Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/429/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314222490
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1314222490.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého: A. K., R.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - J. X., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Na W. XX, D., T. Č.O. C. Š. X, D. a otec - K. K.T.,
R.. XX.XX.XXXX, T. D. Na W. XX, D., T. Č. D. XXX, K. N. D., zastúpený S.. N. C., AK I. I. C. X/A, D., o
návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého A. K., R.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. K., R.. XX.XX.XXXX sumou 200 EUR mesačne,
počnúc dňom 01.10.2014 do 31.08.2016 a vo výške 250 EUR mesačne, počnúc dňom 01.09.2016, ktorú
sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.10.2014 do 05.09.2017 vo výške 5 700 EUR sa otcovi povoľuje splácať

v 150 EUR mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Do zaplateného výživného súd otcovi započítava čiastku 2 150 EUR.

Otec má právo stretávať sa s maloletým A. K., R.. XX.XX.XXXX:

- každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod. s výnimkou
sviatkov a školských prázdnin s tým, že otec si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme

v školskom alebo inom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a odovzdá ho v mieste bydliska matky
maloletého,
- každý nepárny kalendárny týždeň v roku vo štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod. s výnimkou
sviatkov a školských prázdnin s tým, že otec si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme
v školskom alebo inom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a odovzdá ho v mieste bydliska matky
maloletého,
- každoročne počas letných prázdnin v čase od 01.07. od 09,00 hod do 15.07. do 20,00 hod. s tým, že

otec si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku v
čase od 26.12. od 09,00 hod. do 30.12. do 20,00 hod., a v každom párnom kalendárnom roku v čase od
03.01. od 09,00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 20.00 hod., s tým, že otec si
maloletého v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletého,
- počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od prvého dňa prázdnin
vyhlásených MŠ SR od 09,00 hod. do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 20,00 hod. s

tým, že otec si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky
maloletého,- počas veľkonočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od prvého dňa prázdnin
vyhlásených MŠ SR od 09,00 hod do posledného dňa prázdnin vyhlásených MŠ SR do 20,00 hod. s
tým, že otec si maloletého v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky

maloletého

Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 09.10.2014, doplneného podaním doručeným súdu dňa
07.11.2016 sa otec maloletého A. domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
tak, že tento bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle jeho návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletého neboli manželmi, z ich vzťahu sa narodil maloletý
A., ktorého spoločne vychovávali až do ukončenia ich spolužitia v roku 2008, kedy bol otec vzatý
do väzby. Z tejto bol prepustený v roku 2009 a rodičia maloletého sa dohodli na starostlivosti o
maloletého v rozsahu zodpovedajúcom v zásade striedavej osobnej starostlivosti v 2- týždňových

intervaloch. Tento model fungoval do septembra 2014, od ktorého obdobia matka z nevysvetliteľných
dôvodov odmieta odovzdávať maloletého otcovi v rámci striedavej osobnej starostlivosti, nekomunikuje
s ním a účelovo bráni jeho styku s maloletým. Vzhľadom k tomu, že maloletý už navštevoval
základnú školskú dochádzku, bolo potrebné mu venovať viac času, o čo mal otec záujem, konanie
matky mu to však znemožňovalo. Absencia akejkoľvek úpravy výkonu rodičovských práv a povinností

vytvára medzi rodičmi problémy a je spojená s konfliktami a množstvom nezhôd medzi rodičmi
maloletého. Stanovenie jednoznačného a pravidelného systému bude zábezpekou pre skvalitnenie
života maloletého a zefektívnenie komunikácie medzi rodičmi. Otec vyjadril presvedčenie, že konanie
matky, ktorá bráni otcovi v kontakte s maloletým, môže do budúca negatívne zasiahnuť do rodinných
pomerov a záporne vplývať na ďalší rozvoj osobnosti maloletého. Vo svojom odvolaní voči uzneseniu

zo dňa 14.11.2014, č. k. 38P/429/2014 - 17 podrobnejšie popísal konanie matky smerom k výkonu jeho
rodičovských práv a uviedol konkrétne situácie, z ktorých je zrejmé, že matka vedome izoluje maloletého
od otca. Medzi otcom a maloletým bol pritom vždy dobrý vzťah, maloletý sa k nemu pýtal, otec vedel
maloletú vyplniť čas a podporoval ho aj v športovej činnosti. Mal za to, že maloletý potrebuje aj podporu
otca a jeho pomoc.

3. Matka maloletého navrhla, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, otcovi bolo určené
prispievať na jeho výživu vo výške 400 € mesačne tri roky spätne a zároveň navrhla, aby bol upravený
styk otca s maloletým v rozsahu: každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 09,00 hod. do
17,00 hod., resp. od soboty od 11,00 hod. do nedele do 18,00 hod. Vyjadrila sa k spolužitiu s otcom

maloletého a k ukončeniu ich vzťahu, ktoré nastalo v zásade na základe písomnej požiadavky otca
maloletého, aby sa matka spolu s maloletým odsťahovali z jeho bytu v D.. Od roku 2009 do roku 2014
prispieval otec na výživu maloletého nepravidelne a v nedostatočnej výške, pričom si svoju vyživovaciu
povinnosť len čiastočne plnil úhradou niektorých výdavkov maloletého tak, ako to popísala vo svojom
vyjadrení zo dňa 08.12.2014. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým, tento prebiehal v rozsahu každý druhý

