Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/141/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816203051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6816203051.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr Amy Odalošovej a
sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v spore žalobcu: R. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX R. XXX, proti žalovaným: 1/ A. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX A, XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, so sídlom
Tomášikova 4, 821 08 Bratislava, 2/ F. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M. B. XX, o zaplatenie
1 295,89 € s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.
k. 3C/183/2016-54 zo dňa 17. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) rozsudkom č. k.
3C/183/2016-54 zo dňa 17. 01. 2017 rozhodol tak, že žalobu zamietol (prvý výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca a žalovaný 2/ nemajú právo na náhradu trov konania (druhý výrok). Žalobca je
povinný zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % (tretí výrok) a žalobca je povinný
zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania vo výške 139,98 € na účet advokáta žalovanej 1/ v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ustanovení § 100 ods. 1, § 106 ods.
1, 2 a § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že žalobca svoj nárok na náhradu
škody voči žalovaným 1/ a 2/ v trestnom konaní neuplatnil a domáhal sa ho až podaním žaloby na súd
dňa 10. 06. 2016, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej
premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr v mesiaci február 2010. Konštatoval, že k prerušeniu plynutia
premlčacej lehoty by došlo iba za predpokladu, ak by si žalobca nárok na náhradu škody uplatnil
včas podanou žalobou na súde alebo uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní, k
čomu však nedošlo a preto žalovanou 1/ vznesenú námietku premlčania vyhodnotil v celom rozsahu
za dôvodnú, a teda podanú žalobu žalobcu voči žalovanej 1/ v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k
žalovanému 2/, ktorý námietku premlčania nevzniesol, skúmal okresný súd dôvodnosť a výšku žalobou
uplatneného nároku na náhradu škody, ktorý žalobca vymedzil odkazom na rozsudok Okresného súdu
Revúca č. k. 4C/80/2008-91, teda sumou 1 295,89 € s príslušenstvom. Vyhodnotil, keďže žalovaný
2/ ani žalovaná 1/ účastníkom konania vo veci sp. zn. 4C/80/2008 priamo neboli, vo vzťahu k výške
nároku žalobcu na náhradu škody, že tento rozsudok záväzný nie je. Jeho význam spočíva iba v tom,

