Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 43C/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209202170
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1209202170.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v

právnej veci navrhovateľa: Z.. M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X. XXX/XX, XXX XX R., štátny občan
SR, v zastúpení: JUDr. Oľga Šajdíková, advokát, Nevädzová 5, Bratislava a JUDr. Mgr. Michal Mrva,
LL.M,PhDr., Nevädzová 5, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so
sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie sumy 8 418,98 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 505,- eur v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania / § 79 ods. 1,2 OSP/, pôvodne doručeným Okresnému súdu Bratislava II
dňa 26.2.2009 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
8 418,98 / bez príslušenstva/ titulom náhrady nákladov vynaložených na odstránenie poškodenia
predmetu dražby, ktorý ako vydražiteľ vydražil a náhradu trov konania .
Okresný súd Bratislava II vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu
pod číslom konania 31RO/122/2009 - 54 zo dňa 18.6.2009.

Platobný rozkaz prevzal odporca do vlastných rúk dňa 20.7.2009.
Voči platobnému rozkazu podal odporca včas odpor s odôvodnením dňa 31.7.2009 čo do formy
doplnený doručením jeho originálu na Okresný súd Bratislava II dňa 3.8.2009., čim sa platobný rozkaz
zrušil v celom rozsahu.
V odpore s odôvodnením odporca zároveň uplatnil námietku nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava
II na prejednanie a rozhodnutie vo veci samej.
Okresný súd Bratislava II vyhovel námietke odporcu, uplatnenú pri prvom úkone, ktorý odporcovi patril

v súlade s § 105 ods. 1 OSP a vec postúpil podľa § 105 ods. 2 OSP na prejednanie a rozhodnutie
tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému na konanie.
Okresný súd Bratislava III vec prevzal dňa 24.8.2012, vec bola zapísaná pod spisovou značkou
43C/41/2012.
Z písomne podaného návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ žalobu na peňažné plnenie
proti odporcovi skutkovo a právne odôvodnil tvrdením , že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat.
území D. Y., ktoré sú v KN zapísané na LV č. XXXX ako dom súpisné XX, postavený na parcele č.XX

s pozemkom par.č.XX - zast. plocha a nádvorie vo výmere 273 m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudol do
vlastníctva podielom 1/1 - iny k celku ako vydražiteľ na základe Osvedčenia o priebehu dobrovoľnej
dražby sp.zn. Nz 26841/2008, N 313/2008, NCRls 26578/2008 zo dňa 24.06.2008, spísaného notárom
H.. R. K., kde dražobníkom bola spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. a navrhovateľom dražby bolodporca-akozáložnýveriteľ.PredmetdobrovoľnejdražbybolocenenýznalcomZ..W.Y.dňa09.05.2008
v znaleckom posudku č. 35/2008 na sumu 13.100.000 SK a konečná cena dosiahnutá vydražením bola
13.600.000 SK, predmet dražby bol navrhovateľovi odovzdaný dražobníkom dňa 09.07.2008.

Pri odovzdaní a preberaní predmetu dražby dňa 09.07.2008 navrhovateľ zistil, že predmet dražby pri
odovzdaní a prebratí nezodpovedá stavu podľa znaleckého posudku č. 35/2008 zo dňa 09.05.2008
a osobnej prehliadky pred dražbou. V zápisnici o odovzdaní a prebratí predmetu dražby spísanej
dražobníkom sa uviedol reálny stav predmetu dražby ako aj rozdiel medzi stavom predmetu dražby
uvedenej v znaleckom posudku proti jeho stavu v deň jeho odovzdania a preberania.

Z tejto zápisnice jasne vyplýva, že predmet dražby bol proti pôvodnému stavu poškodený nasledovne:
- Na 3NP. chýbajú strešné okná v počte 11 ks, došlo k poškodeniu strešnej krytiny v oblasti bývalého
umiestnenia strešných okien a k poškodeniu izolačnej fólie
- Poškodenie strešného latovania
- Poškodenie oplechovania strešných okien
- Kancelária č.2: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia

- Kancelária č.3: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia
- Kancelária č.4: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia
- Kancelária č.5: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia
- Na 1. NP v prevádzke ,, Dom tašiek“ došlo k miernemu zatečeniu stien

Keďže navrhovateľ dražby- odporca neposkytol navrhovateľovi- vydražiteľovi žiadnu vecnú ani finančnú
súčinnosť pri odstraňovaní rozdielu stavu predmetnej dražby medzi jeho stavom pred a po vydražení,
navrhovateľ prikročil k realizácii odstránenia vyššie spomínaných nedostatkov na predmete dražby na
svoje náklady v celkovej výške 8.418,90 Eur, ktorá suma predstavuje nevyhnutné náklady na opravu
poškodeného predmetu dražby, ktoré by navrhovateľ nemusel vynaložiť, keby mu bol premet dražby

odovzdaný v súlade so znaleckým posudkom č. 38/2008 a v technickom stave zodpovedajúcom času
vykonania obhliadky predmetných nehnuteľností.
Navrhovateľ uviedol, že odporca doposiaľ nenahradil navrhovateľovi sumu 8. 418, 98,- Eur za
nevyhnutné opravy na predmete dražby- odstránenie škôd, hoci nebezpečenstvo na predmete dražby
prešlo na vydražiteľa dňom 09.07.2008 a ku škode na predmete dražby podľa navrhovateľa došlo

pred týmto dňom a preto sa domáhal vydania platobného rozkazu proti odporcovi na jej zaplatenie s
poukazom na § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení.

