Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207743
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207743.2

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a
Slovenská republika s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika,
IČ: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Ul. Svornosti
43, Bratislava, proti žalovanému P. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XXX, okres O., R.. Č.. C. K.
M. U. XX, K. XXXXX, H., v spore o zaplatenie 221,25 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 12. 2017, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 307,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,25
eura od 17. 12. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný uzatvoril

s obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s. r. o. dňa 14. 11. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo 570111443, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 400 eur. Uvedený úver sa zaviazal
vrátiť, spolu so zmluvnými úrokmi a administratívnym poplatkom/poplatkom za garantovanú službu,
spolu vo výške 138 eur, v 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná v 7. kalendárny
deň po uzavretí zmluvy, t. j. 21. 11. 2013 a posledná splátka dňa 1. 8. 2015. Spolu so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere uzatvoril žalovaný dňa 14. 11. 2013 aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru/

o poskytnutí služby komfort, ktorá spočívala vo výbere splátok povereným zamestnancom priamo v
bydlisku žalovaného alebo inom mieste podľa jeho určenia. Za uvedenú službu sa zaviazal žalovaný
zaplatiť celkovo 206 eur v 60 splátkach, splatných spoločne so splátkami úveru. Celkovo sa žalovaný
zaviazal zaplatiť 744 eur, pozostávajúcich z istiny úveru vo výške 400 eur, úroku, administratívneho
poplatku/poplatku za garantovanú službu vo výške 138 eur a čiastky na zabezpečenie splátok úveru/
poskytnutie služby komfort vo výške 206 eur. Celková výška splátky predstavovala 12,40 eura týždenne.

Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi spolu 436,80 eura, teda uhradil 35 splátok úveru a zo splátky
č. 36 sumu 2,80 eura. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 16. 12. 2016. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16. 12. 2016.
Predmetom žaloby je istina vo výške 83,25 eura, neuhradená suma zo zmluvy o zabezpečení splátok/o
poskytnutí služby komfort vo výške 85,95 eura a náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo výške 138 eur, ako aj úrok z omeškania od 17. 12. 2016 do zaplatenia.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 23. 3. 2018, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 85,95
eura späť, čím sa, v súlade so zákonným ustanovením § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
stalo predmetom sporu zaplatenie 221,25 eura s príslušenstvom, bez potreby rozhodovania o zastavení
konania v časti, nakoľko žalovanému v tom čase žaloba ešte nebola doručená.3. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku
podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo dňa 12. 4. 2018, ktoré mu bolo
doručené, spolu s podanou žalobou, dňa 25. 8. 2018.

4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie

nenariaďoval, keďže v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené dňa 6. 9. 2018 oznámením, vyveseným na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu dňa 14. 9. 2018, zveseným dňa 27. 9. 2018, teda najmenej päť dní pred
vyhlásením rozsudku.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
14. 11. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému

spotrebiteľský úver vo výške 400 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, spolu s úrokom vo výške
22,38 % ročne, čo činí 57,60 eura, a poplatkom za garantovanú službu vo výške 80,40 eura, spolu
538 eur, splatiť v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po
predposlednúje8,97euraavýškaposlednejsplátkydlžnejsumyje8,77eura.Termínkonečnejsplatnosti
úveru bol dojednaný na siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ročná percentuálna miera

nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 70,38 %, priemerná hodnota RPMN 46,06 %. Podľa čl.
4. zmluvy, za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať
službu prevenciu kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia alebo
listovéhoupozornenianaomeškaniesuhradenímsumysplatnejpodľazmluvy,podporuprostredníctvom
zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách, ktoré sú na pobočkách v súvislosti

s poskytovaním informácie o úvere a právach a povinnostiach podľa zmluvy, službu vyhotovenia
duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, službu poskytnutia
karty splátok ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, na základe písomnej žiadosti zákazníka,
ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa zmluvy najmenej 4 týždne, akceptovať splácanie
tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie 4 týždňov a zároveň si neuplatniť vo

vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania.

9. Dňa 14. 11. 2013 uzatvorili Provident Financial, s. r. o. a žalovaný zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, v ktorej sa Provident Financial, s. r. o. ako poskytovateľ zaviazal, že bude žalovanému za
odmenupočasplatnostizmluvypravidelneposkytovaťslužbu,spočívajúcuvprevzatípeňažnejhotovosti

určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 570111443 a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky
spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v mieste trvalého pobytu
zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán.
Žalovaný sa zaviazal za poskytnutie uvedenej služby zaplatiť celkovú odmenu vo výške 206 eur, a to v

59 pravidelných splátkach vo výške 3,43 eura a poslednú splátku vo výške 3,63 eura.