týždeň od štvrtka do stredy nasledujúceho týždňa, a to až do incidentu, ktorý sa odohral v septembri
2014, ktorý podrobne popísala vo svojom vyjadrení a kedy otec nechal maloletého samotného v byte
bez dozoru, pričom si so sebou nevzal ani mobil, takže ak by sa niečo stalo, maloletý mu nemohol
ani zavolať. Otec reagoval na túto situáciu agresívne a zaútočil na matku v tom zmysle, aby už nikdy
nevstupovala do jeho bytu a obdobným spôsobom vystupoval aj voči maloletému. Uvedená situácia

mala za následok, že sa už maloletý nestretával s otcom v takom rozsahu, ako tomu bolo predtým.
Matka však otcovi v kontakte nebránila, avšak po každom stretnutí spozorovala u maloletého nervozitu
a neistotu. Následne poukázala na to, že maloletý sa veľmi intenzívne venuje športovej činnosti - hrá
hokej, pričom trénuje dvojfázovo, pravidelne sa zúčastňuje zápasov, kempov, sústredení a pod., táto
činnosť zaberá maloletému takmer všetok čas a je tiež finančne veľmi nákladná. Vo svojom podaní

matka vyčíslila priemerné mesačné náklady spojené so starostlivosťou o maloletého na sumu cca 790 €mesačne vrátane nákladov na športovú činnosť spriemerovanú na kalendárny mesiac s tým, že pripojila
podrobný rozpis nákladov. Podľa vyjadrení matky sa otec na týchto nákladoch podieľal len čiastočne a
len spočiatku, v súčasnosti už na tieto náklady u maloletého neprispieva žiadnym spôsobom a neplní si

svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému ani vecnými plneniami. Pokiaľ ide o dôvody hodné
osobitnéhozreteľaprepriznaniespätnéhovýživného,tietovidelavovysokýchnákladochnastarostlivosť
o maloletého aj z dôvodu športovej činnosti, pričom tieto náklady hradila vo väčšom rozsahu ona, resp.
na týchto sa v značnom rozsahu podieľa jej priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Styk otca s
maloletým navrhovala v rozsahu, v akom sa ešte v roku 2015 styk otca s maloletým realizoval a ktorý

maloletému vyhovoval, keďže k otcovi už nemal záujem chodiť v takom rozsahu, ako tomu bolo predtým.

4. Uznesením zo dňa 27.03.2015, č. k. 38P/429/2014 - 75 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru psychológia - odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a vypracovaním
znaleckého posudku poveril súdneho znalca K.. K. D.. Súdny znalec vypracoval posudok ku dňu
25.02.2016 a súdu ho doručil dňa 26.02.2016.

5. V záveroch súdnoznaleckého posudku sa, okrem iného, uvádza, že maloletý preferuje vo vzťahu k
rodičom starostlivosť matky v porovnaní s otcom, čo do určitej miery zvýrazňuje aj pozitívnejší vzťah
maloletého k partnerovi matky v porovnaní s jeho vzťahom k partnerke otca. Opakovane zdôrazňoval,
že chce byť v starostlivosti matky, v domácnosti ktorej sa cíti spokojnejšie a bezpečnejšie a zároveň,

že chce byť v pravidelnom kontakte s otcom prostredníctvom stretávania počas víkendov. Vzťah
maloletého k otcovi bol v tom čase rozporuplný, prežíval intenzívne narušenú komunikáciu medzi
rodičmi a ich konfliktné vzťahy predstavovali pre neho záťažový moment. Súdny znalec sa podrobne
venoval vtedajšiemu psychickému prežívaniu oboch rodičov, ktoré bolo do značnej miery postihnuté
pretrvávajúcim konfliktom medzi nimi, čo popísal v záveroch svojho posudku. Rovnako podrobne

súdny znalec popísal priebeh interakcie maloletého s každým z rodičov a závery z toho plynúce.
Maloletý má jednoznačne intenzívnejšiu a stabilnejšiu citovú väzbu k matke, než k otcovi, ku ktorému
prejavuje protichodné postoje a v jeho prežívaní v prítomnosti otca prevažujú negatívne momenty,
ktoré sú prítomné najmä v kontexte rozdielnych predstáv rodičov, ale aj otca a maloletého o optimálnej
forme rodičovskej starostlivosti. Podľa výsledkov vyšetrenia majú obaja rodičia dostatočné osobnostné

predpoklady pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého, matka má z psychologického hľadiska lepšie
osobnostné predpoklady k výchove maloletého v porovnaní s otcom, s čím aj korešponduje kvalita
vzájomných citových väzieb medzi maloletým a matkou. Súdny znalec preto považoval výchovné
prostredie matky za vhodnejšie k výchove maloletého, keďže z psychologického hľadiska by nebolo
vhodné nútiť maloletého k realizácii striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko maloletý preferuje osobnú

starostlivosť matky v spojení so stretávaním sa s otcom. Okrem iného súdny znalec konštatoval, že otec
by nemal obviňovať a ponižovať maloletého tým, že mu vyčíta, že za neho rozhoduje matka a matka by
mala vnímať potrebu vzťahu maloletého A. s otcom z hľadiska harmonického psychosexuálneho vývinu
dieťaťa. Maloletý A. preferuje osobnú starostlivosť matky spojenú s víkendovým stretávaním sa s otcom.
Záverompoukázalnato,žepokračujúcevyhrocovanierodičovskéhokonfliktuakoajopätovnévytváranie

tlaku na maloletého zo strany otca by mohlo viesť paradoxne k ešte markantnejšiemu narušeniu dôvery
maloletého vo vzťahu k otcovi.

