Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010565
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314010565.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2018, v trestnej
veci obžalovaného G. D. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/, Tr. zák. a iné, o odvolaní
okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 100/2014
zo dňa 07.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného G. D., nar. XX.XX.XXXX vo E. T.,
trvale bytom Y., P. XXXX/XX,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

- potom, ako na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril dňa 01.01.2013 medzi jeho externou firmou
D. G. - O. s miestom podnikania P. č. XX, Y., a firmou L. D. s.r.o., so sídlom na Ul. 1. mája XXXX v
Y., vykonával nedôsledné priebežné opakované týždenné a trojmesačné kontroly v zmysle STN 27 40
02 a vyhlášky č. 508/2009, ako aj opakované opravy elektrického lôžkového výťahu typu TLV 500, rok
výroby 1987, výr. čísla 1585-4-029, v budove G. na Ul. 1. mája č. XXXX/XX v Y., najmä keď po výmene
mechanizmu dverného uzáveru a oprave spínača šachtových dverí uvedeného výťahu na 6. poschodí
uvedenej budovy nesprávne nastavil dĺžku zaisťovacieho tŕňa na uzatváracej tyči dvernej uzávierky a
dĺžku palca spínača šachtových dverí, v dôsledku čoho došlo dňa 18.10.2013 v čase okolo 10.00 hod.

vplyvom otrasov pri vystupovaní K. B. a C. B. z kabíny uvedeného výťahu na 6. poschodí uvedenej
budovy tlačiac pred sebou detský športový kočiar, v ktorom sedel ich maloletý syn E. B., k spoločnému
zopnutiuobvoduspínačadvernejuzávierkyaspínačašachtovýchdverí,čosignalizovalo,žesúšachtové
dvere zatvorené, kde po predchádzajúcej predvoľbe jazdy výťahu na vyššie, poschodie, v momente,
keď bol kočiar z polovice na podlaží a z polovice vo výťahu s mal. E. B. a jeho otcom, ktorý bol vo vnútri
kabíny výťahu sa výťahová kabína sama pohla smerom nahor aj pri otvorených šachtových dverách,
čo spôsobilo pre krátkosť času to, že v snahe predísť prípadnému úrazu K. B. chytila rukami spodnú

časť kočiara nad kolesami a C. B. aj s kočiarom, v ktorom sedel ich syn, vyskočil z pohybujúceho sa
výťahu smerom dopredu na svoju manželku, kde pri vyskočení a po páde vľavo od výťahovej šachty
na podlažie utrpel zranenie a to pohmoždenie v oblasti temena hlavy s odreninou a trieštivú zlomeninu
diafýzy vretennej kosti pravého predlaktia s posunom s predpokladanou dobou PN a liečenia 10 až 12
týždňov, pričom K. B. spadla tvárou k zemi taktiež vľavo smerom od výťahovej šachty, kde k jej zraneniu
nedošlo a detský kočiar dopadol hore kolesami vpravo od výťahovej šachty, pričom madlo smerovalo od
výťahovej šachty a spodná časť smerovala k výťahovej šachte, kde počas pádu za presne nezistených

okolností došlo k tomu, že ich mal. E. vypadol z kočiara a spadol do výťahovej šachty na prízemie
budovy, pričom po prevezení rýchlou záchrannou zdravotnou službou na oddelenie anesteziológie aintenzívnej medicíny Nemocnice A. Leňa Y., n.o., a po poskytnutí akútnej lekárskej prvej pomoci na
následky mnohopočetných poranení hlavy, hrudníka, brucha a šoku z vykrvácania toho istého dňa v
čase o 14.00 hod. týmto zraneniam podľahol s tým, že išlo o násilné úmrtie pádom do výťahovej šachty

a bezprostrednou príčinou smrti mal. E. B. bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri
polytraume,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania porušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

Za to mu u k l a d á

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje
skúšobnú dobu na 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ukladá trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú a inú
zárobkovú činnosť v odbore oprava zdvíhacích zariadení v rozsahu výťahy, montáž, oprava a údržba,

odbornéprehliadkyaodbornéskúškyzdvíhacíchzariadenívrozsahuvýťahy,činnosťrevíznehotechnika
vyhradených technických zdvíhacích zariadení v rozsahu technické zariadenia, zdvíhacie skupiny A -
výťahy a elektrické časti zdvíhacích zariadení podľa § 16 Vyhlášky č. 508/2009 Z.z., ako aj zákaz riadiť
práce pri opravách alebo samostatne opravovať vyhradené technické zdvíhacie zariadenia podľa § 18
Vyhlášky č. 508/2009 Z.z. v rozsahu výťahy na dobu 3 /troch/ rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodené strany E. zdravotnú poisťovňu, a.s., T. pobočka G., T. 5, G., W.:
XXXXXXXX a K. zdravotnú poisťovňu a.s., R. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX s uplatnenými nárokmi
na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného G. D. za vinného z prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
- potom, ako na základe zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril dňa 01.01.2013 medzi jeho externou firmou D.

