Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010551
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2118010551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanej Z. G. F., za zločin
krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c/, odsek 4 písm. f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písm. e/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
22.03.2018 sp. zn. 3T/17/2018 na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaná Z. G. F., nar. XX.XX.XXXX v K., U., trvalý
pobyt H., ul. W. X. č. X,
U., štátna občianka Bulharskej
republiky

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 39
odsek 1, odsek 3 písm. e/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú Z. G. F. za vinnú zločin krádeže podľa
§ 212 odsek 2 písm. c/, odsek 4 písm. f/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 24. januára 2018 v čase asi o 09:00 h v F. na A. ulici pred bytovým domom č. X pristúpila zozadu k
G. D., nar. XXXX, a z príručného vozíka, ktorý v tom čase ťahala za sebou, jej odcudzila kabelku čiernej
farby, v ktorej sa nachádzal mobilný telefón zn. NOKIA, ručná baterka, zväzok 6 ks kľúčov a peňaženka

s finančnou hotovosťou 25 Eur a kópiami dokladov na jej meno, a to občiansky preukaz, preukaz ZŤP,
preukaz poistenca VŠZP, čím spôsobila G. D. krádežou škodu vo výške 98 Eur.Za tento zločin uložil obžalovanej podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek
3, § 36 písm. j/, písm. l/ a s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písm. e/ a per analogiam odsek 4 pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) Trestného zákona ukladá trest odňatia slobody

v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku výrok o vine má základ vo vyhlásení obžalovanej
o vine, ktoré súd postupom podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na
podklade výsledkov dokazovania a vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine
obžalovanej, preto rozhodol, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Pri rozhodovaní o treste súd zistil u obžalovanej prevahu poľahčujúcich okolností, keď obžalovanej

priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcu v tom, že viedla pred
spáchaním trestného činu riadne život, ako aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/, spočívajúcu
v tom, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Priťažujúce okolnosti
nezistil u obžalovanej žiadne. Pri jej rozhodovaní o druhu trestu mal okresný súd za to, že vzhľadom
na okolnosti prípadu a pomery obžalovanej je možné postupovať v zmysle § 39 odsek 1, odsek 3

písm. m/, písm. e/ Trestného zákona a podporne aj podľa § 39 odsek 4 Trestného zákona nakoľko u
obžalovanejprevládaloviacpoľahčujúcichokolností,priťažujúcaokolnosťzistenánebola,obžalovanása
priznalakspáchaniuskutkuuvedenéhovobžalobeasvojekonanieajúprimneoľutovala.Doposiaľviedla
usporiadaný život, nebola ani len priestupkovo riešená a to ani v Bulharsku, je matkou 2 detí, pričom je
slobodná. Pri spáchaní skutku sa poškodenej nič nestalo, odcudzená kabelka jej bola ihneď po zadržaní

obžalovanej vrátená pričom jej nevznikla ani žiadna škoda. Obžalovaná po celý čas trestného konania
sa k spáchaniu skutku priznávala, nevytvárala zbytočné prieťahy, ktoré by mohli viesť k predlžovaniu
trestného konania. Na základe týchto zistení okresný súd zákonnú trestnú sadzbu vyhodnotil v súlade
s ustanovením § 39 odsek 1 Trestného zákona za neprimerane prísnu keď bol toho názoru, že trest
odňatia slobody vo výmere 2 rokov je dostačujúce, pričom nepovažoval za spravodlivé a ani z hľadiska

potrestania obžalovanej za účelné túto potrestať nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Výrok o treste tohto rozsudku napadol včas podaným odvolaním okresný prokurátor a domáhal sa jeho
zrušenia postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku s tým, aby krajský súd rozhodol
vo veci sám rozsudkom a uložil obžalovanej nepodmienečný trest v minimálnej výmere 3 rokov. Z

odôvodnenia odvolania namietal, že uložený trest je neprimerane mierny, bol uložený v rozpore so
zásadami pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona a tak ho nepovažuje za zákonný. Úvahy
súdu I. stupňa, ktoré viedli k uloženiu podmienečného trestu, považuje za tendenčné a nesprávne.
Použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona, opierajúce sa o pomery páchateľa, v danom prípade je
prinajmenšom nevhodné. Skutočnosť, že obžalovaná má 2 maloleté deti nebola ničím preverená, jej

správanie a pobyt v rôznych štátoch Európy minimálne v Spolkovej republike Nemecko, čo spomínala
aj vo svojej výpovedi, a na Slovensku nenasvedčuje tomu, že sa o svoje maloleté deti (ak nejaké má)
aj riadne stará. K pobytu na Slovensku uvádzala, že sa mala starať o bábätko, ktorú prácu jej mala
sprostredkovať kamarátka T., pričom nevedela uviesť priezvisko, adresu ani telefónny kontakt na túto
kamarátku, ani žiadny kontakt na osobu, ktorá jej mala poskytnúť prácu. Samotná obžalovaná uviedla,

