Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Cb/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316218953.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v právnej veci žalobcu: V. G.

G..M..B.., G. G. I. XX, H., V. XX XXX XXX, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48,
P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: W. H., T.. XX.X.XXXX, H. Š. XXX, o zaplatenie 1.196,65
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
od 17.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (obchodná spoločnosť X. Q. R., Z..G..) sa na základe skutočností uvedených v
žalobe zo dňa 14.10.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.196,65 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že so žalovaným ako fyzickou osobou podnikateľom uzavreli dňa 6.4.2013 zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej zmluvy poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1.871,40 eur, ktorú sa

žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach (60) po 32,09 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto listom zo dňa 30.10.2013 vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný z poskytnutej pôžičky neuhradil
žalobcovi žiadnu sumu a jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.1956,65 eur.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o poskytnutí najľahšej
pôžičky zo dňa 6.4.2013, všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa 30.10.2013

a prehľad splátok a úhrad.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.

5. Uznesením č. k. 30Cb/54/2016-47 zo dňa 23.5.2018 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, vstúpil žalobca.

6. Súd v súlade s ust. § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti,
ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov.7. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že zmluva o pôžičke zo dňa 6.4.2013
je formulárová, ktorý formulár označený ako "žiadosť Klienta o poskytnutie spotrebiteľského úveru -

návrh na uzatvorenie zmluvy) v bode I. obsahuje osobné údaje žalovaného (meno, priezvisko, rodné
číslo, číslo OP, dosiahnuté vzdelanie) a v bode II. údaje žalovaného o zamestnaní a finančnej situácii.
Na základe tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.000,- eur, ktorú sa žalovaný
zaviazal splácať v mesačných splátkach (600) po 31,19 eur (resp. 32,09 eur s poistením). Z textu zmluvy
vyplýva RPMN 32%, ročná úroková sadzba 32%, priemerná hodnota RPMN 47,29%, celkové náklady

spotrebiteľa 871,40 eur a termín konečnej splatnosti 4/2018. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný z
dlžnej sumy pôžičky neuhradil žiadnu sumu. Keďže porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne
a včas, listom zo dňa 30.10.2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo (1.941,45 eur) v lehote 3 dní od doručenia oznámenia. Listom zo dňa
23.1.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávka voči nemu zo zmluvy č.
XXXXXXX zo dňa 6.4.2013 vo výške 1.370,95 eur s príslušenstvom bola ku dňu 18.1.2017 postúpená

na žalobcu.

8. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

9. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

11.Podľaust.§9ods.1ZoSÚzmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) a k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákonapovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

17. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

18.Podľaust.§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným
je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola
medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu
na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže
jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako
veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky (§ 2 písm. b) ZoSÚ). Právny predchodca

žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ v
spoj. s § 52 ods. 2 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa,
pretožepriuzatváranízmluvyopôžičkenekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebopodnikateľskej
činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva vzhľadom na bod I. zmluvy, a žalobca opak
tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, pričom i samotný formulár zmluvy je

označený ako žiadosť klienta o poskytnutie spotrebiteľského úveru). Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane
spotrebiteľa).

20. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský
úver 1.000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. V spore bolo preukázané
poskytnutie úveru v sume 1.000,- eur a zaplatenie sumy 0,- eur zo strany žalovaného, pričom v zmluve
absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

21. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v

pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník
musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto
právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského

úveru.

22. Zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa právneho predchodcu žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho
ustanovenia zmluvy, príp. všeobecných obchodných podmienok, nevyplýva, že adresa právneho

predchodcu žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Nikde v
zmluve nie je ani uvedené aká časť splátky tvorí úhradu na istinu a aká na úroky, príp. poplatky. Zneniu
ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej
ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku
splátkyúrokovaprípadnevýškusplátkyinýchpoplatkov.Zmyslomtejtoprávnejúpravyje,abyspotrebiteľ

pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá
na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou
vlastne spotrebiteľ plní, čo opätovne musí do zmluvného textu zakotviť veriteľ, v danom prípade žalobca,
ktorý zmluvu o spotrebiteľskom úvere pripravoval. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnúnáležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2
písm. k)) a s jej neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
(11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ), tak je zrejmé, že táto náležitosť musela byť jasným, určitým a zrozumiteľným

spôsobom uvedená v takejto zmluve a nemohla byť nahradená ani odkazmi na všeobecné obchodné
či iné podmienky.

23. Vzhľadom na to, že úver, ktorého zostatok je predmetom konania, je bezúročný a bez poplatkov
pre chýbajúce (resp. nesprávne uvedené) náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami ZoSÚ,

žalobcovi vzniklo právo na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru (1.000
eur) neuhradil žiadnu sumu. Súd preto vyhovel žalobe v časti zaplatenia sumy, ktorú žalovaný skutočne
vyčerpal a nevrátil (1.000,- eur) a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu uplynutím lehoty 3 dní od doručenia

výzvykokamžitejúhrade,t.j.dňa17.11.2013,apretomážalobcanároknazaplatenieúrokuzomeškania
vo výške o päť percentuálnych bodov viac (nakoľko zmluvný vzťah vznikol 6.4.2013) ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu (k uvedenému dňu bola 0,25%). Žalobca tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného

dlhu. V prevyšujúcej časti požadovaného príslušenstva súd žalobu zamietol.

25. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, na ktorý žalobca v
obdobných veciach poukazuje, tento nie je možné aplikovať na daný prípad z nasledovných dôvodov:
Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade

skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň
účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda
eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné
znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem.

26. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký, nikdy nie je oprávnený
poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C 42/15
poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak, výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy.

27. Súdny dvor EÚ v rozsudku C 42/15 rozhodol, že Smernica členenie splátok nepožaduje. Požiadavka
Zákona je však od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad
rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a

splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, je
zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto
terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov".

28. Existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie

zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny,
splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. Z dôvodov rozsudku Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 11Co/270/2016 zo dňa 13.9.2016)
vyplýva o i. aj to, že pokiaľ aj je nesúlad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č.
2008/48/ES, smernica upravuje minimum ochrany spotrebiteľa, ktoré je povinný členský štát zabezpečiť.

Nič však nebráni členskému štátu zabezpečiť spotrebiteľovi vyšší štandard ochrany pred neprijateľnými
podmienkami. Vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že
výklad Zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky
úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu Zákona. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so
Smernicou, by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o

výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

29.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1
C.s.p., t. j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.196,65 eur
s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 1.000,- eur s prísl. a vo zvyšnej časti bol neúspešný.
Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 83% a hrubý úspech

žalovaného v rozsahu 17% (100% - 83%), a tým daný čistý úspech žalobcu v rozsahu 66%. O výške trov
konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky) bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.