Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212144
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617212144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, P.O. Box 41,
810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej Y. U., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H.
G. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1 942,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 13Csp/213/2017-30 z 29. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 489,98 Eur s

príslušenstvom zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 29. 01. 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1 452,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13. 12. 2017 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a žalobu v časti o zaplatenie sumy
489,98 Eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok).

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania od
žalovanej 49,6 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom (III.
výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1
942,55 Eur s príslušenstvom.
Sud prvej inštancie mal preukázané, že žalobca (veriteľ) uzatvoril so žalovanou (dlžník) dňa 21. 10.
2014 zmluvu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom

úvere“ č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“). V zmysle bodu 5 Zmluvy o úvere označeného
ako ,,Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, dlžník (žalovaná) žiadal veriteľa o poskytnutie úveru
za nasledovných podmienok: informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka
spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 81,99 Eur; poskytnutá čiastka
úveru (úverový limit): 1 500,- Eur; splatnosť úveru (počet splátok): 42; mesačná splátka (vrátane úrokov):
47,43 Eur; celková čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru +
poplatok za poskytnutie úveru): 2 142,06 Eur; predpokladaná RPMN za úver: 26,17 %; ročná úroková

sadzba úveru: 18,08 %; priemerná RPMN za úver: 44,06 %; poskytnutá čiastka revolvingu: 1 500,-
Eur; celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu
čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu): 2 142,06 Eur; predpokladaná RPMN úverupo poskytnutí revolvingu: 26,17 %; ročná úroková sadza revolvingu: 18,08 %; poplatok za poskytnutie
úveru / revolvingu: 150,- Eur.
Z bodu 6 Zmluvy o úvere označeného ako ,,Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ vyplýva, že

žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver nasledovne: informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná
splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb): 81,99 Eur; poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit): 1 500,- Eur; splatnosť úveru (počet splátok): 42; mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43
Eur; celková čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok
za poskytnutie úveru): 2 142,06 Eur; RPMN za úver: 25,61 %; ročná úroková sadzba úveru: 18,08

%; priemerná RPMN za úver: 44,06 %; poskytnutá čiastka revolvingu: 1 500,- Eur; celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok
zaposkytnutierevolvingu):2142,06Eur;predpokladanáRPMNúverupoposkytnutírevolvingu:25,61%;
ročná úroková sadza revolvingu: 18,08 %; ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,05 %; poplatok
za poskytnutie úveru / revolvingu: 150,- Eur.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná podpísala formulár označený ako „Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere“ č. XXXXXXXXXX dňa 20.10. 2014 v bode 5
(,,Údaje a požadovanom revolvingovom úvere v EUR“) a žalobca tento formulár podpísal 21. 10. 2014,
zároveň vyplnením bodu 6 (,,Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR“), v zmysle ktorého
žalovanej bola poskytnutá čiastka 1 500,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami
po 81,99 Eur. Žalovaná z úveru uhradila sumu 47,43 Eur.

Súd prvej inštancie Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zodňa21.10.2014posúdilzhľadiskazákonnýchustanoveníupravujúcichspotrebiteľské
zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu podpisu tohto formulára (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSU“, event. ,,zák.č.
129/2010 Z.z.“). Z hľadiska obsahových náležitostí označený formulár obsahuje v časti bodu 6 výšku

schválenej pôžičky 1 500,- Eur, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 18,08 %, RPMN 25,61 %, termín
konečnej splatnosti 01. 05. 2018, ako aj celkovú sumu, ktorú spotrebiteľ musí uhradiť vo výške 2 142,06
Eur, informatívny údaj o mesačnej platbe 81,99 Eur a výšku mesačnej splátky 47,43 Eur (článok 6
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru).
Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6

a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné, líšia sa v údaji o RPMN pre úver, pričom
návrh obsahuje výšku RPMN 26,17 % a údaje o schválenom revolvingovom úvere údaj 25,61 %, preto
nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalovanej, ale o novom návrhu, ktorý by mal
byť žalobkyňou písomne prijatý alebo odmietnutý (§ 44 Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“). Pretože
súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných

písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov pre úver, v dôsledku nedodržania obligatórnej
písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto neplatná (§ 9 ods. 1 ZoSU, § 40 ods. 1 OZ).
Súd prvej inštancie ďalej uviedol: ,,Vo vzťahu k negociačnému procesu uzatvárania spotrebiteľskej
zmluvy súd poukazuje na skutočnosť, že z tvrdenia žalovanej, ktoré žalobca nepoprel vyplýva, že
predmetom zmluvného dojednania malo byť uzatvorenie spotrebiteľskej úverovej zmluvy, nejednalo sa o

zmluvu revolvingovú napriek jej označeniu, keďže finančné prostriedky boli poskytnuté jednorázovo, ich
vrátenie mal dlžník realizovať v splátkach bez toho, že by došlo k následnému navyšovaniu tohto úveru.
Samotný návrh zmluvy (offerta) je obsiahnutý v článku 5 zmluvy, ktorý bol vyplnený zo strany dlžníka,
pričom tento návrh počíta s možnosťou uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služieb. Samotná akceptácia
tohto návrhu obsiahnutá v článku 6 zmluvy ako aj v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru (č.l.

