Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. november 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010002
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818010002.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. P., nar. XX.X.XXXX v I.
I., trvale bytom Z., V. I. XX/X, t. č. na slobode, trestne stíhanému pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods.1 písm. c), d), ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení

Zákona číslo 1/2014 Z. z., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2018, prejednal odvolanie
prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/1/2018,
zo dňa 21. marca 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/1/2018,
zo dňa 20. júla 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/1/2018 zo dňa 21. marca 2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/1/2018 zo dňa 20. júla 2018 bol obžalovaný A. P.
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), d), ods. 2
písm. c), d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z. z., na skutkovom
základe, že si od doposiaľ presne neustáleného času, najmenej od mesiaca september 2016 do presne

neustáleného času v mesiaci apríl 2017, na nezistených miestach a od doposiaľ presne nezistených
osôb, bez povolenia, v nezistených množstvách, zadovažoval marihuanu, pričom koncom mesiaca
marec roku 2017 si od W. A. neoprávnene zaobstaral najmenej 50 gramov marihuany, ktorú následne
bez povolenia prechovával do 21:45 hodiny dňa 05. apríla 2017 v byte na ulici V. I. číslo XX/X v Z.,
pričom v uvedenom čase dobrovoľne vydal rastlinný materiál s obsahom marihuany, s hmotnosťou 7,64
gramov, s 15,3 % zastúpením tetrahydrokanabinol (THC) hmotnostných, obsahujúcich 1169 mg čistého

THC, pričom toto množstvo marihuany zodpovedá minimálne 39 bežným jednotlivým dávkam drogy,
pričom marihuanu ďalej distribuoval jej konzumentom v Meste Prievidza a to:

- L. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorému v doposiaľ presne neustálenom čase, v mesiaci marec 2017, na ulici
T. K., v priestoroch budovy S. v Z., predal 1 gram marihuany za 10 eur;

- O. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorému v doposiaľ presne neustálenom čase v mesiaci marec 2017, na ulici
T. K., na chodníku pred budovou školy S. v Z., dvakrát predal marihuanu a to vždy jednu dávku za 1 euro;

- A. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorému v doposiaľ presne neustálenom čase, v mesiaci september 2016, na
doposiaľ neustálenom mieste predal marihuanu za sumu 2 eurá;- A. P. v doposiaľ presne neustálenom čase, v mesiaci marec 2017, na ulici T. K., v priestoroch budovy
S. v Z., predal najmenej 1 gram marihuany za sumu 10 eur,

pričom marihuana obsahuje látku tetrahydrokanabinol (THC), ktorá je uvedená v I. skupine
psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok vedených v Zákone číslo 139/1998
Zb. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods.
3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona, na nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon
uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 78 ods.
1 Trestného zákona, § 76 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní
1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po
vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovaného, konkrétne proti výrokom o uloženom treste a
ochrannom dohľade. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov
odvolania poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„V odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/1/2018 zo dňa 21.03.2018 predseda
senátu uviedol, že u obžalovaného mimoriadne znížili trest odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 1
Trestného zákona, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný, napomáhal polícii
objasniť svoju trestnú činnosť a trest v zákonnom stanovenej trestnej sadzbe by bol pre obžalovaného

neprimerane prísny. Obžalovaného súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženie, pretože sa domnieva, že vzhľadom na jeho osobu a predchádzajúci život postačuje
výkon trestu odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia.

Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre

rozhodnutie o treste u obžalovaného, vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti
prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného
zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia na samej spodnej hranici
takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní päť rokov. Z dôvodu, že obžalovaný bol uznaný
vinným za obzvlášť závažný zločin, mal ho súd pre výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s

maximálnymstupňomstráženia,avšakvzhľadomnaokolnostiprípadu,osobuobžalovaného,ktorýnikdy
nebol vo výkone trestu, dospel súd k záveru, že možno použiť ustanovenie § 48 ods.4 Trestného zákona
a vzhľadom k narušenosti páchateľa, ako i vzhľadom na to, že mu nebol uložený trest nad 15 rokov a
možnosť nápravy obžalovaného, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, zároveň mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní jeden rok. Súd bol

toho názoru, že sú dané možnosti v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona na uloženie trestu pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. vzhľadom na okolnosti prípadu, vzhľadom na pomery
páchateľa, by uloženie nepodmienečného trestu už na samej spodnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní 10 rokov bolo neprimerane prísne.

