Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226812
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115226812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: AGRODRUŽSTVO Rišňovce,
družstvo so sídlom Rišňovce 193, IČO: 36 523 178, zastúpeného advokátskou kanceláriou Čibrik &
Blazsek advokátska kancelára s. r. o., so sídlom Šaľa, Hlavná 14, IČO: 46 255 010, proti žalovanému:
COMPACTA AGRO, a. s., so sídlom Alekšince 387, IČO: 36 527 858, zastúpenému Mgr. Barborou
Novákovou, advokátkou so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o zdržanie sa neoprávnených zásahov do
užívania pozemkov a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 16.
mája 2017, č. k. 25C/477/2015-300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuozdržaniesaneoprávnenýchzásahovdoužívania
pozemkov a náhradu škody zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu
trov konania v plnej výške. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 37, § 39, § 40 ods. 1 až 3, § 46 ods.
1, § 48 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, 2, § 129 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, § 420 ods. 1,
2, § 442 ods. 1, § 663, § 664 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 15 ods. 1, 2 Obchodného

zákonníka, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 4 až 6, § 12a ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1
a 2 zák. č. 504/20033 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetné
nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb. C. M. je vlastníkov v rozsahu 3/40
a so žalovaným mal uzatvorenú nájomnú zmluvu do 31. 12. 2027 (zo dňa 01. 01. 2013). P. M. je
vlastníčka v rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31. 12. 2027. V. Q.
je vlastníčka v rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu mala uzatvorenú do 31. 12. 2027. Q. M. je vlastníkom

v rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so žalovaným mal uzatvorenú do 31. 12. 2017. P. T. je vlastníčkou
rozsahu 3/40 a nájomnú zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31. 12. 2017. P. V. je vlastníkom v
rozsahu 3/16 a nájomnú zmluvu so žalovaným mal uzatvorenú do 31. 12. 2015. F. H. je vlastníčkou v
rozsahu 3/16 a nájomnú zmluvu so žalovaným mala uzatvorenú do 31. 12. 2015. F. M. je vlastníkom v
rozsahu 1/16, nájomná zmluva so žalovaným nebola dokladovaná. Menovaný mal uzatvorenú zmluvu
s právnym predchodcom Uniagrom a potvrdil, že mal uzavretú zmluvu aj so žalovaným. W. M.-W.
bol vlastníkom v rozsahu 1/16 a zmluvu so žalovaným mal podpísanú do 31. 12. 2021. Menovaný

zomrel v roku 2013. V. M.-W. bol vlastníkom v rozsahu 1/8 a nájomnú zmluvu mal podpísanú na dobu
neurčitú so spoločnosťou EKOUNI s.r.o., právnym predchodcom žalovaného. Menovaný zomrel v roku
2006. Dedičom po nebohých spoluvlastníkoch by mal byť F. M.. Zmluvy uzavreté so žalovaným, okrem
poslednej zmluvy C. M., boli podpísané jedným štatutárnym zástupcom J.. Z. C.. Každý spoluvlastníkmal uzavretú samostatnú zmluvu. Súčasťou zmluvy bola príloha, kde boli uvedené parcely, ich celkové
výmery a podiel konkrétneho spoluvlastníka. Žalobca namietal, že tieto zmluvy boli neplatné, pretože
ich nepodpísali dvaja štatutárni zástupcovia a z dôvodu, že nie je jasne špecifikovaný predmet nájmu,

ktorým má byť vec a nie nejaký podiel. W. M.-W., P. V., F. H., F. M. dali listom zo dňa 27. 12. 2012
žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný riadne pôdu neobhospodaroval. Tí z nich,
čo boli vypočutí, ako svedkovia uvádzali, že žalovaný postupne znižoval obrábanú výmeru, keď pôda
zarastala zeleňou a následne znižovali cenu nájomného. Žalovaný uvádzal, že nájomné zmluvy prevzali
po družstve, postupne po zameraní zistili, že sú v nich zahrnuté aj neobrábané časti, čo už nebolo

