Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010326
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117010326.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného K. O., nar. XX.X.XXXX
v B. S., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava sp.zn. 9Tk/1/2017 zo dňa 8. decembra 2017, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 17.mája 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného K. O., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.9Tk/1/2017zodňa8.decembra2017bolobžalovanýuznaný
za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že

dňa 22.08.2016 v čase asi o 14.49 hod. v Dunajskej Strede, na ulici B. Kondého 2163/5, zamaskovaný
čiernou bundou a červenou kapucňou na hlave vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere do predajne
potravín Delikates, ktoré za sebou zatvoril, otočil na nich závesnú tabuľku s nápisom „Zatvorené“,
pristúpil k predavačke poškodenej C. D., nar. XX. XX. XXXX, spod opasku vytiahol krátku strelnú zbraň

nezistenej značky, ktorou na ňu namieril a následne ju najmenej 2-krát strelnou zbraňou udrel do oblasti
hlavy, v dôsledku čoho táto spadla na zem a ležiacu na zemi ju znova najmenej 6-krát udrel strelnou
zbraňou do oblasti hlavy, škrtil ju rukami, a keď sa poškodená C. D. snažila postaviť, túto opätovne
najmenej 8-krát udrel strelnou zbraňou do oblasti hlavy a následnej z registračnej pokladne zobral mince
v hodnote najmenej 30,- Eur a bankovky v hodnote najmenej 120,- Eur, a keď sa poškodená C. D.
opätovne snažila postaviť, túto znova 4-krát kopol do oblasti hlavy a tváre a najmenej 1-krát ju udrel

strelnou zbraňou do hlavy, z miesta pod predajným pultom si zobral 1 kartón cigariet nezistenej značky,
mobilný telefón zn. Samsung S 5611, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou XXXXXXXXXX
a iný tovar, následne opätovne pristúpil k na zemi ležiacej poškodenej C. D., ktorú 1-krát kopol do oblasti
hlavy, z prstov ruky jej stiahol dva prstene zo žltého kovu a z predajne odišiel cez vchodové dvere, ktoré
za sebou zatvoril, pričom poškodenej C. D. spôsobil viacpočetné impresívne zlomeniny lebečnej klenby
na temennej kosti vpravo aj vľavo, záhlavovej kosti vpravo aj vľavo aj s viacpočetným prebitím lebečnej

klenby na temennej kosti vpravo a spánkovej kosti vpravo; zakrvácanie pod tvrdou blanou mozgu nad
konvexitou mozgu aj na spodine mozgu; viaceré ložiská pomliaždenia mozgu; mnohopočetné tržné rany
vo vlasatej časti hlavy; zlomeninu ľavej lícnej kosti a pomliaždenie tváre obojstranne, pomliaždenie okolo
očí, drobné tržné ranky na pravej ušnici, v dôsledku ktorých dňa XX. XX. XXXX v čase 18.30 hod. v
Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda, na Jednotke intenzívnej starostlivosti Oddelenia vnútorného
lekárstva zomrela.Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím
§ 36 písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38
ods. 5 Trestného zákona, § 47 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa§48ods.3písm.a)Trestnéhozákonaokresnýsúdobžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd uložil trest prepadnutia veci a to:

- 1 kus kovová západka zásobníka,
- 1 kus plastové dno zásobníka,
- 1 kus nábojky so stredovým zápalom kal. 9 mm PA Blanc, s akustickým efektom, výrobca Wadie,
Nemecko

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd zaviazal obžalovaného aby nahradil poškodenej

spoločnosti Flexxnext Intermediats, s.r.o., IČO: 36 744 077, so sídlom Kálmána Mikszátha 1980/2,
Dunajská Streda škodu vo výške 175,- Eur, poškodenej C. D. nar. XX.XX.XXXX v B. S., trvale bytom
D. A. XXXX/X, B. S. škodu vo výške 10.125,- Eur, poškodenému K. D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom : D. A. XXXX/X, B. S. škodu vo výške 10.485,30 Eur, poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava škodu vo výške 4.415,30 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodených C. D., nar. XX.XX.XXXX v B.
S., trvale bytom D. A. XXXX/X, B. S., K. D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom: D. A. XXXX/X, B. S.,
so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 237-245.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania mal okresný
súd preukázané, že skutku uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia sa dopustil obžalovaný K. O.. Pri
tomto závere vychádzal z výpovede obžalovaného, ktorý sa priznal k spáchaniu predmetného skutku,

detailne popísal priebeh skutkového deja a spôsob, akým naložil s odcudzenými vecami - prsteňmi a
telefónom. Priznanie obžalovaného ako páchateľa trestného činu je verifikované výpoveďou svedka M.
G., ktorý na základe občianskeho preukazu identifikoval obžalovaného ako osobu, ktorá mu predala dňa
23.08.2016 zlatý prsteň vo vlastníctve nebohej a znaleckým dokazovaním, ktorým bolo preukázané, že
DNA profil zistený z krvných stôp zaistených z vecných stôp č. 2 (mikina) a č. 5 (časť nohavíc) je zhodný

s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru nebohej.

