Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/269/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205478
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816205478.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: V., zastúpená: AK-KRUPA s.r.o., so sídlom Hurbanova
1, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 5.712,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Rožňava z 13. decembra 2016, č. k. 9C/140/2016-91

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej
100 % trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu
nepriznal.

2. Len proti výroku o trovách konania podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu všetkých

trov konania pred súdom prvej inštancie.

3. Zamietavý výrok napadnutého rozsudku odvolaním nebol napadnutý; v tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 C.s.p., a preto v nej nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie o trovách konania s použitím ust. § 255 ods. 1
C.s.p. výlučným procesným úspechom žalovanej, s ktorým toto zákonné ustanovenie spája vznik nároku
na plnú náhradu trov konania, zároveň však tiež poukazom na to, že žalovaná si nárok na náhradu trov
konania neuplatnila.

5. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila s dôvodom, na podklade ktorého jej súd prvej inštancie i napriek

výlučnému procesnému úspechu nepriznal nárok na náhradu trov konania a namietala, že spočíva na
nesprávnom skutkovom východisku, že si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a spočíva tiež na
nesprávnomprávnomposúdeníotázkyvôbecpotrebnostiuplatnenianárokunanáhradutrovkonaniapre
jeho priznanie súdom. V rovine skutkovej žalovaná upriamila pozornosť na to, že nárok na náhradu trov
konania si výslovne uplatnila v odpore proti platobnému rozkazu. Čo do spôsobu právneho posúdenia
veci žalovaná argumentovala, že pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je jeho uplatnenie

v konaní vôbec potrebné. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na závery NS SR,
formulované v jeho rozhodnutí sp. zn. 1Cz35/1979, v zmysle ktorých ak sa účastník nezriekne nárokuna náhradu trov konania, súd je povinný o trovách rozhodovať i keď nárok na ich náhradu nie je výslovne
uplatnený. Žalovaná týmito výhradami k skutkovému základu, a tiež k spôsobu právneho posúdenia
skutočností, majúcich význam pre rozhodnutie o trovách konania, uplatnila odvolacie dôvody podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovanej ako podané

včas (§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

8. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách
konaniasúdomprvejinštanciezhľadiskaspôsobuprávnehoposúdeniaotázkyne/potrebnostiuplatnenia
nárokunanáhradutrovkonaniastranouprejehopriznaniesúdom.Vovšeobecnostiprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo
skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym
právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii
práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu
normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval

správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový
stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a
povinnostiach strán.

9. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o trovách konania vyšiel z úvahy, že bez uplatnenia nároku

na náhradu trov konania ho strane nemožno priznať. Túto svoju úvahu súd prvej inštancie bližšie
nerozviedol, predovšetkým však nevysvetlil v akej právnej norme má tento jeho názor oporu.

10. Pokiaľ by súd prvej inštancie venoval otázke právneho posúdenia veci náležitú pozornosť,
nevyhnutne by musel dospieť k záveru o potrebe aplikovať na rozhodnutie o nároku o trovách konania

tiež ust. § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Interpretácioutohtozákonnéhoustanoveniabypotom
vyvodil, že právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si
ho neuplatnila (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 960).

11. Ani táto, žalovanou dôvodne vytknutá nesprávnosť pri právnom posudzovaní nároku na náhradu trov
konania, v konečnom dôsledku nemusela viesť k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách konania, pokiaľ
by bol súd prvej inštancie dôsledný pri zisťovaní, či si žalovaná v konaní nárok na náhradu trov konania
skutočne uplatnila. Z obsahu spisu totiž podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, a i v tom treba dať

odvolateľke za pravdu, že žalobkyňa vo svojom odpore proti platobnému rozkazu navrhla, aby jej súd
priznal nárok na náhradu trov konania a teda sa priznania nároku na náhradu trov konania výslovne
dovolala.

12. Podľa ust. § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Vo všeobecnosti úspech v konaní podľa citovaného zákonného ustanovenia je treba chápať v
závislostiodvýsledkusúdnehosporu.Užalobcuideoplnýúspechvovecivtedy,aksavýrokmeritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Plný úspech
na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Nie je povinnosťou

všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvod zamietnutia žaloby
vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bol účastník konania neúspešný, resp.
v akom rozsahu bol neúspešný (por. uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 599/2014 z 30. septembra 2014).Povinnosť priznať náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnej sporovej strane
platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257 C.s.p.

14. Citované zákonné ustanovenie a všetky doposiaľ prezentované úvahy podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť priznania nároku na plnú náhradu trov
konania žalovanej, keďže tá bola v konaní celkom procesne úspešná a žalobca netvrdil a ani odvolací
súd nezistil zo súdneho spisu skutočnosť, odôvodňujúcu pri rozhodnutí o trovách konania s použitím
ust. § 257 C.s.p. odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania.

15. Nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia spočívala vo svojej podstate na právnej vade a odvolací súd mal pre rozhodnutie dostatočný
skutkový podklad, pristúpil v súlade s ust. § 388 C.s.p. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

16. V odvolacom konaní procesne plne úspešnej žalovanej zároveň odvolací súd s použitím ust. § 255
ods. 1 C.s.p. priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.