Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714202531
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8714202531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX,
trv.bytomN.,B.XX/XX,zast.AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterRybár,s.r.o.,sosídlomKuzmányho29,
040 01 Košice, IČO: 47234466 proti žalovanému : POHOTOVOSŤ. s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 447,25 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10C/51/2014- 67 zo dňa 22.02.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.447,25 Eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 04.03.2014 do zaplatenia a to v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 39, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 107 ods. 1,

2, § 451, § 456 a 517 Občianskeho zákonníka a ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Výrok o trovách konania ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobe žalobcu v celosti vyhovel, pretože žalobkyňa svoj nárok
riadne preukázala a skutkovo a právne odôvodnila , pričom sa súd pri rozhodovaní oprel aj o početnú
platnú judikatúru súdov SR a Ústavného súdu SR. V rozhodnutiach boli vyriešené právne otázky

týkajúce sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s tým, že predmet tohto konania je analogický a
tiež boli vyriešené právny otázky týkajúca sa aplikácie 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty pre
úmyselné konanie žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere vrátane zmluvy v tomto konaní, kde
žalovaný zámerne neuvádzal údaje o RPMN, resp. zámerne dojednával neprijateľné výšky zmluvných
úrokov z úveru. Preto súd pri rozhodovaní o nároku žalobkyne v tomto konaní prihliadol na žalobkyňou
uvádzané judikáty. Keďže je úver vyplatený žalovaným žalobkyni bezúročný a bezpoplatkový žalobkyňa
bezdôvodne zaplatila žalovanému vyššiu sumu než bola poskytnutá suma úveru. Preto má žalobkyňa

právo žiadať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia spolu v žalovanej sume 1.447,25 Eur
a to spolu s uplatneným úrokom z omeškania ročne tak, ako o tom bolo rozhodnuté vo výrokovej časti
rozsudku.Súdprvejinštanciedávalzapravdužalobkyni,žejedodržanátaksubjektívnaakoajobjektívna
premlčacialehotanavydanie bezdôvodnéhoobohateniaapoukázalnaargumentáciužalobkynevrámcijej prostriedkov procesného útoku proti účelovým prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Týmto
rozhodnutím súdu sa nastolí stav zákonnosti a spravodlivosti za viacročnú úmyselnú prax žalovaného
akonebankovéhosubjektu,ktorýspôsobil,okreminéhoajžalobkyniakospotrebiteľkesvojím zámerným

aúmyselnýmkonanímkrivdu. Takétojehosprávanienemôže požívaťsúdnuochranu.Výrokonárokuna
náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V danom prípade žalobkyňa bola v spore celkom úspešná. Preto súd rozhodol tak, že žalobkyňa

má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %. Konštatoval zároveň, že v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal vady uvedené v ust. § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP. Zároveň zamietal porušenie práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu

nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. K premlčaniu namietal, že
k nemu došlo tak v objektívnej ako i v subjektívnej lehote v celom rozsahu dňa 13.07.2012. Žalobca
uplatnil svoj nárok až dňa 05.03.2014, teda ak by došlo k dobrovoľnému zaplateniu zo strany žalovaného
zo strany žalobcu by išlo o bezdôvodné obohatenie, nakoľko by sa obohatil o peniaze bez právneho
dôvodu. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax, ktorá vyvracia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia desaťročnej premlčacej lehoty. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016, Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/567/2015 zo dňa 22.09.2015, sp. zn. 13Co/557/2015 zo dňa
22.09.2015, sp. zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016, sp. zn. 12Co/517/2015 zo dňa 31.01.2017. Z
posledne uvedeného rozhodnutia okrem iného citoval, že v čase uzavretia zmluvy v roku 2008 žalovaný

nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd uzavretú zmluvu so žalobcom
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti a teda, že bude
posudzovaná ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň žalobca poukázal na neodstrániteľnú
prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej na ktorú je súd povinný prihliadať počas
ktorejkoľvekčastikonania.Oplatnostijednotlivýchčastízmluvyoúvereč.XXXXXXXužbolorozhodnuté

dňa 30.10.2009 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Stály Slovenská rozhodcovská
a.s. Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn. SR12907/09, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009. Poukázal na ust. § 161 a § 230 CSP. V
tejtosúvislostipoukázalajnauznesenieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky,sp.zn.29Cdo/2254/2011zo
dňa 27.06.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/100/01 zo dňa 28.05.2002, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/42/2006, ale aj uznesenie Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 1Co/79/2011 zo dňa 20.12.2011. Zároveň na uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5Co/43/2012 zo dňa 03.05.2012 s tým, že rovnaký názor zaujal aj Okresný súd Bratislava I.
v uznesení sp. zn. 17C/35/2014 zo dňa 03.06.2014. Zároveň poukázal aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 26.09.2011 sp. zn. 3MCdo/11/2010 ide o súdne rozhodnutie vo veci v ktorej na strane

oprávneného vystupoval žalovaný R46/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.01.2012, sp.
zn. 6Cdo/143/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo
dňa 09.02.2012. Zároveň poukázal aj na argumentáciu týkajúcu sa res iudicata, ktorá je podporovaná
aj komunitárne a medzinárodným právom. Konkrétne rozhodnutie ESD vo veci Asturcom, ktorá sa
týka smernice č. 93/13/EHS, ESD č. C-2/08 vo veci AMMINISTRAZIONE DELL'ECONOMIA A DELLE