Priebeh skutku je ustálený na základe kamerového záznamu zo dňa 22.08.2017 a výpovede
obžalovaného tak, že obžalovaný dňa 22.08.2016 asi o 14.49 hod. vošiel cez neuzamknuté vchodové
dveredopredajnepotravín,ktorézasebouzatvoril,otočilnanichzávesnútabuľku,pristúpilkpredavačke

nebohej C. D. st., vytiahol krátku strelnú zbraň, ktorou na ňu namieril a následne ju najmenej 2-krát
strelnou zbraňou udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho táto spadla na zem a ležiacu na zemi ju znova
najmenej6-krátudrelstrelnouzbraňoudooblastihlavy,škrtiljurukami,akeďsanebohásnažilapostaviť,
túto opätovne najmenej 8-krát udrel strelnou zbraňou do oblasti hlavy a následne z registračnej pokladne
zobral mince a bankovky a keď sa nebohá opätovne snažila postaviť, túto znova 4-krát kopol do oblasti

hlavy a tváre a najmenej 1-krát ju udrel strelnou zbraňou do hlavy, z miesta pod predajným pultom si
zobral kartón cigariet nezistenej značky, mobilný telefón a iný tovar, následne opätovne pristúpil k na
zemi ležiacej nebohej, ktorú 1-krát kopol do oblasti hlavy, z prstov ruky jej stiahol prstene a z predajne
odišiel cez vchodové dvere, ktoré za sebou zatvoril.

Zranenia nebohej okresný súd ustálil na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcami MUDr.
Norbertom Moravanským, PhD. a Doc. MUDr. JUDr. Petrom Kováčom, PhD. et PhD., keď ustálil, že
nebohá C. D. st. dôsledkom útoku obžalovaného utrpela viacpočetné impresívne zlomeniny lebečnej
klenby na temennej kosti vpravo aj vľavo, záhlavovej kosti vpravo aj vľavo aj s viacpočetným
prebitím lebečnej klenby na temennej kosti vpravo a spánkovej kosti vpravo, zakrvácanie pod tvrdou

blanou mozgu nad konvexitou mozgu aj na spodine mozgu, viaceré ložiská pomliaždenia mozgu,
mnohopočetné tržné rany vo vlasatej časti hlavy, zlomeninu ľavej lícnej kosti a pomliaždenie tváre
obojstranne, pomliaždenie okolo očí, drobné tržné ranky na pravej ušnici, v dôsledku ktorých dňa XX.
XX. XXXX v čase 18.30 hod. zomrela. Išlo z hľadiska súdneho lekárstva o smrť násilnú, ktorá nastala vpriamej príčinnej súvislosti s úrazom hlavy zo dňa 22. 08. 2016. Každá jedna komplikácia zdravotného
stavu nebohej nastala v dôsledku vnútro lebečného poranenia. Smrti nebohej nebolo možné zabrániť. S
poukazom na uvedené mal okresný súd jednoznačne preukázané, že smrť nebohej nastala v príčinnej

súvislosti s útokom obžalovaného na nebohú a bola vylúčená iná príčina smrti nebohej napr. zanedbanie
zdravotnej starostlivosti alebo predchádzajúce zdravotné problémy nebohej.

Úmysel obžalovaného usmrtiť nebohú C. D. st. okresný súd vyhodnotil ako nepriamy úmysel v zmysle §
15 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel, že cielenými atakmi na oblasť hlavy nebohej

so zbraňou, ktorá bola v prevažnej časti útokov neschopná klásť akýkoľvek odpor, môže nebohú usmrtiť,
a pre prípad ak takýto následok spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný odchádzal z miesta činu v
čase, kedy nebohá javila známky života, zobral jej mobilný telefón a napriek tomu, že jej prisľúbil zavolať
pomoc,neurobiltak,čosvedčíoľahostajnostiobžalovanéhoohľadnezdravotnéhostavunebohej.Keďže
nebohátvorilapreobžalovanéhoprekážkuprizískanímajetkovéhoprospechuaneodhaleníjehotrestnej
činnosti, eliminoval ju brutálnymi a častými útokmi na oblasť hlavy a bolo mu jedno, čo s ňou po spáchaní

skutku bude.

Obžalovanýpritomusmrtilchránenýosobu-osobuvyššiehoveku,keďženebohámalavčasespáchania
skutku 76 rokov, teda viac ako 60 rokov (§ 127 ods. 3 Trestného zákona) a zároveň v úmysle získať
majetkový prospech, ktorý jednoznačne vyplýva z výpovede obžalovaného a spôsobu spáchania tohto

trestného činu.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri obzvlášť závažnom zločine vraždy podľa §

145 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená od 20 do 25 rokov
alebo trest odňatia slobody na doživotie. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel okresný súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom
stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 alebo ods. 4 Trestného zákona, a to z
dôvoduvyrovnanéhopočtupoľahčujúcichapriťažujúcichokolností.Okresnýsúdzistiljednupoľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaný už bol
za trestný čin odsúdený (napr. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.09.2012, sp.zn.
3T/38/2012). Okresný súd upravil zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38
ods. 5 Trestného zákona, a to z dôvodu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin (rozhodnutie Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 31.5.2000, sp.zn. 3T/46/2000, pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.) Okresný súd tak pri ukladaní trestu odňatia slobody
vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 22 rokov 6 mesiacov do 25 rokov alebo z trestu odňatia
slobody na doživotie.