G. - O. s miestom podnikania P. č. XX, Y., a firmou L. D. s.r.o., so sídlom na ul. 1. C. XXXX
v Y., vykonával podľa znaleckého posudku nedôsledné priebežné opakované týždenné a trojmesačné
kontroly v zmysle STN 27 40 02 a vyhlášky č. 508/2009, ako aj opakované opravy elektrického
lôžkového výťahu typu TLV 500, rok výroby 1987, výr. čísla 1585/4-029, v budove Polikliniky na
ul. 1. mája č. XXXX/XX v Y., najmä keď po výmene mechanizmu dverného uzáveru a oprave

spínača šachtových dverí uvedeného výťahu na 6. poschodí uvedenej budovy nesprávne nastavil dĺžkuzaisťovacieho tŕňa na uzatváracej tyči dvernej uzávierky a dĺžku palca spínača šachtových dverí, v
dôsledku čoho došlo dňa 18.10.2013 v čase okolo 10.00 hod. vplyvom otrasov pri vystupovaní K. B. a
C. B. z kabíny uvedeného výťahu na 6. poschodí uvedenej budovy tlačiac pred sebou detský športový

kočiar, v ktorom sedel ich maloletý syn E. B. k spoločnému zopnutiu obvodu spínača dvernej uzávierky
a spínača šachtových dverí, čo signalizovalo, že sú šachtové dvere zatvorené, kde po predchádzajúcej
predvoľbejazdyvýťahunavyššieposchodie,vmomentekeďbolkočiarzpolovicenapodlažíazpolovice
vo výťahu s mal. E. B. a jeho otcom, ktorý bol vo vnútri kabíny výťahu sa výťahová kabína sama pohla
smerom nahor aj pri otvorených šachtových dverách, čo spôsobilo pre krátkosť času to, že v snahe

predísť prípadnému úrazu K. B. chytila rukami spodnú časť kočiara nad kolesami a C. B. aj s kočiarom,
v ktorom sedel ich syn, vyskočil z pohybujúceho sa výťahu smerom dopredu na svoju manželku, kde pri
vyskočení a po páde vľavo od výťahovej šachty na podlažie utrpel zranenie, a to pohmoždenie v oblasti
temena hlavy s odreninou a trieštivú zlomeninu diafýzy vretennej kosti pravého predlaktia s posunom
s predpokladanou dobou PN a liečenia 10 až 12 týždňov, pričom K. B. spadla tvárou k zemi taktiež
vľavo smerom od výťahovej šachty, kde k jej zraneniu nedošlo a detský kočiar dopadol hore kolesami

vpravo od výťahovej šachty, pričom madlo smerovalo od výťahovej šachty a spodná časť smerovala k
výťahovej šachte, kde počas pádu za presne nezistených okolností došlo k tomu, že ich mal. E. vypadol
z kočiara a spadol do výťahovej šachty na prízemie budovy, pričom po prevezení rýchlou záchrannou
zdravotnou službou na oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice A. Leňa Y., n.o.,
a po poskytnutí akútnej lekárskej prvej pomoci na následky mnohopočetných poranení hlavy, hrudníka,

brucha a šoku z vykrvácania toho istého dňa v čase o 14.00 hod. týmto zraneniam podľahol s tým,
že podľa znaleckého posudku išlo o násilné úmrtie pádom do výťahovej šachty a bezprostrednou
príčinou smrti mal. E. B. bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri polytraume.

Za to mu podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák.

uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest
zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú a inú zárobkovú činnosť v odbore oprava zdvíhacích zariadení
v rozsahu výťahy, montáž, oprava a údržba, odborné prehliadky a odborné skúšky zdvíhacích zariadení
v rozsahu výťahy, činnosť revízneho technika vyhradených technických zdvíhacích zariadení v rozsahu

technické zariadenia, zdvíhacie skupiny A-výťahy a elektrické časti zdvíhacích zariadení podľa § 16
vyhlášky č. 508/2009 Z.z., ako aj zákaz riadiť práce pri opravách alebo samostatne opravovať vyhradené
technické zdvíhacie zariadenia podľa § 18 vyhlášky č. 508/2009 Z.z. v rozsahu výťahy na dobu 3 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodené E. zdravotnú poisťovňu a.s. J. a K. a.s. J. odkázal s ich nárokmi

na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali obžalovaný a okresný prokurátor odvolania.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania vyjadril názor, že súd prvého stupňa zistený

skutkový stav nesprávne právne posúdil. Znalecký posudok, o ktorý najmä súd prvého stupňa oprel
svoje závery, považoval obžalovaný za minimálne pochybný, ak nie vyvrátený svedeckou výpoveďou
svedka W.. Y., inšpektora technickej inšpekcie, ktorý uviedol, že k rozladeniu dvernej uzávery
mohlo dôjsť, podľa jeho skúseností, aj samovoľne, pričom znalec túto možnosť vylúčil, no pri svojom
opätovnom výsluchu, v rámci konfrontácie s vyjadrením svedka, už túto možnosť pripustil, čím sa

súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Ďalej namietal, že znalecký posudok bol, podľa jeho názoru,
vypracovaný bez príslušnej technickej dokumentácie. V ďalšom vyjadril názor, že aj keby závery
znalca boli akceptovateľné, nemožno ho uznať vinným z prečinu usmrtenia, pretože v prejednávanej
veci absentuje príčinná súvislosť medzi jeho prípadným porušením právnej povinnosti a vzniknutým
následkom. Namietal, že hlavnou a bezprostrednou príčinou, pre ktorú vypadol mal. E. z kočiara do

výťahovej šachty bolo, podľa jeho názoru, to, že nebol zaistený tak, ako to stanovuje návod na použitie
kočiara. K námietkam, že návod na použitie kočiara nie je právne záväzný, uviedol, že takéto tvrdenie
je právne irelevantné, pretože podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. V podstate z týchto dôvodov
navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie

a rozhodnutie.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch ním podaného odvolania vyjadril názor, že súd prvého
stupňa zistený skutkový stav nesprávne právne kvalifikoval. Namietal, že judikát R 39/1982 vychádzazo skutkovo a právne absolútne odlišných okolností, a to až do takej miery, že na daný prípad jeho
závery nemožno aplikovať. Poukazujúc na ustálenú súdnu prax, a to na judikáty R 3/1963, R 44/1979,
R 24/1982, ale aj R 39/1982 pripustil, že pre naplnenie znakov prečinu všeobecného ohrozenia sa

naozaj vyžaduje ohrozenie najmenej siedmich osôb, avšak výťah, v ktorom došlo k spornej udalosti, bol
sprístupnený na neobmedzené obsluhovanie verejnosťou, pričom obžalovaný, podľa názoru odvolateľa,
dôverne poznal špecifiká polikliniky, vrátane nepostačujúcej kapacity výťahov a bolo mu nesporne
zrejmé, že pri bežnej prevádzke sa pravidelne premiestňuje týmto konkrétnym výťahom viac ako šesť
osôb súčasne a povolená nosnosť sa pritom zďaleka neprekračuje, keď navyše okrem dospelých osôb

sa týmto výťahom prepravovali aj deti, čo znamená, že sa ním bežne prepravovalo viac ako šesť osôb
bez prekročenia nosnosti spomínaného výťahu. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že
obžalovaný konal vo forme nevedomej nedbanlivosti, pretože podľa jeho názoru obžalovaný pristupoval
absolútne ľahkovážne k plneniu si svojich, čo aj základných, povinností, a preto si musel byť s určitosťou
vedomý, že vznik tragédie je v podstate len otázkou času, keď navyše bezpečnej prevádzke výťahov,
podľa názoru odvolateľa, nevenoval takmer žiadnu pozornosť a prakticky nevykonával žiadnu údržbu,

preto konal minimálne vo forme vedomej nedbanlivosti. Vyjadril pochybnosť nad tým, či súd vôbec
môže pripustiť, aby svedok W.. Y. spochybňoval závery znaleckého dokazovania, keď takýto postup
nemá, podľa názoru odvolateľa, oporu v ust. § 142 a nasl. Tr. por. Ďalej vyjadril názor, že z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie bolo potrebné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v strede
zákonom upravenej trestnej sadzby, avšak pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného uvedeného

v obžalobe, a keďže postoj obžalovaného je, podľa jeho názoru, výsostne alibistický, z čoho možno
vyvodiť, že prebiehajúce konanie naňho nemalo výchovný účel, bolo potrebné mu uložiť aj prísnejší trest
zákazu činnosti, a to minimálne na dobu 6 rokov. Odvolanie podané obžalovaným považoval za účelové,
prezentované v snahe zbaviť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie, a preto ho navrhol ako
nedôvodné zamietnuť. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby vo veci sám rozhodol.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316
ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por., a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je, aj keď len z veľmi malej časti, dôvodné,
avšak odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ktorý mu, vychádzajúc z ust. § 2 ods. 10 Tr. por. umožnil spravodlivé
rozhodnutie. Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr.
por. a takýmto postupom dospel k v zásade správnym skutkovým záverom.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci nepochybne
preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu tak, ako bol v tomto rozhodnutí ustálený,
sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že na podklade zmluvného vzťahu medzi obžalovaným a

spoločnosťou NBP s.r.o. Y. bol obžalovaný povinný kontrolovať stav výťahov v priestoroch L. L. s.r.o.,
vrátane výťahu, v ktorom došlo k spornej udalosti, v prípade potreby tieto výťahy opravovať, teda
udržiavať spomínané výťahy v prevádzky schopnom a bezpečnom stave.

