé vyšetrovanie smerom proti navrhovateľovi, čo malo za následok to, že

odporca v rade 1/ začal smerovať nejaké útoky a konštrukcie voči svedkovi, nepravdivé, pretože svedok
nepristal na jeho návrhy. Bolo to na jednom stretnutí pri hasičskej zbrojnici v Novákoch, čo sa udialo
pravdepodobne po tom incidente na tom štadióne, kedy dal svedkovi odporca v rade 1/ návrh, resp. ho
žiadal, aby za každú cenu G. zastavili. Vyjadroval sa vtedy, že má aj dobré politické krytie v súčasnejdobe,ažesitoztohtotitulumôžedovoliť.Neexistovalivšakžiadnedôkazy,žebysanavrhovateľpodieľal
na tvorbe Novákovín. Ako skončilo vyšetrovanie svedok nevie uviesť, nemal ho ani v rukách ani ho
nemoholovplyvňovať,vykonávalhovyšetrovateľatátovecbolavyšetrovanáúradomÚBOKvBratislave.

Svedok bol prítomný pri tom, keď bol spustený alarm v dome odporcu v rade 1/, pravdepodobne v deň
uvádzaný odporcom v rade 1/. Žiaden zásah v dome však nevykonával ani neriadil. Zásah bol vykonaný
OR PZ Prievidza, ktorý má na to vyčlenených policajtov, vo výjazdovej skupine, ktorá reaguje na takéto
poplachy. Svedok bol len vyrozumený ako operatívny pracovník, že k takémuto narušeniu domu odporcu
došlo a následne sa zúčastnil toho zásahu pre spokojnosť odporcu rade 1/, kde bol len vyrozumený o

výsledku tohto zásahu. Takýchto výjazdov bolo množstvo z dôvodu rôznych technických príčin na tom
zariadení, ako aj z dôvodov, že prišiel odporca v rade 1/ do domu, nevypol zariadenie, keď prišiel do
domu jeho otec tiež nevypol zariadenie, prišla manželka, nevypla zariadenie a pod. Takýchto výjazdov
tam bolo veľa. Paralelne s použitím bezpečnostných prostriedkov polície mal v byte odporca v rade
1/ inštalované aj svoje poplašné zariadenie, takže bolo to len duplicitne a krylo to bezpečnosť domu.
Nikto zo zakročujúcich policajtov nerobil žiadnu prehliadku domu s tým, že by odovzdal otec odporcu

v rade 1/ kľúče polícii. Vždy pri prehliadke bola nezúčastnená osoba z radu rodiny, buď odporca v
rade 1/ alebo niekto z jeho rodinných príslušníkov, ktorí mali vstup do domu. V období, ktoré uviedol
na pojednávaní svedok nebol žiadny režim osobnej ochrany odporcu v rade 1/. Svedok vykonával
operatívne preverovanie vo vzťahu k vydaniu Novákovín a vo vzťahu k oznámeniam odporcu v rade
1/, že ho ohrozuje mafia, konkrétne navrhovateľ. Úlohou svedka bolo získavať informácie, a teda nie

poskytovať ochranu. Poskytnutie zabezpečenia domu odporcu v rade 1/ bolo v rámci vykonávania
operatívnych činností vo vzťahu k majetku, nakoľko odporca v rade 1/ sám prejavoval v rámci svojich
oznámení obavy, že mu niekto vstupuje do obydlia bez známok násilia.

Svedok L.. F. A., riaditeľ spoločnosti Autokomplex, s.r.o., kde je jediným spoločníkom navrhovateľ, na

pojednávaní uviedol, že odvysielanie reportáže určite zasiahlo do práv navrhovateľa. Zákazníci, keď
k nim do firmy chodia a zistia, že komu patrí spoločnosť, stáva sa, že im padajú obchody, nekúpia u
nich autá, nechodia k nim do servisu. Počul napríklad poznámky od zákazníkov, že u takého človeka
ako navrhovateľ, ktorý bol vykreslený ako mafián, si nedajú opravovať autá. Poklesli predaje vozidiel
aj výkony servisu,

odhaduje, že ide o pokles 25-35%, tento stav pretrváva doposiaľ. Odišlo im 25 až 35% zákazníkov v
súvislosti s odvysielaním reportáže. Jednalo sa o zákazníkov, ktorí chodili kupovať aj autá a dávať si
robiť servis do firmy navrhovateľa. Svedok nevie, či to zasiahlo aj do iných oblastí života navrhovateľa.
Reportáž nevyvolala u svedka ako zamestnanca pochybnosti o osobe navrhovateľa, pozná ho ako
dobrého človeka, neverí ani slovo, čo tam bolo povedané.

Svedok L.. C. B., riaditeľ a konateľ spoločnosti DAK G., s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je navrhovateľ,
uviedol, že odvysielanie reportáže zasiahlo nielen do súkromného a pracovného života navrhovateľa,
ale zasiahlo to aj všetkých zamestnancov firmy aj svedka osobne. Mnohí zákazníci sa pýtali, že čo je
na tom pravdy, čo bolo odvysielané v tejto reportáži, dokonca mal ohlasy aj zo zahraničia. Každému

sa snažil vysvetliť, že to nie je pravda, názor si musel urobiť každý sám. Nebolo to nič príjemné, určite
to zasiahlo aj ekonomiku firmy tým, že mnohí zákazníci odstúpili len kvôli tomu, že tá medializácia bola
negatívna. Reportáž ovplyvnila vzťahy medzi firmou DAK G. a NCHZ. V uvedenej spoločnosti sa viackrát
menili vlastníci a každému z nich museli vysvetľovať, že to, čo bolo prezentované o firme a aj o osobe
navrhovateľa nie je pravda, že robia všetko podľa zákonov tak, ako sa má. O vysielaní reportáže sa

dozvedel z upútaviek TV Markíza, upozornila ho na to aj svokra. O tejto reportáži bola tiež odvysielaná
informácia v mestskom rozhlase Nováky, čo svedok osobne počul. Vzťah svedka k navrhovateľovi sa
v dôsledku odvysielania reportáže nezmenil. Aj pred odvysielaním tejto reportáže bola medializovaná
osoba navrhovateľa, a to negatívnym spôsobom. Aj táto medializácia mala aj predtým negatívny vplyv,
ale medializácia, ktorá je predmetom konania bola vrcholom toho negativizmu na navrhovateľa a jeho

firmu. Bola najagresívnejšia. Predtým tá negativita bola vnímaná najmä v rámci regiónu, tiež publicita
v písomnej forme nebola až taká prístupná ľuďom, ako keď to bolo odvysielané v televízii.

Svedok L.. M. O. uviedol, že je obchodným partnerom navrhovateľa, tyká si s ním. Ich vzťah je bližší
ako len pracovný. Reportáž nevidel, počul o nej od iných ľudí nie od navrhovateľa, a tiež od obchodných

partnerov navrhovateľa, resp. spoločných obchodných partnerov, ktorí si ho vážia a boli dosť sklamaní,
že sa vôbec niečo takéto udialo. Táto reportáž určite ovplyvnila život navrhovateľa. Dosť mu spoločensky
ublížila, napríklad keď robia spolu nejaké spoločné zákazky a idú do výberových konaní, stáva sa, že
ľudia sa vyjadrujú napríklad v rámci týchto výberových konaní, že nakoľko bol navrhovateľ publikovanýv televízii, stráca aj jeho meno aj firma kredit a tým pádom sa zákazka dostáva niekomu inému. Určite
padli štyri väčšie zákazky, jednalo sa napríklad o zákazku pre hasičov, kanalizáciu, či zákazka na
výstavbu budovy pre zahraničnú firmu. Táto reportáž pokazila osobné meno navrhovateľa. Navrhovateľ

je občanmi, ktorí ho poznajú, braný ako seriózny človek a po odvysielaní tejto reportáže niektorí sa
nad tým usmejú a niektorí to môžu brať vážne. Svedok sa stretol s negatívnymi reakciami spoločných
obchodných partnerov v súvislosti s touto reportážou, ale zároveň si to vysvetlili, každý reálny človek
si musí uvedomiť, pokiaľ sa veci vyriešia, v akom štádiu sa nachádza situácia, keď bola podaná len
jednostranne. Osobný vzťah svedka k navrhovateľovi sa nezmenil.

Svedok M.. U. N. uviedol, že s navrhovateľom má priateľský vzťah približne 30 rokov. Je advokát a pri
výkone práce sa stretáva s občanmi, ktorí mu kládli otázky či pozeral Paľbu a aký je jeho názor na to, čo
tam odznelo. Hlavne sa pýtali na časť, ktorá sa týkala vraždy N.. Pýtali sa, či za vraždou je navrhovateľ.
Onimpovedal,ženie,vedel,žetamnikdynebolovznesenévočinikomuobvinenieatrestnéstíhaniebolo
prerušené. Vychádza len z toho, čo povedala polícia v reportáži, že nebol zistený konkrétny páchateľ

a trestné stíhanie bolo prerušené. Nepočul žiadne negatívne vyjadrenia týchto ľudí, len sa ho pýtali, či
je to možné. S navrhovateľom sa o tom nebavil. Myslí si, že tvrdenie, že navrhovateľ stojí za vraždou
N. zasiahlo výrazne do jeho osobnostných práv a ohrozilo to jeho vážnosť u ostatných spoluobčanov,
kolegov, podnikateľov. Odvysielanie reportáže nevyvolalo u svedka ako osoby pochybnosti o osobe
navrhovateľa. Pozná ho toľko rokov, že mu dôveruje. Po odvysielaní reportáže sa ho na vraždu N. pýtalo

asi 20 ľudí.

Svedkyňa Z. O., zamestnankyňa odporcu v rade 2/, na pojednávaní uviedla, že pracovala na spracovaní
reportáže Na dne chemičky, ktorá bola odvysielaná v relácii Paľba. V období, keď pracovala pre Paľbu,
bola veľmi aktuálna téma týkajúca sa NHCZ a pokuty za kartelovú dohodu. To bol základ celej reportáže.