Obžalovaný bol v minulosti 13 krát právoplatne odsúdený, súhrnne mu bol uložený trest odňatia slobody
prevyšujúci 25 rokov a tohto trestného činu sa dopustil len 3 mesiace po tom, čo vykonal trest odňatia
slobody za spáchanie trestného činu lúpeže uloženého v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská
Streda pod sp.zn. 3T/46/2000. Závažnosť trestnej činnosti obžalovaného má evidentne stúpajúcu
tendenciu, keď sa po vykonaní 12 ročného trestu za lúpež dopustil trestného činu vraždy v úmysle získať

majetkový prospech. Výkony trestu odňatia slobody, podmienečné prepustenie s určením skúšobnej
doby u obžalovaného evidentne nesplnili predpokladaný účel trestu, a preto nemožno predpokladať, že
účel trestu splní trest odňatia slobody do 25 rokov. Obžalovaný sa evidentne adaptoval na podmienky
výkonu trestu, opakovane si vytvoril podmienky na podmienečné prepustenie, no v páchaní trestnej
činnosti po prepustení na slobodu stále pokračoval. Páchanie trestnej činnosti je súčasťou životného

štýlu obžalovaného viac ako 40 rokov a považuje ho za prostriedok zabezpečenia si finančných
prostriedkov. Z jeho predchádzajúcej trestnej činnosti je zrejmé, že zamestnaniu sa vyhýbal už v
minulosti a ani v ústave na výkon väzby neprejavil záujme o prácu, hoci mu bola ponúknutá.

Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru o nevyhnutnosti

aplikácie § 47 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko uloženie trestu odňatia slobody na doživotie
obžalovanému vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, nie je nádej, že by obžalovaného bolo možné
napraviť trestom odňatia slobody do 25 rokov a uloženie tohto druhu trestu dovoľuje ustanovenie §
145 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie a preto hookresný súd zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to kovovej západky zásobníka, plastového
dna zásobníka a nábojky so stredovým zápalom kal. 9 mm PA Blanc, s akustickým efektom, pretože tieto
boli súčasťou a príslušenstvom zbrane, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Okresný súd
neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci - oblečenia obžalovaného, nakoľko toto nespĺňa atribúty
uvedené v ustanovení § 60 ods. 1 Trestného zákona, pretože predmetné oblečenie predstavuje len

vecný dôkaz.

Pri výroku o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť škodu poškodeným C. D. ml., K. D., poškodenej
spoločnosti Flexxnext Intermediats, s.r.o. a poškodenej spol. Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. okresný
súd vychádzal z vykonaného dokazovania a ustanovenia § 261 ods. 2 Trestného poriadku, pretože
obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal uplatnený nárok na náhradu škody, ktorú si poškodení riadne

uplatnili v prípravnom konaní a prejavil ochotu túto nahradiť.

V prípade poškodených spoločností okresný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal
pochybnosti o relevantnosti uplatnených nárokov na náhradu škody, tieto boli listinnými dôkazmi
preukázané a ani obžalovaný ich výšku v ďalšom priebehu hlavného pojednávania nespochybňoval.

Okresný súd teda obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Flexxnext
Intermediats, s.r.o. škodu vo výške 175,- Eur a poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.
škodu vo výške 4.415,30 Eur.

V prípade poškodených C. D. ml. a K. D. sa okresný súd stotožnil s uplatneným nárokom na náhradu

škodyzapohrebnebohejC.D.st.vovýške360,30Eur.Suplatnenýmnárokomnanáhradunemajetkovej
ujmy vo výške 21.750,- Eur sa okresný súd stotožnil len čiastočne, nakoľko poškodení si nemajetkovú
ujmu vyčíslili ako 50 násobok minimálnej mzdy v zmysle zákona č. 215/2006 Z.z. K spáchaniu skutku
obžalovaným však prišlo v roku 2016, kedy bola výška minimálnej mzdy 405 Eur. Minimálny mzda vo
výške 435 Eur, z ktorej vychádzali poškodení pri výpočte, je minimálnou mzdou za rok 2017. Keďže

nemajetková ujma spôsobená im stratou blízkej osoby vznikla už v roku 2016, považoval okresný
súd za potrebné vychádzať pri výpočte nemajetkovej ujmy z minimálnej mzdy platnej v roku 2016.
Okresný súd sa nestotožnil s nárokom na náhradu bolestného vo výške 11.832,20 Eur, nakoľko táto
nevyplynula zo žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní. S poukazom na uvedené
okresný súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej C. D. ml. škodu vo výške 10.125,- Eur,

poškodenému K. D. škodu vo výške 10.485,30 Eur (10.125 Eur + 360,30 Eur) a so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody ich odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
č.l. 234 spisu) zahlásil obžalovaný po porade s obhajcom odvolanie čo do viny a trestu.

Prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal.

Odvolanie obžalovaného obhajca písomne doplnil (č.l. 253-257 spisu).