6. Počas konania svoj návrh s ohľadom na vykonané dokazovanie zmenil a navrhol, aby bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky, svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému navrhol upraviť

v sume 70 € mesačne a následne maximálne v sume 130 € mesačne, vzhľadom k ďalšej vyživovacej
povinnosti a problémom v podnikaní a ktorá čiastka zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam.
Zároveň žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletým v zmysle jeho podania, doručeného súdu
dňa 07.11.2016. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.11.2016 poukázal na to, že matka jeho
kontakt s maloletým nepodporuje, opakovane sa stalo, že napriek dohodnutému termínu sa styk otca s

maloletým nerealizoval. Matka nepodporuje ani telefonickú komunikáciu otca s maloletým, hoci sa o ňu
otec snaží. Podľa jeho názoru je možné usudzovať, že matka účelovo obmedzuje dobu styku maloletého
s otcom a cielene tak naštrbuje ich vzájomný vzťah, na čo nemá právo. V priebehu konania sa otcovi
a jeho partnerke narodil syn J. a otec mal záujem na vybudovaní súrodeneckých väzieb medzi deťmi,
k čomu je potrebný pravidelný kontakt, ku ktorému však nedochádza. Poukázal na to, že mal možnosť

stráviť s maloletým čas počas 4 dní v mesiaci júl 2016, pričom maloletý bol šťastný a spokojný a snažil
sa vytvoriť si vzťah aj s maloletým J..7. Matka maloletého sa pridržiavala svojho návrhu s tým, že styk otca s maloletým navrhla upraviť v
rozsahu každý druhý víkend od piatku do nedele, počas týždňa navrhla styk neupravovať, súhlasila s
úpravou styku počas prázdnin. Uviedla, že synovi v kontakte s otcom nebráni, syn môže ísť k otcovi

kedykoľvek, ak o to prejaví záujem. Rovnako spolu môžu komunikovať aj telefonicky. Nesúhlasila so
stykom počas týždňa z dôvodu tréningov a návštevy školy. Uviedla, že otec nemá o syna skutočný
záujem a samotný maloletý uvádza, že nechce byť u otca dlhšiu dobu. Navrhla, aby súd vykonal s
maloletým pohovor.

8. Kolízny opatrovník informoval súd o vykonanom šetrení na strane oboch rodičov, ako aj o vykonanom
pohovore s maloletým, ktorý sa realizoval dňa 02.11.2017, o čom bol súd podrobne informovaný na
pojednávaní, konanom vo veci dňa 08.11.2016. Z tohto dôvodu kolízny opatrovník ani nedoporučoval
vykonanie pohovoru s maloletým na súde, keďže samotný maloletý je veľmi zaneprázdnený a vyjadril
vôľu, aby bol súd čo najskôr ukončený, keďže o prebiehajúcom konaní vie a nechce sa do toho pliesť.
Vyjadroval sa aj k svojmu vzťahu s otcom.

9. Dňa 30.01.2017 bol súdu matkou maloletého doručený list, ktorý písal maloletý A. a bol adresovaný
zákonnej sudkyni (č. l. 189).

10. Súd na základe vyššie uvedených skutočností pristúpil k pohovoru s maloletým, ktorý sa uskutočnil

dňa 03.05.2017 za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletý bol oboznámený s postupom ohľadom
pohovoru, na základe čoho vyjadril nesúhlas s tým, aby bol pohovor zvukovo zaznamenaný, z ktorého
dôvodu bol z výsluchu robený úradný záznam. Vyjadril, že sa s otcom nechce stretávať z dôvodu, že sa
u neho necíti dobre. Mal pocit, že sa mu otec po narodení maloletého J. menej venuje. Ak sa stretnú,
otec sa ho stále pýta, prečo k nemu nechce ísť a väčšinou si stretnutie a kontakt s ním natáča, čo je

maloletému nepríjemné. Tiež uviedol, že otec mame nadával, čoho bol i svedkom. Správanie otca vo
vzťahu k nemu označil za zvláštne a vyjadril sa i ku vzťahu s otcovou partnerkou K.. Vyjadroval sa k
svojej športovej činnosti a k návšteve školy, pričom uviedol, že hokej ho veľmi baví a chce sa mu venovať
i naďalej. Spočiatku ho v hokeji podporovali obaja rodičia, ale v súčasnosti už len mamina a jej priateľ
Braňo, ktorého si obľúbil a má s ním dobrý vzťah. Obaja, mamina i D. sa mu venujú. Mal vedomosť o

tom, že hokej je finančne náročný šport a poznal aj výšku konkrétnych nákladov, napr. za sústredenia.
Platí mu to mamina priateľ, babka a tiež jeho krstný. Záverom vyjadril vôľu, aby si rodičia tieto veci riešili
medzi sebou a on do toho nebol vťahovaný. V čase vykonania pohovoru nebol s otcom v kontakte dva
mesiace a podľa vlastných vyjadrení si na neho ani nespomenul. Vyjadril sa tak, že by sa možno s otcom
stretávať mal, ale nechce to a nemá záujem ani budovať si vzťah s bratom J..

