Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515202209
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2515202209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

FedoraBenkuaJUDr.ĽubiceBundzelovej,vprávnejvecistarostlivostiomaloletúR.N.,nar.XX.X.XXXX,
zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: Bc. I. F., trvale
bytom C. XXXX/X, C., zastúpená Mgr. Matúšom Chmelom, advokátom, Royova 9, Piešťany a K. N.,
trvale bytom Q. XX/XX, N., zastúpený JUDr. Júliou Vestenickou, advokátkou, Ševčenkova 5, Bratislava,
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 13P/84/2015-440, zo dňa 7. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zverenia maloletej R. do osobnej

starostlivosti matky, v časti zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletej R. do jeho osobnej
starostlivosti,včastiurčeniavýživnéhoanedoplatkunazročnomvýživnomavčastináhradytrovkonania
p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti
matky (výrok I.) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
(výrok II.). Otcovi určil povinnosť prispievať na výživné pre maloletú R. sumou 100 eur mesačne do rúk

matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 13.4.2015 (výrok III.), zároveň určil nedoplatok na splatnom
výživnom za obdobie od 13.4.2015 do 31.8.2017 vo výške 2.560 eur, ktorý otcovi povolil splácať v
mesačných splátkach vo výške 71,11 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok IV.). Návrh otca na zverenie maloletej R.
do jeho osobnej starostlivosti zamietol (výrok V.), návrh matky na zákaz styku otca s maloletou R. vylúčil
na samostatné konanie (výrok VI.), návrh otca na prerušenie konania zamietol (výrok VII.). Zároveň
zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015-13 v spojení s opravným uznesením a

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/18/2015-78 z 11.6.2015 (výrok VIII.). O
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok
(výrok IX.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa domáhala úpravy rodičovských práv a
povinností k maloletej R. zverením do jej starostlivosti a určením výživného otcovi 100 eur mesačne
od narodenia maloletej a upraviť jeho styk. Uviedla, že o maloletú zabezpečuje starostlivosť sama,
otec na jej výživu neprispieva. Potreby maloletej vyčíslila sumou 210 eur mesačne, z toho 100 eur na
stravu, 80 eur hygienické potreby, 30 eur oblečenie, iné potreby, hračky. Otec uviedol, že s návrhom

nesúhlasí,smatkousadohodli,žeonzostanena rodičovskejdovolenkeamatka,keďžejejzamestnanie
je lepšie finančne ohodnotené, nastúpi do práce. Preto pravidelne vykonáva starostlivosť o maloletú
predovšetkým v čase, keď je matka v práci. Dohodli sa tiež na neobmedzenom styku s maloletou. Matka
na svojom návrhu zotrvala, v časti úpravy styku navrhla, aby bol styk otca s maloletou zakázaný a to zdôvodu, že otec bol vzatý do väzby z dôvodu vznesenia obvinenia pre spáchanie zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby vo vzťahu k matke, ktorého sa dopúšťal od marca 2015 do obmedzenia jeho osobnej
slobody dňa 3.6.2016, odkedy sa s maloletou nestretol. V trestnom konaní bolo vykonané znalecké

dokazovanie aj u matky, u ktorej znalec diagnostikoval posttraumatickú stresovú poruchu zapríčinenú
konaním otca. Otcovi bola diagnostikovaná porucha osobnosti, ktorá sa však farmakologicky nelieči,
postačuje iba psychoterapia. Opatrovník súhlasil so zverením maloletej R. do osobnej starostlivosti
matky. S návrhom matky na určenie výživného 100 eur súhlasil, pretože matka preukázala skutočné
náklady na maloletú a takéto výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, jeho vzdelaniu

a praxi. V časti zákazu styku opatrovník navrhol konanie vylúčiť na samostatné konanie v dôsledku
nutnosti vykonania rozsiahlejšieho dokazovania a to aj znaleckého, pričom poukázal na skutočnosť, že
maloletá má iba 2,5 roka a otca videla naposledy pred vyše rokom. Zo správy o prešetrení pomerov
v domácnosti matky maloletej súd zistil, že maloletá R. býva so svojou matkou, s jej manželom O. F. a
maloletým nevlastným bratom O. F. v novopostavenom 4-izbovom rodinnom dome vo C.. V domácnosti
má maloletá kompletne zariadenú svoju vlastnú detskú izbu, dom je riadne zariadený, čistota a poriadok