Táto téma bola rozoberaná aj v nejakom týždenníku a na návrh dramaturgičky relácie sa rozhodli, že ju
idú spracovať, t.j. hľadať možné dôvody, ako k tomu došlo, prečo, čo reálne z toho hrozí a kam môže táto
situácia až zájsť. Na spracovaní tejto reportáže robila sama a ako redaktorka mala na starosti hlavne
spracovanie dokladov k tejto reportáži. Vtedy kontaktovala správcu konkurznej podstaty NCHZ, riaditeľa
ústredia práce a v podstate všetky ďalšie osoby, ktoré sa vyjadrovali v rámci reportáže. V súvislosti

s touto reportážou zabezpečila i listinné dôkazy, ktoré poskytla k písomnému vyjadreniu k návrhu. Je
pravda,že10.2.2010poslalanavrhovateľovimail,abyzodpovedalnatamuvedenéotázky.Onjejmailom
zaslal odpovede. Tiež urobila dopyt na O. Z. na Krajskú prokuratúru v Trenčíne, ďalej urobila dopyty
na MV SR, MS SR, MPSVaR a MH SR a na Daňové riaditeľstvo. Taktiež pri spracovaní reportáže
vychádzala z časopiseckej literatúry, resp. tlačovín, ktoré sú doložené v spise. Tiež vychádzala aj z

mailovej komunikácie od divákov, ktorí sa obávali, že prídu o prácu v NCHZ. Zápisnicu, ktorá je na
čl. 219-220 jej dal odporca v rade 1/ ako aj ostatné listinné dôkazy na čl. 221-223 spisu, ktoré tiež
predložil odporca v rade 1/. Taktiež si zadovážila výpisy z obchodného registra NCHZ a ostatných
spoločností, ktoré sú na čl. 224-241 spisu. Taktiež ako podklad mala stiahnuté z internetu to, čo bolo
uvedené nejakým poslancom M. G. ohľadom vraždy pána N., konkrétne sa jedná o prednes poslanca

na zasadnutí Národnej rady z roku 2000. Tiež mala k dispozícii Novákoviny, ktoré jej predložil odporca 1/
a nejaké články z tlačovín. Je možné, že ohľadom niektorých vyšetrovaní jej boli informácie poskytnuté
aj telefonicky a v podstate všetko, čo použila v reportáži, buď niekto povedal sám v tej reportáži, a keď
niečo komentovala ona, tak mala od toho papier alebo to mala nejako overené. Môže byť, že mala
ešte zhromaždené nejaké podstatné informácie, ktoré boli neoverené alebo nepodložené. Preverovala,

v akom štádiu sú vyšetrovania ohľadom trestných oznámení, ktoré jej predložil ako dôkaz odporca v
rade 1/. Má za to, že zistila, že niektoré konania boli buď prerušené alebo zastavené. Už konkrétne
ktoré vyšetrovanie, to si už nepamätá. Pamätá si, že od polície bolo dané konkrétne stanovisko, ako
vyšetrovanie ohľadom trestného oznámenia, ktoré podal odporca v rade 1/ vo vzťahu k navrhovateľovi
alebo aj voči iným osobám skončilo. Tiež si pamätá, že čo sa týka osoby navrhovateľa, on sám vo svojej

výpovedi potvrdil, že polícia sídli v budove, ktorej je majiteľom. Podľa nej na OO PZ Nováky prebiehalo
jedno vyšetrovanie, a to ohľadom podaného trestného oznámenia odporcu na Generálnu prokuratúru za
kartelovú dohodu na Dr. H. N. a ďalších členov vedenia. Toto konanie bolo vedené a skončené na OO
PZ v Novákoch. Výsledok vyšetrovania nebol žiaden, t.j. bolo to zastavené alebo niečo podobné. Pokiaľ
si pamätá, zastavilo to oddelenie skráteného vyšetrovania na OO PZ v Novákoch. Aj ohľadom ostatných

trestných oznámení podaných odporcom v rade 1/ pátrala ako skončili konkrétne vyšetrovania. Listinné
dôkazy však už teraz nemá. Myslí, že v reportáži odzneli aj výsledky týchto vyšetrovaní, určite tam
bolo povedané, že tieto konania boli zastavené, prerušené alebo neopodstatnené. Už si nepamätá, aký
výraz použila. Keďže všetky boli s rovnakým alebo obdobným výsledkom, nemalo význam ich konkrétnemenovať.Snavrhovateľomsavsúvislostistoutoreportážoustretlaajosobne.Zohnaťnavrhovateľabolo
veľmi problematické, nakoniec sa stretli u neho doma a debatovali spolu asi tri hodiny. Hovoril jej o spore
medzi ním a odporcom v rade 1/, že je to ich vzájomná antipatia. Ona ho oboznámila o tom, čo všetko

jej odporca v rade 1/ na neho povedal, v podstate to, čo bolo odvysielané v reportáži a považovala za
potrebnétosnímprebrať,leboniektoréotázkyboliveľmiháklivé.Navrhovateľsapôvodneanivyjadrovať
nechcel, štáb bol celý čas vonku a bola s ním sama. Potom sa rozhodol, že jej dá písomné stanovisko.
Písomnéstanoviskonavrhovateľakorešpondovalosústnymvyjadrenímnavrhovateľapritomtostretnutí.
K tomu, že sa téma reportáže pôvodne mienená ako uloženie pokuty európskou komisiou za kartelové

dohody, dostala až k témam ako G. O., vražda N. a zosmiešňovanie primátora Nováky došlo tak, že
kontaktovala odporcu v rade 1/ ako primátora mesta Nováky. On sa rozhodol, že v rámci tejto reportáže
poskytne výpoveď aj o tzv. zvláštnych okolnostiach a ohľadom pozadia Novák. Nakoniec táto reportáž
v podstate vyznela ako výpoveď svedka - primátora Novák k tomu, čo sa deje v okolí Novák a s tým
súvisiace veci týkajúce sa priamo jeho osoby. Vyjadroval sa i v tej súvislosti, že bol primátorom Novák a
rozprával o aktivitách týkajúcich sa Mesta Nováky a v podobných súvislostiach a vzťahu Mesta Nováky a

NCHZ, napríklad aj daňových a športových aktivít. Striktne odmieta, že by si u nej túto reportáž odporca
v rade 1/ objednal. Odporcu v rade1/ pred prípravou reportáže nepoznala a ako prvá oslovila ona jeho
a nie on ju. Pokiaľ odporca v rade 1/ spomenul navrhovateľa v súvislosti s NCHZ alebo s jeho osobou
samotnou v akomkoľvek vzťahu, tak navrhovateľ na tú ktorú vec na 100% odpovedal. V reportáži nie je
ani jedno vyjadrenie odporcu v rade 1/, na ktoré by nemala stanovisko od navrhovateľa. Odmieta súvis

vraždy dieťaťa s navrhovateľom. Spot o tejto vražde súvisel s podozrivým z tejto vraždy G. O., ktorý bol
v reportáži spomínaný, ale v súvislosti s odporcom v rade 1/. Táto reportáž nebola o navrhovateľovi, on
bol len jednou zo spomínaných osôb. Nemožno spájať vraždy detí s NCHZ a napríklad navrhovateľom.
V priebehu prípravy reportáže zistili aj také informácie, ktoré neboli zverejnené. So šéfredaktorom C.
G. kompletizovali túto reportáž, lebo aj on tam mal nejaké vstupy a nakoniec aj odsúhlasil, že reportáž

môže byť vysielaná v televízii. Bez toho by to nešlo.

Svedok Bc. O. R. uviedol, že sa zúčastnil na schôdzi Klubu rýchlostnej kanoistiky dňa 27.2.2009. Bol
tam v pozícii rodiča vo vzťahu k synovi, bol člen klubu. Sedel v časti medzi rodičmi, medzi pozvanými.
Spomína si, že tam vystúpil navrhovateľ, vo vystúpení rekapituloval svoju finančnú pomoc klubu z

pozície sponzora. Nespomína si, že by sa bol vyjadroval na adresu odporcu v rade 1/. Svedok tam
nebol úplne dokonca. Spomína si, že na tej schôdzi mal príspevok aj odporca v rade 1/ ako primátor
Novák, tiež charakterizoval pomoc mesta klubu. Svedok si nevšimol a nepamätá si, že by došlo k
nejakej výmene názorov medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/. Nevšimol si, že by schôdza bola
zaznamenávaná na video alebo audiozáznam. Spomína si, že na plátne boli premietané dosiahnuté

výsledky za predchádzajúci rok, nespomína si, že by bolo niečo iné premietané. Schôdzu viedol otec
svedka O. R.. Nespomína si, že by zo strany navrhovateľa odznela veta ohľadom primátora, že bol na
Zlatých pieskoch, že navrhovateľ dá premietnuť DVD, a že primátor ujde.

Svedok S. R. uviedol, že je pravda, že mu navrhovateľ odovzdal DVD, a to po živom vysielaní pri

predstavovaní kandidátov na post primátora, bolo to niekedy v polovici novembra 2010, kedy ho zastavil,
išiel na aute, stiahol okienko a podal mu DVD do rúk so slovami: „Tu máš, aby si videl, ako tvoj priamy
nadriadený pracuje“. Myslel tým primátora Novák. Svedok sa ho nepýtal, odkiaľ má to DVD, ani nevedel,
čo na ňom je. Potom prišiel na štadión, kde prišiel pán O., doniesol notebook a svedok pustil DVD, aby
zistil, čo tam je. Boli tam prítomní asi štyria, okrem ich dvoch tam bol asi pán S. a pán G. a asi aj pani G..

Na tom DVD bolo zachytené, ako odporca v rade 1/ ako primátor chodí na služobné cesty, v podstate
to bol skopírovaný pamflet, ktorý chodil po Novákoch približne dva roky predtým. Svedok sa nebavil
s navrhovateľom o tom, odkiaľ DVD získal. Svedok bol aj na stretnutí s nejakou novinárkou z Plus 7
dní. Vtedy mu navrhovateľ telefonoval, že tam bude mať novinárku z Plus 7 dní, a že aby prišiel. Vtedy
tam zavolal viacerých ľudí, boli tam asi piati. Rozhovor s redaktorkou prebiehal v prítomnosti všetkých.