S uvedenými závermi súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a mám za to, že obžalovanému bol uložený
trest v rozpore s § 34 odsek 1,4 Trestného zákona.

Vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, a teda priznanie sa k spáchaniu trestného
činu, má procesnoprávne následky spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania, avšak

takéto vyhlásenie samo osebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu.

V prípade obžalovaného neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti v zmysle podľa § 39 odsek 1 Trestného
zákona. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa súd pri mimoriadnom znížení trestu odňatia

slobody vychádzal iba z vyhlásenia viny obžalovaným a jeho údajnej nevedomosti o vlastnej trestno-
právnej zodpovednosti čo však samo osebe neodôvodňuje automatické, čisto mechanické zníženie
trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.Z obsahu odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nie je zrejmé z akých dôvodov nebolo možné
uložiť obžalovanému trest v zákonnej trestnej sadzbe a nie je ani zrejmé, prečo by práve obžalovaný
mal pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne citeľnejšie.

Okresný súd sa vôbec nezaoberal a teda neskúmal, či na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť činu obžalovaného aj trest kratšieho trvania.

Z uvedeného podľa názoru prokuratúry vyplýva, že znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby,

nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov
na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu
nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k
zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Mimoriadne znížený trest uložený v tejto trestnej veci u obzvlášť závažného recidivistu rozhodne nie je
spôsobilý odradiť potenciálnych páchateľov od páchateľa závažnej a spoločensky nebezpečnej trestnej
činnosti drogového charakteru, práve naopak.

Na základe uvedeného mám za to, že použite zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona a zároveň zaradenie do minimálneho stupňa stráženia pri obzvlášť závažnom zločine
bolo v posudzovanej veci nedôvodné, v dôsledku čoho je uložený trest odňatia slobody neprimeraný a
nezákonný, alebo je mimo zákonnej trestnej sadzby.

Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd Trenčín, ako odvolací súd podľa § 321
odsek 1 písmeno d), e) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/1/2018
zo dňa 21.03.2018, vo výroku o treste, a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak,
že obžalovanému podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. j), l) Trestného zákona uloží
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby,

so zaradením na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň aby obžalovanému uložil
podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v dolnej polovici zákonnej výmery.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom

vyjadrení obhajoba uviedla nasledovné:

„Podľa názoru obhajoby rozsudok Okresného súdu je zákonný a spravodlivý.

Obžalovaný má čistý register trestov a doposiaľ' nebol nikdy ani vypočúvaný v trestných veciach, tobôž

nie obvinený. Je pravdou, že skutku ktorý mu bol kladený za vinu sa dopustil a tento aj oľutoval a priznal
sa k nemu. Čas už nedokáže vrátiť späť a v súčasnosti vie, že urobil "chybu". Drogová trestná činnosť je
v našom zákone trestaná nekompromisne čo v zásade je možné chápať pozitívne. Ale sú určité prípady,
ktoré napriek tomu, že napĺňajú
rovnakú skutkovú podstatu trestné činu, ale v konečnom dôsledku sa nedajú porovnávať

a vymedzujú sa svojimi okolnosťami od skutkov, ktoré mal na mysli zákonodarca. Nechceme
týmto zľahčovať trestnú činnosť obžalovaného ale žiadame, aby bol vzatý do úvahy spôsob
jeho konania a mieru ohrozenia spoločnosti. Každého páchateľa je potrebné rozlišovať
a ukladať mu trest aj vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a nie len mechanicky určiť trest.
V tomto kontexte ďalej poukazujeme na to, že nepredával tvrdú drogu ale marihuanu a tak isto aj

množstvo, ktoré mu je kladené za vinu. Spolu predal marihuanu v hodnote 23 eur. Obžalovaný nikdy a
nikde nebol vedený ako nejaký díler resp. osoba, ktorá by mala byť
nebezpečná pre spoločnosť.

Žiadame Krajský súd, aby dal ešte reálnu šancu na život obžalovanému, nakoľko ten

konal neuvážene a neuvedomoval si závažnosť jeho konania. Napriek tomu si, ale obhajca
myslím, že sú splnené podmienky na použitie § 39 ods. 1 tr. Zákona a dovolíme si touto formou žiadať
Krajský súd Trenčín, aby odvolanie Krajskej prokuratúry 'Trenčín zamietol ako nedôvodné.“Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v
uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Ako vyplýva z vyššie citovaných dôvodov odvolania, prokurátor namietal, že podľa jeho názoru v danej
veci neboli dané dôvody pre aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., z ktorého dôvodu
okresným súdom obžalovanému uložený trest odňatia slobody je neprimerane mierny a v rozpore s
ustanovením § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Prokurátor tiež namietal, že na zaradenie obžalovaného na výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia je nedôvodné.