možné vzhľadom na ochranu prírody napraviť. Všetky štyri výpovede podpísal P. V., plnomocenstvo
od ostatných spoluvlastníkov nedokladoval. Žalovaný reagoval na výpovede, tak, že s nimi nesúhlasil
a dôvod výpovede považoval za zavádzajúci. Namietal, že neboli podpísané spoluvlastníkom (okrem
výpovede A. V.). Žalovaný tiež odpísal, že zmluva je platná do konkrétneho dátumu, v prípade zrušenia
dôjdekodčleneniu.ŽijúcispoluvlastníciokremP.T.bolivypočutíakosvedkoviapotvrdili,žemalinájomnú
zmluvu so žalovaným, tento im za prenájom vyplácal nájomné, po výpovedi uvedených spoluvlastníkov

uzavreli nájomnú zmluvu so žalobcom. Spoluvlastníci okrem nebohých uzavreli nájomnú zmluvu s
žalobcom dňa 01. 01. 2014. Q. M., C. M., V. Q., P. M. zmluvu so žalovaným nevypovedali, uzavreli
novú zmluvu, pretože tak urobili väčšinoví spoluvlastníci. Spoluvlastníci uzavretie zmluvy so žalobcom
oznámili žalovanému listom zo dňa 25. 08. 2014. Žalovaný neakceptoval skončenie zmluvného vzťahu.
Ešte namietal prednostné právo na uzavretie zmluvy. Následne žalobca na pôde zasial čo mu mal

žalovaný zorať a naďalej žalovaný pôdu užíva. Spoluvlastníkom žalobca vyplácal nájomné. Súd
prvej inštancie si vyžiadal stanovisko k praxi uzatvárania nájomných zmlúv na Slovensku. Teda či
sa uzatvára jedna zmluva hromadne so všetkými spoluvlastníkmi, alebo s každým spoluvlastníkom
zvlášť. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Slovenský pozemkový fond, Slovenská poľnohospodárska
a potravinárska komora zaslali vyjadrenia, pričom konštatovali, že v prevažnej miere sa uzatvárajú

jednotlivo zmluvy s každým podielovým spoluvlastníkom, resp. len na podiely či pozemky v správe
SPF. Bolo konštatované, že na Slovensku je veľká rozdrobenosť pozemkov a nie je reálne možné inak
postupovať. Konštatoval, že žalobca sa nemohol domáhať neplatnosti uvedených zmlúv, nemal by na
tom ani naliehavý právny záujem. Zaoberal sa otázkou platnosti zmlúv z hľadiska vzťahu žalovaného
a spoluvlastníkov. Osem z desiatich zmlúv spoluvlastníkov, uzavretých samostatne so žalovaným, bolo

dokladovaných, jeden spoluvlastník (V. M. W.) mal zmluvu ešte s právnym predchodcom, pričom v
prípade, že zmenou vlastníka nedošlo k výpovedaniu zmluvy táto sa naďalej považovala za platnú.
Zmluva s ďalším spoluvlastníkom (F. M.) nebola dokladovaná, ale sám menovaný zmluvný vzťah
nepopieral. Mal písomnú zmluvu s právnym predchodcom. Počas dlhej doby existencie zmluvné strany
považovali zmluvy za platné, teda za uzavreté písomne, určite a zrozumiteľne, v zmysle zák. č. 504/2003

Z. z. a Občianskeho zákonníka. Štyria spoluvlastníci dokonca dali výpoveď zmluvy, čo by neurobili
ak by zmluvy nepovažovali za platné. O neplatnosti sa začali spoluvlastníci vyjadrovať až po podpise
zmluvy so žalobcom. Konštatoval, že v zmluve resp. v prílohe boli prenajímané parcely špecifikované
a to v celku a konkrétny diel spoluvlastníka, v čom nevidel rozpor so zákonom, pretože takýto postup
je zrozumiteľný pre prenajímateľa a ľahšie určiteľná je aj cena nájmu. Zo zmlúv všetci účastníci zmlúv