na požadovanej úrovni. Maloletá je zdravá, navštevuje Mestské jasle v N.. Matka je v súčasnej dobe
na materskej dovolenke, poberá materské vo výške približne 900 eur, nepracuje. Z obžaloby Okresnej
prokuratúry Piešťany, sp.zn. Pv 679/16/2204-90 z 1.12.2016 súd zistil, že bola podaná obžaloba na
obvineného K. N., otca maloletej, pretože od presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2015 až do
3.6.2015 v rekreačnej chate nachádzajúcej sa pri vodnej nádrži I. a na iných miestach opakovane slovne

a fyzicky napádal svoju bývalú priateľku a matku ich spoločného dieťaťa I. F., rod. W., ktorej vulgárne
nadával, vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, opakovane niekoľkokrát denne ju kontaktoval telefonicky,
formou SMS správ, kde sa hanlivo vyjadroval o jej príbuzných, urážal ju, vyhrážal sa jej zabitím. Hovoril
jej, že jej oddelí hlavu od tela a to telo povlečie za autom, že ju psychicky aj fyzicky zlikviduje, pripraví ju
o prácu aj o dieťa. Viackrát ju sledoval do miesta jej pracoviska, kde ju 17.4.2015 napadol tak, že ju ťahal

za vlasy a päsťou pravej ruky ju udrel po hlave. Dňa 8.6.2015 jej zamedzil v odchode s vozidlom, opľul ju,
obviňoval ju z toho, že založila požiar v bufete, ktorý prevádzkoval. Dňa 02.11.2015 jej nadával, následne
ju rukou zovretou v päsť dvakrát udrel do oblasti tváre, spôsobil jej otras mozgu ľahkého charakteru,
zlomeninu nosových kostí bez posunu kostných úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s dobou
liečenia 2 - 3 týždne. Zo znaleckého posudku o duševnom stave otca maloletej, vypracovaného

znalkyňou MUDr. Martišovou súd zistil, že u obvineného bola zistená porucha osobnosti s emočnou
nestálosťou. Pri trestných činoch mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania, mohol svoje konanie
ovládať, vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Abnormné správanie a konanie obvineného nie
je motivované chorobne. Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii
súd zistil, že vo vyšetrení osobnosti matky maloletej nie sú aktuálne prítomné známky psychotického

ochorenia. Aktuálne sú prítomné známky citlivosti, zvýšenej ostražitosti a obavnosti a diagnostikovali u
nej posttraumatickú stresovú poruchu s úzkostno-depresívnym syndrómom. Posttraumatická stresová
porucha je v príčinnej súvislosti s konaním otca maloletej. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §
36 ods. 1, podľa § 24, § 25, § 26, podľa § 62, § 75, § 77 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2015, matka s maloletou sa

od otca odsťahovala a od tej doby zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Od 3.6.2016 bol otec vzatý do
výkonu väzby do ÚVV Leopoldov. Súd návrh matky na zverenie maloletej do jej starostlivosti považoval
zadôvodný,keďopatrovníksozverenímmaloletejmatkesúhlasil,vstarostlivostimatkyomaloletúneboli
zistené žiadne nedostatky, pričom súd prihliadol aj na útly vek maloletej. Z toho dôvodu tiež zamietol
návrh otca na zverenie maloletej R. do jeho osobnej starostlivosti. V časti zastupovania maloletej,

keďže otec nebol pozbavený ani obmedzený na rodičovských právach, matka nepreukázala dôvodnosť,
prečo by mala dieťa sama zastupovať či spravovať jeho majetok, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že otec sa vo vzťahu k maloletej nedopustil trestnej činnosti, pre ktorú by bol právoplatne odsúdený,
súd rozhodol, že maloletú sú oprávnení zastupovať obaja rodičia. Pokiaľ sa týka pomerov matky, tak
táto bola od 12.7.2012 zamestnaná. Od decembra 2014 doposiaľ je na materskej, resp. rodičovskej

dovolenke, pričom je tiež zamestnaná na vedľajší pracovný pomer na dobu určitú od 10.10.2015 do
25.1.2018, z ktorého má priemerný čistý mesačný zárobok 366,20 eur, popri rodičovskom príspevku
vo výške 213 eur mesačne, ktorý poberá od júla 2017. Materské poberala od januára 2015 do júla
2015 427 eur mesačne, od októbra 2016 vo výške 651,71 eur mesačne, od novembra 2016 do mája
2017 vo výške 943,46 eur mesačne, v júni 2017 vo výške 134 eur mesačne. Po narodení maloletej