FINANZE právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné
normy na základe ktorých rozhodnutie získalo právoplatnosť. Aj keby to umožnilo napraviť porušenie
práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata
je najviac jednou zo základných zásad rozhodcovského konania akceptovateľnou v medzinárodnom
meradle. Podľa názoru žalovaného ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého

skutku a zároveň sa týka ich istých osôb. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejme, že posúdil
Zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie.
V tejto súvislosti pripomenul, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského
rozsudku irelevantná aj v tomto prípade res iudicata naďalej existuje. Preto mal súd konanie zastaviť
pre neodstrániteľný nedostatok konania. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice I., ktorý dňa

21.06.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti. Preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcu zaviazal na
náhradu trov konania.5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že
žalovaný v svojom odvolaní vzniesol námietku premlčania. Táto podľa názoru žalobcu bola vznesená

nekvalifikovaným spôsobom, pretože žalovaný vôbec neuviedol kedy začala plynúť premlčacia lehota,
kedy došlo k uplynutia premlčacej lehoty a najmä čo spôsobilo začiatok plynutia premlčacej lehoty.
Poukázal na ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že zákon
č. 258/2001 Z. z. účinný od 01.10.2001 už od jeho prvej účinnosti obsahoval povinnosť uvedenú
v § 4 písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov, a v nej je uvedené, že spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2008, to
znamená po 7-mich rokoch podnikania v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná
nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. To, že dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné hodnotiť
ako úmyselne konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenie bez právneho dôvodu bolo
potvrdené rôznymi senátmi Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. 7Co/84/2011, 3Co/89/2011 a

3Co/178/2013. Zároveň uvedené potvrdil aj Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 9Co/648/2013,
9Co/158/2015, 6Co/140/2015. Zároveň Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 8Co/173/2015, Krajský
súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 11Co/319/2015 a ďalšie. Ak by sa žalovaný uspokojil
s touto argumentáciou nutnosť hodnotenia konania žalovaného ako úmyselného uviedol žalobca tiež
ďalšie skutočnosti. Z tvrdení žalovaného vyplýva, že zo zmluvy č. 7103828 došlo k premlčaniu dňa

13.07.2012. V tomto čase žalovaný preukázateľne vedel, že zmluvami s takými úrokmi ako požadoval od
spotrebiteľov vo svojich formulárových zmluvách sa bezdôvodne obohacuje, taktiež pre rozpor vysokých
úrokov s dobrými mravmi. O vedomosti svedčí okrem iného aj rozsudok sp. zn. 23SP/19/2009 Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.04.2008. Zároveň žalobca odmietol názor žalovaného, že riadne
neodôvodnil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Prehlásil, že o tom, že sa na jeho úkor

niektoobohatil,respektíve,žetýmtosanajehoúkorobohatilježalovanýsadozvedelodsvojhoprávneho
zástupcu. Došlo k tomu po prvej porade, keď právny zástupca preštudoval zmluvu, ktorú mu predložil
žalobca a informoval ho o možnostiach uplatňovania si jeho práv. Žalobca následne udelil v ten istý deň,
tojestdňa16.01.2014svojmuprávnemuzástupcoviplnúmocnazastupovanievpredmetnejveci,pričom
od tohto dátumu do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 03.03.2014 ubehli len necelé

dva mesiace. Žalobca má preto za preukázané, že si svoje právo voči žalovanému uplatnil v dvojročnej
subjektívnej dobe. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom na strane
žalovaného nebol žalovaným nijako preukázaný. Bolo by absurdné, aby žalobca platil niečo čo vie, že
je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. Zároveň poukázal žalobca
na to, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a nie predpokladaná

vedomosť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ale aj rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica a ďalšie.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa znova vyjadril žalovaný. Uviedol, že má za to,
že sa vyjadril k všetkým skutočnostiam uvedeným v žalobcovom vyjadrení a stotožnil sa plne so

svojím odvolaním zo dňa 18.04.2017. V zmysle § 451 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. K bezdôvodnému
obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej
dobe. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré jasne uvádza,
že najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky. To znamená, že ak

uplynie trojročná objektívna premlčacia lehota právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí
aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je
stanovená ako maximálna lehota. V predmetnom prípade došlo k úhrade poslednej splátky zo zmluvy o
úvere dňa 13.07.2009. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobcu sa premlčal v trojročnej
objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 13.07.2012. Zároveň pripojil prehľad premlčaných