V prítomnosti svedka navrhovateľ nepúšťal DVD, kde bol zachytený odporca v rade 1/, vtedy tam
svedok už nebol. Všetci odišli, zostal tam len navrhovateľ a redaktorka a ešte s nejakým kameramanom.
Navrhovateľ zavolal alebo zorganizoval toto stretnutie na základe toho, že bol zdiskreditovaný odporcom
v rade 1/ v Plus 7 dní a chcel na to reagovať a vysvetliť aktuálnu situáciu a chcel, aby sa aj oni vyjadrili
ohľadom problémov Mesta Nováky. Na svedka netlačil, aby sa vyjadroval proti primátorovi. V čase, keď

mu dal navrhovateľ DVD bol svedok viceprimátorom mesta Nováky.

SvedokH.S.uviedol,žesipamätá,žesaspánomR.bezprítomnostinavrhovateľavreštauráciiFutbalka
na štadióne v Novákoch, vtedy sedel pri stole s notebookom pán O., bol tam aj pán R. a prehrávalinejaké DVD na tomto notebooku. Na tom DVD bol zachytený odporca v rade 1/, ako sa opaľuje niekde
pri kúpalisku. Svedok sa s navrhovateľom nerozprával, odkiaľ DVD získal.

Svedok A.. F. A. uviedol, že schôdzi klubu rýchlostnej kanoistiky dňa 27.2.2009 sa pravdepodobne
zúčastnil z titulu svojej funkcie prezidenta zväzu kanoistiky. Raz sa totiž zúčastnil na schôdzi, kde boli
prítomní navrhovateľ ako sponzor klubu a odporca v rade 1/. Rok si presne nepamätá. Od uvedenej
schôdze sú to 4 roky alebo 3 a pol roka, a preto sa presne nepamätá na udalosti z tejto schôdze.
Odvoláva sa na zápis svojho výsluchu v Bratislave, ktorý sa týka tejto schôdze. Všetci prítomní tam

boli preto, aby vystúpili s nejakým prejavom, keďže išlo o výročnú členskú schôdzu. Pamätá si, že na
tejto schôdzi sedel vedľa odporcu v rade 1/ a počas prejavu navrhovateľa, keďže pozná navrhovateľa
a vie, že je impulzívny, svedok odporcovi v rade 1/ poradil, aby sa nenechal vytočiť ani strhnúť, toto si
určite pamätá. Jeho úmyslom bolo to, aby si navrhovateľ a odporca v rade 1/ neriešili svoje spory na
tejto schôdzi, kde boli prítomní aj členovia klubu, medzi nimi aj malé deti a ich rodičia. Nepamätá sa, či
došlo k výmene názorov medzi navrhovateľom a odporcom. Odišiel skôr, pamätá si len to, že na konci

schôdze vznikla skupinka viacerých ľudí a mal pocit, že sa pozitívne bavia. Viac túto situáciu neriešil
a nezaujímal sa o to, ako to dopadne. Svedok pripustil, že si pamätá, že na schôdzi došlo k rozhovoru
medzi navrhovateľom a odporcom v rade 1/. Svedok chcel hlavne na tejto schôdzi zachovať poriadok
a predísť konfliktom. T. A. bol na chate svedka v Čavoji viackrát. Pokiaľ si svedok pamätá, navrhovateľ
bol na tejto chate dvakrát, raz keď sa chata prerábala a druhýkrát na oslave, nepamätá si však pri akej

príležitosti.

Súd na pojednávaniach ďalej vykonal dokazovanie prehratím týchto zvukovoobrazových záznamov:
záznam reportáže „Na dne chemičky“ z relácie Paľba zo dňa 23.2.2010, odporcom v rade 1/ označené
časti záznamu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Nováky z 25.1.2011 časť 1 a časť 2,

odporcom v rade 1/ označené časti záznamu z mítingu občanov mesta Nováky z 22.6.2012, časť druhá.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie aj prehratím zvukových záznamov: odporcom v rade 1/
označených častí zvukového záznamu z rozhovoru medzi navrhovateľom a redaktorkou týždenníka Plus
7 dní H. U. z augusta 2011 a odporcom v rade 1/ označenej časti zvukového záznamu z rokovania

Mestskej rady Nováky z 12.9.2011.

Súdďalejvykonaldokazovanietýmitolistinami:výpisyzobchodnéhoregistrač.l.34,výpiszobchodného
registra spoločnosti NCHZ, a.s. v konkurze zo dňa 12.5.2010, č.l. 49 prepis z relácie Paľba vysielanej
23.2.2010, reportáž Na dne chemičky vyhotovený spol. STORIN s.r.o., č.l. 56 internetová diskusia k

reportáži Na dne chemičky, č.l. 60 výpis z registra trestov osoby navrhovateľa zo dňa 10.5.2010, č.l.
61-66 predvolania N ako svedka zo dňa 31.8.2009, 20.7.2005, na deň 17.8.2006, na deň 20.12.2005,
na deň 20.7.2009, na deň 1.4.2009, nájomná zmluva č. 1/2002 č.l. 67, č.l. 77 nájomná zmluva č.
DAK/02/2002 zo dňa 30.9.2002, č.l. 84 rámcová zmluva o dielo č. DAK/01/2002 zo dňa 30.9.2002,
č.l. 93 zmluva o prevádzke dopravného prostriedku zo dňa 21.12.2006, č.l. 97 dodatok č. 1 k zmluve

o prevádzke dopravného prostriedku, č.l. 98 dohoda o ukončení rámcovej zmluvy o dielo a nájomnej
zmluvy, č.l. 102 zmluva o dielo č. ENO/1153/97, č.l. 112 oznámenie o výsledku výberového konania, č.l.
113 výpis z internetovej stránky www.markiza.sk - počet videní reportáže, č.l. 115 údaj o sledovanosti
televíznych staníc na Slovensku, č.l. 116 prieskum o vnímaní objektívnosti televízneho spravodajstva,
č.l. 117 prieskum o vnímaní objektívnosti televízneho spravodajstva mužmi a ženami, č.l. 171 žiadosť

Slovenskej správcovskej s reštrukturalizačnej a.s. zo dňa 22.2.2010, č.l. 173 otázka reportérky Z. O.
Krajskej prokuratúre Trenčín, č.l. 174 informácia vojenskej časti GP SR, č.l. 175-176 mailová odpoveď
MV SR na otázku reportérky S. O., č.l. 177-179 mailom položené otázky reportérky adresované MS
SR, MPSVaR, MH SR, č.l. 180-181 otázky reportérky adresované DR SR a odpoveď na tieto otázky,
č.l. 182-185 odpoveď MV SR na otázky reportérky, č.l. 186-214 články z novín a časopisov týkajúce

sa situácie v NCHZ a v Novákoch, č.l. 215-218 mailová komunikácia medzi diváčkou TV Markíza a S.
O. medzi 15.1.2010 a 20.1.2010, č.l. 219-220 zápisnica o podaní trestného oznámenia O1/ na H. N.
z 2.10.2009, č.l. 221 list odporcu v rade 1/ ministrovi vnútra z 22.2.2005, č.l. 222 trestné oznámenie
odporcu v rade 1/ zo dňa 27.7.2004, č.l. 223 kópia listu sestry L.. N. adresovaný odporcovi 1/, č.l. 224
výpisy z obchodného registra spoločnosti Novácke Chemické Závody Nováky a.s. zo dňa 8.10.2009, č.l.

226 výpis z obchodného registra spoločnosti Novácke chemické závody a.s. zo dňa 8.10.2009, 242-251
stenografický prepis z diskusie na 41. schôdzi NR SR zo dňa 19.10.2000, č.l. 252-254 nedatovaný
záznam označený, že je z rokovania NR SR týkajúci sa situácie ENO Nováky, č.l. 255-259 kópia
tlačoviny „Novákoviny“, č.l. 260-262 články z týždenníka Trend, č.l 263 úryvok článku z časopisu týždeňz 12.10.2009, výpisy z Obchodného registra SR zo dňa 13.5.2011- č.l. 264- 376 týkajúce sa spoločností:
spol. de iure s.r.o., PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., PRIEMSTAV REALITY s.r.o., NCHZ Nováky, a.s.,
DAK G. s.r.o., CMK s.r.o., AUTOKOPLEXX, s.r.o., č.l. 304-311 listiny z vyšetrovacieho spisu ČVS:

ORP-500/OVK-PD-2004, obvinený H. C., č.l. 312 a 313 články z denníka Pravda z decembra 2012
doložené odporcom, č.l. 314 novinový článok, kde je perom označené, že je z denníka SME z roku
2005, č.l. 315-317 článok z týždenníka Plus 7 dní s nápisom „Chcú mu škodiť?“, č.l. 318-320 článok z
denníka SME, č.l. 321 článok z denníka SME, č.l. 322-324 článok z Plus 7 dní, č.l. 355 - 356 článok
z www.inforoznava.sk s nadpisom“ Z technických dôvodov...“, č.l. 357-361 článok „Môj hlas za rozvoj

mesta Nováky“ od autora L.. arch. M. G., č.l. 362 článok denníka SME, č.l. 363-365 výpis z archívu
na www.markiza.sk zo dňa 19.10.2011, č.l. 372 článok z www.garantovana.sk, č.l. 390-391 vyjadrenie
správcu konkurznej podstaty NCHZ zo dňa 20.11.2012, č.l. 393-401 listiny týkajúce sa trestného konania
vedeného pod ČVS: PPZ-63/BPK-Z-2005 opatrenie prezidenta PZ, uznesenie o začatí trestného
stíhania, uznesenie o zastavení trestného stíhania, č.l. 413 kópia časti zápisnice o trestnom oznámení
zo dňa 16.3.2009, č.l. 414 trestné oznámenie O1/ zo dňa 27.7.2004, č.l. 415-417 kópia zápisnice o

výsluchu svedka - poškodeného L.. W. S. zo dňa 3.6.2005, č.l. 418-420 zápisnica o výsluchu svedka
- poškodeného L.. W. S. zo dňa 23.5.2005, č.l. 421 list O1/ adresovaný prezidentovi PZ SR s tým, že
dole je perom datovaný 2005-máj, č.l. 422 článok z denníka SME, č.l. 423-429 vyjadrenie odporcu (V.
G.) v konaní vedenom na OS PD pod sp. zn. 5C/104/2012, č.l. 516-610 účtovné závierky spoločnosti
DAK G., s.r.o. a AUTOKOPLEXX, s.r.o. za roky 2008-2011, č.l. 612 odpoveď OR PZ Prievidza ohľadom

trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-1/10-1997, č.l. 628 žiadosť o ospravedlnenie a vyjadrenie
M.. V. G., č.l. 629 žiadosť o ospravedlnenie a vyjadrenie L.. A. G., č.l. 640 oznámenie Prezídia PZ SR
o skartácií spisu PPZ-223/BPK-B-OO-2004, č.l. 641-653 úryvky zápisníc o výsluchu svedka L.. W. S.
zo dňa 23.5.2005, a 3.6.2005 v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-55/BOK-Z-I-2005, č.l. 654
zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného L.. W. S. zo dňa 24.8.2011, v trestnej veci vedenej pod

sp. zn ČVS: ORP-300/OVK-NM-2011, č.l. 655 mail adresovaný primátorovi Novák, č.l. 656 záznam o
podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch zo dňa 25.5.2005 podanom navrhovateľom, obsah
vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-500/OVK-PD-2004, obsah vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-44/OVK-
PD-2010, obsah vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-56/BOK-Z-I-2005, obsah vyšetrovacieho spisu ČVS:
PPZ-55/BOK-Z-I-2005.