R. bývala v domácnosti s otcom do apríla 2015, kedy sa odsťahovala. Od apríla 2015 do januára
2017 spolu s dcérou bývala so svojou matkou a starou matkou v trojizbovom byte. Vo februári 2017
sa spolu s manželom, maloletou R. a maloletým O. presťahovali do rodinného domu. Okrem maloletej
R. má vyživovaciu povinnosť k maloletému O.. Maloletá R. má 2,5 roka, je zdravá, od apríla 2016navštevuje detské jasle, s čím má matka spojené zvýšené výdavky vo výške 180 eur mesačne. Maloletej
uhrádza životnú poistku 30 eur mesačne. Súd mal ďalej preukázané, že otec maloletej je od 3.6.2016 vo
výkone väzby. Pred vzatím do väzby 3 roky pracoval v gastronómii, tiež v autodoprave ako SZČO ako

osobný šofér na cudzích vozidlách, bol zamestnaný ako vodič medzinárodnej dopravy od 21.12.2010 do
19.3.2011 a od 30.5.2011 do 20.9.2011, kedy s ním bol okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu, že
závažne porušil pracovnú disciplínu. Za obdobie od decembra 2010 do 20.09.2011 dosahoval priemerný
čistý mesačný príjem pozostávajúci zo mzdy a náhrady v sume 487,6 eur. Pri rozhodovaní o výške
výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na možnosti, schopnosti povinného

rodiča i matky dieťaťa, pričom dieťa má zdieľať životnú úroveň svojich rodičov. Súd určil výživné sumou
100 eur mesačne, pričom zohľadnil matkou tvrdené výdavky na maloletú R. ako aj na príjem matky
maloletej, ktorá je na materskej dovolenke a jej príjem predstavoval od januára 2015 do júla 2015 sumu
427,23 eur mesačne, od augusta 2015 do septembra 2016 203 eur mesačne a zároveň mzdu vo výške
366 eur mesačne a od októbra 2016 vo výške 651 eur mesačne, od novembra 2016 do mája 2017
943,46 eur mesačne, v júni 2017 134 eur mesačne, pričom od júla 2017 poberá rodičovský príspevok

213 eur mesačne a mzdu vo výške 366 eur mesačne. Sumu 100 eur považoval súd za primeranú,
poukazujúc na schopnosti otca dieťaťa, kde určené výživné je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou,
v zmysle ktorej by malo výživné predstavovať 25-30% z čistého príjmu povinného rodiča. Súd vychádzal
z príjmu otca, ktorý je tento schopný dosahovať vo výške minimálne od 400 do 500 eur mesačne v
čistom, s poukazom aj na zistené a preukázané ponuky na trhu práce v deň rozhodnutia, ako aj počas

predchádzajúceho obdobia, zohľadňujúc pomery otca (stredoškolské vzdelanie s výučným listom v
odbore kuchár - čašník, s prihliadnutím na výkon práce ako vodič a jeho príjmy z tohto zamestnania).
Otec sa nachádza vo výkone väzby, doposiaľ síce nebol právoplatne odsúdený, avšak bolo vykonaným
dokazovaním znaleckými posudkami podanými v trestnom konaní preukázané, že konaním otca násilím
fyzického, psychického a sociálneho charakteru, bolo matke spôsobené psychické a fyzické utrpenie.