že na jeho základe možno určiť výšku nároku žalobcu na zaplatenie mzdy, náhrady mzdy a stravného
za mesiac november 2006 až január 2007. V konaní vo veci sp. zn. 4C/80/2008 nemal okresný súd
za preukázané, že by žalovaný zamestnávateľ žalobcovi akúkoľvek časť mzdy zaplatil, čo vyplývalo
z nečinnosti zamestnávateľa žalobcu v konaní spojenej s jeho vtedy už len faktickou existenciou
bez reálneho vykonávania podnikateľskej alebo inej činnosti. Podľa názoru okresného súdu, v tomto
súdnom konaní však nebolo možné neprihliadať na skutočnosti, ktoré vyplynuli z pripojeného trestného
spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/176/2012, podľa obsahu ktorého žalobcovi bolo z
garančného fondu Sociálnej poisťovne vyplatené celkom 650,40 €, manželke žalobcu bolo dňa 21. 05.
2007 bolo vyplatené ďalších 663,88 € a podľa znaleckého posudku J.. S. V. č. 7/2011, bola dňa 31.
01. 2007 žalobcovi vyplatená ešte suma 66,39 €. Prijatie sumy 663,88 € ako plnenie mzdy za mesiace
november a december 2006 a záloha za mesiace január 2007 mal okresný súd preukázané z výpovede
manželky žalobcu, ktorá prijatie potvrdila vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania, pričom žalobca
prijatie tejto sumy striedavo potvrdil a poprel. Prijatie predmetnej sumy manželkou žalobcu okresný súd
vyhodnotil ako zánik časti nároku žalobcu jeho splnením. Vyplatenie sumy 66,39 € mal okresný súd za
preukázané, vychádzajúc zo znaleckého posudku J.. S. V. č. 7/2011, pričom vyplatenie ďalšími dôkazmi
preukázané nemal, avšak konštatoval, že platba zodpovedá výpovedi žalobcu zo dňa 28. 06. 2007, podľa
ktorej zamestnávateľ prestal žalobcovi vyplácať mzdu od mesiaca september 2006 a potom mu platil
postupne sumy 1 000,- Sk alebo 2 000,- Sk, čím mal za preukázané, že žalobca dostal aj sumu 66,39
€, čím zanikla splnením ďalšia časť nároku žalobcu. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobcovi bolo
vyplatených celkom 1 380,67 € (650,40 + 663,88 + 66,39), teda viac ako predstavuje žalobou uplatnený
nárok žalobcu vo výške 1 295,89 € spolu aj s úrokom z omeškania, a teda postupným splnením nárok
žalobcu na zaplatenie náhrady škody voči žalovaným 1/ a 2/ (a zároveň skutkovo odlišný výškou však
rovnaký nárok na zaplatenie mzdy voči jeho zamestnávateľovi) zanikol splnením a preto okresný súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol aj voči žalovanému 2/. Zároveň konštatoval, že dodatočným splnením
nezanikla trestná zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa
§ 214 Trestného zákona.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom o nároku žalobcu a žalovaného 2/ na
náhradu trov konania rozhodol tak, že nemajú právo na náhradu trov konania, keď žalovaný 2/ si právo
na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu vyplynulo, že žalovanému 2/ v konaní žiadne trovy konania
nevznikli a o nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že neúspešný
žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z dôvodu hospodárnosti
konania rozhodol okresný súd, okrem nároku na náhradu trov konania, aj o výške trov. O lehote na
plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu
trov konania žalovanej 1/ v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Žalovaný namietal procesné pochybenie
okresného súdu v tom, že mu neumožnil vyjadriť sa k veci. Namietal záver okresného súdu, že manželka
žalobcu prevzala sumu 663,88 € (20 000,-- Sk) z dôvodu, že manželka si po toľkých rokoch na uvedenú
skutočnosť jednoducho nespomína. Pri rokovaní, keď si žalobca pozrel podpis, na prvý pohľad zistil,
že nepatrí jeho manželke. Je mnoho žien s priezviskom B., je naivné uveriť tomu, že neznáma žena
príde do firmy, tvrdí, že je jeho manželkou a účtovník jej vydá takú veľkú hromadu peňazí bez toho,
aby mal so sebou splnomocnenie. Poštárka je ich známa, manželku dobre pozná, no napriek tomu jej
bez splnomocnenia nevydá ani cent. Je zrejmé, že splnomocnenie sa nenachádza medzi dokladmi,
preto považuje tento dôkaz za spochybniteľný a súd ho nemal brať do úvahy. Žalobca ďalej namietal, že
okresný súd nepostupoval správne, keď rozsudok 4C/80/2008-91 ignoroval, pretože je spojený s touto
vecou a je smerodatný. Žalobca ďalej uviedol, že nenamieta vyplatenie peňazí zo Sociálnej poisťovne,
až na to, že keď si platí nejaké poistenie, prečo plnenie by malo patriť tretej osobe, prečo by mal mať
žalovaný 1/ a 2/ z toho osoh, keď žalovaní 1/ a 2/ boli povinní vyplácať výplaty a nie poisťovňa. Žalobca
ďalej uviedol, že nemá problém vrátiť peniaze sociálnej poisťovni, samozrejme po vyplatení žalovaným
1/ a 2/ a preto by bolo spravodlivé, aby súd zobral túto skutočnosť v úvahu. Okresný súd nesprávne
uvádza v rozsudku keď tvrdí, že sa nedožadoval odškodného voči žalovanému 1/ a 2/, keď na strane 8
obžaloby je opak toho čo tvrdí okresný súd. Žalobca ďalej namietal, že považuje rozhodnutie okresného
súdu za nesprávne, pretože došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 02. 2017 k odvolaniu
žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o

premlčanie uplatňovaného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej, pričom žalobca v odvolaní vo vzťahu k
premlčaniu neuviedol žiadne podstatné skutočnosti. Žalobca si svoj nárok uplatnil už v konaní vedenom
na Okresnom súde Revúca sp. zn. 4C/80/08, a teda si nemohol tento riadne uplatniť v trestnom konaní
a nemôže si tiež uplatniť samotný nárok na náhradu škody odvodený od trestného konania, nakoľko
vychádzajúc z názoru vyplývajúceho z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3NCdo 3/2007 zo dňa
30. 07. 2008 nemohol tento už v tomto trestnom konaní uplatniť. Naviac žalobca o tom, že mu nebol
zaplatená mzda, vedel najskôr v roku 2007 a svoje právo (nárok) si mohol uplatniť minimálne od roku
2007 (čo aj v roku 2008 urobil). Žalobcovi teda začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku a táto uplynula najneskôr v roku 2010/2011. Keďže žalobca podal žalobu na súde až 10. 06.
2016, stalo sa tak až po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná 1/ sa zároveň stotožnila aj s právnymi
závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/. Poukázala na to, že žalobcovi bola vyplatená
za nevyplatenú mzdu u zamestnávateľa GEMINA, s. r. o., vo výške 1 295,89 € z garančného fondu
Sociálnej poisťovne suma vo výške 1 380,67 €, teda suma vyššia ako nevyplatená mzda, ktorú požaduje
ako náhradu škody v tomto konaní. Vyplatenie predmetných peňazí žalobca sám priznal aj v odvolaní.
Žalovaná 2/ navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu na
náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Žalovaný 2/ vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom § 379
CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil § 380 ods. 2 CSP viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie § 383 CSP, postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku
v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu, alebo jeho
právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom, iný než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci.

10. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti odvolací súd dodáva, že medzi stranami
sporu nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ boli uznaní vinnými z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa § 214 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako konatelia spoločnosti GEMINA, s.
r. o., za obdobie november 2006 až december 2007 nevyplatili 56 zamestnancom mzdu v celkovej
sume 37 388,78 €, pričom v deň splatnosti disponovali dostatkom finančných prostriedkov v pokladni,
na bankových účtoch na ich vyplatenie. Poškodení zamestnanci, ktorí si nárok na náhradu škody
uplatňovali, boli so svojim nárokom odkázaní na občianskosúdne konanie, pričom žalobca medzi nimi
nebol. Žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej mzdy vo výške 1 295,89 € s príslušenstvom, ako bola
určená rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 4C/80/2008-91 zo dňa 30. 06. 2009, pričom žalovaní
1/ a 2/ účastníkmi uvedeného súdneho konania neboli a žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na
náhradu škody voči konateľom spoločnosti GEMINA, s. r. o., ktorá bola neskôr zrušená bez likvidácie
(voči konateľom jeho zamestnávateľa). Taktiež nebolo sporné, že žalobcovi bolo z garančného fondu
Sociálnej poisťovne vyplatené celkom 650,40 € ako aj suma 66,39 €, vychádzajúc zo znaleckého
posudku Ing. S. V. č. 7/2011. Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania vyhodnotil, že manželke
žalobcu bola dňa 21. 05. 2007 vyplatená suma 663,88 € a to ako plnenie mzdy za mesiace november
a december 2006 a záloha za mesiace január 2007.

11. Predmetom odvolacieho prieskumu bola sporná otázka namietaná žalobcom, či došlo k vyplateniu
sumy 663,88 € dňa 21. 05. 2007 manželke žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobca v konaní
namietal vychádzajúc z obsahu odvolania, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, t. j., že manželke žalobcu nebola vyplatená suma 663,88 € de facto
namietal nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd
prvej inštancie, okrem prípadov ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd
v odvolacom konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej
inštancie vykonal náležité dokazovania, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel,
majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie, alebo aj
zistí, že súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní
(nevyplýva z prevedených dôkazov) prípadne ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384
ods. 1 CSP). V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, pričom vychádzal z vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov, vyjadrení žalovanej
1/, z pripojeného spisu sp. zn. 4C/80/2008, z listín z trestného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 2T/176/2012, z výpovede manželky žalobcu v rámci prípravného konania. Z tohto dokazovania
získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový
stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej
inštancie nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a
preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať alebo doplniť.

12. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu v odvolacom konaní, že jeho manželke nebola vyplatená suma
663,88 €, uvedenú skutočnosť žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal v rámci vykonaného
dokazovania, naopak vyplýva, že samotná manželka potvrdila prevzatie uvedenej sumy práve v
prípravnom konaní, a teda odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považoval tento dôkaz za
podstatný. Odvolateľ ničím nepreukázal, že bez svojho zavinenia nemohol buď označiť alebo predložiť
ním tvrdené skutočnosti alebo dôkazy (napr. že podpis nie je jeho manželky, ako aj že splnomocnenie
sa nenachádza medzi dokladmi). Za danej situácie odvolací súd nemohol na takúto novú argumentáciu
žalobcu prihliadnuť, keď bolo v objektívnych možnostiach a bolo zároveň aj povinnosťou žalobcu túto
argumentáciu uplatniť pred súdom prvej inštancie skôr ako bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za
skončené. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17. 01. 2017 vyplýva, že žalobca nemal žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania. Bolo potrebné teda vychádzať zo skutkového stavu v takom rozsahu ako bol
preukázaný v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CSP účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ktoré obmedzuje práva novôt, t. j. práva uplatniť nové doposiaľ
neuplatnené prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany len za splnenia taxatívne
uvedených podmienok, t. j. ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola.

13. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie procesne pochybil v tom, že
žalobcovi neumožnil brániť sa a vyjadriť sa k veci, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva,
že žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovanej 1/ k žalobe dňa 05. 12. 2016, súd prvej inštancie
zároveň stanovil termín pojednávania na deň 17. 01. 2017, pričom predvolanie na toto pojednávanie
bolo žalobcovi doručené dňa 05. 12. 2016 (doručenka na č. l. 42 spisu). Žalobca mal dostatočný
časový priestor na prípravu pojednávania ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov a zároveň, ako vyplýva zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 17. 01. 2017 (č. l. 52-53 spisu) žalobca mal možnosť ústne vyjadriť sa
na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Súd prvej inštancie teda nepostupoval svojvoľne,
procesný postup súdu bol v súlade s ustanoveniami procesnej normy a preto ho nemožno považovať
za odopretie ústavného práva účastníkovi na spravodlivý súdny proces a právo na verejné prerokovanie
veci pred všeobecným nezávislým súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval odvolaciu
námietku žalovaného za nedôvodnú.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa ďalšími skutkovými okolnosťami
nezaoberal. Za potrebné považuje dodať, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci samej zistil
skutkový stav, vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a

žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná 1/ bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej vzniklo proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie. Žalovaný 2/ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný.
Nakoľko však žalovanému 2/ žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu
náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.