Podľa zistení znalca z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odvetvia strojárstvo, W.. I. G.,

bezprostrednou príčinou pohnutia sa výťahu zo 6. poschodia, napriek tomu, že šachtové dvere výťahu
boli otvorené, bolo nesprávne nastavenie dĺžky zaisťovacieho tŕňa na uzatváracej tyči dvernej uzávierky
a dĺžky palca spínača šachtových dverí.

Z vyjadrení znalca, samotného obžalovaného, ale aj protokolov o odbornej prehliadke výťahu vyplýva,

že obžalovaný v dňoch 14.09.2012, 14.03.2013 a 14.06.2013 zistil potrebu opravy šachtových dverí
výťahu na 6.poschodí s tým, že tieto závady boli aj v krátkom čase odstránené, pričom konkrétne
14.09.2012 zistil potrebu výmeny dverového uzávera, 14.03.2013 zistil potrebu výmeny mechanizmu
DÚ3 a 14.06.2013 zistil potrebu opravy dverného spínača šachtových dverí na 6.poschodí.Obžalovaný sa v zásade bránil iba tým, že urobil všetko, čo bolo potrebné, aby výťahy spoľahlivo a
bezpečne fungovali, namietal, že spínač šachtových dverí nenastavoval, pretože tento bol nastavený od

výroby a nastavoval iba tyč a palec dverného uzáveru s tým, že konštrukčné riešenie dverového uzáveru
z hľadiska bezpečnosti nepovažoval za správne, na hlavnom pojednávaní dňa 16.06.2015 ešte uviedol,
že aj v minulosti dochádzalo k rozladeniu tŕňa dvernej uzávierky, nie však až natoľko, aby zariadenie
nefungovalo spoľahlivo a bezpečne a v prípravnom konaní dňa 17.01.2014 uviedol, že k rozladeniu
mechanizmu dvernej uzávierky šachtových dverí, konkrétne k uvoľneniu tŕňa na závite spodného tiahla

dvernej uzávierky došlo aj niekoľko rokov dozadu na tom istom výťahu, ako aj na výťahu druhom, avšak
vzhľadom na to, že k takýmto poruchám nedochádzalo často, nepovažoval za potrebné sa touto vecou
zaoberať a držal sa pokynov výrobcu.

Pokiaľ ide o tvrdenia svedka W.. C. Y., ktorý okrem obžalovaného mal, podľa názoru obhajoby,
spochybňovať závery znalca, spomínaný svedok na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2017 zhodne so

zisteniami znalca konštatoval, že je evidentné, že došlo v podstate k zlyhaniu zaisťovacích systémov
dvernej uzávierky aj dverného spínača dotknutého výťahu, čím vlastne závery znalca potvrdil. Taktiež
v spomínaný deň uviedol, že zo závermi súdneho znalca sa dá sčasti súhlasiť s tým, že pre spoľahlivé
odhalenie príčiny zlyhania systémov dvernej uzávierky a dverného spínača považoval za potrebné, aby
boli demontované celé šachtové dvere a ich funkcia vyskúšaná v ústave, alebo v technicky zdatnej firme.

Uviedol ešte, že k samovoľnému pohybu kabíny môže dôjsť napr. z dôvodu zlyhania niektorých ďalších
komponentov, ako riadenie výťahu, brzda a pod.

Krajský súd však nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné demontovať celé šachtové
dvere a skúšať ich funkčnosť v špecializovanom zariadení. Znalec, podľa názoru krajského súdu,

spoľahlivo a presvedčivo vysvetlil čo spôsobilo pohnutie sa kabíny výťahu, aj keď šachtové dvere
výťahu boli otvorené, vysvetlil ako správne mal byť nastavený zaisťovací tŕň na uzatváracej tyči
dvernej uzávery a palec spínača šachtových dverí opierajúc sa aj o technickú dokumentáciu tvoriacu
súčasť znaleckého posudku, pričom prehliadol aj ostatné komponenty výťahu, ako napríklad spínač
elektrického a mechanického blokovania šachtových dverí, elektrorozvádzač výťahu, zapojenie káblov

v elektrorozvádzači výťahu a pod., pričom inú chybu alebo dôvod samovoľného pohybu výťahu aj pri
otvorených dverách nezistil.

Pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania nevyvolávajú ani námietky, že znalec v prípravnom
konaní vylúčil možnosť samorozladenia zabezpečovacích mechanizmov šachtových dverí. Z výpovede

znalca z prípravného konania, ako aj z jeho znaleckého posudku vyplýva, čo napokon aj výslovne na
hlavnom pojednávaní dňa 10.12.2015 vysvetlil, že je vylúčené rozladenie oboch prvkov zabezpečujúcich
správne fungovanie šachtových dverí naraz, pretože len ťažko, čo napokon vyplýva aj z technickej
dokumentácie priloženej k znaleckému posudku, ale aj fotografií z miesta činu, sa spínač šachtových
dverí mohol sám rozladiť, pretože je od výroby zaistený skrutkou naprieč, a preto len ťažko môže dôjsť

k jeho pootočeniu. Nevylúčil ale, že by mohlo dôjsť k samovoľnému pootočeniu zaisťovacieho tŕňa na
uzatváracej tyči dvernej uzávierky v dôsledku prevádzky, pretože tento nie je zaskrutkovaný na pevno.