splátok zo zmluvy o úvere. Žalobca nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia desaťročnej
premlčacej lehoty. Rovnakou problematikou sa už zaoberal Krajský súd Banská Bystrica, pričom uviedol
aj spisové značky týchto rozhodnutí. Žalovaný zároveň namietal, že je nepochybné, že rozhodcovská
doložka dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je takzvanou nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka
nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Tu tiež
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Ncc/10/2001 zo dňa 30.05.2011 zároveň
na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota, Krajského súdu v Košiciach i Krajského súdu vBratislave a ďalšie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril znova žalobca a k vyjadreniu žalobcu sa znova vyjadril žalovaný.
Oba vyjadrenia sú zhrnutím právnej argumentácie uvedenej v odvolaní i vyjadreniach k odvolaniu a
ďalších vyjadreniach produkovaných stranami sporu.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.09.2018 a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom

táto nesprávnosť môže byť spôsobená troma príčinami, a to nevykonaním relevantných navrhnutých
dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením z vykonaných dôkazov alebo nedostatočnosťou doteraz
zisteného stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

10. Odvolací súd má oproti názoru žalovaného za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z

odôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd
si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného sú iba zhrnutím, resp. modifikáciou jeho procesnej

obrany, ktorú produkoval pred súdom prvej inštancie, resp. prezentovaním jeho právneho názoru na
prejednávaný spor. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaujal jasné stanovisko k podstatným
vyjadreniam strán prednesených v priebehu konania, a jeho rozhodnutie rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie. Žalovaný vo svojom
odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu neuviedol žiaden nový relevantný argument, ktorý by mal súvis

s prejednávanou vecou, a ktorý by bol spôsobilý priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

11. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia z navyše zaplatenej sumy žalobkyňou
žalovanému a to zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 18.03.2008, na
základektorejžalovanýposkytolžalobkynisumu1.659,70Euražalovanámuzaplatilaažsumu3.106,95

Eur a podľa dojednaných podmienok splácania mala úver splatiť v 12 mesačných splátkach počnúc
dňom 20.04.2008 a končiac dňom 20.04.2009.

12. Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný porušil zákonné
ustanovenia zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tým, že neuviedol RPMN a bol dojednaný

neúmerne vysoký zmluvný úrok. Preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa
mala právo si uplatniť navyše zaplatenej sumy 1.447,25 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. I
odvolací súd má za to, že zo strany žalovaného išlo o úmyselne konanie pri dojednaní podmienok
splácania úveru , pretože zámerne nerešpektoval záväzné ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch. Možno ho skutočne charakterizovať ako civilnoprávny úmysel a preto má žalobkyňa právo na

vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia až do 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. K splateniu
úveru došlo 20.04.2009. 10-ročná premlčacia lehota bude končiť až dňa 20.04.2019. Žalobkyňa sa
o tomto práve dozvedela od svojho právneho zástupcu v r. 2014 a žaloba bola podaná na súd dňa
05.03.2014, t.j. pred uplynutím tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Odvolací súd
súhlasí s právnym názorom žalobcu, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete

svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Preto bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy
vzťahujúce na poskytovanie úverov. V čase uzavretia zmluvy so žalobcom už niekoľko rokov platila pri
spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu
spotrebiteľovi zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiťvýhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný napriek tomu v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaje o ročnej
percentuálnej miere nákladov neuviedol. Preto odvolací súd zhodne s názorom vyjadreným v ďalších
rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. 3Co/178/2013 zo dňa 06.11.2013, sp. zn.

8Co/173/2015zodňa25.02.2016,sp.zn.7Co/84/2011zodňa12.12.2012aďalšímikonštatuje,žetakéto
dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

13. Čo do namietanej prekážky res iudicata odvolací súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 21Co/25/2012 zo dňa 18.06.2013, s ktorým sa plne stotožňuje, kde
odvolací súd konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku
rozsúdenej veci v konaní. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Uvedené
konštatoval napríklad aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 10CoE/308/2011 zo dňa 31.05.2015
konkrétne uviedol, že „nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej
veci“. Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky tento

záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok
súdneho konania. Išlo o rozhodnutie I. US 25/2014 zo dňa 22.01.2014. Tento záver bol prijatý i
NajvyššímsúdomSlovenskejrepublikyvuznesenísp.zn.3Cdo/122/2011zodňa09.02.2012auznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/6/2012 zo dňa 16.01.2013, z ktorého vyplýva,
že v prípade ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemá právomoc

na jeho vydanie považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné
- paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba
priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava
nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé
ani založiť prekážku res iudicata. K tomu odvolací súd uvádza, že uvedené sa týka aj prejednávanej veci.

14. Súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol i čo do výroku o trovách konania, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP úspešnému žalobcovi z dôvodu, že odvolanie žalovaného nebolo
dôvodne bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.