V úvode zhrnul obsah napadnutého rozsudku. Vytkol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, keď obžalovaného odsúdil pre trestný čin vraždy
podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona a nie pre trestný čin lúpeže podľa § 188 odsek 3 Trestného
zákona, resp. za trestný čin zabitia podľa § 147 odsek 3 Trestného zákona. V prípravnom konaní
bolo vznesené obvinenie obžalovanému pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1,

odsek 2 písmeno c), písmeno d), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona. Nebolo dokázané, že
obžalovaný konal v úmysle zavraždiť poškodenú, nakoľko úmysel nemôže spočívať ani v neposkytnutí
alebo nezavolaní pomoci poškodenej, pričom keď obžalovaný miesto činu opustil, poškodená žila,
komunikovala s ním, nič nenasvedčovalo tomu, že poškodená utrpela také poranenia, na následky

ktorých neskôr zomrie.

Obžalovaný nedokázal posúdiť závažnosť poranení poškodenej. Obžalovaný konal v silnom citovom
rozpoložení, nakoľko obžalovaná na neho neustále nadávala, bola arogantná. Poškodená trpelaviacerými zdravotnými ťažkosťami, pričom táto skutočnosť nemôže priťažiť obžalovanému. Podľa
Znaleckého posudku MUDr. Norberta Moravanského, PhD. č. 41/2016 a Doc. MUDr. JUDr. Petra
Kováča, PhD. et PhD. č. 31/2016 a Znaleckého posudku 04/2016 MUDr. Igora Vargu poškodená

sa liečila na ochorenie vysokého krvného tlaku, na ischemickú chorobu srdca, prekonala zákrok
na vencovitých tepnách v roku 2007, mala poruchu srdcového rytmu, prekonala trombózu hlbokej
stehnovej tepny, trpela cukrovkou, mala problémy aj so štítnou žľazou, bola po viacerých operáciách
brucha. Vzhľadom na nálezy, závery ohľadom poranení a zdravotného stavu pred a po napadnutí
poškodenej je nevyhnutné vypracovať kontrolný znalecký posudok znaleckým ústavom. Nemôže

súhlasiť s konštatovaním psychológov, že je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti skonštatovať,
že u obžalovaného nie je nádej na napravenie trestom do 25 rokov - obžalovaný bol viackrát súdne
trestaný, viackrát vykonával trest odňatia slobody, ale nikdy nebol odsúdený za násilný trestný čin.

Navrhol,abyodvolacísúdjehoodvolaniuvyhovel,podľa§321ods.1písmenoc)apísmenoe)Trestného
poriadkuzrušilnapadnutýrozsudokvcelomrozsahuavecvrátilsúduprvéhostupňananovéprejednanie

a rozhodnutie.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, obhajcu, prokurátora
krajskej prokuratúry a splnomocneného zástupcu poškodených C. D. a K. D.. Verejného zasadnutia sa
nezúčastnil zástupca poškodenej strany Dôvera ZP, a.s. Nitra.

Obžalovaný K. O. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že na podanom odvolaní zotrváva,
je mu ľúto čo sa stalo, nechcel poškodenej ublížiť, myslel si, že poslúchne.

Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania. Obžalovaný nepopiera spáchanie

skutku, nemal však úmysel zavraždiť poškodenú, mal úmysel získať majetkový prospech. Navrhol
konanie obžalovaného kvalifikovať podľa § 188 ods.3 Tr. zákona prípadne podľa § 148 ods.3 Tr. zákona
K trestnej minulosti obžalovaného uviedol, že bol 13 krát súdne trestaný, ale iba v jednom prípade za
násilnú trestnú činnosť, ostatné odsúdenia sú za prečiny, preto uložený trest považuje za neprimerane
prísny.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť nakoľko
zistený skutkový stav odôvodňuje právnu kvalifikáciu a rozsudok je správny a zákonný.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného

podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil :

· prokurátor krajskej prokuratúry podal dňa 20.2.2017 pod č. Kv 60/16/2200 - 37 obžalobu na K. O. pre
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno e) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona

· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného K. O., svedkyne
- poškodenej C. D., svedka - poškodeného K. D., svedka M. G., svedka MUDr. U. K., svedkyne Z. U.,
znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD., znalkyne MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD., znalca PhDr.
Róberta Mathé, PhD., čítaním výpovede Mgr. A. Y. zo dňa 22.11.2016 na č.l. 105-109, znaleckého
posudkuč.41/2016zodňa18.11.2016zč.l.271-322,znaleckéhoposudkuč.71/2016zodňa30.11.2016

z č.l. 323-332, oboznámením záznamu z kamerového systému nachádzajúceho sa v predajni Delikates
v Dunajskej Strede z č.l. 543, listinných dôkazov č.l. 78-79, uplatnených nárokov na náhradu škody č.l.
86-91, listinných dôkazov predložených pošk. Dôverou ZP č.l. 113-126, zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky č.l. 345-379, zápisnice o vydaní veci č.l. 380-382, odborného vyjadrenia záložne Gold č.l.
384-386, zápisnice o vydaní veci č.l. 387-390, zápisnice o vydaní veci 391-395, uznesenia o vrátení

veci č.l. 396, uznesenia o vrátení veci č.l. 398, zápisnice o vrátení veci č.l. 400, uznesenia o vrátení
veci č.l. 401, zápisnice o vrátení veci č.l. 403, uznesenia o vrátení veci č.l. 404, zápisnice o vrátení veci
č.l. 406, zápisnice o prehliadke tela č.l. 407-408, zápisnice o ohliadke miesta činu vrátane dodatkov č.l.
409-463, zápisnice o obhliadke tela, pitvy č.l. 464-472, informácii k osobe obžalovaného č.l. 473-483,odpisu RT, rozhodnutia OS Dunajská Streda, sp.zn. 3T/38/2012 č.l. 486-487, TR OS Dunajská Streda,
sp.zn. 2T/231/2010 č.l. 488, odpovede na lustráciu v STA, odpovede na lustráciu v Registri priestupkov,
hodnotenia z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 22.11.2017, pripojeného spisu OS Trnava, sp.zn.