11.Oteczotrvávalnasvojichvyjadrenia,súhlasilstým,abybolmaloletýzverenýdoosobnejstarostlivosti
matky s tým, že jeho styk s maloletým bude upravený v zmysle jeho podania, doručeného súdu dňa
07.11.2017. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému navrhol upraviť v sume 70 € mesačne od 10/2014
s tým, že do budúcnosti nevylučoval nejaké zvýšenie. K svojim celkovým osobným a majetkovým

pomerom uviedol, že bol v priebehu konania uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na 50% s tým, že v súčasnosti čaká na výpočet dôchodku. Naďalej prevádzkuje
kaviareň v nemocnici, z ktorej činnosti má svoj jediný príjem a vyriešil si svoju bytovú otázku, a to stavbou
rodinného domu v K. N. D., ktorý je čiastočne prefinancovaný hypotekárnym úverom. S maloletým A.
nebol v kontakte viac ako rok a žiada, aby bol jeho styk s maloletým upravený, pričom bude rešpektovať

jeho športovú činnosť a voziť ho i na tréningy. List, ktorý adresoval maloletý súdu vyhodnotil ako
psychický nátlak na maloletého zo strany matky, nakoľko sú v ňom uvedené veci, ktoré sa nezakladajú
na pravde.

12. Matka maloletého zotrvávala na svojich vyjadreniach, výživné zo strany otca voči maloletému

navrhlaurčiťvsume350€mesačneodpodanianávrhu,t.j.odoktóbra2014avotázkeúpravystykuotca
s maloletým žiadala rešpektovať vyjadrenie maloletého. Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletý postúpil
do vyššie ročníka, športovej činnosti sa venuje ešte intenzívnejšie.

13. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že od podania návrhu sa otec snaží podieľať na

starostlivosti o maloletého, je mu v tom však bránené, matka žiadnym spôsobom nevedie maloletého k
tomu, aby sa styk realizoval a aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu odmieta maloletého na
stretnutie pripraviť. Poukázala na komunikáciu, ktorá prebehla medzi maloletým A. a neterou partnerky
otca. Je zrejmé, že maloletý nemal v minulosti problém stretávať sa s otcom, čo je zrejmé aj zo súdnehospisu. Počas obdobia, kedy bolo otcovi v styku s maloletým bránené vzťahy ochladli, preto je terajší
názor maloletého pochopiteľný. Mala za to, že maloletý je podporovaný v nestretávaní sa s otcom.

14. V čase, kedy bola matka maloletého zastúpená právny zástupcom tento poukázal na tú skutočnosť,
že otec si postavil rodinný dom v K. N. D., pričom si musel zadovážiť aj stavebný pozemok. Napriek
tomu, v akých cenových reláciách sa tieto nehnuteľnosti v danej lokalite pohybujú, otec je zaťažený
úveromvcelkovejvýškelen47000€.Svojpríjemuvádzavčiastkecca650€mesačne,ktoréskutočnosti
nekorešpondujú s výstavbou rodinného domu, v ktorom otec žije. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že

len tržby v prevádzke otca maloletého predstavovali 78 000 €, ktoré pri rozpočítaní na mesiace ani po
zohľadnení nákladov nedávajú čiastku 600 € mesačne ako príjem otca.

15. Kolízny opatrovník rešpektoval závery vykonaného znaleckého dokazovania a zhodne s rodičmi
doporučil súdu zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú
zastupovať a spravovať jeho majetok. Poukázal na to, že náklady spojené so starostlivosťou o

maloletého sú ovplyvnené športovou činnosťou, ktorej sa maloletý venuje, pričom s ňou súhlasili obaja
rodičia. Z uvedeného dôvodu doporučil súdu určiť výživné zo strany otca voči maloletému v sume
250-300€mesačneodpodanianávrhu,pričomsúdbymalzohľadniťajtúskutočnosť,žeotecboluznaný
za invalidného v rozsahu 50%. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým uviedol, že s maloletým bol v
priebehu konania robený zo strany Úradu pohovor dvakrát, pričom obsah pohovoru zo dňa 09.08.2017

zodpovedá tomu, ktorý demonštroval na súde. Bol toho názoru, že styk otca s maloletým by mal byť
upravený súdnym rozhodnutím, rodičia by mali pracovať zo svojimi postojmi. Doporučil, aby súd upravil
styk otca s maloletým pri rešpektovaní jeho športovej činnosti a s poukazom na stanovisko otca, ktorý
je ochotný uvedené na strane maloletého rešpektovať. V tomto smere odkázal na úpravu styku otca s
maloletým tak, ako bola upravená nariadeným neodkladným opatrením a doporučil upraviť styk aj počas

prázdnin a sviatkov.

16. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 09.10.2014, rodným listom maloletého, návrhom zo
dňa 13.11.2014, uznesením zo dňa 14.11.2014, č. k. 38P/429/2014 - 17, vyjadrením matky k návrhu
zo dňa 08.12.2014, úradným záznamom ÚPSVaR BA zo dňa 05.12.2014, uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 04.02.2015, č. k. 11CoP/42/2015 - 59, uznesením zo dňa 27.03.2015,
č. k. 38P/429/2014 - 75, znaleckým posudkom K.. K. D. zo dňa 25.02.2016, vyjadrením otca zo
dňa 07.11.2016, daňovým priznaním D. T., I..W..V.. za rok 2015, rodným listom maloletého J. K.,
potvrdením o športovej činnosti maloletého, potvrdením o príjmoch matky maloletého za rozhodné
obdobie, potvrdením o návšteve školy na strane maloletého, správou ÚPSVaR Bratislava zo dňa

03.11.2016, listom maloletého A., pracovnou zmluvou matky maloletého zo dňa 05.12.2016, rozpisom
priemerných mesačných výdavkov na starostlivosť o maloletého za rozhodné obdobie, potvrdením
o úhrade výživného zo strany otca voči maloletému, úradným záznamom z pohovoru s maloletým
vykonanom dňa 03.05.2017, daňovým priznaním spoločnosti D. T., I..W..V.. za rok 2016, potvrdením
Sociálnej poisťovne zo dňa 30.08.2017 o uznaním invalidným dôchodcom na strane otca maloletého a

podaním matky maloletého zo dňa 19.09.2017. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania
a zistil tento skutkový stav vo veci:

17. Maloletý A. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do konca roku 2008. V školskom roku 2014/2015

navštevoval X. W.R., v školskom roku 2015/2016 X. W., v školskom roku 2016/2017 X. W. a v školskom
roku 2017/2018 X. W. U. na J.Č. B. C. D. - Š. T., intenzívne sa venuje hokeju. Matka uhrádza každoročne
ZRPŠ vo výške 70 € a ostatné povinné poplatky spojené s návštevou školy, zakupuje maloletému
školské potreby, pomôcky a učebnice. Maloletý sa zúčastňuje aktivít poriadaných školou (výlety, výcviky,
exkurzie a pod.) Matka zakupuje maloletému veci na ošatenie a obuv, hradí mu mobilný telefón a všetky

veci dennej spotreby. Náklady spojené s hokejovou činnosťou predstavujú predovšetkým: poplatok za
sezónu september - apríl 500 €, výstroj hokejového brankára cca 500 € ročne, korčule cca 160 € ročne,
náklady spojené s brúsením korčulí cca 48 € sezónne, náklady na štartovné cca 100 € ročne, náklady
spojené s turnajmi a zápasmi (cestovné, ubytovanie) cca 600 € ročne, náklady na kempy. Zdravotný
stav maloletého je dobrý.

18. Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého A. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. V čase
podania návrhu bola zamestnaná v R. I.. K. C. D. ako masérka na 50 %pracovný úväzok a jej príjem
predstavoval čiastku cca 290 € netto. Od 12/2016 je zamestnaná u K.. K. N. - O. O. O.X. N. s príjmom cca620 €, poberá rodinné prídavky na maloletého, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým a svojim partnerom
býva v rodinnom dome C. Š. X, D., ktorý je v osobnom vlastníctve partnera matky.

19. Otec maloletého je slobodný, okrem maloletého A. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému
J. K., R.. XX.XX.XXXX, s ktorého matkou žije v spoločnej domácnosti. Je jediným spoločníkom a a
konateľom spoločnosti D. T., I..W..V.. s predmetom činnosti gastronómia s tým, že prevádzkuje kaviareň
v areáli W. R. C. D., z ktorej činnosti má, podľa vlastných tvrdení, príjme cca 650 € mesačne, iné príjmy
nemá. V auguste 2017 bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti pracovať na 50 %, pričom v

súčasnosti čaká na výmer dôchodku. Podstúpil opakované operácie horných končatín. Jeho partnerka je
na rodičovskej dovolenke. Rodina spolu žije v rodinnom dome v K. N. D., ktorý je vo výlučnom vlastníctve
otca maloletého, je čiastočne prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej výške 47 000 €, kde
mesačná splátka predstavuje čiastku 218 €.

20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

28. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.29. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

30. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo
schváli ich dohodu o výške výživného.

31. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

34. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému A., keďže rodičia sa na niektorých aspektoch výkonu ich rodičovských práv
a povinností nevedia dohodnúť, z ktorého dôvodu dochádza medzi nimi ku konfliktom.

35. V otázke zverenia maloletého A. rodičia napokon dospeli počas konania ku konsenzu, keď otec
ustúpil zo svojho návrhu na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, stotožnil sa so
závermi znaleckého posudku a súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.
Počas konania bol vykonaný kolíznym opatrovníkom aj súdom pohovor s maloletým, pričom z jeho
postoja a vyjadrení v priebehu konania bolo zrejmé, že má výrazne silnejšiu a stabilnejšiu citovú

väzbu k matke a k rodinnému prostrediu, ktoré vytvorila a jednoznačne preferuje osobnú starostlivosť
matky. Na základe zhodného prednesu rodičov a vykonaného dokazovania súd zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky, čím zosúladil právny stav so stavom faktickým, pričom zo strany matky
je o maloletého postarané riadne a v dostatočnom rozsahu, v súlade s jeho vývinovými potrebami.
Zastupovanie maloletého a správu jeho majetku súd ponechal obom rodičom, keďže na strane ani

jedného z nich nezhliadol dôvody k tomu, aby boli na niektorom z týchto práv obmedzení.

36. Čiastočne spornou medzi rodičmi bola otázka úpravy styku otca s maloletým A., kde je potrebné
uviesť, že požiadavka otca ako taká bola a je legitímna, svojim návrhom sa domáhal rozsahu styku,
ktorý považoval súd v zásade za štandardný a v súlade so záujmami maloletého A., ako aj v súlade s

právami otca ako rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti. U maloletého A. však došlo počas
konania k zmene postoja ohľadom jeho kontaktovania sa s otcom, kedy spočiatku súhlasil s pravidelným
kontaktovaním sa s otcom, hoci preferoval ich vzájomnú dohodu pred autoritatívnou úpravou, následne
ale v priebehu konania však došlo z jeho strany k negácii kontaktu s otcom a k zaujatiu stanoviska,
v zmysle ktorého nemá záujem sa s otcom stretávať. Súd konštatuje, že skutočnosti, ktoré maloletý

uviedol ako dôvody svojho postoja súviseli s jeho subjektívnym prežívaním celkovej životnej situácie,
v zásadnej miere kreovanom vzájomným konfliktným vzťahom jeho rodičov, ktorého stredobodom bol
práve on sám. Uvedené sa bezpochyby podpísalo pod jeho postoje a správanie smerom k otcovi,
čo napokon konštatoval i súdny znalec vo svojom posudku, kde uviedol, že prežívanie maloletého je
poznačené celkovou situáciou a správaním oboch rodičov. Situácia sa do istej miery „zhoršila“ po tom,