vedeli, aj spoluvlastníci, čo sa prenajíma. Žalobca nemal zákonné oprávnenie toto namietať, ako aj
to, či zmluvy podpísali všetky osoby čo za žalovaného mali. Podľa výpisu z obchodného registra za
žalovaného konať v mene spoločnosti je oprávnený každý člen predstavenstva, pričom spoločnosť
zaväzuje súhlasný prejav vôle spoločne dvoch členov predstavenstva. Zmluvy podpisovala jedna
štatutárna zástupkyňa žalovaného a obe sporné strany podľa svojho prejavu (prijímali nájomné, mali

vedomosť o existencii zmluvy, dali alebo nedali výpoveď) považovali zmluvu za platne uzavretú. Bežne
podpisovala nájomné zmluvy za žalovaného členka predstavenstva Ing. C.. V zmysle § 15 Obchodného
zákonníka mala menovaná oprávnenie tieto zmluvy podpisovať a navonok jej konanie žalovaného
zaväzovalo a aj podľa výpisu v mene spoločnosti je oprávnený konať každý člen predstavenstva.
Považovať zmluvu za neplatnú z dôvodu nepodpísania dvoma štatutárnymi zástupcami žalovaného

mohol zase len účastník zmluvy a nie v rozpore s dobrými mravmi, ak tak začal tvrdiť na podnet
žalobcu a to len z dôvodu uzavretia zmluvy s ním po tom, ako bol nespokojný s výškou nájomného.
Zmluvy spoluvlastníkov so žalovaným preto považoval za platne uzavreté. Zmluvy by boli vzhľadom na
skutkový stav platné aj v prípade ich písomného neuzavretia s poukazom na § 12 ods. 5 zákona č.
504/2003 Z. z. Ďalej sa zaoberal výpoveďami niektorých vlastníkov žalovanému. Dokladované zmluvy,

okrem jednej boli na dobu určitú. V takom prípade je možné ich vypovedať, len ak sa strany na tom
dohodli, alebo podľa zákona. Dotknutí spoluvlastníci nedávali výpoveď odkazujúc na znenie zmluvy,
podľa § 8, 12 ods.1, 2 zákona č. 504/2003 Z. z tak mohli urobiť rok pred skončením doby nájmu.
Urobili tak skôr, čo nebolo v súlade so zákonom. Výpoveď dali štyria, pričom ich všetky podpísal lenjeden spoluvlastník a k takémuto postupu, resp. nesúhlasu žalovaného s ukončením nájmu, nebola
dokladovaná plná moc ostatných spoluvlastníkov, aby za nich zmluvy vypovedal jeden spoluvlastník.
Aj z tohto dôvodu považoval výpovede za neplatné. Ukončením zmluvy niektorého spoluvlastníka

ostatné zmluvy spoluvlastníkov nezanikajú. K uvedenému dodal, že ten kto chce ukončiť nájomný
vzťah má nárok na vyčlenenie jeho dielu podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. Ak pozemok, teda
v tomto prípade podiel, nie je možné racionálne užívať, zákon sám však pripúšťa takúto možnosť
vyčlenením. Výpoveďou má spoluvlastník možnosť sám svoju pôdu užívať, nie prenajať ju tretej osobe
bez ponúknutia jej doterajšiemu prenajímateľovi podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z .z. V podstate

len jeden zo spoluvlastníkov dal výpoveď, aj to nie v zákonnej lehote a nie v súlade so zákonom.
Žalovaný pritom aj hneď na výpoveď reagoval a jej dôvod znižovanie rozsahu užívania resp. ceny
nájmu nepovažoval za oprávnený. Táto skutočnosť by bola otázkou sporu medzi žalovaným a týmto
jedným spoluvlastníkom a nie medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie sa napriek tomu
touto otázkou predbežne zaoberal a nezistil pochybenie zo strany žalovaného. Tento zmenu výmery
logicky zdôvodnil dodatočným zameraním a zistením reálneho rozsahu užívania. Časť spoluvlastníkov