Súd nevykonal dôkaz predložený odporcom v rade 1/, a to DVD nosič, ktorého obsahom je podľa
vyjadrenia odporcu v rade 1/ záznam jeho telefonického rozhovoru so svedkom F. A. z apríla 2013.
Okolnosti jeho získania sú podľa odporcu v rade 1/ také, že v apríli 2013 telefonoval F. A., kde vzhľadom
na to, že mu bola odcudzená nahrávka s mobilným telefónom z členskej výročnej schôdze Klubu

rýchlostnej kanoistiky zo dňa 27.2.2009, tak potreboval si všetko pravdivo zosumarizovať s F. A., ktorý
sedel na uvedenej schôdzi vedľa neho, a ktorý bol svedkom toho, ako navrhovateľ hovoril o DVD na
jeho diskreditáciu. F. A. v tomto rozhovore všetko priznal. Odporca v rade 1/ nemal súhlas F. A. s
prehratím záznamu telefonického rozhovoru na pojednávaní. Neuviedol ani, či F. A. o zaznamenávaní
telefonického hovoru vedel, resp. či s ním súhlasil. Súd nevykonal ako dôkaz ani písomný prepis tohto

telefonického rozhovoru.

Dôvodom nevykonania uvedených dôkazov, bolo že záznam telefonického hovoru je záznamom prejavu
osobnej povahy fyzickej osoby podľa § 12 Občianskeho zákonníka. Takýto záznam môže byť použitý
ako dôkaz v občianskom súdnom konaní len s privolením fyzickej osoby, ktorej sa týka. V danom prípade

totiž nejde o zákonnú licenciu na základe § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonom, ktorý upravuje
postup, na základe ktorého by bolo možné bez súhlasu fyzickej osoby vyhotoviť a použiť záznam jej
telefonického hovoru ako dôkaz je len Trestný poriadok. V danom prípade postup podľa Trestného
poriadku nebol dodržaný. Súd preto zvukový záznam predložený odporcom v rade 1/ ani jeho prepis
ako dôkaz nepripustil.

Odporcavrade1/podaldňa8.11.2013trestnéoznámenienaosoby:F.A.,O.R.aS.R.prepodozreniezo
spáchania trestného činu krivej výpovede. Sú to osoby, ktoré vypovedali ako svedkovia v tomto súdnom
konaní. Trestné oznámenie navrhovateľa však bolo uzneseniami vyšetrovateľov PZ odmietnuté.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Dňa 23.2.2010 o 21,55
hod., na televíznej stanici TV Markíza, programovej službe prevádzkovanej odporcom v rade 2/, bola v
relácii Paľba odvysielaná reportáž s názvom „Na dne chemičky“. Reportáž bola zameraná na objasnenie
príčin „pádu“ Nováckych chemických závodov. V reportáži okrem iného odzneli výroky, označené vnávrhu na začatie konania ako: „výrok č. 1 až č. 23., ktoré boli prednesené odporcom v rade 1/ a
zamestnancamiodporcuvrade2/,redaktormiC.G.aZ.O..Vreportážiboliokreminéhopoužitévizuálne
efekty, ktoré spočívali napr. v záberoch na zakrvavené ruky. Reportáž bola po jej odvysielaní zverejnená

na internetovej stránke www.markiza.sk, kde k nej prebiehala aj diskusia návštevníkov tejto stránky.

Súd mal ďalej za preukázané, že odporca v rade 1/, v období šiestich rokov, ktoré predchádzali
odvysielaniureportážepodalnanavrhovateľanajmenejštyritrestnéoznámenia.Trestnékonaniavedené
na podklade týchto trestných oznámení boli zastavené ešte v štádiu prípravného konania. Navrhovateľ

nebol ani v jednom z nich obvinený. Navrhovateľ nebol zároveň nikdy odsúdený, ale ani obvinený, či
obžalovaný za spáchanie iného trestného činu. Dokazovaním tiež nebolo preukázané, že by NCHZ
utrpeli škodu, straty či iný negatívny hospodársky výsledok v dôsledku plnenia povinností z vyplývajúcich
im z niektorej zo zmlúv uzavretých s navrhovateľom, resp. s obchodnými spoločnosťami, v ktorých
má navrhovateľ majetkovú účasť. Nebola preukázaná ani skutočnosť, že by boli takéto zmluvy zo
strany NCHZ vypovedané na základe ich ekonomickej nevýhodnosti pre NCHZ. Ak došlo k ukončeniu

zmluvného vzťahu, bolo to vždy na základe dohody. Aj v súčasnosti má spoločnosť DAK G., s.r.o.
uzavretú zmluvu s NCHZ na dopravu etylénu. Zmluva bola podpísaná dňa 21.12.2006, v znení dodatku
č.1 z 22.1.2008, novým vedením spoločnosti. Nebolo preukázané ani to, že by sa navrhovateľ v období,
ktoré predchádzalo odvysielaniu reportáže, bol nejakým spôsobom vyhrážal odporcovi v rade 1/, alebo
ho vydieral.

Podľa §11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 OZ kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Súd sa najprv musel zaoberať otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcov označených

navrhovateľom.

Pokiaľsazásahudoprávanaochranuosobnostidopustíviaceroosôb,čiužfyzickýchaleboprávnických,
každá z nich za tento zásah zodpovedá samostatne. Nezodpovedajú solidárne, a teda v ich prípade
nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo. Pokiaľ je pôvodcom zásahu, ktorý odznel v televíznom

vysielaní osoba odlišná od vysielateľa, môže sa dotknutá osoba domáhať ochrany svojho práva proti
pôvodcovi zásahu, prípadne proti vysielateľovi, či proti obom spoločne.

V danom prípade označil navrhovateľ odporcu v rade 1/ za pôvodcu výrokov, ktorým sa zasiahlo do
jeho práva, pričom tieto výroky odzneli v televíznom vysielaní prevádzkovanom odporcom v rade 2/.

Navrhovateľsanapokondomáhaochranyajprotizásahom,ktorébolispôsobenévýrokmizamestnancov
odporcuvrade2/.Nazákladeuvedenéhodospelsúdkzáveru,žeobajaoznačeníodporcoviasúpasívne
legitimovanými v tomto konaní.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu

do tohto práva. Takýto zásah musí byť zároveň objektívne spôsobilý privodiť dotknutej fyzickej osobe
(nemajetkovú) ujmu na právach uvedených v § 11 OZ. Vyvolanie následkov takýmto zásahom sa
nevyžaduje. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len voči takým konaniam (zásahom), ktoré sadotýkajú osobnosti fyzickej osoby tým, že znižujú jej česť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k
spoluobčanom a ohrozujú jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Zákon chráni česť, resp. iné zložky osobnosti fyzickej osoby najmä proti rozširovaniu nepravdivých
tvrdení, a to bez rozdielu akými prostriedkami k nemu dôjde. Zverejnenie (vedomé alebo nevedomé)
nepravdivej informácie o fyzickej osobe treba v zásade vždy považovať za zásah do osobnostných
práv, a to aj v prípade, ak príslušná informácia nebude mať vyslovene difamujúci charakter. Podstatné
je to, že takýmto spôsobom sa o konkrétnej osobe vysloví nepravda, na základe ktorej tretie osoby

môžu dotknutú fyzickú osobu posudzovať skreslene. Ústne a písomne vyvolaný zásah môže spočívať
v rozširovaní nepravdivých informácií, ktoré sa týkajú fyzickej osoby, ale aj v šírení nepravdivých
obviňovaní z nečestného konania. Skutočnosť, že pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho
tvrdenia, alebo išlo len o nedbanlivostné preberanie a rozširovanie informácií je bezvýznamná. Rovnako
nemá význam ani relativizovanie predneseného tvrdenia použitím slovného spojenia „hovorí sa, že....“.
Šíriteľ skutkových tvrdení sa môže brániť iba tak, že preukáže pravdivosť týchto prednesených tvrdení,

teda poskytne tzv. „dôkaz pravdy“.

Z uvedeného teda vyplýva, že zásahom do práva na ochranu osobnosti môže dôjsť predovšetkým
nepravdivým skutkovým tvrdením. Pri posúdení, či je tvrdenie difamujúce, nestačí vychádzať len z
obsahu vyjadrení, ale je potrebné prihliadnuť ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k

tvrdeniu došlo.