Z vyjadrenia samotného obžalovaného, znalca, ale aj dokumentácie týkajúcej sa vykonávaných kontrol
dotknutého výťahu vyplýva, že obžalovaný vykonával trojročné odborné skúšky, trojmesačné revízne

kontroly, ale aj týždenné kontroly všetkých výťahov v budove dotknutej polikliniky, pričom nebolo sporné,
že v rámci nich bol povinný kontrolovať aj okolnosť, či sa výťah nepohne pri otvorených šachtových
dverách (časť IV. Skúšanie a revízia, písm. D Týždenné prehliadky, čl. 48. b/ technickej normy 274002,
napokon túto povinnosť potvrdili tak znalec, svedok W.. C. Y., ako aj samotný obžalovaný, ktorý uviedol,
že vyššie naznačené okolnosti kontroloval).

Z výpovede znalca ďalej vyplýva, že nesprávne nastavenie zabezpečovacích mechanizmov šachtových
dverí dotknutého výťahu bolo možné odhaliť tak pri pravidelných trojmesačných, ako i týždenných
kontrolách. Z obsahu spisu, a to či už z výpovede obžalovaného, znaleckého posudku alebo ďalších
písomných podkladov týkajúcich sa opráv výťahu vyplýva, že šachtové dvere na 6. poschodí boli

naposledy opravované dňa 20.06.2013, čo znamená, že nesprávne nastavenie zabezpečovacích
mechanizmov šachtových dverí mohol obžalovaný odhaliť či už pri pravidelných týždenných kontrolách
alebo pri revíznej kontrole dňa 13.09.2013.Tomu neodporuje ani vyjadrenie svedka W.. C. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2017, kedy, okrem
iného, uviedol, že zo zistenia závad, ktoré sa vyskytli na šachtových dverách výťahu, na ktorom došlo k
nešťastnej udalosti, bol zodpovedný revízny technik, teda obžalovaný, čím závery znalca opäť potvrdil.

Obžalovaný nepoprel, že zaisťovací tŕň na uzatváracej tyči dvernej uzávierky nastavoval, pretože túto
vymieňal, popieral ale, že by nastavoval palec spínača šachtových dverí. Vzhľadom ale na to, že
obžalovaný, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, vykonával aj opravy spínača šachtových dverí,
vykonaným dokazovaním nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by okrem jeho osoby niekto

iný zabezpečovacie zariadenia šachtových dverí výťahu na 6.poschodí opravoval a s ohľadom na
konštrukčné riešenie palca spínača šachtových dverí, ktoré vylučuje, aby sa tento spínač sám rozladil,
je naozaj namieste záver, že k nesprávnemu nastaveniu dĺžky palca spínača šachtových dverí došlo
zo strany obžalovaného.

V tejto súvislosti už len na okraj krajský súd poznamenáva, že z prvotnej výpovede svedka G. B. zo dňa

06.11.2013 vyplýva, že tento vykonával vo vzťahu k výťahu aj úkony, ktoré mu evidentne neprináležali,
keď otváral zaseknutý výťah, či manipuláciou v strojovni posúval výťah, nikdy ale ani tento svedok
netvrdil, že by nejakým spôsobom zasahoval do zabezpečovacích mechanizmov nastavenia šachtových
dverí.(Krajskýsúdneuverilneskoršímvýpovediamspomínanéhosvedka,žetakýchtoúkonov-otvárania
zaseknutého výťahu, či posúvania výťahu manipuláciou v strojovni - sa nedopúšťal, pretože zmenu

svojej výpovede nedokázal logickým a akceptovateľným spôsobom odôvodniť; svedok totiž tvrdil, že
k neoprávneným zásahom do činnosti výťahu sa priznal pod tlakom strachu, že mu bude pripísaná
zodpovednosť za nešťastnú udalosť, ku ktorej došlo v dotknutom výťahu; pritom neskôr, keď už túto
obavu nemal mať, vypovedal, podľa vlastných slov pravdu, a teda že do činnosti spomínaného výťahu
nezasahoval; je nelogické a neakceptovateľné, aby sa svedok priznal k vykonávaniu neoprávnenej

činnosti práve zo strachu, že bude braný na zodpovednosť za takéto konanie, naopak prirodzené a
logické je, že z takéhoto spomínaného strachu neoprávnenú činnosť popieral; aj keď obžalovaný a
svedok C. popreli, že by svedok G. B. takéto aktivity a z ich popudu vykonával, každopádne nebol dôvod
svedkovi G. B. neveriť, pretože niet rozumného, logického vysvetlenia prečo by sa inak k takejto činnosti,
pokiaľ by to pravda nebola, priznával.)

