Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615201158
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3615201158.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: M. R.. T.
F. B., N.. XX.XX.XXXX, A. V. Y. XXX/XX, XXX XX W., M. X. T. T. V.K., N.. XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XXX/
XX, XXX XX W., obaja zastúpení: JUDr. Marianna Pirťanová, advokátka so sídlom Jesenského 230/7,
958 01 Partizánske proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s. ul. Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00151 653, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic s.r.o. P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036
01 Martin, IČO: 36 865 036, o zdražie sa výkonu záložného práva a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.03.2015 doručili navrhovatelia v l. a 2. rade návrh, ktorým sa domáhali voči odporcovi, aby
sa zdržal výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uzavretej dňa 23.02.2008, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území Partizánske, obec Partizánske, okres Partizánske N. R. Č.. XXXX-A. nachádzajúci
sa v bytovom dome so súp. číslom XXX na ul. V. Y., W. N. W.. Č.. XXXX číslo bytu XX, číslo vchodu XX,
X. poschodie, podiel na spoločných častiach , zariadeniach bytového domu XXXX/XXXXXX, podiel na
pozemku registra "E., W.. Č.. XXXX, druh zastavané plochy a nádvoria - výmera 393m2, o veľkosti XXXX/
XXXXXX vedené na Správe katastra Partizánske pod M. XXX/XX. V priebehu konania navrhovatelia
upravili žalobný petit tak, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi navrhovateľmi
a odporcom je bezúročná a bez poplatkov a odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2009 uzavretej medzi
navrhovateľkou v l. rade a odporcom predmetom, ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na R. Č.. XXXX v
podiele 1/1 katastrálne územie W., A. Č.. XX, X. poschodie, vchod XX, v bytovom dome s. č. XXX-
stavba na parcele E. Č.. XXXX a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj podiel
na pozemku registra "C", parcela č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 393
m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX. Súd pripustil podľa § 95 ods.2 OSP zmenu žalobného návrhu, potom
ako boli navrhovatelia zastúpení advokátom prostredníctvom Centra právnych služieb. Návrh odôvodnili
princípom proporcionality, lebo hodnota nehnuteľnosti je takmer vo výške 4-násobku hodnoty úveru
vzhľadom na to, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. V zmysle § 4 ods.2 písm. j/ a
k/ zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebným úverom, vypočítané na základe platných údajov
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, preto je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Navrhovatelia v l. a 2. rade potrebu naliehavého
právneho záujmu odôvodňujú tým, že nevedia, aký je ich skutočný dlh voči odporcovi vzhľadom na