K uvedeným otázkam okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné:

„Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného,
vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za
použitia § 39 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného

zákona nepodmienečný trest odňatia v samej spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní päť rokov. Z dôvodu, že obžalovaný bol uznaný vinným za obzvlášť závažný zločin, mal ho súd
pre výkon trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, avšak vzhľadom na
okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, nikdy nebol vo výkone trestu, dospel súd k záveru, že možno
použiť ustanovenie § 48 ods.4 Trestného zákona a vzhľadom k narušenosti páchateľa, ako i vzhľadom

na to, že mu nebol uložený trest nad 15 rokov a možnosť nápravy obžalovaného, súd ho pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zároveň mu
súd uložil ochranný dohľad v trvaní jeden rok. Pokiaľ súd obžalovanému ukladal trest pod dolnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby a to v samej spodnej možnej hranici (základná sadzba 10 až 15
rokov), súd odôvodňuje túto skutočnosť tým, že na základe prevedeného dokazovania sa obžalovaný

trestnej činnosti dopustil vo veku blízkeho veku mladistvého, zo strany obžalovaného sa podľa názoru
súdu jednalo o mladícke zlyhanie. Jednoznačne z prevedeného dokazovania vyplýva, že sa nejedná
o dílera, ktorý by rozširoval psychotropné látky za účelom získania finančných prostriedkov, čomu
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že psychotropnú látku predával za minimálne sumy, pričom súd poukazuje
aj na tú skutočnosť, že samotný obžalovaný nie je závislý na psychotropných látkach. Podľa názoru

súdu, obžalovaný si neuvedomoval, že svojím konaním napĺňa znaky obzvlášť závažného zločinu. Z
horeuvedeného teda vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život (nebol
súdne trestaný, jedenkrát bol riešený v priestupkovom konaní), podľa názoru súdu, je v tejto konkrétnej
veci potrebné obžalovanému dať možnosť, aby mohol po výkone trestu svojím správaním preukázať,
že uložený trest, ktorý mu súd uložil, dostatočne vplýval na jeho prevýchovu a že po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody sa zaradí do spoločnosti. Súd bol toho názoru, že sú dané možnosti v zmysle § 39
ods.1 Trestného zákona na uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j.
vzhľadom na okolnosti prípadu, vzhľadom na pomery páchateľa, by uloženie nepodmienečného trestu
už v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 10 rokov bolo neprimerane
prísne.“

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že skutkové závery, z ktorých podľa vyššie citovaného
okresný súd vychádzal pri ukladaní trestných sankcií, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v danom prípade dal riadne odpovede aj
na argumentáciu prokurátora v dôvodoch jeho odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,

že okresný súd vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne
uviedol konkrétne okolnosti prípadu, ako aj konkrétne poznatky o osobe obžalovaného, ktoré ho
viedli k subsumácii pod ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák. stanovené podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu. Z odôvodnenia odvolania prokurátora pritom podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva,
že by prokurátor vôbec spochybňoval správnosť uvedených zistení okresného súdu, ktoré v popise

odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k napadnutým výrokom ani nespomenul a naopak,
bez akejkoľvek opory v obsahu spisového materiálu a bez akéhokoľvek odôvodnenia v odôvodnení
odvolania hovorí o „... trestnej veci u obzvlášť závažného recidivistu ...“.S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zo spisového materiálu nevyplývajú žiadne
poznatky, ktoré by spochybňovali správnosť okresným súdom zistených okolností prípadu a poznatkov
o osobe obžalovaného, o ktoré okresný súd v danom prípade oprel použitie ustanovenia § 39 ods. 1

Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi správne v danom prípade prihliadol na aj
tie rozhodné skutočnosti, že u obžalovaného ide o osobu blízku veku mladistvého, že trestnú činnosť
spáchal z mladíckej nerozvážnosti, pričom nejde o osobu kriminálne narušenú. Preto záver okresného
súdu, vyplývajúci z uložených trestných sankcií, že použitie trestnej sadzby, ustanovenej Trestným
zákonom by bolo pre tohto obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, vrátane zaradenia obžalovaného na výkon trestu
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods. 4 Tr. zák., považuje odvolací súd
za zákonný a správny.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.