7Pp/71/2009, znaleckého posudku č. 54/2016 doc. Ing. Miroslava Mokrého CSc. zo dňa 29.08.2016
z č.l. 169-186, znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/11351 KEÚ PZ Bratislava zo dňa
03.10.2016 č.l. 187-192, znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/11351 KEÚ PZ Bratislava
zo dňa 25.10.2016 č.l. 194-203, znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/11351 KEÚ PZ
Bratislava zo dňa 09.11.2016 č.l. 204-210, znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/12592

zo dňa 19.11.2016 č.l. 211-216

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
v predmetnej trestnej veci postupoval dôsledne podľa príslušných ustanovení tretej časti Trestného
poriadku, ktorá upravuje základné pravidlá súdneho konania. Na hlavnom pojednávaní okresný súd
vykonal všetky dôkazy zákonným a transparentným spôsobom, dodržal pritom všetky základné princípy

kontradiktórneho trestného procesu.

Svojim procesným postupom na hlavnom pojednávaní okresný súd poskytol obžalovanému všetky
nevyhnutné záruky pre zabezpečenie spravodlivého procesu.

Okresný súd rozhodujúc o obžalobe prokurátora vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a
zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v §
2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnym skutkovým a právnym záverom,
čo sa týka viny obžalovaného, právnej kvalifikácie jeho konania, ako aj uloženého trestu.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek 1
Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

Trestného zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, nemu proti nemá žiadne výhrady,
a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho

poukazuje.

S ohľadom na doterajšie obhajobné námietky obžalovaného, na ktorých v podstate zotrval v priebehu
celého doterajšieho trestného konania, považuje krajský súd za potrebné zhrnúť nasledovné.

K výroku o vine:

V prvom rade krajský súd konštatuje, že niet najmenších pochybností, že sa skutok stal tak, ako je

opísaný vo výrokovej časti rozsudku teda, že obžalovaný K. O. dňa 22.08.2016 v čase asi o 14.49 hod.
v Dunajskej Strede, na ulici B. Kondého 2163/5 v predajni potravín Delikates s cieľom získať majetkový
prospechagresívnezaútočilnapoškodenúC.D.st. tak,žejunajmenej17-krátudrelstrelnouzbraňoudo
hlavy a 4-krát kopol do hlavy, v dôsledku čoho poškodená C. D. st. dňa XX.XX.XXXX v čase 18.30 hod. v
Nemocnici s poliklinikou Dunajská Streda, na Jednotke intenzívnej starostlivosti Oddelenia vnútorného

lekárstva zomrela.

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou M. G. na hlavnom pojednávaní zo dňa
12.5.2017 na č.l. 151-152, ktorý ako majiteľ záložne PAWN BANK kúpil zlatý prsteň od obžalovaného,
nakoľko podľa fotografie bolo zrejmé, že prítomná osoba je osobou, ktorá bola identifikovaná na OP,

pričom za 2-3 dni prišla polícia.

Obžalovaný je ďalej usvedčovaný znaleckým posudkom ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/12592 zo dňa
19.11.2016 na č.l. 211-216 čítaný na hlavnom pojednávanie zo dňa 5.12.2017 na č.l. 228-230, z ktoréhoje zrejmé, že z krvných stôp zistených z vecných stôp č. 2 (mikina) a č. 5 (časť nohavíc) bola izolovaná
DNA, ktorá bola analyzovaná v DNA systéme na určenie pohlavia a v 16-tich STR systémoch, z
výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z krvných stôp zaistených z vecných stôp č. 2

(mikina)ač.5(časťnohavíc)jezhodnýsDNAprofilomporovnávacejvzorkybukálnehovýteruoznačenej
„C. D., nar. XX.XX.XXXX/XXX, ul. A. D. XXXX/X, B. S.“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom
biologického materiálu zaisteného z vecných stôp č. 2 (mikina) a č. 5 (časť nohavíc) je osoba, od ktorej
bol zaistený porovnávací materiál označený „C. D., nar. XX.XX.XXXX/XXX, ul. A. D. XXXX/X, B. S.“.
V neposlednom rade je na mieste uviesť, že na hlavnom pojednávaní zo dňa 3.4.2017 na č.l. 139-141

sa obžalovaný k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe priznal s tým, že jeho výlučným cieľom bolo
získať finančné prostriedky.