Zásahom do práva na ochranu osobnosti však môže dôjsť aj hodnotiacim úsudkom, a to vtedy, ak nie
je vecný, to znamená, že nevychádza z pravdivých skutočností, resp. pravdivých informácií ako premís
pre tento hodnotiaci úsudok. Tvrdenia, z ktorých hodnotiaci úsudok vychádza, musia byť v prednese tiež

uvedené, aby jeho adresát mohol aj sám tieto premisy preskúmať a vytvoriť si vlastný názor. Zároveň
záleží na spôsobe a forme prezentácie hodnotiaceho úsudku, ktorá musí byť primeraná. O právom
prípustnú, oprávnenú kritiku teda nejde vtedy, ak vychádza z nepravdivých podkladov a ak sa z týchto
nepravdivých podkladov vyvodzujú hodnotiace úsudky znevažujúceho charakteru. Na odlíšenie kritiky
od neoprávneného zásahu je rozhodujúce hľadisko pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a sledovaného

cieľa. Za pravdivé opísanie skutočností možno považovať len také ich opísanie, ktoré umožní divákovi
urobiť si vlastný úsudok. Zamlčanie niektorých skutočností, čoho dôsledkom je negatívne skreslenie
celkovéhoskutkovéhozáveruonejakejosobe,nemožnopovažovaťlenzakritiku.Akzverejnenéneúplné
opísanie skutočnosti má za následok skreslenie skutkového záveru do takej miery, že to divákovi
neumožňuje urobiť si vlastný úsudok a takto opísaný dej a možný záver z neho vyplývajúci je spôsobilý

zasiahnuť do práv chránených ustanovením § 11 OZ, sú splnené predpoklady na poskytnutie ochrany
podľa § 13 OZ. Hodnotiaci úsudok požíva z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako
skutkové tvrdenie a jeho pravdivosť nemôže byť predmetom dokazovania. Pre jeho akceptovateľnosť
postačuje ak má pravdivý skutkový základ.

Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami a neoprávnenými
hodnotiacimi úsudkami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej osoby v očiach
ostatných fyzických osôb, teda pôsobiť difamujúco. Úmysel, aby takéto skutkové tvrdenia pôsobili
difamujúco nie je rozhodujúci.

Súd preskúmal navrhovateľom označené výroky, ktoré odzneli v reportáži „Na dne chemičky“,
odvysielanej dňa 23.2.2010 a zaoberal sa otázkou, či týmito výrokmi prednesenými redaktormi odporcu
v rade 2/ a odporcom v rade 1/ bolo zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa. Súd tieto
výroky vyhodnotil v ich vzájomnom kontexte a v kontexte celej odvysielanej reportáže.

Odporca v rade 1/ vo výroku č. 2 uvádza skutkové tvrdenie, že po ňom idú „mafiáni“. Vo výroku č. 4
sa odporca v rade 1/ zamýšľa, že komu „to prospelo“ a kto „vyťahal“ milióny z NCHZ, keď následne vo
výroku č. 5 uvádza hodnotiaci úsudok, že v NCHZ sa podozrivo všetko robilo v prospech navrhovateľa
a jeho firiem. Súd konštatuje, že tento hodnotiaci úsudok nevychádza z pravdivých premís. Vo výroku
č. 7 uvádza odporca v rade 1/ nepravdivé skutkové tvrdenie, že navrhovateľ dával pokyny vtedajšiemu

generálnemu riaditeľovi NCHZ F.. N.. Výrok č. 9 je hodnotiacim úsudkom odporcu v rade 1/, ktorým
spochybňuje prácu polície pri vyšetrovaní ním podaných trestných oznámení, podobne ako vo výroku
č. 16. Súd opakovane konštatuje, že konania vedené na podklade trestných oznámení podaných
odporcom boli zastavené, obvinenie nebolo vznesené voči žiadnej osobe, teda ani voči navrhovateľovia konania sú teda už právoplatne skončené. Výrok č. 11 je nepravdivým skutkovým tvrdením odporcu
v rade 1/, že navrhovateľovi „zobrali späť činnosti, ktoré pre NCHZ zabezpečoval“ a zároveň vyslovuje
hodnotiaci úsudok, že zmluvy uzavreté s navrhovateľom boli pre NCHZ nevýhodné, z dokazovania

vyplynulo, že tento hodnotiaci úsudok nevychádza z pravdivých informácií. Vo výrokoch č. 13 a 14
obviňuje odporca v rade 1/ navrhovateľa z nebezpečného vyhrážania a z ohovárania. Tento výrok bol
odvysielaný v kontexte s výrokom č. 12, t.j. s vyjadrením redaktora odporcu v rade 2/, že „za všetkými
špinavosťami stojí mafia“. Vo výroku č. 18 vyslovuje odporca hodnotiaci úsudok, že mafia a polícia
úzko spolupracovali a dávali mu najavo, že majú všetko pod kontrolou. Tento výrok je odvysielaný v

kontexte s výrokom redaktorky odporcu v rade 2/, že odporca v rade 1/ stretol na dovolenke G. O.,
tvár Prievidzského podsvetia. Vo výroku č. 20 v kontexte s predchádzajúcimi výrokmi odporca v rade
1/ obviňuje navrhovateľa z vydierania a opätovne vyslovuje neoprávnený hodnotiaci úsudok, že polícia
úmyselne zmarila vyšetrovanie o skutočnostiach uvedených v ním podaných trestných oznámeniach. Vo
výroku č. 22 vyslovuje odporca hodnotiaci úsudok, že na Slovensku si ekonomicky vplyvní ľudia dokážu
všetko zariadiť a dokážu ovplyvniť aj orgány činné v trestnom konaní a súdy. Súd konštatuje, že v konaní

nebolo preukázané, že by navrhovateľ nejakým protizákonným spôsobom ovplyvňoval postup polície a
prokuratúry pri vyšetrovaní, prípadne súdy.

Zamestnanec odporcu v rade 2/, redaktor C. G., si vo výroku č. 1 položil rečnícku otázku, či za
pádom NCHZ je len kartelová dohoda a následná pokuta alebo aj mafiánske praktiky ako tunelovanie,

nevýhodné zákazky a vydieranie. Vo výroku č. 6 uvádza redaktorka odporcu v rade 2/ Z. O. hodnotiaci
úsudok, že navrhovateľ mal stáť nad vtedajším generálnym riaditeľom D. F.. N., teda v tom zmysle, že
ho mal riadiť. Dokazovaním bolo preukázané, že tento hodnotiaci úsudok nevychádza z pravdivých
premís. Vo výroku č. 10 uvádza redaktorka odporcu v rade 2/ hodnotiaci úsudok, ktorým spochybňuje
prácu polície a polemizuje nad právoplatne skončeným trestným konaním, ktoré bolo vedené na základe

trestného oznámenia podaného aj na navrhovateľa. Vo výroku č. 15 reprodukuje redaktorka odporcu
v rade 2/ nepravdivé skutkové tvrdenia odporcu v rade 1/ o psychickom nátlaku navrhovateľa na jeho
osobu a uvádza neoprávnený hodnotiaci úsudok, že polícia nekoná, pretože má nadštandardné vzťahy
s navrhovateľom, lebo sídlo miestneho oddelenia policajného zboru je v budove patriacej spoločnosti
navrhovateľa. Vo výroku č. 19 redaktorka odporcu v rade 2/ vyslovuje neoprávnený hodnotiaci úsudok,

v ktorom spája osobu navrhovateľa s G. O. a vraždou L.. O. N..

Na základe uvedeného súd konštatuje, že z vyjadrení odporcu v rade 1/, prednesených v reportáži
vyplývajúzávery,ženavrhovateľjemafián,žeodporcuvrade1/vydieral.Žespáchalviaceréekonomické
trestné činy, keďže s NCHZ mal uzatvorené nevýhodné zmluvy, na základe ktorých odtiaľ protizákonným

spôsobom „vyťahal peniaze“, a že preto zodpovedá aj za krach NCHZ. Tiež z výrokov odporcu v
rade 1/ vyplýva, že navrhovateľ prostredníctvom svojho ekonomického vplyvu, resp. moci nezákonne
ovplyvňuje orgány činné v trestnom konaní, aby trestné oznámenia a podozrenia o trestnej činnosti
zámerne nevyšetrovali, neobjasňovali a ale svoju prácu „odflákli“ a všetko „ututlali“.

Odporca v rade 1/ v konaní uviedol, že nikdy o navrhovateľovi výslovne nepovedal, že je mafián. Z jeho
výrokov v reportáži však vyplýva, že podľa jeho názoru: „po ňom ide mafia“, (výrok č. 2) a že „mafiáni mu
dávali najavo, že majú všetko pod kontrolou“, (výrok č. 18). Odporca v rade 1/ však s týmito mafiánskymi
praktikami nepochybne spája osobu navrhovateľa, a to vo výrokoch č. 13 a č. 14, z čoho jednoznačne
vyplýva záver, že navrhovateľa považuje za mafiána.

Odporcatiežopakovanetvrdil,ženímpodávanétrestnéoznámeniamajúbyťdôkazomotrestnejčinnosti
navrhovateľa. K tomu súd uvádza, že jediným nespochybniteľným dôkazom o trestnej činnosti určitej
osoby je právoplatný rozsudok, ktorým bola súdom vyslovená jej vina za trestný čin. Súd konštatuje,
že obsah reportáže nebol postavený tak, že by bolo len vecne konštatované, že odporca v rade 1/

podal na navrhovateľa konkrétne trestné oznámenia, s tým, že by bolo zároveň presne uvedené, ako sa
konania o týchto oznámeniach skončili. Naopak, z kontextu reportáže vyplýva, že nielen že skutočnosť,
že navrhovateľ ani len nebol obvinený nie je dostatočným dôkazom o jeho nevine, ale zároveň sa
spochybňuje aj postup orgánov činných v trestnom konaní a polícia je bez dostatočných dôkazov
nepriamo obviňovaná z marenia vyšetrovania v prospech navrhovateľa.

Súd konštatuje, že z výrokov odporcu v rade 1/ a ani z obsahu reportáže „Na dne chemičky“ nevyplýva,
že by odporca v rade 1/ v tejto reportáži obvinil navrhovateľa zo zodpovednosti za vraždu L.. O. N..Výroky redaktorov odporcu v rade 2/ odzneli najmä v súvislosti s vyjadreniami odporcu v rade
1/. Obsahujú konštatovania vyjadrení odporcu v rade 1/, tieto jeho vyjadrenia ďalej rozvíjajú a
na základe ním prednesených nepravdivých tvrdení vyslovujú nepodložené hodnotiace úsudky.