že v Bulharsku má veľa dlhov. Zo správy Interpolu zo dňa 09.02.2018 vyplýva, že voči obžalovanej
a ďalšej páchateľke je vedené vyšetrovanie pre krádež v Slovinsku. Z vykonanej lustrácie je tiež
zistiteľné, že obžalovaná je trestne stíhaná vyšetrovateľom Odboru kriminálnej polície, Okresného
riaditeľstva PZ Pezinok pod ČVS: ORP - 30/2-VYS-PK-2018 za skutok spáchaný dňa 23.01.2018, to
je deň pred spáchaním žalovaného skutku, kvalifikovaný ako zločin krádež podľa § 212 odsek 2 písm.

c/, odsek 4 písm. f/ Trestného zákona, v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného
zákona. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že obvinená sa pohybuje po rôznych miestach v
Európe a páchaním tohto typu trestnej činnosti si zabezpečuje živobytie, zjavne si vyberá staršie ženy
ako obete svojich činov. K mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 odsek 4 Trestného zákona

nemožno pristupovať automaticky, potom čo obžalovaný vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku, ale
je potrebné, aby k danému vyhláseniu pristúpila aj iná okolnosť odôvodňujúca dobrodenie páchateľovi
a tým zníženie trestnej sadzby. Aj keď obžalovaná od začiatku trestného konania nepopierala odňatie
kabelky poškodenej a to najmä za situácie, keď bola pozorovaná a pri čine pristihnutá, avšak až dovyhlásenia viny na súde popierala skutočnosť, že sa tohto skutku dopustila na osobe vyššieho veku.
Obžalovaná sa dopustila trestného činu na 80-ročnej ťažko chodiacej poškodenej.

Neboli splnené podmienky ani pre postup podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, v zmysle
ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky, ak vzhľadom
na osobu páchateľa najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. K podmienečnému odkladu výkonu trestu

je potrebné uviesť, že obžalovaná nemá v Slovenskej republike domicil, nemá tu žiadnu adresu, kde
by sa mohla zdržiavať. Zjavne po prepustení odíde zo Slovenskej republiky a súd nebude mať žiadnu
možnosť posúdiť a skontrolovať, či v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viedla alebo neviedla
žiadny život. Bulharská republika nepodpísala a ani neratifikovala európsky Dohovor o dohľade nad
podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi podpísaný dňa 30.11.1964 v
Štrasburgu a súd ani neuvažoval o podmienečnom odovzdaní výkonu podmienečného trestu do cudziny.

Uloženie podmienečného trestu má preto len formalistický charakter.

Obžalovaná odvolanie nepodala.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na odvolacích
dôvodoch okresného prokurátora a navrhla mu v celom rozsahu vyhovieť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí opätovne deklarovala ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou,
za ktorú sa ospravedlnila a prejavila zámer dať v budúcnosti poškodenej 100 Eur ako ospravedlnenie.
Nemá v úmysle ďalej páchať trestnú činnosť. Doterajšia väzba bola pre ňu veľmi ťažká, uvedomila si
svoju chybu. Zároveň však potvrdila, že jej bolo vznesené obvinenie v inej trestnej veci, doposiaľ však

kontaktovaná nebola.

Obhajkyňa obžalovanej navrhla odvolanie okresného prokurátora zamietnuť s tým, že rozsudok súdu
I. stupňa považuje v napadnutej časti za správny a zákonný.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania, podľa § 317 odsek l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné :

Výrok o vine obžalovanej, ktorý nebol (ani nemohol byť napadnutý odvolaním) bol ustálený na základe

vyhlásenia obžalovanej o jej vine na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2018, ktoré bolo súdom prijaté
podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, po zachovaní postupu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 257
odsek 4 Trestného poriadku s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie
skutku sa nevykoná.