K argumentu obžalovaného, že keď miesto činu opustil, poškodená C. D. st. žila, komunikovala s ním,
nič nenasvedčovalo tomu, že poškodená C. D. st. utrpela také poranenia, na následky ktorých neskôr
zomrie, je potrebné uviesť, že z výpovede svedka - poškodeného K. D. na hlavnom pojednávaní zo dňa

12.7.2017 na č.l. 178-181 vyplýva aj toto: „v ten deň som doviezol manželku do robotu o pol druhej,
išiel som do obchodu, mali sme zaužívané, že som tam chodil pre ňu vo večerných hodinách, práve v
tom čase kedy sa mal stať skutok, som sa tam náhodou vrátil do obchodu. Tak som išiel ďalej a vidím
jednu ženu zakrvavenú, zaliatu od krvi, ktorá bola opretá o múr, otvorila mi dvere, ja som ju nespoznal,
myslel som si, že to je cudzia žena.“ Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný nemal dôvod domnievať

sa, že poškodená C. D. st. je na tom zdravotne dobre, keď bola tak zakrvavená, že ju nespoznal vlastný
manžel, ktorý tam prišiel len náhodou.

Okrem toho poškodená C. D. st. nebola schopná si zavolať ani zdravotnú pomoc, nakoľko obžalovaný
jej vzal mobilný telefón, čo vyplýva z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní zo dňa 3.4.2017

na č.l. 139-141.

Z výpovede znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD. na hlavnom pojednávaní zo dňa 12.7.2017
na č.l. 178-181 je zrejmé aj toto: „V tomto prípade išlo o smrť násilnú z hľadiska súdneho lekárstva,
ktorá nastala v priamej príčinnej súvislosti s úrazom hlavy zo dňa 22.08.2016. Ostatný pitevný nález

poukazoval aj na chorobné zmeny v organizme poškodenej, ktoré sa na mechanizme smrti poškodenej
nepochybne podieľali a to tým, že samy o sebe znižovali funkčnú kapacitu organizmu poškodenej,
išlo najmä o ochorenie kardiovaskulárneho systému, čo bolo prezentované nálezom aperosklerotických
zmien v cievnom systéme s obrazom najmä na postihnutie srdcového svalu a tento stav si vynútil
predchádzajúci lekársky zákrok a to artecifiálne spriechodnenie vencovitej tepny srdca, ktoré poškodená

prekonala.“ a „nezistili sme pri analýze poúrazového obdobia žiadnu okolnosť, ktorá by poukazovala na
to, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti by nebolo v súlade so zákonom.“ Z uvedeného je zrejmé,
že k smrti poškodenej C. D. st. prišlo v priamej príčinnej súvislosti s útokom obžalovaného, nakoľko išlo
o smrť násilnú, na ktorej sa nepodieľalo pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K námietke obžalovaného, že poškodená C. D. st. trpela viacerými zdravotnými ťažkosťami, pričom táto
skutočnosť nemôže priťažiť obžalovanému, je potrebné uviesť, že z výpovede znalca MUDr. Norberta
Moravanského, PhD. na hlavnom pojednávaní zo dňa 12.7.2017 na č.l. 178-181 je zrejmé, že zdravotné
ťažkosti poškodenej C. D. st., na ktoré bola liečená pred 22.08.2016, sami o sebe znižovali funkčné
rezervy organizmu a modifikovali priebeh poúrazového obdobia, avšak najvýznamnejší záver je, že

úmrtie poškodenej C. D. st. súdne lekárstvo charakterizuje ako úmrtie násilné a že všetky chorobné
komplikácie, ktoré nastali medzi časom skutku a smrťou, nastali v príčinnej medicínskej súvislosti s
vnútro lebečnými poraneniami, ktoré poškodená C. D. st. utrpela konaním inej osoby.

Podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku : Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich

osobitnévedecképosúdeniealebonapreskúmanieposudkuznalcamôžeorgánčinnývtrestnomkonaní
alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.

II. K pribratiu iného znalca podľa § 109 TP (teraz § 146 - pozn. aut.), prípadne k vyžiadaniu posudku
ústavu podľa § 110 TP (teraz § 147 - pozn. aut.) pristúpi orgán činný v trestnom konaní až po vyčerpaní

postupu podľa § 109 TP (teraz § 146 - pozn. aut.), t.j. až vtedy, keď nejasnosti alebo neúplnosti
posudku neboli odstránené ani osobným výsluchom znalca a vysvetlením, ktoré sa od neho vyžiadalo.
(R 13/1971)K námietke obžalovaného, že vzhľadom na nálezy, závery ohľadom poranení a zdravotného stavu pred
a po napadnutí poškodenej C. D. st. je nevyhnutné vypracovať kontrolný znalecký posudok znaleckým
ústavom, je potrebné konštatovať, že v prebiehajúcom trestnom konaní nevznikli nejasnosti alebo

neúplnosti posudku, nakoľko znalecký posudok znalcov MUDr. Norberta Moravanského, PhD. a Doc.
MUDr. JUDr. Petra Kováča, PhD. et PhD. č. 41/2016 - NM a č. 31/2016 - PK zo dňa 18.11.2016
na č.l. 271-322, ktorý bol čítaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 12.7.2017 na č.l. 178-181 je úplný
a zrozumiteľný, pričom jeho závery korešpondujú s výpoveďou svedka MUDr. U. K. na hlavnom
pojednávaní zo dňa 14.11.2017 na č.l. 218-220.