Zároveň nepodloženým hodnotiacim úsudkom vo výroku č. 19 pripisuje redaktorka odporcu v rade 2/
navrhovateľovi zodpovednosť za vraždu L.. O. N..

Súd tieto výroky redaktorov, na rozdiel od odporcu v rade 2/, nepovažuje za polemické. V rozhodnutí
ústavnéhosúduIV.ÚS107/2010,naktoréodporcavrade2/odkazujebolafyzickáosoba,oktorejodzneli

polemické výroky, že si vraj mal objednať vraždu poslanca a primátora, v postavení podozrivého, a to aj
podľa predbežných záverov kompetentných orgánov v prebiehajúcom trestnom konaní. Čiže polemické
výroky novinárov o otázke jeho viny boli prípustné. Navrhovateľ však v čase vzniku reportáže nebol
obvinený ani podozrivý zo žiadneho trestného činu v žiadnom prebiehajúcom trestnom konaní a túto
skutočnosť si bolo možné overiť.

Odporca v rade 2/ zasiahol do navrhovateľovho práva na ochranu osobnosti predovšetkým tým,
že odvysielal reportáž obsahujúcu difamujúce výroky vyslovené odporcom v rade 1/ na adresu
navrhovateľa. Zároveň však redaktori odporcu v rade 2/ tiež vyslovili niekoľko výrokov, ktorými zasiahli
do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, išlo najmä o výroky č. 1, č. 6, č. 10, č. 15 a č. 19.

Reportáž„Nadnechemičky“bolapojejodvysielanízverejnenánainternetovejstránkeodporcuvrade2/,
kde sa k nej zároveň viedla diskusia návštevníkmi tejto stránky. Títo vychádzali z nepravdivých vyjadrení,
ktoré odzneli v reportáži a do diskusie prispeli príspevkami, ktoré majú vo vzťahu k navrhovateľovi tiež
difamujúci charakter.

Podľa názoru súdu odporcovi v rade 1/ ani odporcovi v rade 2/ sa v rámci dokazovania nepodarilo
preukázať pravdivosť niektorého z vyššie uvedených skutkových tvrdení, resp. vecnosť uvedených
hodnotiacichúsudkov.Pretomožnoichzásahdoprávanavrhovateľanaochranujehoosobnostihodnotiť
ako neoprávnený.

Uvedenými výrokmi prednesenými v reportáži „Na dne chemičky“ bolo podľa názoru súdu neoprávnene
zasiahnuté do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, a to konkrétne do čiastkových práv na
ochranu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu dobrého mena. Česť fyzickej
osoby a jej ľudská dôstojnosť patrí k jej najvýznamnejším hodnotám, keďže má dôležitý význam pre
vzťah fyzickej osoby k ostatným fyzickým osobám a pre jej postavenie v spoločnosti. Opísanými

neoprávnenými zásahmi boli česť a vážnosť navrhovateľa v spoločnosti značne znížené. Z reportáže
vyplynuli nepravdivé obvinenia navrhovateľa zo závažných trestných činov. Možno konštatovať, že bolo
zasiahnuté nielen do súkromnej, ale aj profesionálnej cti navrhovateľa a zároveň do jeho práva na
ochranu dobrého mena. Navrhovateľ je následkom odvysielania reportáže, kde bol nepravdivo obvinený
a spájaný so závažnými trestnými činmi a s osobou obvinenou zo spáchania obzvlášť závažných

zločinov, vnímaný širokou verejnosťou skreslene a výrazne negatívne.

Vzhľadom na uvedené mal súd za dostatočne preukázané, že uvádzanými výrokmi prednesenými v
reportáži „Na dne chemičky“ bolo neoprávnene zasiahnuté do práva navrhovateľa na ochranu jeho
osobnosti. Odporca v rade 2/ však v konaní uviedol, že odvysielaním reportáže vykonával svoju

slobodu prejavu. Argumentoval tým, že sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej
spoločnosti, jednou z prvoradých podmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Zahŕňa
nielen slobodu názoru a prijímania a rozširovania informácií a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť
a zodpovednosť. Informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu vykonávané prostredníctvom
hromadných informačných prostriedkov patrí k významným nástrojom kontroly moci a zároveň k

základným zárukám, ktoré bránia najrôznejším formám deformácie spoločenského vývoja. Obsah
publicistiky a spravodajstva spočíva v informovaní o faktoch, skúsenostiach, podnetoch, kritických
pohľadoch a rozvíjaní spoločensky prospešnej kritiky. Musí sa týkať oprávneného verejného záujmu a
tomuto oprávnenému verejnému záujmu má aj slúžiť. Už z povahy činnosti publicistiky a spravodajstva
vyplýva, že pri nej nevyhnutne a v značnom rozsahu dochádza ku kontaktu s jednotlivými hodnotami

fyzickej osoby.

Je teda zrejmé, že v danej situácii dochádza ku kolízii práva na ochranu osobnosti navrhovateľa so
slobodou prejavu odporcov. Za daných okolností sa teda súd musel zaoberať otázkou, či je zásah doslobody prejavu primeraný a či zodpovedá zásade proporcionality. Súd preto na overenie, či je daná
možnosť na takéto obmedzenie slobody prejavu, vykonal test proporcionality, ktorý je používaný aj
Ústavným súdom SR, (napr. rozhodnutie I. ÚS 408/2010) či Najvyšším súdom SR (napr. Uznesenie

6Cdo/169/2011 z 26.6.2013). Tento test je založený na hľadaní odpovedí na otázky Kto ?, O kom ?,
Čo ?, Kde ?, Kedy ? a Ako ? v danom prípade „hovoril“ (teda uverejnil informáciu).

1. Kto zásah do práva na ochranu osobnosti (práva na súkromie) vykonal?
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska

ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám. Novinárom je dokonca umožnené používať
určitú mieru preháňania a provokácie. Odporca v rade 2/ je televíznym vysielateľom, preto sa na neho
vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám, ktorú
je potrebné zohľadniť. Odporca v rade 1/ takéto postavenie nemá, v čase odvysielania reportáže však
vykonával funkciu primátora Mesta Nováky.

2. O kom bola reportáž, resp. do koho osobnostnej sféry zasahovala?
Reportáž sa nepochybne týkala aj navrhovateľa. Navrhovateľ síce nezastáva verejnú funkciu, ani v
minulosti žiadnu nezastával, nie je teda za bežných okolností povinný znášať vyššiu mieru kritiky. Je
však možné konštatovať, že v meste Nováky je významným podnikateľom, ktorý má dlhodobé zmluvné,
resp. obchodné vzťahy s NCHZ a ekonomické záujmy súvisiace s touto spoločnosťou. V danej situácii,

teda možno konštatovať, že bol povinný strpieť vyšší záujem médií o jeho osobu a mať vyššiu toleranciu
ku kritickým výrokom.

3. Čo bolo obsahom reportáže?
Ústrednou témou reportáže „Na dne chemičky“ podľa výpovede redaktorky odporcu v rade 2/, ktorá

reportáž pripravovala, mali byť NCHZ a pokuta uložená za kartelovú dohodu. Cieľom reportáže malo
byť: „hľadať možné dôvody, ako k tomu došlo, prečo, čo reálne z toho hrozí a kam môže táto situácia
až zájsť“. Táto téma nepochybne vzhľadom na význam podniku v regióne aj v rámci republiky a v
tom čase vyhláseného konkurzu bola vecou legitímneho verejného záujmu. Konečná podoba reportáže
však podľa názoru súdu deklarovanej téme a stanovenému cieľu absolútne nezodpovedala. Reportáž

nepriniesla nové informácie o príčinách a podrobnostiach uzavretia kartelovej dohody, ktorej stranou
mali byť aj NCHZ. Neoznačila osoby, ktoré by mohli byť za kartelovú dohodu priamo zodpovedné
ani sa nepokúsila objasniť okolnosti uzavretia tejto kartelovej dohody. V tom čase už bolo zrejmé, že
konkurz bol vyhlásený z dôvodu, že NCHZ neboli zo svojich zdrojov schopné uhradiť pokutu uloženú
za účasť v karteli a pokuta bola teda priamou a bezprostrednou príčinou konkurzu. Niet pochýb o

tom, že navrhovateľ nemal s kartelovou dohodou nič spoločné a redaktori odporcu v rade 2/ to ani
netvrdili. Nie je preto jasné, prečo pôvodná téma reportáže, ktorá bola výsostne aktuálna, a o ktorú
bol aj oprávnený divácky záujem, skĺzla k neoprávnenému obviňovaniu navrhovateľa z údajnej trestnej
činnosti a k výrokom zasahujúcim do jeho práva na ochranu osobnosti.

4. Kde bola reportáž odvysielaná?
Vysielanie Televízie Markíza má pokrytie na území celej Slovenskej republiky. Zároveň má dlhodobo
vysokú, v podstate najvyššiu divácku sledovanosť. Reportáž bola odvysielaná v relácii, ktorá mala mať
investigatívny charakter so zameraním na odhaľovanie a poukazovanie ne negatívne spoločenské javy.
Odvysielaniu relácie predchádzalo opakované vysielanie upútavok a reportáž bola po jej odvysielaní

umiestnená aj na internetovej stránke odporcu v rade 2/.

5. Kedy bola reportáž odvysielaná?
V tomto prípade išlo o obdobie bezprostredne po uložení pokuty NCHZ Európskou komisiou za kartelovú
dohodu a tým zapríčineným konkurzom na NCHZ, ktoré nasledovalo. Boli ohrozené tisíce pracovných

miest s možným negatívnym dopadom na celý región. Táto téma bola teda v tomto období nanajvýš
aktuálna a zároveň verejnosťou citlivo vnímaná. V období vzniku a odvysielania reportáže boli však
zároveň už právoplatne skončené trestné konania vedené na podklade trestných oznámení odporcu
v rade 1/, podaných aj na navrhovateľa. Pričom informácie o tejto skutočnosti boli pre redaktora
spracúvajúceho reportáž ľahko dostupné a overiteľné.