Súd I. stupňa vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, keď postupom podľa § 269 Trestného
poriadku prečítal odpis z registra trestov obžalovanej, a výsledky lustrácie STA a lustrácie registra
priestupkov, ku ktorým dôkazom obžalovaná pripomienky nemala.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil u

obžalovanej dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaná viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona), ako aj v tom, že sa priznala k spáchaniu
žalovaného zločinu a tento úprimne oľutovala (§ 36 písm. l/ Trestného zákona). Ani krajský súd nezistil
u obžalovanej žiadnu priťažujúcu okolnosť, a existenciu takejto priťažujúcej okolnosti nenamietal ani
okresný prokurátor v dôvodoch odvolania. Pri prevahe poľahčujúcich okolností následne súd I. stupňa

správne ukladal obžalovanej trest postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona.

Úplné zistenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj hodnotenie stupňa a ich intenzity
vo vzťahu k ostatným okolnostiam, ktoré sa týkajú činu a osoby páchateľa a súhrnne tvoria stupeň
nebezpečnosti činu pre spoločnosť je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmery trestu.

Krajský súd mal za to, že aplikácia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona pri mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody bola dôvodná vzhľadom na okolnosti prípadu, zistené poľahčujúce okolnosti,
postoj obžalovanej k prejednávanej trestnej činnosti a v neposlednom rade aj s poukazom na to, žebola bezprostredne po čine zadržaná a poškodenej nevznikla žiadna škoda. Z tohto hľadiska nie je
zanedbateľná ani skutočnosť, že obžalovaná sa dostala na území Slovenskej republiky do rozporu so
zákonom prvý raz. Za takejto situácie považoval aj krajský súd trest odňatia slobody v rámci základnej

zákonnej trestnej sadzby, ktorá podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, ktorá predstavuje rozpätie 3 až
10 rokov za neprimerane prísny. Preto považoval za dôvodné znížiť trestnú sadzbu postupom podľa §
39 odsek 1 Trestného zákona.

Úvahy súdu I. stupňa vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona vzhľadom na

pomery obžalovanej nepovažoval krajský súd za správne a zákonné. Nebol produkovaný žiadny dôkaz
na to, že obžalovaná je skutočne matkou maloletých detí, tak ako to namietal aj okresný prokurátor
v dôvodoch odvolania. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná sa pohybuje po
rôznych štátoch Európy, na územie Slovenskej republiky mala podľa vlastného vyjadrenia vycestovať,
aby sa zamestnala, ktoré skutočnosti spochybňujú obžalovanou tvrdenú starostlivosť o maloleté deti.

Napriek tomu, že krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy mimoriadne
zníženie trestu v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona, zistil, že súd I. stupňa pochybil najmä pri
rozhodovaní druhu trestu. Uložený podmienečný trest odporuje predovšetkým ustanoveniu § 34 odsek
1 Trestného zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Účelom trestu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zabezpečenie jednak individuálnej
prevencie ako aj generálnej prevencie. Uložený podmienečný trest tento účel trestu nezohľadňoval.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že obžalovaná, ako cudzia štátna občianka, sa na
území Slovenskej republiky, teda cudzieho štátu, dopustila žalovanej trestnej činnosti a základe správy
Interpolu je dôvodné predpokladať, že takúto trestnú činnosť pácha na území viacerých štátov, pričom
nie je zanedbateľná ani tá skutočnosť, že je všeobecne známe, že na území Slovenskej republiky
sa v poslednom čase rozmohla trestná činnosť cudzích štátnych príslušníkov spočívajúca v okrádaní

občanov. Rovnako nie je zanedbateľné ani to, že v súčasnej dobe sa preukázateľne proti obžalovanej
vedie iné trestné stíhanie pre obdobnú trestnú činnosť.

Za takejto situácie dospel krajský súd k záveru, že účel trestu v prejednávanej veci možno naplniť len
uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý uložil obžalovanej postupom podľa § 39 odsek

1 Trestného poriadku z dôvodov vyššie uvedených, keď mal za to, že okolnosti prípadu takýto postup
umožňujú a tiež za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody v rámci v zákonnej trestnej sadzby by
bol v danom prípade neprimerane prísny.

Na základe vyššie uvedených úvah krajský súd zrušil výrok o treste postupom podľa § 321 odsek 1

písm. e/ Trestného poriadku, pretože uložený trest považoval za neprimeraný a sám rozhodol vo veci
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná bola zaradená na výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia z dôvodu, že doposiaľ nebola vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.