6 spisu) zo dňa 21. 10. 2014 už existenciu dohody o poskytovaní služieb zahŕňa do mesačných splátok
uvádzanýchvýškou81,99Eurbeztoho,žebyexistenciatakejtodohodybolapreukázaná,t.j.žebydlžník
takútodohodubolpodpísalasjejznenímsúhlasil.Existenciatakejtodohodyaznejvyplývajúcichsplátok
je zrejmá aj z oznámenia o zosplatnení zo dňa 15. 02. 2015 (č.l. 5 spisu), kde sa uvádza, že žalovaná je
v omeškaní s úhradou splátok č. 1, 2 a 3 v celkovej výške 245,97 Eur (245,97 Eur / 3 predstavuje 81,99

Eur mesačnej splátky). Potom ak žalobca mal za to, že dohoda o poskytovaní služieb bola uzatvorená
pri poskytnutí sumy 1 500,- Eur a splátkach na 42 mesiacov mesačná splátka predstavovala 81,99 Eur,
z čoho RPMN predstavuje 72,20 % (viď https://ekonomika.sme.sk), ktorá vo formulári uvedená nie je
ani informatívne. Súd ďalej uvádza, že aj v prípade dodržania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom
úvere by v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko ani žiadosť a ani oznámenie veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi neobsahuje náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) cit. zákona, pokiaľ
ide o údaj RPMN, v jednotlivých listinách je RPMN rozdielna, t.j. zmätočná (klamlivá), čo má v zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe súdov za následok ako keby uvedená nebola (napr. rozsudok Krajskéhosúdu v Nitre sp. zn. 6Co/143/2012 zo dňa 30 .01 .2013). Naviac RPMN je vypočítaná nesprávne napriek
tomu, že žalobca poskytol úver vo výške 1 500,- Eur, nebolo preukázané, že bola uzatvorená osobitná
dohoda o poskytovaní služieb, žalobca však splátky uviedol mesačne vo výške 81,99 Eur čo pri 42

mesačnejsplatnostipredstavujeRPMNvovýške72,20%.NesprávnevypočítanáRPMNmázanásledok
ako keby v zmluve uvedená nebola, čo by spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a na strane
žalovaného povinnosť vrátiť len skutočne poskytnutú finančnú čiastku po odpočítaní vykonaných úhrad.“

Podľa ustanovenie § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo

iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Skutočnosť, že žalovaná následne
písomne prijala takto zmenený návrh však z dokazovania nevyplýva, pričom čerpanie úveru nemožno
považovať za konkludentné prijatie návrhu, pretože zákon na uzavretie zmluvy vyžaduje písomné prijatie
návrhu(§46ods.2vetaprváOZ).VčasetvrdenéhouzavretiaspornejZmluvyvyžadovalprávnyporiadok
najejplatnosťpísomnúformu(§46ods.1OZvspojenís§9ods.1Zákona ospotrebiteľskýchúveroch)s
tým, že nedostatok písomnej formy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Súd prvej inštancie preto ustálil,

že ak v danom prípade strany sporu neuzavreli platnú písomnú zmluvu, a tak sú povinní vydať si to, čo
si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu podľa ustanovenia
§ 451 ods. 2 OZ a § 457 OZ.
Zo strany žalovanej bola vyplatená žalobkyni celkovo suma 1 500,- Eur. Žalovaná uhradila v prospech
účtu žalobcu celkovo sumu 47,43 Eur, z čoho vyplýva, že do úplného zaplatenia bezdôvodného

obohatenia je povinná zaplatiť sumu 1 452,57 Eur, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobcovi a vo zvyšku
žalobu o zaplatenie 489,98 Eur s príslušenstvom zamietol, keďže zmluva nebola uzatvorená platne
nevznikli žalovanému žiadne povinnosti platiť tak úrok, resp. poplatky.
Žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi
príslušný úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne počnúc od 13. 12. 2017, t.j. dňom

nasledujúcim po doručení žaloby (týmto dňom bola žalovaná vyzvaná na vydanie bezdôvodného
obohatenia.)
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj ,,CSP“). Žalobca aj žalovaná boli v konaní úspešní čiastočne, miera úspechu žalobcu je vyššia
oproti miere úspechu žalovanej, pričom čistý úspech žalobcu predstavuje 49,6 %, preto mu súd prvej

inštancie priznal právo na náhradu trov konania vo výške 49,6 %. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku žalobu
zamietol (II. výrok) a do závislého výroku o trovách konania (III. výrok), žalobca podal včas odvolanie.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a uložil žalovanej povinnosť mu ,,zaplatiť
žalované nároky“ vrátane náhrady trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.“ Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
Poukázal na to, že aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym

poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako
obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre
ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich
nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Všetky právnej úkony ku svojej platnosti
vyžadujú podstatné zložky, t.j. také, bez ktorých by nešlo právny úkon (essentialia negotii). Právny