ani nedala výpoveď žalovanému pričom vzhľadom na špeciálne ustanovenie zákona č. 504/2003 Z. z.
nie je možné postupovať podľa všeobecného ustanovenia OZ (139 ods. 2). Žalovaný tak oprávnene
užíval predmetné nehnuteľnosti, preto návrh žalobcu, aby sa žalovaný zdržal užívania predmetných
nehnuteľností, bol neoprávnený a tak aj následný nárok na náhradu škody. Rozhodnutie o náhrade trov
konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej aj „CSP“) a žalovanému náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný
úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a vyhovieť žalobe v plnom rozsahu argumentujúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Dôvodil, že otázka absolútnej neplatnosti nájomných zmlúv nebola meritórnou
otázkou, a preto nemusel preukazovať súdu naliehavý právny záujem. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že nájomné zmluvy, od ktorých žalovaný odvodzuje svoje právo užívania nehnuteľností, boli
podpísané len jedným členom predstavenstva. Teda absentuje zákonná podmienka riadneho uzavretia

písomnej nájomnej zmluvy medzi vlastníkmi a žalovaným spôsobom určeným na konanie v mene
právnickej osoby, resp. podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z., teda sa jedná o absolútne neplatné
právne úkony. Spochybnil tiež aplikáciu § 15 Obchodného zákonníka argumentujúc s odkazom na
rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15. 10. 2008, sp. zn. 31 Odo 11/2006.
Vlastníci pozemkov uviedli, že nemajú záujem na uzatvorenej nájomnej zmluve so žalovaným, preto

bola nesprávna i aplikácia ust. § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003 Z. z., navyše vlastníci vyzvali žalovaného
na vrátenie pozemkov. Tiež namietal, že ust. § 12a zák. č. 504/2003 Z. z. sa vzťahuje len na pozemky,
ktoré nie sú prístupné, resp. ktoré nemožno racionálne užívať, pretože v predmetnom prípade sporné
pozemky sú prístupné a je možné ich racionálne užívať. Spochybnil účinnosť a platnosť nájomných
zmlúv aj vzhľadom na čas vzniku nájmu, ako aj vzhľadom na dobu nájmu. Pri konkrétnych zmluvách nie

je možné s určitosťou vymedziť na akú dobu sa žalovanému poľnohospodárske pozemky prenechali,
teda právny úkon nie je určitý, čo spôsobuje ich absolútnu neplatnosť. Neurčitý je i predmet nájmu,
pretože predmet nájmu má byť vymedzený ako celok a nie len ako spoluvlastnícky podiel prenajímateľa.
V závere zvýraznil, že v spornom prípade sa jedná o hospodárenie so spoločnou vecou, kedy podieloví
spoluvlastníci majú väčšinou počítanou podľa svojich podielov rozhodnúť o hospodárení so spoločnou

vecou, pričom v danom prípade k uvedenému nedošlo. Podotkol, že súdom i žalovaným označení právni
predchodcovia žalovaného v zmysle výpisu z ORSR týmito nie sú.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.
Vyzdvihol, že v mene jeho spoločnosti je oprávnený konať každý člen predstavenstva a na uzatvorenie

predmetných úverových zmlúv bol daný súhlasný prejav vôle všetkých členov predstavenstva, pričom
voči tretím osobám konal jeden člen predstavenstva. Zastal názor, že predmet nájmu bol dostatočne
určitý a zmluvy boli uzatvorené so všetkými podielovými spoluvlastníkmi a každá zmluva obsahovala
zákonom požadované podstatné náležitosti. Uviedol, že ak by aj pripustil, že zmluvy boli vypovedané
platne, tak prenajímatelia boli povinní uzavrieť prednostne nové zmluvy so žalovaným. Zmluvy uzavreté