čo sa otcovi a jeho partnerke narodilo dieťa, hoci si to otec nepripúšťal a prezentoval, že maloletý
sa snaží vybudovať si s maloletým J. súrodenecký vzťah a že jeho styk s maloletým sa nerealizuje
výlučne z dôvodu konania matky, ktorá tomu aktívne bráni. Aj z vyjadrení maloletého bolo však zrejmé,
že jeho vnímanie bolo a je odlišné. Hoci súd nespochybňuje, že spočiatku maloletý pociťoval radosť
z narodenia maloletého J., postupom času začal vnímať, že sa pozornosť otca presúva na mladšieho

nevlastného súrodenca, ktorý vývin situácie je samozrejme prirodzený, avšak je nutné si uvedomiť, že
maloletý nežije s otcom v spoločnej domácnosti, preto nevníma túto situáciu tak prirodzene, ako je tomu
u detí, ktoré žijú s nevlastným súrodencom v spoločnej domácnosti. Samozrejme sú deti, ktoré takúto
skutočnosť príjmu jednoduchšie a bez väčších problémov, to však nie je prípad maloletého A.. Tento,aj pod vplyvom ostatných skutočností, ktoré sa diali, vníma túto situáciu citlivejšie a dá sa povedať, že
zatiaľ nemá záujem ju vnímať z iného uhľa pohľadu napriek tomu, že by to bolo pre neho možno lepšie
a vhodnejšie. Je nevyhnutné, aby si otec túto skutočnosť uvedomil a pretavil ju do svojho prístupu k

realizácii styku s maloletým a nesnažil sa „nasilu“ vytvárať vzťahy a väzby tam, kde tieto môžu fungovať
iba za predpokladu, že vznikli prirodzeným vývojom. V neposlednom rade spôsobovala otázka úpravy
styku otca s maloletým problémy aj z dôvodu intenzívnej športovej činnosti maloletého, ktorá mu zaberá
takmer všetok voľný čas, pre maloletého je veľmi dôležitá a opakovane naznačil, že sa jej nemieni kvôli
stykusotcomzriecť.Nadôvažokrozsah,vakomsamaloletýšportuvenujeapravidlá,ktorýmorganizácia

týchto športových aktivít podlieha spôsobuje, že tu nie je priestor pre variabilitu, práve naopak. Maloletý
je viazaný termínmi tréningov, turnajov, zápasov a pod. Samozrejme uvedené je sprevádzané aj riadnou
prípravou na vyučovanie, ktorú musí maloletý skĺbiť so športom. Z uvedeného dôvodu súd nepristúpil
počas bežného kalendárneho roku k úprave styku otca s maloletým v takom rozsahu, aký navrhol otec
a pristúpil k úprave, ktorá do značnej miery rešpektuje športovú činnosť maloletého, a to v bežnom roku
v rozsahu každý párny týždeň od piatku do nedele a každý nepárny týždeň vo štvrtok, kedy by mal mať

v rámci tréningového procesu voľný deň. Školské prázdniny a sviatky súd upravil samostatne, avšak
rešpektoval tú skutočnosť, že maloletý považuje za svoj domov prostredie u matky, čomu súd prispôsobil
trávenie predovšetkým zimných školských prázdnin, kedy Štedrý večer, prvý sviatok vianočný, Silvester
a Nový rok ponechal každoročne v réžii matky. Pokiaľ ide o jarné a veľkonočné prázdniny, tieto upravil
s prestriedaním v párnom a nepárnom kalendárnom roku a počas letných prázdnin upravil styk otca s

maloletým každoročne v mesiaci júl, keďže v mesiaci august už začína maloletému hokejová sezóna,
zúčastňuje sa sústredení, kempov a začína trénovať.

37. Súd sa v žiadnom ohľade nemohol stotožniť s návrhom matky a ponechať styk otca s maloletým
bez úpravy, keďže postoj maloletého bol do značnej miery kreovaný konfliktným vzťahom rodičov, ktorý

sa premietal aj do ich postojov smerom k maloletému a z ktorého dôvodu nemožno ani vyjadrenia
a postoje maloletého považovať za v plnom rozsahu pôvodné a „nepoznačené“ celkovou situáciou a
vzťahmi medzi rodičmi a na ktorej sa svojim neprimeraným správaním podieľali obaja rodičia, tak matka
ako aj otec maloletého. Nebolo preto možné bez ďalšieho prebrať názor maloletého ako smerodajný a
rozhodnúť v zmysle tohto názoru, pretože tento nekorešponduje so záujmom maloletého A., ktorý nie

je ešte schopný objektívne zhodnotiť a pochopiť. Úprava styku bola potrebná, keďže rodičia nedospeli
vo svojich vzájomných vzťahoch tak ďaleko, aby bolo možné túto otázku ponechať na ich vzájomnej
dohode bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na samotného maloletého A.. Nad uvedeným by sa mali
obaja rodičia zamyslieť a prehodnotiť svoje postoje a správanie vo vzťahu k druhému rodičovi. Postoj
matky maloletého taktiež nemožno vyhodnotiť ako v plnom rozsahu súladný so záujmom maloletého,