úkon okrem toho obsahuje/ môže obsahovať aj pravidelné zložky (naturalia negotii), ktoré sa pravidelne
vyskytujú pri každom právnom úkone. V prípade právnych úkonoch sa z času na čas vyskytujú náhodné
zložky (accidentalia negotii). Pravidelné a náhodné zložky právneho úkonu sú nepodstatnými zložkami
právneho úkonu. Ich absencia nebráni tomu, aby išlo o platný právny úkon.
Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného

zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“).
Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) Zmluvy o úvere vyplýva, že ,,žalobca“ (správne má byť žalovaná-
poznámka odvolacieho súdu) požiadala o úver v sume 1500,- Eur, so splatnosťou 42 mesiacov, pri výške
mesačnej splátky 47,73 Eur. Z bodu 6 vyplýva schválenej úveru v sume 1500,- Eur, pri splatnosti 42
mesiacov a pri výške splátky 47,73 Eur.

Podľa jeho názoru závery súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy v písomnej forme dôvodné nie sú.
Návrh na uzavretie zmluvy, a rovnako prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa nachádzajú na
tej istej listine. Rozdiel medzi uvedenými časťami je pritom v údaji o RPMN. Samotný údaj RPMN sadohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť vyplýva
v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe.
Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak súd

prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal
zdôvodniť, že tento údaj sa dá dohodnúť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na
základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza
z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je
známyvčaseuzavretiazmluvy,nievčasekedysapodávažiadosťoposkytnutieúveru).Zákonnáúprava

určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré
sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne
stanoveným spôsobom. Ak by neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa
zák.č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase
uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej

zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol
rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ ,,žalobca“ v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade
by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v uznesení č. k. 5Co/839/2016 zo dňa 29. 06. 2016. Podľa
jeho názoru neobstoja závery okresného súdu o nesprávnej RPMN.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP

a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku, ktorým žalobu v časti o
zaplatenie sumy 489,98 Eur s príslušenstvom zamietol (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania
(III. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je

vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo

okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

8. Zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných a obsahovo zhodných
prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná voľnosť sa týka jednak
možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená, že účastníci si tvoria obsah
zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka,pretožebytakétodojednaniabolineplatné.Spravidlastačíkuzavretiuzmluvykonsenzoboch
účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových úkonov). Niektoré zmluvy sú však
v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa vyžaduje okrem konsenzu aj určitý
reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.9. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a prejav

ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon prijatia
návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že súhlasí s
návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný a vyvoláva
právnenásledkyokamihom,keďvyjadreniesúhlasusnávrhom(asjehoobsahom)dôjdenavrhovateľovi.

To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného vyplýva
aby právny úkon prijatia návrhu sa stal perfektným: a/ musí byť urobený osobou, ktorej bol určený
(oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať
žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi.
Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie
návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok (a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu

zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky,
dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň
by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy,
ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant
(teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí

byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že údaje o požadovanom úvere (bod 5.
žiadosti) sú odlišné od údajov o schválenom úvere (bod 6. žiadosti).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu zmeniť výšku RPMN (obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskomúverevzmyslekogentnéhoustanovenia§9ods.2ZoSÚ)beztoho,abytoneznamenalo
odmietnutie návrhu akceptantom (žalobcom) a zároveň aby to nebol nový návrh, resp. protinávrh, nie je
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 OZ možné. Údaje o schválenom úvere žalobcom v čase, kedy Zmluvu
o úvere podpisovala žalovaná, totiž neboli obsahom zmluvy, preto ich žalovaná nemohla písomne

akceptovať.

12.Akobolouvedené,zmenenéúdaje,ktoréboliobsahombodu6.Žiadostioposkytnutierevolvingového
úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere smerované žalobcom žalovanej, predstavovali nový návrh na
uzatvorenie zmluvy a v konaní nebolo preukázané, že žalovaná takýto návrh akceptovala.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluva o úvere v rozpore so zákonom
nemá písomnú formu, hoci v zmysle kogentného ustanovenia § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

14. Pre absolútnu neplatnosť je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku; nastáva priamo zo
zákona (ex lege); súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo); nie je prípustná konvalidácia alebo
ratihabícia, teda nie je ju možné napraviť, keďže nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, s tým, že
absolútna neplatnosť nie je časovo obmedzená.

15. Pretože prvoinštančný súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako neplatnú, postupoval v
súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov okresný súd správne posúdil
nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení, pričom povinnosťou
žalovanej bolo vydať žalobcovi jedine majetkový prospech získaný od žalobcu bez právneho dôvodu vo
výške 1452,57 Eur vrátane jeho príslušenstva.

16. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o
trovách konania (III. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s
prihliadnutím na pomer úspechu v spore na strane žalobcu a žalovanej.

17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikovalzásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, ktorá si však žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd

rozhodol, že jej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).