Teda otec pre svoje subjektívne dôvody nedosahuje príjem zodpovedajúci jeho vzdelaniu a praxi. Súd
určil výživné s účinnosťou od 13.4.2015 odo dňa podania návrhu matkou, keď matka nepreukázala
akékoľvek objektívne dôvody brániace jej podať návrh skôr, pričom tieto dôvody nevyplynuli aj z iných
okolností uvedených v konaní. Súd mal za preukázané, že za predmetné obdobie otec prispel matke na
výživu maloletej v júli 2012 vo výške 30 eur, 8.1.2016 sumami 90 eur a 180 eur. Otec tvrdil, že uhradil

aj ďalšie výživné, avšak tieto tvrdenia nepreukázal. Súd preto vychádzal z toho, že od podania návrhu
matkou do 31.8.2017 uhradil dcére výživné vo výške 300 eur. Takto nedoplatok na zročnom výživnom
za predmetné obdobie činí 2.560 eur (mal zaplatiť 2.860 eur, uhradil 300 eur). Uvedený nedoplatok
súd povolil otcovi splácať po 71,11 eur do úplného vyrovnania, čím otec v zmysle ustálenej konštantnej
judikatúry uhradí nedoplatok do troch rokov. V súlade s ustanovením § 166 ods. 2 CSP súd vylúčil

návrh matky na zákaz styku otca s maloletou R. na samostatné konanie vzhľadom na nutnosť vykonania
ďalšieho dokazovania, ktoré je odlišné z dôvodu povahy veci v tejto časti konania. V súlade s ust. §
162, § 163 ods. 1 a § 164 CSP súd skonštatoval, že návrh otca na prerušenie konania do právoplatného
skončeniatrestnejvecijenedôvodnýatosprihliadnutímnaskutočnosť,žepredmetomkonaniajeúprava
práv a povinností rodičov k maloletej R., trestné konanie sa týka obžaloby otca pre dôvodné podozrenie

zospáchaniazločinuotcomvovecitýraniablízkejazverenejosoby-matkymaloletej,pričom predmetné
konanie, ktoré žiada otec prerušiť, sa týka úpravy rodičovských práv a povinnosti, vedenie trestného
konania nie je prekážkou pri rozhodovaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv. Podľa ust. § 337
ods. 3 CSP súd zrušil bez návrhu neodkladné opatrenie Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/84/2015-13
z 5.5.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.5.2015 a s uznesením Krajského súdu v Trnave,

č.k. 26CoP/18/2015-78 z 11.6.2015, na základe ktorých bola maloletá R. ponechaná v starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, nakoľko súd už rozhodol o návrhu vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej

v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, v časti určenia výšky výživného ako aj určenia
nedoplatku na zročnom výživnom, keď uviedol, že v roku 2015 kedy sa dozvedel o podaní návrhu
matkou na úpravu rodičovských práv a povinností, apeloval na súde prvej inštancie so žiadosťou
o vytýčenie pojednávania. Maloletá mala vtedy pár mesiacov. Súd prvej inštancie však vo veci
nekonal. Dňa 3.6.2016 bol zadržaný a vzatý do väzby. Prepustený z väzby bol 25.10.2017. Súd prvej

inštancie začal konať vo veci a veľmi aktívne vytyčoval pojednávania v čase väzby, keď riešenie
otázky jeho úpravy styku ako aj rodičovských práv bolo v danom období irelevantné. Žiadal preto
o odročenie pojednávania ako aj jeho prerušenie. Vylúčenie úpravy styku na samostatné konanie
nemožno považovať za procesný postup, nakoľko je absolútne logické, že počas vedenia trestnéhokonania má minimálnu šancu na priznanie mu styku s dcérou, ktorú nadovšetko miluje a má záujem
zúčastňovať sa na jej výchove. Pokiaľ ide o výživné, má za to, že konal a rozhodol absolútne svojvoľne.
Nie je mu zrejmé, na základe akých kritérií mu určil stanovené výživné 100 eur, keďže nemal v čase

rozhodovania k dispozícii ani len minimálny prehľad o jeho zdaniteľných príjmoch. Aj určenie takejto
výškyvýživnéhovčase,kedysanachádzalvoväzbe,považujezaabsurdnéapriamtragikomické.Sudca
v odôvodnení rozsudku sa uspokojil s argumentáciou prednesenou matkou, ktorou táto sa sťažovala na
absenciu platenia výživného ním od júla 2016. V danom čase bol aktívnou snahou matky maloletej, ako
aj v dôsledku jej dlhodobej cielenej práce väzobne stíhaný a počas režimu väzby skutočne nedisponoval