K návrhu vo veci samej navrhovateľ pripojil listiny, ktoré žiadal vykonať v dokazovaní, vedenom súdom
podľa § 120 ods. 1 OSP:

- výpis z KN pre kú. D. Y., LV č.XXXX
-Notárskazápisnicazodňa24.6.2008Nz26841/2008,N313/2008,spísanáH..R.K.,notárom,sosídlom
J..Y.. W. X, W.
-Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 14.5.2008
-Potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri / NCRdr/ zo dňa

22.5.2008
-Dodatok k Oznámeniu o dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.6.2008
-Potvrdenie o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri / NCRdr/ zo dňa
24.6.2008
-Dražobný poriadok spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s.

-Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 9.7.2008
-Príjmové pokladničné doklady
-Faktúra č.A/12/2008 vyhotovená dodávateľom: N. X. na sumu 13.679,11 eur /pôvodne 216.000,- SK +
príjmový pokladničný doklad o zaplatení fakturovanej sumy 216.000,- SK navrhovateľom/
-Faktúra č.X/XXXX vyhotovená dodávateľom A. S. st. na sumu 23.000,- SK / čl.40/

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.

V písomnom vyjadrení zo dňa 3.8.2009 odporca na svoju obranu proti tvrdeniam navrhovateľa uviedol,
že znenie § 29 ods.6 zák. č. 572/2002 Z.z. je v rozpore s článkom 1 ods.1, článkom 12 ods.1 a ods.4, s

článkom 20 ods.3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, rovnako je v rozpore s článkom
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.Odporca má za to, že znenia § 29 ods.6 zák. č. 572/2002 Z.z. zákonodarca zakotvuje objektívnu
zodpovednosť navrhovateľa dražby až do dňa odovzdania predmetu dražby, pričom zákonodarca
jednoznačne neuvádza, kedy táto objektívna zodpovednosť navrhovateľa dražby vzniká.

Podľa odporcu, zo znenia predmetného ustanovenia tak vyplýva nepriamo povinnosť pre záložného
veriteľa,akjenavrhovateľomdražby,primeranýmspôsobomochraňovaťpredmetdražbypredzničením,
stratou, a poškodením, aj napriek tomu, že záložný veriteľ nie je vlastníkom ani držiteľom predmetu
dražby, pričom povinnosť chrániť záloh odovzdaný záložnému veriteľovi je záložnému veriteľovi priamo

zo zákonom uložená len v prípade, ak zálohom je hnuteľná vec, ktorá bola odovzdaná záložnému
veriteľovi za podmienok ustanovených v §151i v spojení s § 151e OZ, t.j. len v prípade, kedy sa záložný
veriteľ stáva oprávneným držiteľom zálohu- hnuteľnej veci.

Odporca bol toho právneho názoru, že v zmysle § 151m ods.6 OZ záložný veriteľ je oprávnený konať
v mene záložcu len v otázkach týkajúcich sa výkonu záložného práva, nie však v ostatných otázkach,

ktoré sa týkajú predmetu dražby, čo potvrdzuje aj znenie § 12 ods.3 zák. č. 527/2002 Z.z., ktoré priamo
predpokladá neposkytnutie súčinnosti vlastníka , resp. držiteľa predmetu dražby pri vykonaní ocenenia
predmetu dražby. S poukazom na citované uznesenie § 27 ods.1 veta druhá zákona č. 572/2002 Z.z v
spojení s ustanovením § 151 md OZ záložný veriteľ s poukazom na § 29 ods.6 z.č. 572/2002 Z.z znáša
nebezpečenstvo škody na predmete dražby do jeho odovzdania vydržateľovi, aj napriek tomu, že jeho

záložné právo dňom zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením zaniklo a záložný veriteľ sa tak ocitol už
bez akéhokoľvek právneho vzťahu k predmetu dražby.
Odporca poukazoval na skutočnosť, že je v rozpore so zásadou právnej istoty, ak záložný veriteľ
ako navrhovateľ dražby, a to dokonca aj v období bez právneho vzťahu k predmetu dražby, znáša
nebezpečenstvo vzniku škody na tomto predmete dražby.

Odporca sa domnieval, že následkom právnej úpravy v zmysle ustanovenia § 29 ods.6 veta prvá
z. č. 572/2002 Z.z je porušená zásada rovnosti pred zákonom, súčasne poskytnutá neprimeraná
ochrana vlastníckeho práva vlastníka predmetu dražby a simultánne neoprávnené zaťaženie záložného
veriteľa ako navrhovateľa dražby a následne zákonom zavedená značná nerovnováha medzi právami
a povinnosťami záložného veriteľa a vlastníka predmetu dražby.

Odporcapozváženívšetkýchskutočnostíayhodnesjehopísomnýmvzjadrenímyodňa3.8.2009žiadal,
aby súd postupoval v súlade s § 18 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej
republiky tak, ako ho odporca špecifikoval.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol aj skutočnosť, že v zmysle uznesenia o prerušení

trestného stíhania vydaného dňa 27.08.2008 odborom skráteného vyšetrovania Úradu justičnej
kriminálnej polície v D. Y. ku vzniku škody došlo protiprávnym konaním neznámeho páchateľa v období
od 17:00 hod dňa 23.06.2008 do 17:00 hod dňa 07.07.2008, ktoré spočívalo v odcudzení 11 ks strešných
okien. Podľa zistení orgánu činného v trestnom konaní výška spôsobenej škody bola 5476, 99 eur, z toho
suma vo výške 4 534, 95 eur bola uvedená ako hodnota strašným okien určená na základe vyžiadaného

odborného vyjadrenia, pričom navrhovateľom žiadaná úhrada vo výške 8 418, 98 eur nekorešponduje
s uvedenou výškou spôsobenej škody v zmysle uznesenia o prerušení trestného stíhania.
Odporca mal za to, že navrhovateľ nezohľadnil znenie § 443 OZ pri uplatnení rozsahu svojho nároku
vzhľadom na významný nepomer medzi spôsobenou škodou a hodnotou obstaraných vecí a odporca
má za to, že je nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie na účel stanovenia a zistenia rozsahu a výšky

spôsobenej v súlade s § 443 OZ.
Odporcapoukázalnavýznamnúskutočnosť,ženeboloznáme,ibapredpokladané,kedykuvznikuškody
došlo, pričom táto skutočnosť je dôležitá s poukazom na znenie § 29 ods.6 veta druhá zák. č. 572/2002
Z.z, v zmysle ktorého, ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo
škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ.