keďže je zrejmé, že niektoré vyjadrenia maloletý skôr prevzal s prostredia, v ktorom žije, než by skutočne
odrážali jeho vlastné prežívanie. Na strane druhej je nepochybné, že otec by mal prejavovať smerom k
maloletému viac empatie a pochopenia a nekonfrontovať ho s dôvodmi jeho postojov tak, ako k tomu
otec v minulosti inklinoval. Na tomto mieste súd považuje za potrebné apelovať na otca maloletého, aby
pri realizácii styku rešpektoval postoje maloletého a jeho prežívanie a neočakával, že sa jeho styk s

maloletým bude okamžite realizovať v zmysle rozhodnutia súdu v plnom rozsahu. Bolo by vhodné, aby
otec pri znovuobnovovaní vzťahu s maloletým spolupracoval s odborníkom, ktorého mu môže doporučiť
aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a postupoval v zmysle jeho odporúčaní a rád. Taktiež súd dáva
otcovi na zváženie, aby spočiatku pri realizácii styku trávil s maloletým čas osamote a na určitý čas
upustil od trávenia času spoločne s partnerkou otca a maloletým J.. Rovnako bude potrebné, aby otec

rešpektoval športovú činnosť maloletého a „nenútil“ ho vyberať si medzi športom a stretnutím s otcom,
keďže by tým vyslal k maloletému signál, že nie je ochotný rešpektovať jeho život a to, čo v ňom považuje
za dôležité. Je nevyhnutné, aby otec maloletého presvedčil, že sa zaujíma o jeho život a prežívanie
a nie, že sa len domáha úpravy styku bez toho, že by rešpektoval jeho život. Matka maloletého je
samozrejme povinná byť tomuto procesu nápomocná a vychádzať otcovi v ústrety pokiaľ to bude možné

a predovšetkým sa pokúsiť zjemniť prípadné trecie plochy, ktoré medzi otcom a maloletým vyvstanú. Je
taktiež potrebné, aby otec skorigoval svoje správanie voči osobe matky maloletého. Otec si tiež musí
uvedomiť, že matka je pre maloletého primárnou vzťahovou osobou a útoky na ňu považuje maloletý
za útoky voči sebe samému, čo situáciu len zhoršuje. Na strane druhej je potrebné, aby matka ten
zvyšok času, ktorý má maloletý po absolvovaní aktivít spojených s jeho športovou činnosťou k dispozícií,

nenaplňovala separátnym programom, ale tento ponechala k tomu, aby mohol otec riadne uplatňovať
svoje rodičovské práva.38. Spornou medzi rodičmi maloletého bola aj otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, kde otec
navrhoval čiastku 70 € mesačne a matka navrhla, aby bola táto upravená na sumu 350 mesačne od
podania návrhu.

39. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov
každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej
časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne

vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň
vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov
sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide
o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho
individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady

na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé,
že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho
zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu,
vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

40. Na strane maloletého A. tvoria nezanedbateľnú položku náklady, ktoré so sebou prináša návšteva
školy, kde rodičia musia uhrádzať povinné poplatky (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať
školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi a v
neposlednom rade aj hradiť aktivity poriadané školou, ktoré sú vždy spojené s adekvátnym finančným
zabezpečením. Školské potreby a pomôcky je potom u maloletého potrebné počas školského roku

dopĺňať a obmieňať podľa aktuálnej potreby. Tieto náklady, ktoré sa s postupom do vyšších ročníkov
priamo úmerne zvyšujú, je potrebné premietnuť do úhrad nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa, a
teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého
dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných
potrieb dieťaťa. Matka má pritom v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého A. aj

existenčné náklady, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatením a obuvou, hygienických a
kozmetických potrieb a zdravotnou starostlivosťou, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do
výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému zo strany povinného rodiča. Pri určovaní výživného zo
strany otca bolo preto potrebné rozdeliť obdobie od podania návrhu do konca augusta 2016, kedy
maloletý navštevoval N. I. U.Š. a následne obdobie od 09/2016, kedy maloletý navštevuje A. I. U., v

ktorej dochádzke riadne a kontinuálne pokračuje a pri ktorom rozhodovaní súd zohľadnil aj vek a tomu
zodpovedajúci vývin maloletého. Skladba týchto „základných“ potrieb u maloletého a výška nákladov
na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí vo
veku A. tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a pri ich skúmaní súd nezistil dôvody, pre
ktorý by tieto mali byť uhrádzané vo vyššom, než obvyklom rozsahu. U maloletého A. je však prítomná

intenzívna športová činnosť - hokej - ktorý je spojený so zvýšeným finančným zabezpečením. V tejto
súvislosti súd musel čiastočne prihliadnuť na tú skutočnosť, že otec súhlasil s tým, aby sa maloletý
tejto činnosti venoval, hoci to bolo ešte v období, kedy túto činnosť finančne dotoval aj samosprávny
kraj. Na strane druhej je pravdou, že následne už matka s otcom uvedenú otázku nekonzultovala, a to
napriek tomu, že náklady na túto činnosť v priebehu ostatných rokov narastali. Je však nepochybné,