žiadnym príjmom. Je úplne zjavné, že matka maloletej si maloletú dcéru zvolila ako nástroj svojej
manipulácie vo vzťahu k nemu. Je absolútne neprofesionálne a neakceptovateľný postup súdu, kedy
tento v dôraznej vedomosti o vedení trestného konania sa obmedzil na vyjadrenia matky, je tendenčné
a zavádzajúce bez akejkoľvek snahy o zistenie skutkového stavu. Snaha vyhovieť len matke a priznať
rodičovské práva bez akýchkoľvek okolností len matke, v danom prípade bola zo strany súdu prítomná a
zreteľná od samotného počiatku. Pokiaľ ide o súhlas opatrovníčky, má za to, že ide o formalitu, nakoľko

s touto on nebol ani v kontakte. Napádaný rozsudok matka dosiahla počas jeho väzobného stíhania, čo
je nesporné. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletej je za svoje konanie
voči nej trestne stíhaný. Má za to, že spôsob vyjadrovania otca na adresu matky v odvolaní je nemiestny,

zasahuje bez právneho dôvodu do jej povesti a osobnostných práv a je v rozpore s dobrými mravmi.
Navyše odvolanie otca je bezobsažné. Z odvolania je zistiteľné nanajvýš to, že za údajne súčasne
nepriaznivé rozpoloženie otca je zodpovedná matka. Náznaky argumentácie a odôvodnenia odvolacích
dôvodov, na ktoré otec v odvolaní poukazuje, však porovnaním s rozsahom vykonaného dokazovania
procesným postupom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie vôbec neobstoja. Súd vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil skutočný stav veci, rozhodol v súlade s hmotným právom, preto
navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky maloletej k odvolaniu uviedol, že pokiaľ
ide o ním uvádzané argumenty o aktívnych snahách matky zamedzovať mu styk s maloletou o jej

manipulatívnych schopnostiach, nejde o osočujúce tvrdenia ale o jasné fakty. Nejde ani výlučne o
jeho tvrdenia, a už vôbec nie fabulácie. Nakoľko tieto skutočnosti vyplynuli aj z výpovedí viacerých
svedkov v prebiehajúcom trestnom konaní. Pokiaľ ide o vyjadrenia v odvolaní o nečinnosti súdu ako aj
opakovaných apeláciách na súd, aby konal, ide o skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu. Chce zdôrazniť,
že dcéru miluje, ako otec bol vždy zodpovedný a spoľahlivý, čo matka veľmi dobre vie, vzhľadom na

jeho predchádzajúce skúsenosti s maloletou neočakáva, že okrem vytvárania mu ďalších prekážok v
styku s dcérou uzná ním uvedené, avšak súdu chce zdôrazniť, že ani taká skutočnosť ako je trestné
konanie, ho nezbavuje rodičovských práv. Posledná úprava styku Krajským súdom Trnava v podobe
neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého má nárok na styk s maloletou, nebola nikdy zrušená a preto
táto stále pretrváva, napriek tomu styk v súčasnosti neprebieha, čo je preňho veľmi bolestivé. Má za to,

že by mohol podniknúť aj súdne kroky, avšak jeho cieľom nie je rozpútať ďalšie konanie na súde, ktoré
by nič neprinieslo. Styku sa v súčasnosti nedomáha zo strachu z matky dieťaťa, nakoľko je mu zrejmé,
že pri preberaní maloletej by vytvorila akékoľvek intrigy, s cieľom dostať ho späť do väzby, ktorá jeho
obava má reálny základ.

5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že nikdy nezamedzovala otcovi v styku s
maloletou, v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by čo i len náznak takéhoto konania matky
potvrdzoval. Zo strany otca to vždy bolo iba a výlučne o tom, že buď bude úprava práv a povinností k
maloletej podľa jeho verzie alebo platí, že mu matka zamedzuje styk s dcérou. Je to teda nedostatok
elementárnej slušnosti a empatie na strane otca, čo znemožňuje akúkoľvek dohodu s ním a aj akúkoľvek

vecnú diskusiu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
lenCSP)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnenáosoba-rodičdieťaťa(§359a§362ods.1CSP
a § 7 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho,
aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj
bez návrhu (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13P/84/2015 je úprava práv a
povinností rodičov k maloletej R. N., nar. XX.X.XXXX.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bola maloletá R. zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné
sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 13.4.2015, zároveň bol určený nedoplatok na zročnom
výživnom od 13.4.2015 do 31.8.2017 vo výške 2.560 eur, ktorý súd povolil otcovi uhradiť v splátkach

po 71,11 eur mesačne spolu s bežným výživným, a zamietnutý návrh otca na zverenie maloletej R. do
jeho osobnej starostlivosti.