Výťažok dobrovoľnej dražby bol odporcovi preukázaný dražobníkom dňa 04.07.2008, t.j. po zaplatení
ceny dosiahnutej vydražením navrhovateľovi dražobníkovi .Odporca mal za to, že nie je jednoznačne
preukázané, či zo strany navrhovateľa nedošlo k omeškaniu s prevzatím predmetu dražby, nakoľko
predmet dražby navrhovateľ prevzal až dňa 07.07.2008.

Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu podal stanovisko, v ktorom deklaruje už predtým tvrdené skutočnosti
a to že, vo svojom návrhu na začatie konania poukazoval na ustanovenie § 29 ods.6 z. č. 572/2002
Z.z o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza z
navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania predmetu dražby, pričom podľa tohto zákonnéhoustanovenia v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť sa škodu spôsobenú v súvislosti s
predmetom dražby. Vydražiteľ nesie nebezpečenstvo škody iba ak je v omeškaní s prevzatím predmetu
dražby.

Navrhovateľ uviedol, že predmet dražby prevzal riadne v termíne stanovenom dražiteľom dňa
09.07.2008 o 10:00 hod., a to na základe výzvy zo dňa 07.07.2008. V zápisnici o odovzdaní
predmetu dražby zo dňa 09.07.2008 je konštatované, že predmet dražby bol navrhovateľovi ako
vydražiteľovi odovzdaný ako poškodený, pričom v tejto zápisnici bolo konštatované, že predmet dražby
bol navrhovateľovi ako vydražiteľovi odovzdaný ako poškodený, pričom v zápisnici bola konštatovaná aj

miera a rozsah poškodenia. Navrhovateľ konštatoval, že predmet dražby si prevzal riadne a včas, splnil
si zákonom všetky zákonom stanovené povinnosti a nadobudol predmet dražby do svojho výlučného
vlastníctva, avšak v čase prebratia došlo ku škode. Vzhľadom na skutočnosť, že v z.č. č. 572/2002 Z.z.
nie je uvedený žiadny iný zodpovednostný subjekt ako navrhovateľ dražby, je potom nevyhnutné aby
súd s poukazom na § 144 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej
funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami

podľa čl. 7 ods.2 a 5 a zákonmi vychádzal z predmetného ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom odporcu, že právna úprava obsiahnutá v § 29 ods.6
z. č.572/2002 Z.z je neurčitá, nakoľko neustanovuje moment, kedy na navrhovateľa dražby prechádza
nebezpečenstvo škody na draženej veci, avšak podľa navrhovateľa použitím gramatického výkladu
predmetného ustanovenia je možné určiť moment prechodu tejto zodpovednosti na navrhovateľa

momentom podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi, nakoľko ten sa týmto
momentom stáva navrhovateľom dražby.
Pokiaľ ide o poukaz odporcu na dôvodovú správu k zákonu o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ
zastával ten názor, že táto norma predstavuje autentický výklad právnej normy, avšak tento výklad
nie je úplný a rovnako tak nie je ani záväzný a slúži iba ako doplnok pri aplikácií tzv. štandardných

interpretačných metód používaných pri interpretácií právnych textov. Podľa navrhovateľa, s poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí právna argumentácia odporcu, ktorá poukazuje na nález
Ústavného súdu SR Pl. ÚS 11/05, podľa ktorého do pojmu právny štát patrí len taká právna úprava, ktorá
nie je natoľko vágna a neurčitá, že v skutočnosti odporuje všetkým princípom, na ktorých v právnom
poriadku je upravený vznik, zánik a ochrana vlastníckeho práva ako základného práva zaručeného

Ústavou.
Podľa navrhovateľa nie je predmetné ustanovenie rozhodne v žiadnom rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky, nakoľko predmetné ustanovenie iba prináša riziko vzniku škody na predmete dražby a
stanovuje objektívnu zodpovednosť za jej vznik na ten subjekt, ktorý je navrhovateľom dražby, a
má povinnosť vyvinúť také úsilie, aby predmet dobrovoľnej dražby ochránila pred poškodením alebo

zničením ako osoba nevyhnutne vedomá si svojej objektívnej zodpovednosti. Odporca si musel byť s
ohľadom na jasne zákonom formulované ustanovenie § 29 ods.6 zák.č. 572/2002 Z.z vedomý svojej
zodpovednosti za prípadne vzniknutú škodu. Navrhovateľ v súvislosti s uvedeným vo svojom stanovisku
poukazovalnanálezÚstavnéhosúduČRpodľaktorého,kznakomprávnehoštátuamedzijehozákladné
hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je nielen

predvídateľnosť práva ale aj legitímne predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci v súlade s právom
a zákonom stanovenými požiadavkami.
Navrhovateľ uviedol, čo sa týka výšky náhrady škody nie je potrebné v predmetnom konaní ju
preukazovať znaleckým dokazovaním a ani iným spôsobom, pričom odkaz odporcu na § 443 OZ v
súvislosti s tým, že pri určení výšky škody je treba vychádzať z hodnoty veci v čase poškodenia spočíval