že maloletý navštevuje ZŠ so športovým zameraním, hokeju sa venuje dlhodobo a intenzívne, pričom
náklady spojené s touto činnosťou je potrebné premietnuť do výšky výživného zo strany otca ako
povinného rodiča. Súd však nezohľadnil všetky matkou vyčíslené náklady, a to aj z dôvodu, že matka
ako rodič, ktorý sa o maloletého stará a o uvedenom de facto rozhoduje, je povinná náklady na túto
činnosť prispôsobovať aj pomerom otca a tieto v dostupnej miere znižovať (zakupovanie použitých

súčastí výstroja, využívanie zliav a pod.) Matkou navrhovaná čiastka 350 € mesačne sa súdu javila
ako čiastočne nadhodnotená, aj vzhľadom k veku maloletého, pričom ak matka na výživu maloletého
vynakladá ňou deklarovanú čiastku (cca 800 € mesačne) poskytuje maloletému plnenia, ktoré nemožno
zaradiť medzi odôvodnené potreby maloletého, ktoré by bolo možné pri úprave výšky výživného bez
ďalšieho zohľadniť ako skutočnosti rozhodné pre výpočet výživného zo strany povinného rodiča, ktorý

nadôvažok nemá faktickú možnosť tieto náklady v žiadnej miere ovplyvňovať. Niektoré matkou vyčíslené
náklady súd nezohľadnil vôbec, napr. náklady na dovolenky či voľný čas, keďže sa jedná o náklady,
ktorých vynakladanie nemožno označiť za odôvodnené, spočívajú výlučne na rozhodnutí toho ktorého
rodiča a v žiadnom prípade nemožno povinného rodiča zaviazať na to, aby na tieto výdavky prispieval vrámci výživného. Trávenie voľného času, dovoleniek a prázdnin s maloletým dieťaťom je právom rodičov
rovnako, ako je ich právom prispôsobiť trávenie tohto času svojim finančným možnostiam. Ak chce ísť
ktorýkoľvek z rodičov s dieťaťom na dovolenku je to absolútne v poriadku, avšak nemožno jedného z

rodičov zaťažiť finančnou zodpovednosťou za takéto trávenie voľného času, o ktorom rozhodol druhý
rodič. Nadôvažok otec môže mať rovnako záujem stráviť s maloletým A. dovolenku, ktorú mu v takom
prípade bude hradiť zo svojich finančných prostriedkov. Je preto nemysliteľné, aby otec prispieval matke
na aktivity, ktoré môže/bude následne s maloletým absolvovať aj on sám.

41. Z vyššie uvedených dôvodov však súd nemohol vyhovieť ani návrhu otca na určenie vyživovacej
povinnosti voči maloletému v sume 70 €, resp. 130 € mesačne, ktorá suma bola výrazne
poddimenzovaná vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby maloletého A.. Na strane otca
pritom súd nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali určenie vyživovacej povinnosti v nižšom
rozsahu, než ktorý zodpovedá pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého,
s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané skutočnosti. Otec síce poukazoval na to, že bol uznaný

invalidným v rozsahu 50%, avšak je podnikateľom a tejto činnosti sa mieni venovať i naďalej. Priznanie
invalidného dôchodku, ktorého výšku súd nateraz nepozná, nemala na rozhodovanie súdu o výške
výživného zo strany otca taký význam, ako tomu prikladal samotný otec, keďže ani on sám neuvádzal,
že by kvôli tomu obmedzil svoje podnikateľské aktivity. Nadôvažok súd prihliadol na tú skutočnosť,
že otec sa v roku 2016, t. j. v čase, kedy prebiehalo súdne konanie, zaťažil hypotekárnym úverom v

celkovej výške 47 000 € a postavil si rodinný dom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Pomery na
strane otca preto súd vyhodnotil ako lepšie, než na strane matky. Na strane otca však súd zohľadnil
ďalšiu vyživovaciu povinnosť ku J., avšak tu dáva otcovi do pozornosti, že každý z rodičov si má byť
vedomý svojich možností, schopností a majetkovým pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich
vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby

a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu
toho istého rodiča.

42. Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení určil výšku výživného zo strany otca za obdobie
od podania návrhu do 08/2016, teda za obdobie, kedy maloletý navštevoval prvý stupeň ZŠ, v sume

200 € mesačne a od nástupu na druhý stupeň ZŠ túto povinnosť zvýšil na čiastku 250 € mesačne,
ktorá výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky,
uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd určil vyživovaciu povinnosť
otca počnúc dňom mesiacom október 2014, t. j. od mesiaca, v ktorom matka podala návrh.

43. Výšku zročného výživného zo strany otca súd u maloletého A. ustálil vo výške 5 700 €, pričom k
uvedenej sume dospel nasledovne; vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná za obdobie od 10/2014
- 09/2017, t. j. za obdobie 36 kalendárnych mesiacov, pričom za obdobie od 10/2014-08/2016, t. j. 23
mesiacov bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého vo výške 200 € mesačne a za
obdobie od 09/2016 do 09/2017, t. j. 13 mesiacov bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu

maloletého vo výške 250 € mesačne. Za obdobie od 10/2014 - 08/2016 mal otec zaplatiť výživné vo
výške 4 600 (23 mesiacov x 200 € mesačne), pričom otec zaplatil k rukám matky výživné vo výške 1 240
€. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého A. predstavoval za toto
obdobie čiastku 3 360 €. Za obdobie od 09/2016 - 09/2017 mal otec zaplatiť výživné vo výške 3 250 (13
mesiacov x 250 € mesačne), pričom otec zaplatil k rukám matky výživné vo výške 910 €. Rozdiel medzi

určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca u maloletého predstavoval za toto obdobie čiastku 2
340 €. Dovedna teda zročné výživné zo strany otca voči maloletému predstavuje čiastku 5 700 € (3 360
€ + 2 340 €) Vzhľadom k výške zročného výživného zo strany otca voči maloletému, súd povolil otcovi
toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

44. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie
sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.