10. Podľa výpisu splátok a úhrad žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu spolu 436,80 eura.

11. Obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili

dňa 16. 12. 2016 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči
žalovanémuvcelkovejvýške307,20eura.ObchodnáspoločnosťProvidentFinancial,s.r.o.žalovanému
dňa 16. 12. 2016 oznámila, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 postúpilana žalobcu pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 570111443 vo výške 222 eur a zo
zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 85 eur.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 5. 10. 2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške
313,81 eura, v lehote do 16. 10. 2017.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. k 14.
11. 2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal dôvodom
splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru,

uzavretých medzi jeho právnym predchodcom (obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s. r.
o.) a žalovaným. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že
obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorýsa zaviazal splatiť, spolu s dojednaným úrokom a poplatkom za garantovanú službu, v týždenných
splátkach. Súčasne s uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o
zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa zaviazal veriteľ ako poskytovateľ poskytovať žalovanému službu,

spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaný
sa zaviazal za úhradu uvedenej služby zaplatiť poskytovateľovi odmenu v pravidelných týždenných
splátkach, splatných spolu so splátkami úveru. Nakoľko zmluvy boli uzatvorené medzi dodávateľom a
spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmlúv v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu

podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľské zmluvy.

25. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, je údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Uvedený údaj
predstavuje dôležitú veličinu pre spotrebiteľa pri prevzatí úveru, nakoľko určuje, do akého konkrétneho
dátumu, pri riadnom plnení si povinností zo zmluvy o úvere, bude povinný uhrádzať dojednané

splátky. Termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sa pritom rozumie konkrétny dátum,
ktorý musí byť v zmluve dojednaný jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom tak, aby spotrebiteľ už
pri dojednávaní zmluvy vedel, dokedy bude povinný plniť si záväzky zo zmluvy. Dojednanie termínu
konečnej splatnosti úveru v zmluve, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,
je však neurčité a nezrozumiteľné a z uvedeného dôvodu neplatné. Právny predchodca žalobcu

naformuloval údaj o termíne konečnej splatnosti úveru tak, že je ním „siedmy deň 60. týždňa po dni
uzavretia zmluvy“. Uvedená formulácia neprimerane sťažuje spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane
zistiť, dokedy bude povinný plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Je neprípustné, aby dodávateľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere formuloval dojednanie obligatórnej náležitosti zmluvy tak, aby bolo
nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy nemohol prostým oboznámením

sa s dojednaním (teda nie prácnym výpočtom) zistiť jeho obsah. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na
rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/346/2017, ktorý o spôsobe dojednania termínu konečnej
splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere, vypracovanej právnym predchodcom žalobcu,
uviedol, že: „ ... ide o obligatórnu náležitosť zmluvy, na ktorej rešpektovaní je nutné striktne trvať a nie je
možné stotožniť sa s účelovým výkladom pojmu termín prezentovaného žalovaným. Konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru totiž musí byť vymedzená určitým spôsobom/termínom, čiže nepostačuje
uvedenie len počtu týždňov, počas ktorých bude spotrebiteľ úver splácať; o to viac, ak predmetná
zmluva nestanovuje určitým/jednoznačným spôsobom ani termín začiatku splácania úveru. ...Údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - v zmysle konkrétneho dátumu - totiž posudzovaná zmluva
nepochybne neobsahuje. ...Opísaná konštrukcia, mimo rámca rozumnej pochybnosti, nepredstavuje

jednoznačné vymedzenie konečnej splatnosti úveru, ako je tomu napr. pri štandardne používanom
spôsobe, napr. splatnosť prvej splátky 20. 7. 2010, konečná splatnosť 20. 7. 2015. Naopak, ide o
zbytočne neprehľadný, prácny spôsob doslova „výpočtu“ a nie konkrétneho/presného určenia konečnej
splatnosti, vedúci skôr k nejasnostiam než k žiaducemu stavu jednoznačného vymedzenia podmienok
v rámci kontraktácie tak, aby sa predišlo sporom založeným nejasnými dojednaniami.“