9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má
za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného
nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel

k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti
zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, určenia výživného otcovi, pričom sa vysporiadal so
všetkými podstatnými argumentami účastníkov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval i správne hmotnoprávne ustanovenia a
tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací

súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletej R..

10. Otec vo svojom odvolaní namietal najmä zverenie maloletej R. do osobnej starostlivosti matky.
Odvolací súd sa tu v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zverenie maloletej do
výchovy matky je dôvodné. Matka maloletej má k výchove maloletej R. vytvorené vhodné podmienky,
maloletej aj zabezpečuje riadnu starostlivosť, v súčasnosti maloletá býva spolu s matkou, jej manželom
a ďalším súrodencom v novopostavenom 4-izbovom rodinnom dome, kde má kompletne zariadenú

vlastnú detskú izbu. V súčasnosti prebieha trestné stíhanie otca maloletej, na ktorého bola podaná
obžaloba pre spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby - matky maloletej. Otec bol v
čase od 3.6.2016 do 25.10.2017 vo väzbe. Opatrovník, ktorý prešetroval pomery, takisto doporučil zveriť
maloletú do osobnej starostlivosti matky a to aj s prihliadnutím na útly vek maloletej, takže v tejto časti
odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne.

11. Pokiaľ sa týka namietanej výšky výživného, tak tu odvolací súd dodáva, že takisto súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne. Súd prvej inštancie zistil, že za obdobie od decembra 2010 do 20.9.201, teda
za 9 mesiacov otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 624 eur (súd prvej inštancie nesprávne
uviedol 487,6 eur). Tento pracovný pomer bol okamžite skončený z dôvodu závažného porušenia

pracovnej disciplíny otcom maloletej. Vo svojej výpovedi otec maloletej uviedol, že pred vzatím do
väzby pracoval v gastronómii, v autodoprave ako SZČO ako osobný šofér na cudzích vozidlách resp.
v zásobovaní, gastronómiu vykonával pokiaľ mu matka nedala podpáliť prevádzku a to bufet. Podľa
daňového priznania mal príjem vo výške 4.000 eur v hrubom v roku 2016. Za rok 2015 si príjem
nepamätá. Nevie sa vyjadriť k výške svojho čistého príjmu, pretože dával trojmesačné faktúry. Takže

otec neuviedol, že by za obdobie od roku 2011 do vzatia do väzby dosiahol vyšší príjem ako sumu
620 eur mesačne, ktorú dosahoval u zamestnávateľa, ktorý s ním okamžite rozviazal pracovný pomer
pre porušenie pracovnej disciplíny, takže v súlade s ust. § 75 ods. 1 veta druhá, súd prvej inštancie
mal vychádzať z príjmu, ktorý otec dosahoval v zamestnaní, ktorý pracovný pomer bol skončený pre
porušenie pracovnej disciplíny. Správne súd prvej inštancie uviedol aj skutočnosť, že otec je schopný

dosahovaťpríjemminimálnevovýške400-450eurmesačne,dokoncavposlednomriadnomzamestnaní
dosahoval príjem až 620 eur mesačne, takže súdom určená suma 100 eur mesačne zodpovedá
schopnostiam, možnostiam povinného. Skutočnosť, že otec maloletej bol vo väzbe, kde je bez príjmu,
nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Keďže otec neprispieval na výživu dcéry určenou sumou
vznikol mu na výživnom nedoplatok, ktorého výšku súd určil správne.

12. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie neupravil jeho styk, tak tu odvolací súd dodáva, že
súd prvej inštancie konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou R. vylúčil na samostatné
konanie, voči ktorému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, takže na súde prvej inštancie sa t.č. vediekonanie o zákaz styku otca s maloletou, v ktorom konaní má otec právo žiadať upraviť styk s maloletou.
V tomto konaní sa bude vykonávať podrobné dokazovanie týkajúce sa možnosti úpravy styku otca s
maloletou, takže otcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom pokiaľ sa týka jeho úpravy styku s

maloletou R..

13.Vzhľadomkvšetkýmvyššieuvedenýmskutočnostiamtakodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutých častiach považoval za vecne správny a preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 369 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 52 CMP.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).