K právnej kvalifikácii:

Z hľadiska právnej kvalifikácie je relevantné posúdiť, či došlo k naplneniu objektívnej a subjektívnej
stránky trestného činu, najmä s poukazom na otázku, či úmysel páchateľa v čase spáchania skutku
smeroval k usmrteniu poškodenej C. D. st..

Obžalovaný naplnil objektívnu stránku tým, že usmrtil iného človeka, čím sa rozumie zbavenie života
iného živého človeka. Zranenia, ktoré spôsobil pri útoku obžalovaný poškodenej C. D. st. boli tak
závažné, že boli v príčinnej súvislosti so smrťou poškodenej C. D. st.. Bolo len náhodou, že manžel
poškodenej prišiel krátko po útoku do predajne za poškodenou C. D. st., vďaka čomu došlo k včasnému

poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, lebo inak by bola poškodená C. D. st. ponechaná bez akejkoľvek
pomoci na milosť či nemilosť osudu. Napriek včasnému poskytnutiu zdravotnej starostlivosti došlo s
odstupom určitého času k smrti poškodenej C. D. st.. Na mieste je zdôrazniť, že obžalovaný sa nemohol
oprávnene spoliehať na náhodné včasné poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Po subjektívnej stránke je potrebné konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako nepriamy úmysel,
keďže obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Zo záznamu z kamerového systému
nachádzajúceho sa v predajni Delikates v Dunajskej Strede na č.l. 543, ktorý bol oboznámený na
hlavnom pojednávaní zo dňa 23.8.2017 na č.l. 201-202 vyplýva, že útok obžalovaného na poškodenú C.

D. st. sa vyznačuje vysokým stupňom agresivity a bezohľadnosti (najmenej 17 úderov strelnou zbraňou
do hlavy poškodenej C. D. st. a 4 kopy do hlavy poškodenej C. D. st.), čo vylučuje akúkoľvek opatrnosť
obžalovaného, na základe čoho sa dá usudzovať na nepriamy úmysel.

V prípade, že páchateľ úmyselne usmrtí iného, aby sa zmocnil cudzej veci, je možné taký skutok posúdiť

lenakotrestnýčinvraždypodľa§219ods.1,2písm.f)tr.zákona.Jednočinnýsúbehtohtotrestnéhočinu
s trestným činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 tr. zákona je vylúčený. (R 27/1992, uznesenie Najvyššieho
súdu ČR z 8. mája 1991 sp.zn. 3 To 19/91)

Podľa § 206 ods. 6 Trestného poriadok : Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším
trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt obvineného na
túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis upozornenia alebo
zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.

Knámietkeobžalovaného,ževprípravnomkonaníbolovznesenéobvinenieobžalovanémupreobzvlášť
závažný zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d), odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona, je potrebné uviesť, že uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru o vznesení
obvinenia ČVS:KRP-58/1-VYS-TT-2016 MZ zo dňa 27.08.2016 (č.l. 2-3) nevylučuje neskoršiu zmenu

právnej kvalifikácie. Obžalovanému bolo v zmysle § 206 ods. 6 Trestného poriadku dňa 8.12.2016
doručené upovedomenie o zmene právnej kvalifikácie zo dňa 7.12.2016 (č.l. 8), nakoľko z ďalšieho
priebehu konania vyšlo najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom.

Páchateľ je trestne zodpovedný nie len za následok, ale aj za účinok (t. j. za zmenu na predmete

útoku), ktorý spôsobil, iba ak ho aj zavinil. Zavinenie musí preto zahŕňať príčinný priebeh (vzťah)
aspoň v podstatných črtách medzi konaním páchateľa a následkom alebo účinkom. Skutočnosť, že
následok (účinok), ktorý vyplynul z konania páchateľa bol iný, než si páchateľ predstavoval (tzv. omyl
v kauzálnom priebehu), páchateľovi neprospieva a nevylučuje jeho zavinenie. Len ak páchateľ môžepredvídať príčinný priebeh, môže zodpovedať za vzniknutý následok, a to aspoň vo forme nevedomej
nedbanlivosti. Páchateľom nepredvídateľný príčinný priebeh však nie je v zavinení zahrnutý, páchateľ
preto nezodpovedá za účinok (následok), ktorý takto vzíde. (R 17/2003, rozsudok Najvyššieho súd

Slovenskej republiky zo 16. septembra 2002, sp. zn. 7 To 14/02)

K námietke obžalovaného, že nebolo dokázané, že obžalovaný konal v úmysle zavraždiť poškodenú
C. D. st., je na mieste uviesť, že zavinenie možno definovať ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k
podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie, ako okolnosť subjektívneho charakteru, možno v zásade

dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej povahy, ktoré vyšli najavo. Záznam z kamerového
systému nachádzajúceho sa v predajni Delikates v Dunajskej Strede na č.l. 543, ktorý bol oboznámený
na hlavnom pojednávaní zo dňa 23.8.2017 na č.l. 201-202, je relevantný v tom smere, ako v skutočnosti
ku skutku uvedenému v obžalobe došlo, koľko krát a akým spôsobom obžalovaný na poškodenú C.
D. st. útočil a čo bolo motívom tohto jeho konania. Obžalovaný zaútočil na osobu vo veku nedožitých
76 rokov ku dňu spáchania skutku zbraňou na hlavu a tohto sa dopustil niekoľko krát vysokou

intenzitou s cieľom získať majetkový prospech. Takúto osobu je zrejmé rozpoznať bez akýchkoľvek
ťažkostí, pričom je bezpochyby dôvodné očakávať, že osoba v tak vysokom veku bude mať limitovanú
fyzickú kondíciu a limitované fyzické rezervy. Akékoľvek zranenie takejto osoby podstatným spôsobom
negatívne ovplyvní jej zdravotný stav. Na základe uvedených skutočností je vylúčené, aby mohol byť
obžalovaný presvedčený o tom, že následkom takého agresívneho útoku nebude smrť poškodenej C.