medzi vlastníkmi pozemkov a žalobcom považoval za neplatné.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, žespĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávnených
zásahov do užívania pozemkov v kat. úz. T. evidované na LV č. XXXX a zaplatenia náhrady škody
v sume 2 161,50 eura a ušlého zisku v sume 858,65 eura na tom skutkovom základe, že žalobca
dňa 01. 01. 2014 uzatvoril zmluvu s nadpolovičnou väčšinou podielových spoluvlastníkov k citovaným

nehnuteľnostiam na dobu určitú od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2023. Na uvedených poliach zasadil pšenicu
ažalovanýpoledaldňa04.12.2014zoraťanaďalejnehnuteľnostiužíva,pretožežalovanýsadomnieva,
že má uzatvorené platné nájomné zmluvy s vlastníkmi, ktoré však žalobca považuje za neplatné. Pred
začatím konania zobral žalobca žalobu v časti späť, ohľadne zdržania sa zásahov do užívania pozemkov
zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. T., okrem parciel 691 a 693/2. Ohľadne týchto parciel na žalobe

zotrval. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16. 05. 2017 č. k. 25C/477/2015-298 konanie o určenie
povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov do užívania pozemkov zapísaných na LV XXXX kat. úz.
T., parcelách číslo 681, 682, 683, 684, 685, 686, 687, 688, 689, 690 žalovaným, zastavil. Napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol.
7. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

8. Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvykle užívanie, a v tomto stave ju na
svoje náklady udržiavať.

9. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10. Zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku

a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v § 1 ods. 1 zakotvuje, že nájomná zmluva o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej
zmluve, ak tento neustanovuje inak, pričom osobitným predpisom sú § 663 a § 684 OZ. Za pozemok
na účely zákona označuje taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku,
pozemokzastavanýstavbounapoľnohospodárskeúčelydo 24.06.1991,akoajinýpozemokprenesený

na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku (§ 1 ods. 2 zákona). Druhá časť zák. č. 504/2003
Z. z. upravuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (§ 7 - § 14).
Podľa § 7 ods. 1 zákona, ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri
prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ust. § 1 - §
6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

11. Podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ak prenajímateľ
alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú
stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnoví na určitý

čas podľa § 8. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len
písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne
inak.

12. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z., ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo

zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej
výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím
výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osobaprenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o
pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné poľnohospodárske účely.

13. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcich sa
odvolacích dôvodov, konkrétne podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcom

uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho
vyložil.

14. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú

vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada

namietaná žalobcom v odvolaní.

15. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť

skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu, ktorý síce navrhla dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje

za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.16. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní.
V konaní o nároku žalobcu - zdržať sa žalovaným neoprávnených zásahov do užívania pozemkov,
náhrady škody a ušlého zisku, je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom

na kontradiktórnosť tohto konania možno súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú strany (§ 188 ods.
2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne limity, táto možnosť predstavuje výnimku v prípade vykonania
dôkazu, ktoré vyplýva z verejných registrov a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po
vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami, ktoré po poučení

nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na tom,
že dokladované zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú. Je možné tieto zmluvy vypovedať, len ak sa
strany na tom dohodli. Dotknutí spoluvlastníci nedávali výpoveď v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení, pričom tak mohli urobiť rok pred skončením doby nájmu. Ak tak urobili skôr, nebolo to v
súlade so zákonom. Výpoveď štyroch spoluvlastníkov nebola dokladovaná plnou mocou osoby, ktorá
tieto výpovede za nich podala, preto je ich možné považovať za neplatné. Ak aj dôjde k ukončeniu nájmu

niektorého zo spoluvlastníkov, ostatné nájomné zmluvy nezanikajú. Výpoveďou má právo spoluvlastník
pôdu užívať avšak nie prenajať tretej osobe bez ponúknutia jej doterajšiemu prenajímateľovi. Iba jeden
zo spoluvlastníkov dal výpoveď, avšak nie v zákonnej lehote. Nezistil pochybenie na strane žalobcu
ohľadne znižovania rozsahu užívania. To by bola okolnosť spôsobujúca, ak by aj nastala, vzťah medzi
žalovaným a spoluvlastníkom ale nie medzi žalobcom a žalovaným. Ak došlo k uzavretiu zmluvy medzi

žalobcom a spoluvlastníkmi, došlo k vzniku dvoch nájomných pomerov a nie je to v súlade so zákonom.
Žalovaný oprávnene sporné nehnuteľnosti užíval a užíva a nie je dôvodné rozhodnúť o tom, že užívanie
týchto nehnuteľností je neoprávneným zásahom do práv žalobcu.

17. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že s ohľadom na charakter sporom dotknutej nehnuteľnosti

- pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou, pri posudzovaní nároku žalobcu uplatneného v tomto
konaní, je potrebné na vec prioritne aplikovať právnu úpravu zák. č. 504/2003 Z. z., ako lex specialis,
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Žalobca dôvodnosť žaloby založil na zásadnom tvrdení, že
žalovaný pozemok užíva bez právneho dôvodu, keď nájomné zmluvy uzatvorené s vlastníkmi, resp.
spoluvlastníkmi, sú absolútne neplatné a naviac on má uzatvorené platné nájomné zmluvy. Súd prvej

inštancie vo svojom rozhodnutí, posudzujúc platnosť týchto nájomných zmlúv, ako otázku predbežnú,
dospel k záveru, že takéhoto nároku sa žalobca nemôže domáhať. Otázku platnosti zmlúv riešil vo
vzťahu žalovaného a spoluvlastníkov a považoval ich za platné. Spoluvlastníci začali riešiť platnosť
nájomných zmlúv až potom, čo uzatvorili nové nájomné zmluvy so žalobcom. Odvolací súd poukazuje
na to, že žalovaný má uzatvorené zmluvy s vlastníkmi pozemkov, ktoré zmluvy neboli vypovedané.

Žalovaný užíva pozemky na základe nájomných zmlúv. Negatórna žaloba, ktorú žalobca zvolil, preto
nemá svoje opodstatnenie a nie je ani vhodne zvoleným procesným prostriedkom ochrany jeho práv,
keď navyše petit žaloby, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávnených
zásahov do užívania pozemkov je pre svoju neurčitosť i nevykonateľným.

18. Odvolací súd dáva do pozornosti, že vzhľadom na veľkú rozdrobenosť vlastníckeho práva k
pozemkom v rámci celého územia Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) nie je reálne, ani možné, aby o
spoločnej veci v zmysle § 139 ods. 2 OZ rozhodovali všetci spoluvlastníci. Prakticky každý spoluvlastník
siuzatváranájomnézmluvysamostatnenapozemkyapodiely,ktorévlastnívrámciceléhokatastrálneho

územia, resp. niekoľkých katastrálnych území. Väčšinou návrh nájomnej zmluvy fyzickým osobám
zasielajú samotné poľnohospodárske podniky, ktoré majú záujem o hospodárenie na pôde. Aj podľa
poznatkov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z realizačnej praxe zákona vyplýva,
že približne 90% nájomných zmlúv uzatváraných podľa zákona, nájomca uzatvára nájomnú zmluvu so
spoluvlastníkmi k pozemku jednotlivo a to tak, aby získal týmto spôsobom do užívania spoluvlastnícke

podiely predstavujúce nadpolovičnú väčšinu všetkých podnikov. Dochádza tu teda primárne k nájmu
jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Nájomcovo oprávnenie obhospodarovať pozemok ako celok
vznikne až vtedy, keď sa stane nájomcom kvalifikovanej väčšiny spoluvlastníckych podielov.

19. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, aj s jeho

právnou kvalifikáciou. Žalovaný má preukázateľne uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi dotknutých
nehnuteľností, ktorých neplatnosti sa žalobca ani nemôže domáhať. Uvedené zmluvy, v zmysle zákona,
vypovedané vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, neboli, a preto nájomný vzťah naďalej trvá. Tým pádomnemôže zo strany žalovaného dôjsť k neoprávneným zásahom do užívania predmetných pozemkov a
k vzniku škody.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že

žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).