Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205787
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616205787.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Mesto Liptovský

Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpeného splnomocneným
zástupcom FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861
251, proti žalovanému G. I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. N., C. XXX/X, v spore o zaplatenie 770,18
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 729,55 eura, spolu s poplatkom z omeškania vo výške
0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 151,74 eura od 1. 8. 2014 do zaplatenia a spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 577,81 eura od 3. 4. 2017 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12. 8. 2016, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 770,18 eura, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy
151,74 eura za každý deň omeškania od 1. 8. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 618,44 eura od 12. 8. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol,
že ako prenajímateľ uzavrel dňa 16. 7. 2012 so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme bytu číslo
NAJ 144/2012, na základe ktorej vzniklo žalovanému právo nájmu bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na
X. nadzemnom podlaží, vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX, Y. M. H. I. G. V. N.. Nájom bol
dojednaný v súlade s nájomnou zmluvou a dodatkom č. 1 k zmluve na dobu určitú, do 31. 12. 2013.
Žalovaný po uplynutí dohodnutej doby nájmu byt nevypratal a k jeho odovzdaniu došlo až 23. 2. 2015.
Žalovaná suma pozostáva z úhrady za užívanie bytu a služby za mesiace 9 - 12/2014 vo výške 353,20

eura (4 x 88,30 eura), úhrady za užívanie bytu a služby za časť mesiaca august 2014 vo výške 39,65
eura, úhrady za užívanie bytu a služby za január 2015 vo výške 88,30 eura, úhrady za užívanie bytu
a služby za február 2015, a to za 23,35 dňa vo výške 73,64 eura, vyúčtovania služieb za rok 2013 vo
výške 151,74 eura a vyúčtovania služieb za rok 2014 vo výške 63,64 eura. Žalovaný bol na úhradu
dlžnej sumy vo výške 770,18 eura viackrát vyzvaný. Úroky z omeškania si uplatnil zo sumy 618,44 eura,
predstavujúcej bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v úhradách za užívanie bytu a služby vo výške
554,80 eura a za vyúčtovanie služieb za rok 2014 vo výške 63,64 eura a poplatok z omeškania za

vyúčtovanie služieb za rok 2013 vo výške 151,74 eura počnúc prvým dňom omeškania, kedy je splatnosť
uvedeného nedoplatku už nepochybne zrejmá.2. Súd vydal vo veci dňa 25. 8. 2016 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do
vlastných rúk, z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Uznesením zo dňa 24. 7. 2018 preto súd, v súlade
so zákonným ustanovením § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vydaný platobný rozkaz zrušil

v plnom rozsahu.

3. Žalovanému bola žaloba doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda
zverejnením oznámenia o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, keďže
súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej

republiky, pričom súd vykonal všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
Žalovanému boli následne, v súlade so zákonným ustanovením § 116 ods. 3 Civilného sporového
poriadku, písomnosti doručované na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 24.
7. 2018.

4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie
nenariaďoval, keďže v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 eur. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 4. 9. 2018, vyveseným na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu dňa 4. 9. 2018, zveseným dňa 21. 9. 2018, teda najmenej päť dní pred

vyhlásením rozsudku.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 16. 7. 2012 zmluvu o nájme bytu č.

NAJ 144/2012, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží
vo vchode č. X bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C 2099/30, na
M. H. I. G. V. N., katastrálne územie I., s jeho súčasťami a príslušenstvom a spoluvlastníckeho podielu
zo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súpisné číslo XXX a jeho príslušenstva a
pozemku zastavaného bytovým domom parc. č. KN-C 2099/30. Podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy, bol nájom

dojednaný na dobu určitú, od 29. 6. 2012 do 31. 12. 2012. Podľa čl. IV. ods. 4.1. zmluvy, sa žalovaný
zaviazal platiť žalobcovi za užívanie predmetu nájmu dohodnuté nájomné vo výške podľa evidenčného
listu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podľa ods. 4.2. aj mesačnú zálohu na úhradu za
služby vo výške podľa predpisu pre výšku mesačných preddavkov za nájom a sprostredkovanie služieb
spojených s užívaním bytu. Podľa čl. IV. ods. 4.5. zmluvy, sa prenajímateľ zaviazal jeden krát ročne,

najneskôr do 30. 6. nasledujúceho roka, vykonať vyúčtovanie úhrad za služby za predchádzajúci
kalendárny rok. V prípade, akéhokoľvek nedoplatku na službách sú nájomcovia povinní tento nedoplatok
zaplatiť prenajímateľovi do 30 dní od doručení príslušného vyúčtovania nedoplatku. Žalovaný prevzal
byt do užívania dňa 29. 6. 2012. Byt bol odovzdaný žalobcovi dňa 23. 2. 2015. Dodatkom č. 1 k zmluve
o nájme bytu bol nájom bytu dojednaný na dobu určitú, od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013. Žalobca dňa