v tvrdení, že išlo o staršiu vec a pri určení výšky náhrady škody je preto potrebné vychádzať z jej
hodnoty v čase poškodenia. Navrhovateľ s týmto tvrdením nesúhlasil, z dôvodu, že z § 442 ods.1 OZ
jednoznačne vyplýva, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom za skutočnú škodu u veci,
ktorá bola stratená, poškodená alebo zničená, treba považovať hodnotu nákladov vynaložených na
zadováženie tejto veci alebo zhotovenie jej kópie. Skutočnou škodou sa preto rozumie ujma spočívajúca

v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

Na pojednávaní dňa 21.1.2013 súd uznesením pripustil zmenu návrhu na začatie konania jej rozšírením
a ďalej konal o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 418,98 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 8 418,98 eur od 27.2.2009 do zaplatenia a to všetko v lehote
troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Na pojednávaní dňa 28.3.2013 odporca uviedol, že zhodne s písomným vyjadrením zo dňa 3.8.2009 aj
povykonanomdokazovanínaďalejtrvánasvojomprocesnomnávrhu,ktorýmžiadal,abysúdpostupovalv súlade s § 18 zákona č. 38/1993 Z.z. a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky tak, ako to
odporca špecifikoval vo svojom vyjadrení.
Návrhom na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa navrhovateľ - Okresný súd

Bratislava III, Námestie Biely kráž 7, Bratislava v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (ust. § 18
ods. 1 písm. d) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov) domáhal vyslovenia nesúladu právneho predpisu nižšej právnej sily s
právnym predpisom vyššej právnej sily a s medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Okresný súd Bratislava III ako navrhovateľ podal predmetný návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. V súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. č. 43C/41/2012 sa v procesnom postavení navrhovateľ (vydražiteľ
podľa zákona č. 527/2002 Z.z.) po zmene žalobného petitu domáhal voči odporcovi (navrhovateľ
dražby - záložný veriteľ podľa zákona č. 527/2002 Z.z.) zaplatenia istiny vo výške 8 418,98 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 8 418,98 eura počínajúc od 27.2.2009 do

zaplatenia titulom náhrady nákladov potrebných na nevyhnutnú opravu poškodeného predmetu dražby,
ktorý navrhovateľ vydražil a následne mu bol odovzdaný v stave nezodpovedajúcom vypracovanému
znaleckému posudku. Keďže navrhovateľ dražby - odporca neposkytol vydražiteľovi - navrhovateľovi
žiadnu súčinnosť (vecnú ani finančnú) pri odstraňovaní technického rozdielu stavu predmetu dražby
medzi jeho stavom pred a po vydražení, navrhovateľ prikročil k realizácii odstránenia poškodenia

predmetu dražby na svoje náklady, ktoré si regresne uplatňuje voči odporcovi v predmetnom súdnom
konaní poukazujúc na platnú právnu úpravu ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách.
Označenie právneho predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa namietal:
Ustanovenie § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov.

Navrhovateľ v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov - súd v súvislosti so svojou

rozhodovacou činnosťou napadol citovaný právny predpis len v rozsahu jeho ustanovenia § 29 ods.
6 : „Nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa
dňom odovzdania predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu
spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím predmetu dražby,
nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ.

Označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie
medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nebol je
v súlade:

Článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.: „Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

Článok 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti
i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“
Článok 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.: „Nikomu nesmie byť spôsobená ujma

na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“
Článok 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho
zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom.“

Článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: „Každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.“

Uznesením č.k. 43C/41/2012-137 zo dňa 5.9.2013 súd predložil vec podľa § 18 ods.1 písm d) zákona č.
38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov, Ústavnému súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu na začatie konania o súlade
právnych predpisov podľa ust. § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z..Zároveň súd uznesením č.k. 43C/41/2012-135 zo dňa 5.9.2013 v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP
predmetné súdne konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o návrhu
tunajšieho súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa § 37 a nasl. zákona č. 38/1993

Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013.
Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 7.7.2014 doručil tunajšiemu súdu Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 25. júna 2014, ktorým návrh Okresného súdu Bratislava III na začatie
konania o súlade § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a
s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zamietol .
Súčasťou predmetného Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júna 2014 boli aj
pripojené odlišné stanoviská sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Milana Ľalíka, Ladislava
Orosza, Rudolfa Tkáčika, Ľudmily Gajdošíkovej a Lajosa Mészárosa k výroku ÚS SR.

V odôvodnení rozhodnutia Ústavný súd SR uviedol nasledovné: Z návrhu vyplývalo, že navrhovateľ z §
29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vyvodzuje, že pred prechodom nebezpečenstva škody na
veci nesie toto nebezpečenstvo každý navrhovateľ dražby vrátane záložného veriteľa, a tento subjekt aj
zodpovedá za rozdiel v hodnote, ktorý má predmet dražby v dôsledku toho, že sa nachádza v horšom

stave (je poškodený - znehodnotený) oproti stavu opísanému v znaleckom posudku vyhotovenom na
účely dražby. Podľa navrhovateľa bolo ale v rozpore s označenými článkami ústavy, ak sa záložnému
veriteľovi uložila povinnosť znášať nebezpečenstvo na veci, ktorá nie je v jeho dispozičnej sfére a
nevykonával nad ňou žiaden vplyv, keďže nemal draženú vec vo svojej moci a nemá ani povinnosť,
ale ani možnosť dbať na to, aby nedošlo k jej znehodnoteniu. Navrhovateľ navyše predpokladá,