Napokon aj keby sa nepreukázalo nesprávne nastavenie oboch zabezpečovacích mechanizmov
šachtových dverí výťahu aktívnou činnosťou obžalovaného, ale k ich nesprávnemu nastaveniu by došlo
samorozladením, aj za tento stav, jeho neodhalenie a neodstránenie, bol zodpovedný obžalovaný,
pretože bolo jeho povinnosťou, ako to už bolo vyššie uvedené, ako revízneho technika aj pri týždenných

a trojmesačných kontrolách preveriť, či sa výťah nedá do pohybu pri neuzavretých a nezaistených
šachtových dverách. Napokon obžalovaný sám vo svojej výpovedi, či už v prípravnom konaní, alebo na
hlavnom pojednávaní, uvádzal, že mal vedomosť o tom, že k takémuto samorozladeniu dochádzalo a
k riešeniu tejto situácie nepristúpil len preto, lebo sa to nestávalo často a dospel k chybnému záveru,
že nejde o situáciu nebezpečnú.

O nekvalitnom vykonávaní povinností obžalovaného svedčí aj skutočnosť, že obžalovaný vediac, že
na spomínanom výťahu nebola vykonaná opakovaná úradná skúška každých 6 rokov, prevádzkovateľa
spomínaného výťahu neupozornil (ako to vyplýva z jeho výpovede) na skutočnosť, že takéto zariadenie
nie je možné používať (§ 13 ods. 3 zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v

znení neskorších predpisov), navyše k dotknutého výťahu, čo vyplýva z výpovede svedka I.. G. L., neboli
k dispozícii pasporty, pritom podľa časti V. Prevádzka, údržba a opravy, písm. A/ Všeobecné, Základné
požiadavky na používanie výťahu, čl. 59. a/ technickej normy 274002 výťah sa smie používať až po
vykonaní skúšok predpísaných touto normou, čl. 60. b/ výťah sa nesmie používať, pokiaľ nie je vybavený
príslušnou dokumentáciou podľa čl. 12, podľa časti II. Všeobecné, Súbor prevádzkovej dokumentácie,

čl. 12 a/ spomínanej normy pre každý nový alebo rekonštruovaný výťah musí byť dodaný výrobcom
pasport s príslušným súborom prevádzkových dokumentov, podľa Prílohy 2, časti B Základné povinnosti
bod 6. spomínanej technickej normy príslušný revízny technik je povinný najmä vyraďovať s okamžitou
platnosťou výťah z prevádzky, pokiaľ nie sú splnené podmienky čl. 59, alebo ak nastanú podmienky
v zmysle čl. 60. Z uvedeného je zrejmé, že dotknutý výťah nedisponoval dokumentáciou, a to najmä

pasportmi podľa čl. 60 v spojení s čl. 12 príslušnej technickej normy, neboli na ňom vykonané úradné
skúšky požadované okrem iného aj čl. 59 spomínanej technickej normy, čo znamená, že vychádzajúc
z prílohy 2, jej časti B bodu 6 bolo základnou povinnosťou obžalovaného s okamžitou platnosťou
vyradiť spomínaný výťah z prevádzky. Pokiaľ by si obžalovaný túto svoju základnú povinnosť splnil,výťah by v rozhodnom období nepremával a v dôsledku jeho prevádzky by nemohlo dôjsť k smrti, či
ublíženiu na zdraví poškodených osôb. Pokiaľ sa obžalovaný v tejto súvislosti bránil tým, že výťah
nebol schopný prevádzky len v právnom zmysle, no fakticky prevádzky schopný bol, k tom krajský súd

uvádza, že zákonodarca v podstate zakázal vo vyššie naznačených prípadoch prevádzku výťahu súc si
vedomý „úskalí“ prameniacich z neexistencie príslušnej dokumentácie k výťahu a bezpečnostných rizík
prameniacich zo zanedbania jednotlivých kontrol, preto nebolo na uvážení obžalovaného, či výťah aj pri
existencii vyššie uvedených nedostatkov z prevádzky vyradí alebo nie, ale takto postupovať bolo jeho
povinnosťou a pokiaľ takto nekonal aj z tohto dôvodu nesie zodpovednosť za vzniknutú situáciu.

Pochybnosti svedka W.. C. Y. o kompatibilite dvernej uzávery DÚ3, ktorá bola použitá na dverách
sporného výťahu a DÚR3, technickú dokumentáciu ktorej znalec použil pri vypracovaní svojho
znaleckého posudku, znalec odstránil prehlásením výrobcu, že ide o kompatibilné dverné uzávierky s
tým, že túto skutočnosť okrem toho, že zo svojich skúseností obe tieto uzávierky pozná, konzultoval aj
s výrobcom výťahov, ktorý mu potvrdil, že tieto dve uzávery sa líšia len poistnou maticou.