D. st., pričom sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 23.8.2017 na č.l. 201-202 priznal, že ho
pri páchaní skutku uvedenom v obžalobe chytil amok.

Podľa § 36 písm. a) Trestného zákona : Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin
v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení.

II. Na naplnenie znakov trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) TZ sa nevyžaduje,
aby došlo k získaniu majetkového prospechu, lebo stačí preukázanie takého úmyslu, pokiaľ z hľadiska §
88 TZ táto okolnosť pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Na hodnotenie takej okolnosti nemá žiadny vplyv skutočnosť, či poškodený vystúpil na obranu svojich

majetkových záujmov alebo nie. (R 26/2006)

K argumentu obžalovaného, že bol v silnom citovom rozpoložení, nakoľko obžalovaná C. D. st. na neho
neustále nadávala, bola arogantná, je potrebné uviesť, že nemožno označiť za ospravedlniteľné také
silné citové rozrušenie, ktoré vychádza zo snahy poškodenej C. D. st. ochrániť svoj život resp. zverený

majetok, nakoľko tu ide o právo poškodenej C. D. st. sa brániť, ktoré jej nemožno za splnenia zákonných
podmienok uprieť.

K výroku o treste:

Podľa § 145 ods.1) Tr. zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť
rokov až dvadsať rokov.

Podľa § 145 ods.2) Tr.zákona, odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom

odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

c) na chránenej osobe,

e) v úmysle získať majetkový prospech.

Podľa § 139 ods.1 písm. e) Tr.zákona, chránenou osobou sa rozumie

e) osoba vyššieho veku,

Podľa § 47 ods.1) Trestného zákona, trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný
čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti ab) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

Podľa § 48 ods. 3) Tr.zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd

a) páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 34 ods.1)Tr.zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.2) Tr.zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako

je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods.3) Tr.zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods.4) Tr.zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Rovnako v dôvodoch rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu
okolnosťpodľa§36písm.n)Trestnéhozákona(obžalovanýnapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnosti)
a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona (obžalovaný už bol za trestný čin
odsúdený, napr. rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.9.2012 sp.zn. 3T/38/2012).

Správne vyhodnotil vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čo bolo dôvodom, prečo
neupravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 alebo ods. 4
Trestného zákona. Okresný súd správne upravil zákonnú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa
§ 38 ods. 5 Trestného zákona, a to z dôvodu, že obžalovaný opätovne spáchal zločin (rozhodnutie
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31.05.2000, sp.zn. 3T/46/2000, pre trestný čin lúpeže podľa

§ 234 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb.). Trestná sadzba vyplývajúca z
ustanovenia § 145 odsek 2 Trestného poriadku je 20 rokov až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie. Po úprave za použitia § 38 odsek 5 Trestného zákona je trestná sadzba 22 rokov a 6 mesiacov
až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému v súlade § 47 ods. 1 Trestného zákona uložil trest
odňatia slobody na doživotie. Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, pretože obžalovanému bol uložený trest odňatia
slobody na doživotie.

Rovnako správne okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to kovovej západky
zásobníka, plastového dna zásobníka a nábojky so stredovým zápalom kal. 9 mm PA Blanc, s
akustickým efektom, pretože tieto boli súčasťou a príslušenstvom zbrane, ktorá bola použitá na
spáchanie trestného činu. Okresný súd správne neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci -

oblečenia obžalovaného, nakoľko toto nespĺňa atribúty uvedené v ustanovení § 60 ods. 1 Trestného
zákona, pretože predmetné oblečenie predstavuje len vecný dôkaz.K argumentu obžalovaného, že nemôže súhlasiť s konštatovaním psychológov, že je možné s vysokou
mierou pravdepodobnosti skonštatovať, že u obžalovaného nie je nádej na napravenie trestom do 25
rokov - obžalovaný bol viackrát súdne trestaný, viackrát vykonával trest odňatia slobody, ale nikdy nebol

odsúdený za násilný trestný čin, je na mieste uviesť, že závažnosť trestnej činnosti obžalovaného má
evidentne stúpajúcu tendenciu, keď sa po vykonaní 12 ročného trestu za lúpež dopustil trestného činu
vraždy v úmysle získať majetkový prospech. Zo zaslaného hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia
slobodyaÚstavunavýkonväzbyzodňa22.11.2017vyplýva,žeobžalovanémubolaponúknutámožnosť
zaradenia do práce na pracovisko „Ručné šitie obuvi“, túto ponuku do dňa vyhotovenia hodnotenia

nevyužil.

K ďalším výrokom:

Výrokmi o náhrade škody sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko neboli napadnuté odvolaním.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.