že v dôsledku prechodu nebezpečenstva na veci by mohol záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby
zodpovedať za niektoré sklamané majetkové očakávania vydražiteľa.
Nebolo úlohou ústavného súdu vysloviť podmienky, za ktorých navrhovateľ dražby zodpovedá za
také sklamané majetkové očakávania vydražiteľa, ako to je v okolnostiach danej veci. Ústavný súd
taktiež nemohol ani vyjadriť názor, či nárok uplatnený pred všeobecným súdom je nárokom súvisiacim

s rizikom náhodnej škody, zodpovednosťou za vady draženej veci, prípadne iným majetkovým nárokom
vydražiteľa. Je povinnosťou všeobecného súdu, aby na ním zistený skutkový stav aplikoval relevantnú
právnu normu a vyvodil z toho konkrétne právne závery aj pre okolnosti danej veci.
Napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách bolo podľa navrhovateľa v rozpore
s označenými článkami ústavy preto, lebo neumožňuje výklad, ktorý by záložného veriteľa z okruhu

zodpovedných osôb za stav predmetu dražby vyňal.
Takýto záver ale nie je nevyhnutným a jediným možným výkladom § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách. Hoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať a nahrádzať všeobecné súdy pri interpretácii
a aplikácii zákonov a podzákonných noriem (v danom prípade zákona o dobrovoľných dražbách), ak
má ústavný súd mať právomoc posúdiť, či napadnutý právny predpis je spôsobilý byť interpretovaný

ústavne konformným spôsobom, čo by vylučovalo možnosť vyhlásenia predmetného ustanovenia za
protiústavné, tak musí mať taktiež právomoc posúdiť rôzne možnosti výkladu právneho.V odbornej
literatúre je zastávané stanovisko, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách neukladá záložnému
veriteľovi povinnosť znášať riziko nebezpečenstva škody na veci, a nemá sa preto vzťahovať na
záložného veriteľa, ale iba na navrhovateľa dražby, ktorým je samotný vlastník predmetu dražby,

prípadne iná osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby (Volová a kol. Zákon o dobrovoľných
dražbách. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 235).

Aj podľa názoru ústavného súdu možno § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vykladať tak,
že sa nevzťahuje na takého navrhovateľa, ktorý neznášal riziko nebezpečenstva škody na veci, a to z

nasledujúcich dôvodov:

Dôvodová správa k napadnutému ustanoveniu zákona o dobrovoľných dražbách uvádza, že „Do
odovzdania veci vydražiteľovi nesie zodpovednosť za škodu, ktorá na predmetu dražby vznikla,
držiteľ...“. Dôvodová správa tak predpokladá, že povinnosť znášať nebezpečenstvo škody, resp.

zodpovednosť za takúto škodu znáša držiteľ, pričom neuvádza pojem navrhovateľ dražby. Uvedené
indikuje, že úmyslom zákonodarcu bolo z množiny navrhovateľov dražby zaťažiť bremenom
nebezpečenstva škody na veci iba ich určitú časť, a to držiteľov draženej veci.Napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách použitím slovného spojenia
„prechádza... dňom...“ vymedzuje podľa úvahy Ústavnému súdu časový okamih, od ktorého
prechádza nebezpečenstvo škody na vydraženej veci. Z tohto ustanovenia vymedzujúceho prechod

nebezpečenstva škody na vydražiteľa ešte bez ďalšieho nevyplýva uloženie povinnosti predchodcovi
vydražiteľa znášať toto nebezpečenstvo. Predmetné ustanovenie možno vykladať tak, že prechod rizika
z jednej osoby na druhú osobu prichádza do úvahy iba v prípade, ak prvá z nich takéto riziko pôvodne
znášala. Zákon o dobrovoľných dražbách ani iný právny predpis neobsahuje všeobecné pravidlo,
podľa ktorého by záložný veriteľ (na rozdiel od iných možných navrhovateľov dražby) znášal riziko

nebezpečenstva škody na veci. Záložný veriteľ má v zmysle § 151i ods. 2 Občianskeho zákonníka
povinnosť chrániť záloh pred poškodením, stratou a zničením vtedy, ak ide o jemu zverenú hnuteľnú vec.
Otázkou, s ktorou sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 ods. 1 zákona o
ústavnom súde musel v tomto prípade vysporiadať, je to, či § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách
umožňuje taký výklad, ktorý by navrhovateľ považoval za súladný s označenými článkami ústavy.
V okolnostiach danej veci výsledný účinok, ktorý navrhovateľ zjavne považuje za vhodný a ústavne

konformný, je podľa názoru ústavného súdu možné .
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej je
preferovaná metóda ústavne konformného výkladu, podľa ktorej ak napadnutý predpis umožňuje viac
výkladov, pričom jeden je súladný s ústavou, tak ústavný súd v zásade uprednostňoval nezrušenie tohto
predpisu (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 23/05, PL. ÚS 22/06, PL. ÚS21/08).

Ústavný súd zastával názor, že príkaz na ústavno-konformný výklad právnych predpisov je adresovaný
aj všeobecným súdom. Ak napadnutý právny predpis možno vykladať spôsobom, ktorý je podľa názoru
všeobecného súdu konformný s ústavou (a tento výklad je, ako to vyplýva z už uvedeného, aj v tomto
prípade možný), nie sú splnené podmienky na postup tohto súdu podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom

súde v spojení s § 109 ods. 1 písm. b) OSP a všeobecný súd má vo veci rozhodnúť, uprednostňujúc
ústavne konformný výklad. Ústavný súd ale pripomenul, že žiadosť o zaujatie stanoviska podľa § 37
ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 1 písm. b) OSP má slúžiť na kontrolu ústavnosti
ustanovení právnych predpisov nižšej právnej sily, ak ich nemožno vykladať v súlade s ústavou, nie však
na získanie dôvodov pre všeobecný súd na rozhodnutie ako také (t. j. pre niektorý z možných výkladov

právnej normy).