neplatnosť dojednaného úroku ako aj spracovateľského poplatku za správu úveru, pričom naliehavý
právny záujem navrhovateľov je v tom, aby bolo ich právne postavenie bez tohto určenia ohrozené a
neisté. Do doby čo sa navrhovatelia dostali do finančnej tiesne úver splácali riadne a včas. Tvrdili,
že zmluvy je bezúročná a bez poplatkov, teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení je,
že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX D. F. 23.02.2009 je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu právnej
istoty navrhovateľov na skutočnej výške dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov/ istiny/.
Navrhovatelia nie sú schopní úver splácať v plnej sume , požiadali o dočasné zníženie splátok s čím
odporca nesúhlasil. Od mesiaca mája 2016 sú schopní splácať úver po 200 eur mesačne a pokiaľ sa
ich finančná situácia zlepší sú ochotní splácať úver vo vyššej sume. Do dnešného dňa uhradili na úver
8500 eur. Ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená a nebol priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Ku zmluve absentoval formulár podľa § 3 ods.5 zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto na daný vzťah je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Čo sa týka výkonu záložného práva, osobitnú pozornosť treba
venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide
vo veci samej je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. V tejto súvislosti Európsky
súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na
rešpektovanie obydlia a každý komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť
takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo
zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonaní smernice 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate
možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. V tomto prípade je nesporné,
že nehnuteľnosť je určená na bývanie navrhovateľov, ktorí tam spoločne žijú a nemajú inú možnosť,
ako si zabezpečiť obydlie. Je potrebné prihliadať na princíp proporcionality, lebo hodnota nehnuteľnosti
je približne 40000 eur, teda vo výške takmer štvornásobku hodnoty pohľadávky odporcu, preto nie je
nevyhnutné, aby bolo záložné právo vykonané cestou dobrovoľnej dražby. Odporca má aj inú možnosť
ako sa domáhať zaplatenia dlhu, ktorý nemusí byť spojený so stratou obydlia navrhovateľov, ktorí sa
snažia dlh splatiť každý mesiac uhrádzajú splátky v čo najvyššej možnej sume. Tiež namietali, že záložná
zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne a v tejto časti považovali zmluvu o
záložnom práve za absolútne neplatnú. Namietali neplatnosť spracovateľského poplatku a poplatku za
správu úveru, teda je sporná samotná výška pohľadávky. Súd podľa § 95 ods.2 OSP pripustil zmenu
žalobného návrhu, ktorým sa navrhovatelia v l. a 2. rade domáhali určenia, že zmluva o splátkovom
úvere č.XXXXXXXXXX uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcom je bezúročná a bez poplatkov a
ďalšieho výroku - odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo
Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2009 uzavretej medzi navrhovateľkou v l. rade
a odporcom, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX M. W. X/X, K. Ú. W., A..Č..XX,
X. poschodie, vchod č. XX v bytovom dome súp.Č..XXX-B. N. W. E. Č.. XXXX a podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj podiel na pozemku registra "C", parc. č. XXXX, druh
pozemku, zastavané plochy a nádvoria o výmere 393 m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX, návrh odôvodnili
tým, že zmluva o splátkovom úvere nespĺňa zákonom stanovené náležitosti § 4 ods.2 písm. j/ a k/
zákona o spotrebiteľských úveroch teda údaj o RPMN, ktorý patrí medzi najdôležitejšie údaje úverovej
zmluvy a umožňuje spotrebiteľovi porovnať obdobné produkty na trhu a zvoliť si ten najvýhodnejší, preto
úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom ide o typizovanú vopred pripravenú zmluvu pre veľký počet
spotrebiteľov, ktorej obsah navrhovatelia nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť, pokiaľ ide o druhý výrok
poukázala na princíp proporcionality, keď navrhovatelia na úver uhradili sumu 8500 eur a od mesiaca máj
sú schopní platiť po 200 eur mesačne, pričom finančná situácia im neumožňuje splácať úver vo vyššej
sume. Čo sa týka výkonu záložného práva majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného
práva je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, pričom v tejto súvislosti Európsky
súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na
rešpektovanie obydlia a každý, komu vážny zásah hrozí musí mať možnosť predložiť primeranosť
takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo
zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu
do práva na rešpektovanie obydlia, navrhovatelia úver splácajú, teda z ich konania vyplýva vôľa dlh splniť
Rovnako je potrebné prihliadať na princíp proporcionality, že hodnota nehnuteľnosti je približne 40000
eur, teda vo výške takmer štvornásobku hodnoty pohľadávky odporcu, preto nie je nevyhnutné, aby
bolo záložné právo vykonané cestou dobrovoľnej dražby. Odporca má aj iné spôsoby ako sa domáhať

zaplatenia dlhu, ktorý nemusí byť spojený so stratou obydlia, pričom navrhovatelia platia úver v čo
najvyššej možnej sume.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom oznámenia o začatí
výkonu záložného práva č.l.13,výzvy na zaplatenie omeškaných splátok č.l.14,, pokusu o zmier č.l.15,
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.l.16, zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2009 č.l.17-20 spisu, zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX D.
F. 23.02.2009 č.l.25 spisu, vyjadrenia odporcu č.l.122-137 spisu, zmeny návrhu č.l.147-148 spisu,
dokladov, dokladov navrhovateľov o splácaní dlhu č. l. 162-174 spisu a ostatného spisového materiálu
a zistil tento skutkový a právny stav:

Zástupkyňa navrhovateľov poukázala na písomný žalobný návrh a tiež na princíp proporcionality,
pokiaľ ide o zdržanie sa výkonu záložného práva, hodnota nehnuteľnosti je takmer vo výške 4 násobku
hodnoty pohľadávky a navrhovatelia majú za to, že odporca má aj iné spôsoby ako sa domáhať
zaplatenia dlhu, navrhovatelia splácajú v súčasnosti dlh po 200 eur mesačne a doposiaľ zaplatili na
úver 11071,47 eur. Navrhovatelia sa chceli dohodnúť s odporcom, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo,
poukázala na to, že zmluvy o splátkovom úvere je typovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko bola pre
spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, navrhovatelia
sú spotrebitelia, teda odporca nekonal s odbornou starostlivosťou, účel použitia finančných prostriedkov
je účelový a zavádzajúci, tvrdenie, že účelom úveru bolo nadobudnutie nehnuteľnosti, úprava a udržanie
nehnuteľnosti je zavádzajúce čo považuje za účelové porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch ,
úver bol poskytnutý na úhradu dlhov, okrem úverov bol splatený aj úver z VÚB banky,
zmluva bola vopred pripravená, navrhovatelia nemohli do jej obsahu zasahovať v čom vidíme neodborné
konanie zo strany banky.

Navrhovateľka v l. rade uviedla, že úver vybavoval navrhovateľ v 2. rade, ona podpísala už hotovú,
pripravenú zmluvu, úver im bol vyplatený vo výške 19900 eur z ktorého boli uhradené dlhy, ktoré mali
vo VÚB a zvyšok úveru im bol vyplatený, úver spláca od januára 2016 po 200 eur mesačne odkedy
sa zamestnala, zarába minimálnu mzdu vo výške 200 eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s
odporcom v 2. rade , ktorý je na invalidnom dôchodku po bodu 12 rokov, okrem bytu iný majetok nemajú,
suma 250 eur mesačne na splátku dlhu je reálna.

Navrhovateľ v 2. rade uviedol, že úver si zobrali spolu s navrhovateľkou v 1. rade na úhradu dlhov, ktoré
mali rozdelené, lebo navrhovateľka v l. rade mala jeden úver a on mal tiež úver a z úveru poskytnutého
odporcom boli uhradené ich podlžnosti, on výslovne žiadal odporcu o úver na úhradu dlhov, úver chcel
na svoje meno, ale je invalidný dôchodca, preto mu banka odmietla úver na jeho meno poskytnúť., o
náležitostiach zmluvy s ním nebolo rokované, zmluva bola vyhotovená so všetkými náležitosťami na
podpis. Jeho invalidný dôchodok je 330 eur mesačne a zdravotný stav mu nedovoľuje, aby sa zamestnal,
je po srdcovom infarkte a berie lieky na tlak a ukľudnenie. V byte býva spoločne so svojou matkou-
navrhovateľkou v l. rade, záložná zmluva bola riadne vypracované, pokiaľ ide o splatenie dlhu uhradili
takú výšku ako uviedla ich zástupkyňa , ide o jedinú nehnuteľnosť ktorú majú , bolo im odporúčané, aby
sa obrátili na charitatívne organizácie, aby si odtiaľ požičali a splatil dlh, ale nechceli sa ďalej zadlžovať,
preto s týmto riešením nesúhlasil, lebo by nemohli platiť nájom za byt. Bolo aj obdobie keď dlh nesplácali,
boli by neradi, aby stratili strechu nad hlavou, čím by sa stali bezdomovcami, majú náklady na stravu,
živobytie, lieky, ktoré musí užívať.