24. 4. 2014 vyzval žalovaného na odovzdanie a vypratanie bytu. Podľa predpisu pre výšku mesačných
preddavkov za nájom a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu, účinného od 1. 7. 2012,
predstavovala úhrada za užívanie bytu 82 eur, za vodné a stočné 5,97 eura a za osvetlenie spoločných
priestorov 0,33 eura, spolu 88,30 eura mesačne. Podľa predpisu pre výšku mesačných preddavkov za
nájom a sprostredkovanie služieb spojených s užívaním bytu, účinného od 1. 1. 2014, predstavovala

úhrada za užívanie bytu 82 eur, na vodné a stočné 5,97 eura a na osvetlenie spoločných priestorov 0,33
eura, spolu 88,30 eura. Podľa predpisu pre výšku mesačných preddavkov za nájom a sprostredkovanie
služieb spojených s užívaním bytu, účinného do 1. 2. 2015 do 23. 2. 2015, predstavovala úhrada za
užívanie bytu 67,35 eura, vodné a stočné 5,97 eura a osvetlenie spoločných priestorov 0,33 eura,spolu 73,65 eura. Podľa evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 13. 2. 2014
predstavovala výška nájomného za užívanie bytu 82 eur, podľa evidenčného listu zo dňa 24. 2. 2015
predstavovala výška nájomného za užívanie bytu 67,35 eura. Dňa 27. 6. 2014 žalobca vyúčtoval služby

spojené s užívaním bytu žalovanému za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 s celkovým nedoplatkom
681,54 eura. Celková výška nákladov predstavovala 1211,34 eura, z toho elektrická energia - spoločné
osvetlenie 5,98 eura, nájomné 984 eur a studená voda 221,36 eura, celková výška záloh 1059,60 eura
a rozdiel 151,74 eura. Žalobca dňa 22. 6. 2015 vyúčtoval žalovanému služby spojené s užívaním bytu
za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 s celkovou výškou nedoplatku 1187,53 eura, pričom celková

výška nákladov na elektrickú energiu - spoločné osvetlenie predstavovala 5,05 eura, na nájomné 984
eur a na studenú vodu 134,19 eura, celková výška záloh 1059,60 eura, rozdiel 63,64 eura. Dňa 4. 8.
2016 splnomocnený zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy vo výške 770,18
eura, v lehote 3 dní od doručenia výzvy.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

11. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

12. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

13. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková C. H. F. E. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.20.Podľa§4 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile
dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom úhrady nájomného, nákladov spojených s užívaním bytu a vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo v súvislosti s užívaním bytu č. 15 nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo

XXX v V. N., užívaného žalovaným. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd
preukázané, že žalovaný ako nájomca uzatvoril so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o nájme
uvedeného bytu na dobu určitú od 29. 6. 2012 do 31. 12. 2012, ktorá bola dodatkom č. 1 k zmluve o
nájme zmenená do 31. 12. 2013. V nájomnej zmluve sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné
vo výške určenej v evidenčnom liste, mesačné zálohové platby na služby spojené s užívaním bytu a, na
základe vyúčtovania úhrad za služby za predchádzajúci kalendárny rok, zaplatiť prípadný nedoplatok.

Nájom bytu skončil uplynutím dojednanej doby dňa 31. 12. 2013. Žalovaný po skončení nájmu byt
neodovzdal žalobcovi, byt naďalej užíval a odovzdal ho žalobcovi až dňa 23. 2. 2015, čo mal súd
preukázané záznamom o odovzdaní bytu. Keďže povinnosťou nájomcu bytu je platiť prenajímateľovi
dojednané nájomné, ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, súd priznal žalobcovi právo
na zaplatenie nedoplatku na nájomnom a úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2013

vo výške 151,74 eura, ktorých výšku mal preukázanú z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu
za rok 2013. Uvedená suma predstavovala rozdiel medzi celkovou výškou zálohových platieb, ktoré
bol žalovaný povinný uhrádzať a reálnych nákladov na nájomné a služby spojené s užívaním bytu
(elektrická energia za spoločné osvetlenie a studená voda). Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením
svojho peňažného záväzku, a to nedoplatku za nájomné a služby spojené s užívaním bytu za rok 2013,