Ústavný súd týmto nedal in concreto odpoveď, či v okolnostiach danej veci je uvedený výklad
aplikovateľný na popísanú skutkovú situáciu v súlade s označenými článkami ústavy, a nedal okresnému
súdu ani príkaz, ako má vo veci rozhodnúť. Právomoc interpretovať a aplikovať všeobecne záväzné

právne predpisy má v prvom rade všeobecný súd. Konkrétna aplikácia § 29 ods. 6 zákona o
dobrovoľných dražbách v právoplatnom rozhodnutí všeobecného súdu po správnom zistení skutkového
stavu a právnom posúdení veci bude môcť byť predmetom kontroly jej ústavnej udržateľnosti v prípade
podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu.
Nemožno napokon vylúčiť ani to, že okresný súd posúdi vec inak a uplatnený právny nárok bude

posudzovať podľa iného právneho základu.

Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína aj to, že rozsah zodpovednosti navrhovateľa dražby voči
dražobníkovijevymedzenýajv§33zákonaodobrovoľnýchdražbách,podľaktoréhonavrhovateľdražby
zodpovedá za vady predmetu dražby, ktoré mu boli alebo mali byť pri podaní návrhu na uskutočnenie

dražby známe, a neupozornil na ne včas dražobníka v zmluve o vykonaní dražby. Napriek skutočnosti,
že napadnuté citované ustanovenie vymedzuje vzťah medzi inými osobami, ako sú v súvisiacom konaní
pred okresným súdom účastníci konania vo veci samej, predkladá však koncepciu zodpovednostných
vzťahov pri dražbe, ktorá musí byť zohľadnená aj pri výklade § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách.

Podľa názoru ústavného súdu návrh na začatie konania nie je potrebné prijímať na ďalšie konanie,
pretože ak by sa tak stalo, neprichádzalo by do úvahy reálne očakávať záver o vyslovení nesúladu
§ 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách s označenými článkami ústavy (PL. ÚS 112/2011) a
dodatkového protokolu, a to z dôvodu možnosti ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom
zasadnutí pléna ústavného súdu okrem návrhu sudcu spravodajcu na odmietnutie návrhu podľa §
25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodov uvedených v článku II tohto uznesenia, iný návrh na
rozhodnutie, resp. protinávrh zo strany členov pléna predložený nebol.Vzhľadom na uvedené, ako aj so zreteľom na to, že plénu ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní
tejto veci, s výnimkou návrhu sudcu spravodajcu, nebol predložený na rozhodnutie iný návrh, resp.

protinávrh, ústavný súd návrh okresného súdu na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona o
dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 ústavy a s čl. 1 dodatkového
protokolu z procesných dôvodov pri jeho predbežnom prerokovaní zamietol [čl. 131 ods. 1 druhej vety
a tretej vety ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde (porov. PL. ÚS 20/09)].
Po vrátení veci súd I.stupňa ďalej pokračoval v konaní.

Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 1 OSP oboznámením
sa s výpisom z katastra nehnuteľností, ktorý preukazuje, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je
navrhovateľ, s osvedčením o priebehu dobrovoľnej dražby spísanej notárom H.. R. K., s oznámením
o dobrovoľnej dražbe z 14.05.2008, s potvrdením o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom
centrálnom registri dražieb a dodatku k Oznámeniu o dobrovoľnej dražbe, Dražobným poriadkom,

Zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 9.7.2008, faktúrami č. 200815, A/12/2008, 8/2008 s
platobným rozkazom na sumu 8418,98 eur zo dňa 18.06.2009, s výzvou na prevzatie predmetu dražby
zo dňa 7.7.2008, so znaleckým posudkom č.35/2008, s uznesením o začatí trestného stíhania vo
veci zo dňa 07.07.2008 pre prečin krádeže podľa § 212 ods.1,3, so zápisnicou o výpovedi o výsluchu
svedka, so zápisnicou o ohliadke miesta činu, s odborným vyjadrením obchodnej spoločnosti T-FINAL

k predpokladanej cene odcudzených 11 ks okien, s uznesením Ústavného súdu PL ÚS 16/2014-5.

Z výpisu katastra nehnuteľností LV č.XXXX k.ú. D. Y. súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť je rodinným
domom, ktorý je umiestnený v zastavanom území obce, ktorej vlastníkom je navrhovateľ : M. T.,
XX.XX.XXXX, v časti B zápisu titulom osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby.