26. Nakoľko poskytnutý úver sa považoval, z dôvodu absencie zákonom stanovenej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (termínu konečnej splatnosti úveru) za bezúročný a bez poplatkov,
prislúchalo žalobcovi len právo na vrátenie poskytnutého úveru (istiny). Keďže právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 400 eur a žalovaný uhradil celkovo 436,80 eura, čo

nebolo medzi stranami sporu sporné, neprislúchalo žalobcovi právo na žiadne plnenie zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Celá istina poskytnutého úveru bola žalovaným zaplatená. Žalobcovi z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru neprislúchal nielen úrok vo výške 57,60 eura,
ale ani poplatok za garantovanú službu vo výške 80,40 eura. Navyše, dojednanie o poplatku za
garantovanú službu (odhliadnuc od bezpoplatkovosti poskytnutého úver), súd považoval za neplatné

z dôvodu jeho rozpornosti s dobrými mravmi. Žalovaný mal zaplatiť uvedený poplatok za služby,
poskytnutie ktorých právnym predchodcom žalobcu bolo neisté, ku poskytnutiu uvedených služieb
ani nemuselo dôjsť a v čase uzatvárania zmluvy nebolo zrejmé, či takéto služby právny predchodca
žalobcu žalovanému aj reálne poskytne (s výnimkou poskytnutia karty splátok, ktorá však nepochybne
predstavujelenposkytnutielistiny,naktorúsaevidujúvykonanéplatby,predstavujepretolenjednoduchý

a bežný administratívny úkon spojený so spotrebiteľským úverom, ktorému je odmena vo výške 80,40
eura úplne neprimeraná). Žalovaný sa teda v zmluve zaviazal na plnenie, za ktoré mu zo strany
právneho predchodcu žalobcu nebolo reálne poskytnuté žiadne protiplnenie a poskytnutie protiplnenia
v budúcnosti bolo neisté. Napriek uvedenej skutočnosti však suma poplatku bola rozpočítaná dojednotlivých splátok úveru, na úhradu ktorých sa žalovaný zaviazal. Navyše, služby, ktoré mohli byť
právnym predchodcom žalobcu poskytnuté, predstavujú len bežné administratívne činnosti veriteľa
spojené so správou spotrebiteľského úveru.

27. Napriek tomu, že žalobca vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie 85,95 eura, čo by zodpovedalo
sume žalobcom tvrdeného nároku zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru (avšak v späťvzatí žaloby
v časti to výslovne neuviedol), späť súd považuje za potrebné uviesť, že uvedenú zmluvu považoval
za neplatnú, preto z nej žalobcovi neprislúchalo žiadne plnenie. Krajský súd v Banskej Bystrici v

uznesení sp. zn. 13Co/64/2017 vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok úveru uviedol, že: „ ... ide o
plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje
splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a
predstavuje poplatok.“ Podľa citovaného rozhodnutia tiež: „...sa javí, že zo strany žalovaného sa jedná o
cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.

Poplatky, spolu s úrokmi, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú spoločensky
akceptovateľnú výšku.“ Právny predchodca žalobcu žalovanému, spolu so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, predložil na podpis aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť
odmenu za „službu“, spočívajúcu v preberaní splátok úveru v mieste jeho bydliska. Uvedená zmluva
bola jednoznačne formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemal žalovaný ako spotrebiteľ možnosť žiadnym

spôsobom ovplyvniť. Právny predchodca žalobcu sa síce zaviazal v zmluve na poskytovanie „služby“,
ktorá však, vzhľadom na dojednanú odmenu, ktorú mal za ňu žalovaný zaplatiť (vo výške viac ako 50
% sumy poskytnutého úveru), nepredstavuje primerané protiplnenie. Uvedená “služba” predstavovala
výhodu skôr pre právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal peňažné prostriedky prevzaté od spotrebiteľa
ihneď k dispozícii. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby za takto dojednanú “službu” bol spotrebiteľ

povinný platiť odmenu, navyše v tak neprimeranej výške (pričom z poskytnutého úveru bol povinný
zaplatiť veriteľovi súčasne aj dojednaný úrok).

28. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s. r. o. dňa 16. 12. 2016,

predmetom ktorej bolo aj postúpenie žalovanej pohľadávky ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v spore v celom rozsahu úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovaný si nárok

na náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol nečinný a súd z obsahu
súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovaného preukázaný nemal, nárok na náhradu
trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.