Spomínaný svedok (W.. C. Y.) na hlavnom pojednávaní dňa 10.09.2015 ešte tvrdil, že vzdialenosti
uvádzané v znaleckom posudku sú v rozpore s podmienkami uvedenými v návode dvernej uzávierky
DÚ3 avšak bez toho, aby ich bližšie rozviedol, po poukázaní na túto skutočnosť krajským súdom
v zrušujúcom uznesení, svedok na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2017 uvádzal vzdialenosti

jednotlivých komponentov zabezpečovacích mechanizmov zaisťovacích systémov dvernej uzávierky
aj dverného spínača a ich možný pohyb; znalec vo svojom znaleckom posudku však popisoval
vzdialenosti jednotlivých komponentov zabezpečovacích mechanizmov šachtových dverí pri ich
správnom nastavení. Z uvedeného je teda zrejmé, že svedok popisoval iné vzdialenosti, iné technické
údaje, ako znalec, a preto ich uvádzaním nijakým spôsobom nemohol znalecký posudok spochybniť.

Zhrnúc vyššie uvedené považoval krajský súd výpoveď svedka W.. C. Y. za nepresvedčivú, nespôsobilú
závery znaleckého dokazovania spochybniť. Spomínaný svedok na jednej strane síce konštatoval, že
v znaleckom posudku sú chyby (pri svojej prvotnej výpovedi), na strane druhej po výzve, aby tieto
chyby konkrétne a detailne rozviedol (po poukázaní na túto potrebu krajským súdom v zrušujúcom

uznesení), tejto požiadavke nedokázal vyhovieť a v konkrétnostiach na chyby znaleckého posudku
nedokázal poukázať. Svedok na jednej strane súhlasil so závermi znalca, že došlo v podstate k
zlyhaniu zaisťovacích systémov dvernej uzávierky, na strane druhej bez ponúknutia inej ale konkrétnej
príčiny opodstatnenej technickými zisteniami žiadal demontovať a skúmať celé šachtové dvere
výťahu; upozorňoval, ale opäť len vo všeobecnej rovine, bez uvedenia inej ale konkrétnej príčiny

opodstatnenej technickými zisteniami, na možnosti zlyhania aj iných mechanizmov správneho a
bezpečného fungovania výťahu. Na jednej strane konštatoval, že zo zistenia závad, ktoré sa vyskytli
na šachtových dverách výťahu, na ktorom došlo k nešťastnej udalosti, bol zodpovedný revízny technik,
na strane druhej za zodpovedného za vzniknutú chybu označil výrobcu (aj keby snáď technické
riešenie zabezpečovacích mechanizmov bolo chybné, bolo povinnosťou obžalovaného ich nesprávne

fungovanie odhaliť a buď zabezpečiť ich opravu, alebo preukázateľne upozorniť majiteľa budovy, že
takýto výťah nemôže bez nebezpečenstva pre život a zdravie ľudí premávať a jeho prevádzku zakázať).
Podľa názoru krajského súdu bola preto výpoveď svedka W.. C. Y. poznamenaná snahou napomôcť
obžalovanému, o to viac, že v jeho osobe ide o priateľa obžalovaného.

V žiadnom prípade krajský súd za bezprostrednú príčinu usmrtenia maloletého dieťaťa nepovažoval tú
skutočnosť, že maloleté dieťa nebolo zaistené v kočiari podľa priloženého návodu. Aj keď nepochybne,
vychádzajúc z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý si je povinný počínať tak, aby nedochádzalo ku
škodám na majetku, živote a zdraví, žiaden bežný priemerne inteligentný človek nemohol predpokladať,
že pri návšteve polikliniky bude prechádzať okolo diery hlbšej ako 10 metrov, mohol nanajvýš

predpokladať iba to, že ak dieťa nebude dostatočným spôsobom zaistené v kočiari a za jazdy z neho
vyskočí, či vystúpi, môže si nejakým spôsobom ublížiť (zoderie si koleno, zlomí si ruku a podobne),
nemohol ale predpokladať, že by mohlo dôjsť k ublíženiu zvlášť závažnému, či usmrteniu, pretože takýto
následok pri páde z tak malej výšky nie je pravdepobný a už vôbec nemohol nikto predpokladať, okrem
revízneho technika, že výťah sa samovoľne pohne, aj keď šachtové dvere výťahu nebudú zatvorené a

dieťa bude potrebné zabezpečovať pred jeho padnutím do výťahovej šachty. Preto krajský súd príčinnú
súvislosť medzi konaním poškodených a smrťou ich maloletého dieťaťa nevzhliadol a už vôbec, podľa
názoru krajského súdu, spôsob vystupovania z výťahu, či rozhodnutie poškodeného výťah opustiť,
alebo vo výťahu ostať, nie je s usmrtením maloletého dieťaťa v príčinnej súvislosti. Nebolo možné odpoškodeného rozumne očakávať, aby v okamihu pohnutia sa výťahu dokázal spoľahlivo vyhodnotiť,
či bude bezpečnejšie vo vystupovaní pokračovať, aj keď sa výťah pohol, alebo sa do výťahu vrátiť,
navyše, keď žiadnym dokazovaním v prejednávanej veci nebolo preukázané, že pri náhlivom vrátení sa

do výťahu by k vypadnutiu dieťaťa z kočíka nedošlo.