Z notárskej zápisnice súd zistil, že bola spísaná dňa 24.06.2008 v aukčnej sieni nachádzajúcej sa v
pivničných priestoroch notárskeho úradu JUDr. H. K., súčasťou zápisnice bolo aj osvedčenie o priebehu
dobrovoľnej dražby, ktorej navrhovateľom v prospech jeho záložného práva bol odporca a vydražiteľom
sa stal navrhovateľ za kúpnu cenu 13.600 000,- Sk príklepom o 10,12 hod.. Vlastníkom predmetu
dobrovoľnej dražby bola obchodná spoločnosť HDD s.r.o., so sídlom Rajská 6, Bratislava. Dražobníkom

bola obchodná spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o., predmetom dražby bol celok nehnuteľností,
ktorého súčasťou bol aj rodinný dom na Hlavnej ulici v Dunajskej Y..
Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe súd zistil, že dražba sa konala dňa 24.06.2008 o 10:00 hod na M.CH
Trnavského 6, Trnava, a predmetom dražby bola nehnuteľnosť na LVč. XXXX , Katastrálne územie- D.
Y., Okres: D. Y., Obec: D. Y.. Stranami boli dražobník- DUPOS dražobná, spol. s r.o. a navrhovateľom

dražby: Slovenská sporiteľňa, a.s. a najnižšie podanie bolo vo výške 13.100 000,- SK.
Z potvrdenia o registrácií údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb( NCRdr)
súd zistil, že spisovou značkou a označením notára: N 242/2008, K. H.., W., kde dátum a čas vykonania
zápisu v NCRdr: 22.05.2008,otvorenie dražby je o 10,00 hod dňa 24.6.2008.
Z dodatku k oznámeniu o dobrovoľnej dražbe zo dňa 18.6.2008 súd zistil, že sa týmto dodatkom v

Oznámení o dobrovoľnej dražbe, registrovanom v NCRdr pod sp.zn. N 242/2008 notárom H.. H. K.
dopĺňa časť,, Popis práv a záväzkov“ a to že na predmete dražby viazne Zmluva o nájme nebytových
priestorov uzavretá medzi vlastníkom predmetu dražby a nájomcom BAKER , s.r.o. uzavretá na dobu
neurčitú./ čl.19/
Zo zápisnice o odovzdaní predmetu súd zistil, že stav predmetných nehnuteľností zodpovedá stavu

opísanom v znaleckom posudku č. 35/2008 zo dňa 09.05.2008 vypracovanom znalcom Z.. W. Š. a že
v poučení je ustanovené, že ak niektorá osoba odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať, táto
skutočnosť sa vyznačí v zápisnici. Vydražiteľ svojim podpisom nepotvrdil prevzatie predmetu dražby , v
zápisnici sa ručne písaným textom uviedli dôvody tohto neprevzatia a to: Na 3NP. chýbajú strešné okná
v počte 11 ks, došlo k poškodeniu strešnej krytiny v oblasti bývalého umiestnenia strešných okien a k

poškodeniu izolačnej fólie
- Poškodenie strešného latovania
- Poškodenie oplechovania strešných okien
- Kancelária č.2: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia
- Kancelária č.3: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia

- Kancelária č.4: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia
- Kancelária č.5: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia
- Na 1. NP v prevádzke ,, Dom tašiek“ došlo k miernemu zatečeniu stienUvedené skutočnosti vyjadrujú rozdiel medzi stavom v čase obhliadok a v čase odovzdania
nehnuteľnosti. Iné rozdiely vo vzťahu k znaleckému posudku neboli zistené. Vydražiteľ sa v zápisnici o
odovzdaní predmetu dražby vyjadril, tak, na nakoľko na streche budovy chýba 11 ks strešných okien, v

prípade dlhšie trvajúceho dažďa môže prísť k rozsiahlym škodám na budove a majetku v nej, vrátane
majetku firiem, ktoré majú v budove prenajaté priestory + nečitateľné podpisy.
Z pripojených faktúr a príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že navrhovateľ ako odberateľ
zaplatil sumu 13 679,11 Eur / 216 000,- SKK/ za dodávku a montovanie 11 ks strešných okien, výmenu
parapriepustnej fólie,poškodenej plechovej krytiny na objekte Hlavná 34, Dunajská Streda a sumu 23

000,- SKK / 763,46 eur/ za maliarske práce v tomto objekte a sumu 14 630 SKK / 485,63 eur/ za nákup
krytiny.
Z prevzatia predmetu dražby zo dňa 7.7.2008 / čl.107/ súd zistil, že na základe výsledku dobrovoľnej
dražby konanej dňa 24.06.2008 o 10:00, ktorý bol zverejnený v príslušnom,, Oznámení o výsledku
dobrovoľnej dražby bol vyzvaný navrhovateľ ako vydražiteľ aby si dňa 09.07.2008 o 10:00 hod. prevzal
predmet dražby.

Zo znaleckého posudku č. 35/2008 zo dňa 23.4.2008 súd zistil, že rekapitulácia všeobecnej hodnoty
spolu s pozemkami predmetu dobrovoľnej dražby bola určená na 13 100 000,00 SK.
Z uznesenia zo dňa 07.07.2008 súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin prečin krádeže
podľa § 212 ods.1 ods.3 písm. a TZ z dôvodu, že v dobe od 17:00 h dňa 23.06. do 17:00 hod dňa
07.07.2008 v Dunajskej Strede na ulici Hlavnej č.6 neznámy páchateľ bez použitia násilia vošiel do toho

času neobývaného uzamknutého objektu patriaceho navrhovateľovi, kde z podkrovia odmontoval 11 ks
strešných okien nezistenej značky, čím bola spôsobená škoda 165 000 SK.
Z trestného spisu čl.126,predovšetkým zápisnice o výsluchu svedka- navrhovateľa ako poškodeného zo
dňa9.7.2008 súdzistil, žeakopoškodenýbolživnostníkomaakosúkromnáosobadňa24.06.2008kúpil
prostredníctvom dražby, ktorá sa konala v Trnave druh stavby- rodinný dom/polyfunkčná budovu, ktorá

mu bola odovzdaná 09.07.2008.Poškodený bol dražobnou spoločnosťou vyrozumený o skutočnosti,
že došlo ku krádeži 11 ks strešných okien, pričom sa konkrétne nevedel vyjadriť k výške spôsobenej
škode. Poškodený uviedol, že merito veci spočíva v tom, že je už síce vlastníkom nehnuteľnosti avšak
k samotnému odovzdaniu nehnuteľností nedošlo.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu súd zistil, že miesto činu sa nachádza v D. Y. na F. ulici č.X.Do