6. Ako boli informácie v reportáži formulované?
Ako už bolo vyššie uvedené, v reportáži boli v rámci výrokov označených navrhovateľom ako „výrok
č. 1 až č. 23“ uvedené o navrhovateľovi nepravdivé skutkové tvrdenia, ale aj hodnotiace úsudky,vychádzajúce z nepravdivých informácií. Pričom zároveň neboli uvedené informácie, ktoré by umožnili
divákovi utvoriť si vlastný hodnotiaci úsudok. Tam, kde vyhlásenie prerastie do hodnotiaceho úsudku,
proporcionalita zásahu môže závisieť na tom, či existuje dostatočná skutková základňa pre napadnuté

vyhlásenie, pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho podporu
môže byť prehnaný. Divák pri sledovaní reportáže nevníma jednotlivé výroky izolovane, ale v celkovom
kontexte reportáže a jeho dojem je umocnený aj použitými vizuálnymi prostriedkami. Súd nepopiera
právo novinára dopustiť sa aj určitého zjednodušenia, či dokonca nepresnosti, môže dokonca pravdivú
informáciu prezentovať ako senzáciu, avšak za súčasného rešpektovania zásady, že uverejnenie

informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim skutočnostiam.

Súd udáva, že napriek závažnosti vyjadrení odporcu v rade 1/ na adresu navrhovateľa, opomenul
odporca v rade 2/ dostatočne zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľ nebol nikdy obvinený zo žiadneho
trestného činu a v čase vzniku reportáže sa neviedlo ani žiadne trestné konanie, kde by bol z trestného
činu podozrivý. Podľa názoru súdu, aj keby bolo možné vysloviť pochybnosti a špekulácie napríklad

o niektorých charakterových vlastnostiach navrhovateľa, o jeho vine resp. nevine nemožno nikdy
pochybovať, pretože táto skutočnosť je vždy overiteľná, a to na základe existencie alebo neexistencie
právoplatného súdneho rozhodnutia o vine. Odporca v rade 2/ však princíp prezumpcie neviny vôbec
nezohľadnil. Naopak, vyjadrením redaktorky dokonca spochybňoval objektivitu orgánov činných v
trestnom konaní a relativizoval ich postup voči navrhovateľovi.

Odporcavrade2/savkonaníbránilajtým,ženavrhovateľsaodmietolvyjadriťpredkamerou,aležebolo
odvysielané aspoň jeho písomné stanovisko. Súd konštatuje, že v reportáži síce bol poskytnutý priestor
na vyjadrenie obom stranám, teda odporcovi v rade 1/ a následne aj navrhovateľovi, avšak predmetom
reportáže nebola len polemika o nejakom objektívnom probléme, kde by sa skúmalo stanovisko oboch

strán k tomuto problému. Išlo o to, že odporca v rade 1/ predniesol na adresu navrhovateľa nepravdivé
skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré nevychádzali z pravdivých informácií. Navrhovateľ sa k
jeho prednesom vyjadril (mailom adresovaným redaktorke), poukázal na to, že informácie uvádzané
odporcom v rade 1/ sú nepravdivé, pričom išlo najmä o údajne navrhovateľom zapríčinené ekonomické
problémy NCHZ, trestné oznámenia odporcu v rade 1/ podávané na navrhovateľa, či jeho údajná

zodpovednosť za smrť L.. N.. D. uvádzané skutočnosti vyslovené na jeho obranu boli zároveň v tom
období aj dostupným spôsobom overiteľné. Redaktori odporcu v rade 2/ si pravdivé informácie, na ktoré
navrhovateľ poukazoval nakoniec buď vôbec nezistili alebo si boli neoprávneností vyjadrení odporcu v
rade 1/ vedomí a reportáž aj napriek tomu odvysielali.

Po vyhodnotení aplikácie uvedených kritérií testu proporcionality, bolo pri kolízii práva na ochranu
osobnosti so slobodou prejavu v danom prípade dôvodné uprednostniť právo na ochranu osobnosti
navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že odporca v rade 1/ svojimi výrokmi a odporca v rade 2/
odvysielanímreportážeavýrokmisvojichzamestnancovprekročiliústavougarantovanúsloboduprejavu
a neprípustným spôsobom zasiahli do osobnostných práv navrhovateľa. Obmedzenie akéhokoľvek

základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za akceptovateľné
len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona,
zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
na dosiahnutie sledovaného cieľa. Obmedzenie slobody prejavu je podľa názoru súdu v danom prípade
postavené na zákonnom podklade, ktorý je v súlade s ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Toto obmedzenie

má zároveň legitímny cieľ, právo na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Odporca v rade 1/ na poslednom pojednávaní namietal svoju pasívnu legitimáciu. Ako dôvod uviedol,
že do obsahu reportáže nemohol vstúpiť a nemohol ovplyvniť konečný zostrih ani výsledné spracovanie
reportáže. Pred odvysielaním mu nebola poskytnutá žiadna časť reportáže, teda reportáž vopred nevidel

a ani netušil, čo bude nakoniec odvysielané a v akom rozsahu. Nebol ani požiadaný o autorizáciu, preto
podľa jeho názoru za jej obsah nemôže zodpovedať. V reportáži len prezentoval skutočnosti všeobecne
známe už sedem alebo osem rokov. Ak by bol vtedy odmietol redaktorke žiadosť o rozhovor, bolo by v
Paľbe uvedené, že primátor Novák rozhovor odmietol, a to by bolo pre neho negatívne.

Súd k tomu uvádza, že odporcovi v rade 1/ bol v reportáži poskytnutý priestor na vyjadrenie, ktorý
využil. Z dokazovania nevyplynulo, že by boli vyjadrenia odporcu v rade 1/ tendenčne zostrihané, či
inak upravované. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že jeho vyjadrenia boli autentické a boli hlavným
zdrojom reportáže. Sám odporca v rade 1/ počas súdneho konania niekoľkokrát skonštatoval, žesi za prednesenými vyjadreniami stojí a uviedol aj, že reportáž oceňuje. Podľa názoru súdu jeho
zodpovednosť neznižuje ani to, že v čase reportáže vykonával funkciu primátora. Tieto výroky predniesol
ako fyzická osoba a nie v rámci výkonu svojej právomoci. Skutočnosť, že zastával dôležitú volenú

verejnúfunkciu,malapodľanázorusúdunaopakzvýšiťmierujehoopatrnostipriposudzovanípravdivosti
prednesených vyjadrení, aj vzhľadom na informácie, ktoré mal k dispozícii, resp. ich mohol získať.
Slovám primátora divák pripisuje nepochybne vyššiu váhu ako vyjadreniam bežného občana. Podľa
názoru súdu skutočnosť, že odporca v rade 1/ sa zaštítil funkciou primátora, skôr zvyšuje intenzitu jeho
zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.

V § 13 OZ sú upravené prostriedky, ktoré zákon poskytuje fyzickým osobám, ktorým bolo zasiahnuté do
ich práva na ochranu osobnosti. Fyzická osoba môže uplatniť tieto prostriedky vtedy, ak subjekt, ktorý
zodpovedá za neoprávnený zásah možno identifikovať. Prostriedky uvedené v § 13 OZ majú povahu
sankcií voči osobe, ktorá do práva na ochranu osobnosti iného zasiahla. Pri aplikácii týchto sankcií je
dôležité dodržať aj zásadu primeranosti.

Fyzická osoba sa podľa § 13 ods. 1 OZ môže domáhať predovšetkým toho, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov,
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Jedným zo spôsobov primeraného zadosťučinenia je aj
ospravedlnenie narušiteľa fyzickej osobe, do ktorej práv bolo zasiahnuté.

Navrhovateľ sa predovšetkým domáhal, aby bola každému z odporcov uložená povinnosť ospravedlniť
sa mu s tým, že súdu zároveň navrhol formu a obsah týchto ospravedlnení a zároveň aj spôsob ich
zverejnenia. Keďže relácia Paľba, vysielaná odporcom v rade 2/ bola medzičasom zrušená, navrhovateľ
zmenil petit svojho návrhu tak, že požadoval odvysielanie ospravedlnení v rámci hlavnej spravodajskej

relácie odporcu v rade 2/, s názvom „Televízne noviny“. A to ospravedlnenie odporcu v rade 1/ po
ukončení reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho vysielaniu prvej časti tejto relácie a
ospravedlnenie odporcu v rade 2/ po ukončení reklamného bloku bezprostredne predchádzajúceho
vysielaniu druhej časti tejto relácie.

Znenie navrhovaných ospravedlnení považoval súd, vzhľadom na závery dokazovania za primerané.
Preto návrhu v tejto časti vyhovel s výnimkou, že zamietol návrh v časti, kde malo byť bolo odporcovi
v rade 1/ uložené, aby strpel odvysielanie jeho ospravedlnenia aj za to, že mal vo svojich výrokoch
uviesť nepravdivé tvrdenie, že si navrhovateľ mal objednať vraždu L.. O. N.. Ako už bolo uvedené, takéto
vyjadrenie odporcu v rade 1/ v reportáži neodznelo. Odporca v rade 1/ len redaktorke poskytol list, ktorý

mu v minulosti napísala sestra L.. N., a ktorý súd považuje za autentický. Návrh preto v tejto časti nebol
dôvodný.

Odporcovi v rade 1/, keďže nie je televíznym vysielateľom a nemá teda dostatok rozhodovacích a
technických podmienok, aby odvysielanie ospravedlnenia zabezpečil sám, je v súlade s návrhom

uložená povinnosť strpieť, aby navrhovateľ poskytol odporcovi v rade 2/ na odvysielanie ospravedlnenie
odporcu v rade 1/ na jeho náklady.

Odporca v rade 2/ ako televízny vysielateľ je povinný svoje ospravedlnenie odvysielať sám a na vlastné
náklady.