Zástupca odporcu uviedol, že navrhovatelia sa až potom obrátili na banku, keď ich vyzvala, dlh bol
skoro 2000 eur, banka im poskytla lehotu na plnenie na ktorú nereagovali, preto vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru, banka čakala rok kým vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, je tu písomná zmluva,
kde je uvedené na aký účel boli peniaze použité, v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver určený
na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, pričom žiaden úver zabezpečený záložným právom
nie je spotrebiteľským úverom. V čase mimoriadnej splatnosti úveru bol dlh 18000 eur, k mimoriadnej
splatnosti úveru, teda aj k strate výhody splátok došlo následkom neplatenia úveru, za týmto účelom
slúži aj inštitút poistenia úveru a ak sa dostanú prechodne do problémov plní za nich poisťovňa, čo
sa týka petitu tento je nesprávny, nie sú splnené podmienky na určenie právnej skutočnosti, ktoré
nie je prípustné žiadnou právnou normou, žalovať sa môže na určenie práva alebo právneho vzťahu
a nie na určenie právnej skutočnosti, ktoré nie je prípustné žiadnou právnou normou, pokiaľ ide o
druhý petit návrh dosahuje hranice absurdity, pretože v § 151 Občianskeho zákonníka sa uvádza,

že ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom môže veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Ako chce niekto zakázať súdnym rozhodnutím výkon kogentného pravidla. Súd
dve rozhodnutia ústavného súdu a ESD EÚ, ktoré hovoria, že úprava záložného práva je kompatibilná
s Ústavou SR. Navrhovatelia hovoria o údajných nekalých podmienkach čo potencionálne nie je
prekážkou na vykonanie záložného práva. Odporca ako banka je pod každodenným dohľadom NBS,
údajný nepomer nebol ničím preukázaný, ale princíp proporcionality je možné aplikovať pri strete dvoch
právnych noriem. Je jasne v slovenskom právnom poriadku, že nehnuteľnosť sa môže dražiť aj je dlžná
suma 2000 eur § 3 ods.6 ex. poriadku, pričom výška pohľadávky v čase zosplatnenia bola 18000 eur
a doposiaľ nebolo uhradených 16000 eur. Navrhovatelia sa ozvali až po niekoľko 100 dňoch a predtým
s bankou nekomunikovali. V danom prípade nejde o spotrebiteľský úver. Z vyjadrení navrhovateľov
vyplýva, že ich cieľom je zachovanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Domáhanie sa rozhodnutia
negujúceho kogentné ustanovenie § 151j Občianskeho zákonníka je právnym nonsensom. Právo na
rešpektovanie nedotknuteľnosti obydlia neexistuje ale len právo na rešpektovanie nedotknuteľnosti
obydlia čo sú dve rozdielne práva v zmysle judikatúry č. 8 dohovoru, pričom článok 8 Dohovoru neuznáva
právo na poskytnutie bývania. Uzatvorením záložnej zmluvy sa záložca vopred zaväzuje, že záložný
veriteľ je oprávnený záložné právo vykonať a zároveň a je záložca pri tomto udelenom súhlase povinný
poskytnúť podľa § 151 m Občianskeho zákonníka potrebnú súčinnosť, preto žiadal žalobu zamietnuť.

Zo zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 23.02.2009 vyplýva, že navrhovatelia v l. a
2. rade uzavreli s odporcom zmluvu o úvere predmetom ktorej bolo nadobudnutie, úprava a údržba
nehnuteľnosti na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľom v l. a 2. rade úver vo výške 19900 eur
jednorázovo - bezhotovostne s fixnou úrokovou sadzbou 6,80% ročne do 23.02.2014, zmluva obsahuje
spracovateľský poplatok 232,32 eur uhradený z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 2,99
eur mesačne pri mesačnej splátke 175,03 eur splatnej k 20. dňu v mesiaci, ktorú úver sa zaviazali
splácať v 190- ich mesačných splátkach počnúc 20.09.2009 s termínom konečnej splatnosti úveru
20.06.2016.Súčasťou zmluvy sú úverové podmienky a VOP účinné od 01.08.2002. Celkom mali
navrhovatelia zaplatiť na úver 175,03 eur x 190 mesiacov = 33255,70 eur , poplatok za správu úveru
2,99 eur x 190 mesiacov =568,10 eur spolu 33823,80 eur

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.02.2009, ktorú uzavrela
navrhovateľka v l. rade s odporcom táto touto zmluvou zriadila záložné právo k nehnuteľnosti, ktorou
bola založená pohľadávka z úverovej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.02.2009.
V zmysle článku III bod l záložnej zmluvy ak úver nie je poistený je záložca / navrhovateľka v l. rade /
povinný zabezpečiť poistenie zálohu do 10 dní od vzniku záložného práva.