objektu vošli príslušníci PZ v D. Y. a opísali ako vošli na povalu, kde cez otvory stekala dažďová voda
a zo strešného systému je odmontovaných 11 ks strešných okien a rámov. V pravej časti boli dve
namontované okná a nepoškodené.
Z uznesenia o začatí trestného stíhania súd zistil, že v dobe od 10,00 hod. 23.6.2008 do 17,00 hod. dňa
7.7.2008 vošiel do uzamknutého a neobývaného objektu na Hlavnej ul.č.6, D. Y. neznámy páchateľ bez

použitianásilia,kdeodmontoval11ks.Strešnýchokien,čímspôsobilškodu165000,-Sknavrhovateľovi.

Súd v prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní a potom, čo doručil uznesenia Ústavného súdu
SR PL ÚS 16/2014-5 / čl. 146 až 181/ účastníkom konania pokračoval v prerušenom konaní a vo veci
samej nariadil pojednávanie, na ktorom účastníci zotrvali vo svojich pôvodných stanoviskách , naďalej

medzi nimi zostal sporný samotný základ sporu vymedzený § 29 ods.6 Zákona č.527/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov, svoje stanoviská nezmenili ani vo svojich záverečných prednesoch, rovnako na
ich podporu nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy ani pod poučením podľa § 120 ods. 4 OSP.

Súd zároveň zo zhodných tvrdení účastníkov konania , z ktorých si osvojil skutkové zistenia, bez

potreby vykonania dôkazov v súlade s § 120 ods. 3 OSP mal preukázané, že odporca ako záložný
veriteľ a zároveň navrhovateľ dražby nemal predmet dobrovoľnej dražby vo svojej dispozičnej sfére,
či oprávnenej držbe, nemal zákonnú či zmluvnú povinnosť aby nedošlo k jeho poškodeniu , rovnako
k predmetu dražby nevykonával žiadne právo nájomcu, podnájomcu či inak oprávneného držiteľa ,
nevykonával k predmetu dražby žiadne zmluvné či zákonné povinnosti, napr. správy, upratovania,

údržby, bezpečnosti objektu a ani mu neboli zverené kľúče od predmetu dražby do úschovy na základe
žiadneho právneho vzťahu z ktorého by bolo, resp. mohlo byť známa škoda na predmete vydraženej
nehnuteľnosti, rovnako medzi účastníkmi konania nebolo v prejednávanej veci sporné , že nevznikol
žiaden skutkový a právny dôvod pre vznik osobitnej zodpovednosti navrhovateľa dražby za škodu na
predmete dražby tak, ako je vymedzený v § 33 zákona č.572/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 29 ods.6 zákona č.572/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov nebezpečenstvo škody na
predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania predmetu dražby,
v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom
dražby.Vydražiteľ dražobného predmetu sa príklepom stáva vlastníkom dražobného predmetu za predpokladu,
ak uhradí cenu dosiahnutú vydražením, avšak nebezpečenstvo škody na neho prechádza až reálnym

odovzdaním dražobného predmetu, resp. momentom, kedy sa dostane do omeškania s prevzatím
vydraženého predmetu. Vydražiteľ tak získava výhodu, že na ňom neviazne nebezpečenstvo škody
a to za obdobie, kým mu nebude predmet dražby odovzdaný. Súčasne sa právnou úpravou podľa cit.
zákonného ustanovenia dostáva do výhody voči vlastníkovi ak je zároveň navrhovateľom dražby, ktorý
zodpovedá za škodu až do momentu jeho odovzdania.

Vzhľadom na koncepciu prijatú o dobrovoľných dražbách podľa zákona č.572/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov / ďalej len ZDD/ je potrebné uviesť, že nie je možné uplatňovať na dražbu
automaticky všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zodpovednosti za škodu na
predmete dražby podľa § 29 ods. 6 zákona č.572/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov voči
navrhovateľovi dražby, ktorý nie je jeho vlastníkom a naviac ak nemá vôbec predmet dražby vo svojej

dispozitívnej sfére o to viac , ak ide o vec nehnuteľnú . Na dražbe platí fikcia, že vydražiteľ preberá vec
v stave v akom stojí a beží , čo je aj samotnou podstatou dražby.
Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti , osvojením si skutkových
zistení aj na základe zhodných tvrdení účastníkov konania, s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia
Ústavného súdu SR a zároveň aj s prihliadnutím na právne významnú skutočnosť , že navrhovateľ za

konania vo veci nikdy skutkovo netvrdil a ani dôkazne nepreukazoval, že v rozhodnej dobe vzniku škody
na predmete dražby, časovo ustálenej orgánom činným v trestnom konaní bol odporca ako navrhovateľ
dražby zároveň držiteľom predmetu dražby, súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný a rozhodol
tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Odporca s plným úspechom v spore si návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP uplatnil voči navrhovateľovi
náhradu trov konania, ktorej prisúdenia sa domáhal podľa § 142 ods. 1 OSP, pričom náhradu trov
požadoval priznať len za zaplatený súdny poplatok za odpor voči platobnému rozkazu., ktorý bol
potrebný na účelné bránenie sa proti navrhovateľovi.

O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP a § 151 ods.
5 OSP, ktorú určil podľa položky 1, písm. a) a poznámky pod bodom 5 prílohy sadzobníka súdnych
poplatkov zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní na Okresný súd Bratislava III

v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods.1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (ust. § 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.