do omeškania, prislúchalo žalobcovi aj právo na zaplatenie poplatkov z omeškania. Preto súd priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,05 promile za každý deň omeškania
s plnením uvedeného nedoplatku vo výške 151,74 eura, od 1. 8. 2014 do zaplatenia, tak ako si uplatnil
nárok žalobca v žalobe. Strany sporu si v článku IV. ods. 4.5. nájomnej zmluvy dojednali splatnosť
nedoplatku do 30 dní po doručení príslušného vyúčtovania. Vyúčtovanie za rok 2013 bolo žalobcom

vyhotovené dňa 27. 6. 2014, preto, prihliadajúc k obvyklej dĺžke poštovej prepravy, ho súd považoval za
doručené najneskôr dňa 30. 6. 2014 a v nadväznosti na to nedoplatok splatný dňom 30. 7. 2014.

22. Nakoľko žalovaný užíval byt aj po skončení nájmu, prislúchalo žalobcovi aj právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu po skončení nájmu, t. j. za obdobie po 1. 1. 2014 do 23.

2. 2015, počas ktorého žalovaný byt užíval bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia,
vyčísleného žalobcom v sume nájomného dojednaného so žalovaným, súd považoval za primeranú,
nakoľko predstavuje obvyklú výšku nájomného za užívanie bytov v predmetnom mieste a čase
(prihliadajúc najmä ku skutočnosti, že žalobca prenecháva byty vo svojom vlastníctve do užívania
fyzických osôb-nájomcov). Žalobca si uplatnil pomernú časť nájomného za mesiac august 2014,

mesiace september až december 2014, január 2015 a pomernú časť za mesiac február 2015. Výška
bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu činila za mesiac august 2014 36,82 eura (za žalobcom
uplatnených 13,92 dňa pri výške nájomného 82 eur mesačne : 31 dní x 13,92 dňa), za mesiace
september až december 2014 a január 2015 5 x 82 eur a za február 2015 67,35 eura (82 eur : 28 dní x
23 dní), spolu 514,17 eura. Žalobcovi taktiež prislúchal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo

výške skutočnej sumy nákladov na služby spojené s užívaním bytu po skončení nájmu, ktorú mal súd
preukázanú z vyučtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2014 v sume 139,24 eura (5,05
eura elektrická energia-spoločné osvetlenie a 134,19 eura studená voda). Nakoľko žalobca si uplatnil
bezdôvodné obohatenie spočívajúce v sume vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu vo výške
63,64 eura súd mu priznal len nárok na zaplatenie uvedenej sumy, nakoľko nemohol rozhodnúť nad

rámec uplatnený žalobou. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho záväzku z právneho dôvodu
vydania bezdôvodného obohatenia do omeškania, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy
priznaného bezdôvodného obohatenia, t. j. z 577,81 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že čas plnenia pri
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je určený v zmluve, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, bol žalovaný povinný plniť žalobcovi dlh dňom nasledujúcim po tom, ako

ho žalobca na plnenie vyzval. Keďže žalobca nepreukázal skoršie doručenie kvalifikovanej výzvy na
plnenie žalovanému (keďže nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 4. 8. 2016 žalovanému), súd považoval
za prvú kvalifikovanú výzvu až podanú žalobu, ktorá bola doručená žalovanému, v zmysle zákonného
ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, dňa 1. 4. 2017 (uplynutím 15 dní od zverejneniaoznámenia o podanej žalobe), preto bol žalovaný povinný plniť dlh dňom nasledujúcim, t. j. 2. 4. 2017 a
dňom 3. 4. 2017 sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania.

23. Súd žalobu v zostávajúcej časti uplatneného bezdôvodného obohatenia vo výške 40,63 eura s
prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca si
ako bezdôvodné obohatenie uplatnil aj sumu zálohových platieb na služby spojené s užívaním bytu
podľa predpisu mesačných preddavkov. Zálohové platby však nepredstavujú bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného. Týmto môže byť len suma reálne žalobcom vynaložených nákladov na služby

spojené s užívaním bytu podľa ročného vyúčtovania, ktoré si žalobca taktiež uplatnil, a nárok na
zaplatenie ktorého mu súd aj priznal.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore
úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v spore predstavoval
729,55 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 95 %, jeho neúspech 40,63 eura, čo v percentuálnom

vyjadrení predstavuje 5 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 90 % (95 % - 5 %).
Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %. V súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.