Odporca v rade 2/ prostredníctvom právneho zástupcu namietal, že navrhovaný vysielací čas
odvysielania ospravedlnenia, teda v čase vysielania hlavnej spravodajskej relácie svojou hodnotou
nezodpovedá vysielaciemu času relácie Paľba, v ktorej bola odvysielaná reportáž „Na dne chemičky“.
Súd mal preukázané, že relácia Paľba sa už nevysiela. Podľa názoru súdu je predpoklad, že rovnaký

okruh divákov, aký túto reláciu v minulosti sledoval, teda takí diváci, ktorých predmetom diváckeho
záujmu je spravodajstvo a publicistika, sleduje aj reláciu Televízne noviny. Nebolo zároveň preukázané,
že by odporca v rade 2/ mal vo svojej programovej štruktúre obdobnú reláciu, ako bola relácia
Paľba. Teda v prípade odvysielania ospravedlnenia v čase Televíznych novín, bude ospravedlnenie
sprístupnené relevantnému okruhu divákov, ktorí predmetnú reportáž pravdepodobne sledovali a uvidia

teda aj ospravedlnenie. Takéto zadosťučinenie teda splní požiadavku primeranosti.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal, aby súd zaviazal odporcu, aby zabezpečil odstránenie diskusie k odkazu
na záznam relácie Paľba zo dňa 23.2.2010 z internetovej stránky www.markiza.sk.. Odporca rade 2/prostredníctvom právneho zástupcu síce v konaní namietal, že každá jednotlivá relácia Paľba bývala
na internetovej stránke odporcu v rade 2/ umiestnená vždy len určitý obmedzený čas, do vyhlásenia
rozsudku však odporca v rade 2/ nepredložil dôkaz o tom, že relácia, resp. diskusia k nej by už boli z

internetovej stránky medzičasom stiahnuté.

V prípade pretrvávajúceho zverejnenia diskusie k relácii na internete teda možno konštatovať, že zásah
do práva navrhovateľa stále trvá a bolo teda na mieste uložiť odporcovi v rade 2/ povinnosť, aby od
tohto zásahu upustil.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal, aby súd zaviazal každého z odporcov na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v sume 50.000,- EUR.

V zmysle § 13 ods. 2 OZ predpokladom vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je,
že morálne zadosťučinenie nie je v danom prípade postačujúce, a že zároveň došlo neoprávneným

zásahom a k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti dotknutej fyzickej osoby v značnej miere.

Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách
osobnosti dotknutej osoby a konkrétnym peňažným vyjadrením náhrady takejto ujmy. Objektívnym
kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy je zistenie, či v konkrétnej situácii,

za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, by vzniknutú nemajetkovú ujmu
vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý, kto by sa nachádzal na mieste
a v postavení dotknutej osoby. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať súd v prvom
rade preukázané, že v danom prípade nastali také okolnosti, že dotknutej osobe nestačí zadosťučinenie
podľa § 13 ods. 1 OZ.

Súd sa stotožňuje so záverom vyplývajúcim z judikatúry Najvyššieho súdu SR, že ak k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z
toho, že mal širokú publicitu. Takýto zásah, spočívajúci v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom
súdu nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 45/2000).

Aj podľa názoru súdu difamujúcimi vyjadreniami odporcu v rade 1/ a redaktorov odporcu v rade 2/, ktoré
odzneli v reportáži odvysielanej odporcom v rade 2/ s dosahom na celé územie Slovenskej republiky,
pričom odporca v rade 2/ je najsledovanejším audiovizuálny médiom, došlo k takému zásahu, že bola

v značnej miere znížená dôstojnosť resp. vážnosť osoby navrhovateľa a nepostačuje preto primerané
zadosťučinenie len podľa § 13 ods. 1 OZ.

Súd mal teda za preukázané, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľovi je
dôvodné, musel sa však zaoberať výškou tejto náhrady, ktorá by bola vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu primeraná. Ustanovenie § 13 ods. 3 OZ uvádza ako určujúce kritéria pre určenie výšky náhrady
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Závažnosť vzniknutej ujmy musí preukázať osoba, ktorá sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha.
Navrhovateľ uviedol, že v dôsledku odvysielanej reportáže mu vznikla ujma predovšetkým v rodine, kde

bola psychická situácia veľmi zlá, a že musel dokonca vyhľadať lekárske ošetrenie. Ujma mu tiež mala
vzniknúť v priateľských vzťahoch. Uviedol, že niektoré jeho priateľstvá utrpeli, iné sa ani neobnovili.
Súd konštatuje, že navrhovateľ nepredložil súdu doklad vydaný lekárom svedčiaci o jeho zdravotných
problémoch zapríčinených odvysielanou reportážou. Nebolo preukázané ani narušenie jeho vzťahov
v rodine. Navrhovateľom navrhnutí svedkovia opísali najmä to, ako v dôsledku reportáže poklesli

zisky spoločností, v ktorých je navrhovateľ spoločníkom a všetci zároveň potvrdili, že ich kladný, príp.
priateľský vzťah k navrhovateľovi sa ani odvysielaním reportáže nezmenil.

Vrámcidokazovaniaboliprehratéajdvazvukovoobrazovézáznamyzverenýchvystúpenínavrhovateľa,
ktoré sa uskutočnili až po odvysielaní predmetnej reportáže. Išlo o vystúpenie na zasadnutí Mestského

zastupiteľstva Mesta Nováky dňa 25.1.2011 a vystúpenie na stretnutí občanov dňa 22.6.2012 v kine
Nováky. Na uvedených záznamoch je vidieť, že navrhovateľ reční a ostatní spoluobčania ho pozorne so
záujmompočúvajú.Topodľasúdunesvedčíotom,žebysaľudiazjehookoliapoodvysielanípredmetnej
reportáže od neho úplne odvrátili a opovrhovali ním.V konaní boli okrem výpovedí svedkov predkladané aj iné dôkazy, ktoré mali preukázať škodu, konkrétne
najmäušlýziskobchodnýchspoločností,vktorýchmáúčasťnavrhovateľ.Súdnepopiera,žeodvysielaná

reportáž mohla mať negatívny dopad aj na obchodné spoločnosti navrhovateľa. Navrhovateľ sa však
domáhal zaplatenia 2 x po 50.000,- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd preto
neskúmal skutočnú výšku škody, ktorú navrhovateľove spoločnosti utrpeli, keďže takúto škodu nemožno
stotožňovať s nemajetkovou ujmou, ktorá vznikla navrhovateľovi ako fyzickej osobe. Možnosť domáhať
sa náhrady škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti upravuje

ustanovenie § 16 OZ a navrhovateľ sa takejto škody v konaní ani nedomáhal. Nemajetková ujma je
osobným nárokom konkrétnej fyzickej osoby a jej náhrada nemá nahrádzať určitý majetkový úbytok či
stratu, ale má za úlohu peňažne vyjadriť približnú ujmu, ktorá dotknutej osobe vznikla na nemateriálnych
hodnotách jej osobnosti.

Súd sa zaoberal aj ďalším kritériom, a to okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva navrhovateľa došlo.

Uvedené okolnosti už boli podrobnejšie rozoberané vyššie. Súd len zdôrazňuje, že k zásahu do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľa došlo nepravdivými skutkovými tvrdeniami, resp. nepodloženými
hodnotiacim úsudkami odvysielanými v reportáži v najsledovanejšej televízii, ktorá má celoštátne
pokrytie.Bolotovdobe,keďdeklarovanátémareportážebolaobzvlášťcitliváarezonovalavspoločnosti.

Náhrada nemajetkovej ujmy ako forma primeraného zadosťučinenia má nielen satisfakčnú, ale aj
sankčnú (preventívnu) funkciu. Medzi týmito funkciami existuje vzťah komplementarity. Výška priznanej
náhrady má teda na narušiteľa pôsobiť preventívne, aby sa v budúcnosti obdobným neoprávneným
zásahom vyhol. Na druhej strane, výška náhrady nemá byť exemplárnou civilnou sankciou, t.j. faktickým
bezdôvodným obohatením osoby dotknutej neoprávneným zásahom. Výška náhrady nesmie byť ani

príliš nízka, aby u pôvodcu zásahu nevznikol dojem, že také zásahy sa mu môžu v budúcnosti aj tak
oplatiť.

Podľa názoru súdu je náhrada nemajetkovej ujmy, uplatnená navrhovateľom v konaní neprimeraná a
vyslovene prehnaná. Jej výška (spolu 100.000,-EUR) nielenže nezodpovedá okolnostiam, za ktorých

k zásahu došlo, ale vôbec nezodpovedá ani nemajetkovej ujme, ktorá mala (či mohla) navrhovateľovi
vzniknúť. Bolo preto dôvodné priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výrazne nižších sumách, ako
boli navrhovateľom požadované, a ktoré podľa názoru súdu postačujú na satisfakciu navrhovateľa za
utrpené zásahy.

Súd ďalej prihliadal aj na potrebu sankčného pôsobenia náhrady nemajetkovej ujmy a jej personalizáciu
vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ktorá je pôvodcom neoprávneného zásahu. U odporcov zohľadnil
predovšetkým to, že odporca v rade 1/ je fyzickou osobou a odporca v rade 2/ je vysielateľom s licenciou
pre celoštátne televízne vysielanie a zároveň obchodnou spoločnosťou. Preto bolo dôvodné priznať
navrhovateľovi voči odporcovi v rade 2/ vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy než voči odporcovi v rade 1/.

Priurčenívýškynáhradynemajetkovejujmyzobralsúddoúvahyajvýškyobdobnýchnáhrad,konštantne
priznávanýchúčastníkomvrozhodnutiachEurópskehosúdupreľudsképrávavprípadeporušeniapráva
podľa Článku 8 - Právo na rešpektovanie súkromného (a rodinného) života. Napr.: A. proti SR - 5.000,-
EUR, H. proti SR- 8.000,- EUR, R. proti SR - 3.000,- EUR, O. proti SR - 8.000,- EUR, U. proti SR -

9.000,- EUR.

Súd pri svojich úvahách zohľadnil všetky uvedené relevantné kritéria a dospel k záveru, že primeranou
výškou náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú budú odporcovia povinní nahradiť navrhovateľovi je suma
4.000,-EUR u odporcu v rade 1/ a 10.000 EUR u odporcu v rade 2/. Návrh na náhradu nemajetkovej

ujmy v časti prevyšujúcej tieto sumy preto zamietol.

Podľa § 151 ods.3 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Na základe citovaného ustanovenia, keďže v danej veci ide o vec skutkov zložitú, pričom návrhom bol
v konaní uplatňovaný väčší počet nárokov, ponechal súd rozhodnutie o trovách konania samostatnému
uzneseniu po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.