Z pokusu o zmier zo dňa 13.11.2014 vyplýva, že navrhovatelia žiadali odporcu o zníženie splátok na
sumu 80 eur mesačne s čím odporca nesúhlasil a stanovil im splátku vo výške 183,18 eur.

Z výzvy odporcu zo dňa 14.10.2014 vyplýva, že odporca eviduje ku dňu 14.10.2014 omeškané splátky
vo výške 1591,08 eur, teda k tomuto dátumu boli navrhovatelia v l. a 2. rade v omeškaní 267 dní.

Listom zo dňa 03.12.2014 odporca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a pohľadávka v čase jeho
zosplatnenia predstavovala sumu 18616,39 eur.

Po zosplatnení úveru navrhovateľ v 2. rade na úver zaplatil dňa 21.08.2015 50 eur, 22.06.2015 50 eur,
23.09.2015 sumu 50 eur, 23.10.2015 sumu 50 eur,22.12.2015 50 eur, 24.11.2015 50 eur , 09.06.2016
200 eur , 10.05.2016 v sume 200 eur,12.04.2016 70 eur, 10.03.2016 50 eur, 25.01.2016 50 eur,
10.02.2016 50 eur.

Z predloženého listinného dôkazu č.l.171-172 spisu zostatok úveru bol 23.02.2009 vyplatený
navrhovateľke v l. rade vo výške 6699,50 eur.

Podľa § 1 ods. l, ods.2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu,

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia záložnej zmluvy záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. l , ods. 2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v
písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a
záloh.

V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka
zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151c ods. l , ods. 3 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na
nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej
pohľadávky.

Podľa § 151d ods.4, ods.6 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú
majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy,
ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky.

Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

Podľa § 151e ods.2 , ods.4 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a
nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) neustanovuje inak.
Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká
registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha
registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.

Podľa § 151j ods. l a 2, ods.3 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa
osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ
uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej
základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo
nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je
neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15l ods. 1, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný
veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu
záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa
bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v
súvislosti s výkonom záložného práva.

Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnej správe katastra nehnuteľností, ktorá
začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

Podľa § 151m ods. l, 2, 3 a 4, ods.10 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v
zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo
dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná
s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri
záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší,
ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je
totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného
práva v registri záložných práv.

Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný
veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo
na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom
dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva
zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene
spôsobu výkonu záložného práva.

Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť
potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady
potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o
zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné
na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať
záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Podľa § 151mc ods. l Občianskeho zákonníka záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určuje zmluva
o zriadení záložného práva.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. l, ods.2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151c ods. l , ods.3 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.

Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na
nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej
pohľadávky.

Podľa § 37 ods. 21 zákona č. 132/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony účinného od 10.06.2013

Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu
alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou
úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného
zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 497 a nasl. Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o
úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Na tento
právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa
priaznivejšie. Prvostupňový súd pri posudzovaní otázky použitia obchodného alebo občianskeho práva v
spotrebiteľských veciach vychádzal z uznesenia NS SR 8MCdo 13/2014 z 28.05.2015, rozsudku NS SR
8Mcdo 3/2015 z 28.05.2015 podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že navrhovatelia v l. a 2. rade
uzavreli s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.02.2009 č.l.25 spisu na
základe ktorej sa obe strany dohodli, že úver bude poskytnutý na účel nadobudnutie, úpravu a údržbu
nehnuteľnosti. Obe strany tento účel zmluvy nenamietali, pričom zmluvu riadne podpísali a prijali plnenie
úveru. Zmluva o splátkovom úvere na účel nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľnosti je vyňatá
zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vychádzajúc z ustanovenia §1 ods.2 písm.
a/ cit. zákona účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Zmluva obsahuje všetky

zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ ide o namietaný poplatok a poplatok za správu úveru v čase
uzavretia zmluvy išlo o náležitosti, ktoré boli zákonom dovolené a priamo v zmluve o splátkovom úvere
individuálne dohodnuté. Úver bol navrhovateľom v l. a 2. rade riadne poskytnutý. Zároveň navrhovateľka
v 1. rade ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti zriadila záložné právo na byt, ktorý je jej výlučným
vlastníctvom na základe záložnej zmluvy zo dňa 23.02.2009. Navrhovatelia dohodnuté splátky úveru
riadne neplatili, preto ich odporca vyzýval na plnenie. Z listu zo dňa 14.10.2014 vyplýva, že navrhovatelia
boli v omeškaní s platením úveru už 267 dní a mali omeškané splátky vo výške 1591,08 eur. Z
pokusu o zmier - odpoveď vyplýva, že navrhovatelia až na pokus o zmier požiadali banku o zníženie
splátky na sumu 80 eur, čomu odporca nevyhovel a žiadal o výšku splátky 183,18 eur mesačne z
dôvodu, že omeškané splátky predstavujú sumu 1744,26 eur v opačnom prípade odporca pristúpi k
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Dňa 03.12.2014 došlo k mimoriadnemu zosplatneniu
úveru a v čase zosplatnenia predstavovala pohľadávka sumu 18616,39 eur. K dnešnému dňu podľa
vyjadrenia zástupcu odporcu je to suma 16000 eur. Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľov
navrhovatelia zaplatili sumu 11071,47 eur, pričom táto suma nebola súdu riadne zdokladovaná, len
súpisom splátok, ktoré neboli podložené dokladmi o úhrade tieto predstavovali len sumu zaplatenú
po zosplatnení úveru navrhovateľmi na úver dňa 21.08.2015 50 eur, 22.06.2015 50 eur, 23.09.2015
sumu 50 eur, 23.10.2015 sumu 50 eur,22.12.2015 50 eur, 24.11.2015 50 eur , 09.06.2016 200 eur ,
10.05.2016 v sume 200 eur ,12.04.2016 70 eur, 10.03.2016 50 eur, 25.01.2016 50 eur, 10.02.2016
50 eur v sume 920 eur. Súd po vykonanom dokazovaní nedospel k záveru, že zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, tiež na túto zmluvu sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch podľa § 1 ods.2
písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o
úvere a záložnej zmluvy. Pokiaľ ide o poplatok za správu úveru a 2,99 eur mesačne považuje súd za
individuálne dohodnutý priamo v zmluve o úvere, preto súd nepovažuje tieto dojednania za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v čase uzavretia zmluvy t.j. k 23.02.2009, tento zákaz bol do slovenského právneho
poriadku zavedený až ustanovením § 37 ods.21 t.j. novelou zákona č. 132/2010 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých
predpisov ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 10.06.2013 teda odporca od
účinnosti tohto zákona poplatok za správu úveru neúčtuje. Podľa názoru súdu nie je možné postupovať
retroaktívne, lebo v čase uzavretia zmluvy išlo o poplatky právom dovolené. Odporca v písomnom
vyjadrení uviedol, že od 10.06.2013 poplatky za správu úveru neúčtuje. Posúdenie spracovateľského
poplatku a poplatku za správu úveru ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v rozpore s platnou
právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. V zmluve o splátkovom úvere t.j.
dňa 23.02.2009 súd nezistil nekalé podmienky v zmysle č.l.3 ods. l Smernice č. 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 ani v § 53 ods. l Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy a nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V sume
poplatku za správu úveru je zahrnutá aj náhrada nákladov banky za administratívne úkony, ktoré je
banka povinná vykonávať podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách napr. povinné sledovanie rizikovosti
klienta, archivácia dokumentácie, udržiavanie a inovácia technických systémov. Pokiaľ ide o poplatky
je povinnosťou odporcu informovať spotrebiteľa o výške týchto poplatkov pred uzavretím zmluvy, ktoré
ukladajú odporcovi ako dodávateľovi povinnosť uviesť informáciu o takomto poplatku v zmluve o úvere,
pričom odporca si túto povinnosť splnil čo deklaroval aj vo svojom písomnom vyjadrení. Odporca v
tomto smere poukázal na smernicu 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá v súvislosti s informáciami poskytovanými spotrebiteľom
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne odkazuje na poplatky spojené s vedením
úverového účtu / článok V. bod 1 písm. i/. Právny poriadok Slovenskej republiky v čase uzavretia zmluvy
nezakazoval účtovanie poplatku za správu úveru a tiež zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplynulo,
že poplatok za správu úveru by bolo možné označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide
o spracovateľský poplatok, tento bol v zmluve o splátkovom úvere individuálne dohodnutý v sume
232,32 eur predstavuje cenu služby, ktorá podľa článku 3 smernice rady 93/EHS/13 preskúmaniu nekalej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve nepodlieha.

Navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že obsahom záložnej zmluvy je dojednanie, že výkon záložného
práva možno vykonať aj mimosúdne a z toho dôvodu považujú zmluvu v tejto časti za neplatnú
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd nevzhliadol neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2009 a jej jednotlivých ustanovení, ktoré sú v súlade s ustanoveniami
§ 151 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o stanovenie výšky dlhu odporca na jej určenie
využíva bankový systém, ktorý podlieha dozoru Národnej banky Slovenska, preto v danom prípade
súd považuje odporcom vyčíslenú pohľadávku ku dňu jej zosplatnenia za správne stanovenú. Súd po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere na účel nadobudnutie, úpravu
a údržbu nehnuteľnosti zo dňa 23.02.2009 bola uzatvorená platne, pričom obe strany jej uzavretím
deklarovali, že súhlasia s jej obsahom a účelom, pričom navrhovatelia nepreukázali, že od tejto zmluvy
odstúpili alebo že by boli niekedy účel tejto zmluvy voči banke namietali, ich vyjadrenia sa súdu javia
ako účelové, keď si svoje povinnosti zo zmluvy o splátkovom úvere dlhodobo neplnili, pričom banka im
zaslala pokus o zmier až po tom čo boli 267 dní v omeškaní, pričom dlhodobo s bankou nekomunikovali
a nesnažili sa túto situáciu riešiť až na základe pokusu o zmier ponúkli splátky vo výške 80 eur,
ktoré nepredstavovali ani polovicu zmluvnej splátky, čiže viac ako rok neplatili svoje zmluvné záväzky.
Súd nevzhliadol bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o splátkovom úvere č. 0264002878 zo dňa
23.02.2009 a tiež zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.09.2009 považuje
súd za platnú v súlade so zákonom. Tiež súd nepovažoval za dôvodné zdržanie sa výkonu záložného
práva vyplývajúceho zo záložnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou v l. rade a odporcom, ktorá
si musí byť vedomá, že dlhodobé neplnenie zo zmluvy o úvere má za následok realizáciu záložného
práva v zmysle záložnej zmluvy, ktorú uzavrela. Pokiaľ ide o námietku proporcionality, táto preukázaná
nebola jednak navrhovatelia nepreukázali cenu nehnuteľnosti a jednak nepredložili súdu všetky doklady
o splácaní dlhu, len splátky spísané na čistom papieri bez dokladov o splácaní dlhu, pričom doklady o
splátkach vo výške 920 eur predložili až za obdobie po zosplatnení úveru. Podľa stanoviska právneho
zástupcu odporcu dlhujú navrhovatelia v l. a 2. rade na úvere sumu 16000 eur. Navrhovateľka v l. rade
dobrovoľne podpísala záložnú zmluvu a musela si byť vedomá aj prípadných následkov neplatenia
úveru a mala vec s bankou osobne riešiť a nečakať 267 dní, kým banka pristúpi k pokusu o zmier a k
zosplatneniu úveru. Navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť svojho návrhu, preto návrh navrhovateľov
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol rozhodne podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods.3 OSP až po
právoplatnosti konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 1. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.