Pokiaľ prokurátor vyjadril pochybnosť na tým, či vôbec svedok môže spochybniť znalecký posudok, k
tomu krajský súd uvádza, že závery znaleckého posudku môže spochybniť v zásade ktokoľvek, vrátane
obžalovaného, jeho obhajcu, sudcu, poškodeného, ba dokonca aj prokurátora. Znalecký posudok

totiž bez ďalšieho nie je žiaden naddôkaz s vyššou dôkaznou silou v porovnaní s inými dôkazmi
predpokladanými trestným poriadkom. Trestný poriadok ani tomuto dôkazu bez ďalšieho nepripisuje
žiadnu zvláštnu dôkaznú silu, a aj tento dôkaz podlieha hodnoteniu súdom tak ako iné vo veci vykonané
dôkazy, čo znamená, že súd musí tento dôkaz hodnotiť jednotlivo, ako aj v súvislosti so všetkými
ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Znalcovi v prípade nejasností, rozporov, na vysvetlenie, či
doplnenie, môže klásť otázky tak obžalovaný, jeho obhajca, sudca, prokurátor, ale i poškodený (§

268 ods. 2 Tr. por., § 258 ods. 3 Tr. por.), pričom úlohou znalca v takomto prípade je jeho závery
obhájiť, vysvetliť, doplniť, pokiaľ je to pre úplnosť dokazovania potrebné a pre spravodlivé rozhodnutie
nevyhnutné. Pokiaľ by znalec na položené otázky nedokázal uspokojivým spôsobom odpovedať,
prípadne by následne aj po zodpovedaní položených otázok jeho znalecký posudok ostal nejasný,
neúplný, či spochybnený tvrdeniami iných osôb, do konania by musel byť pribratý iný znalec. Niet preto

zákonného dôvodu nevyhovieť návrhu obhajoby majúcej pochybnosti o správnosti záverov znaleckého
dokazovania na vypočutie svedka disponujúceho odbornými znalosťami, ktorými ani obhajca ani
obžalovaný nedisponuje, za účelom presnejšieho, jasnejšieho formulovania ich pochybností, či otázok.
Zhrnúc teda vyššie uvedené, samozrejme na podklade tvrdení svedka W.. C. Y., by nebolo možné
rozhodnúť o vine, či oslobodení obžalovaného, každopádne ale jeho tvrdenia mohli závery znaleckého

posudku spochybniť a mohli slúžiť ako podklad pre záver, či je alebo nie je potrebné pribrať do konania
nového znalca.

V prejednávanej veci však, ako to už bolo vyššie uvedené, tvrdenia svedka W.. C. Y. neboli spôsobilé
závery znalca významným spôsobom spochybniť, a preto ani nebol dôvod pre pribratie nového znalca.

Preto, aj podľa názoru krajského súdu, súd prvého stupňa zistený skutkový stav v zásade správne
ustálil a zo skutkovej vety len vypustil slová „podľa znaleckého posudku“, keďže označovanie dôkazov,
z ktorých skutkové závery vyplývajú, nemajú miesto v skutkovej vete, ale uvádzajú sa v odôvodnení
rozhodnutia.

Aj podľa názoru krajského súdu sa v prejednávanej veci obžalovaný svojim konaním prečinu
všeobecného ohrozenia nedopustil, pretože podľa ustálenej súdnej praxe, a to najmä rozhodnutia
R 39/1982, R 24/1982 o trestný čin všeobecného ohrozenia pôjde vtedy, keď konanie páchateľa
bezprostredne ohrozilo väčší počet ľudí, a to najmenej 7.

Z výpovede obžalovaného, ale aj nápisu na dverách dotknutého výťahu vyplýva, že tento bol určený pre
maximálne 6 osôb s nosnosťou do 500 kg. Žiadnym presvedčivým dôkazom v prejednávanej veci nebolo
preukázané, že by sa sporným výťahom v rozhodnom období prevážalo naraz viac ako 6 ľudí, dokonca
z výpovede oboch poškodených, ale aj svedkyne T. G. vyplýva, že v kritický deň do výťahu nastúpilo

7 osôb, no výťah po zvolení príslušnej stanice sa nepohol, preto z výťahu jeden človek, dospejúc k
záveru, že výťah je preťažený, vystúpil a až po jeho vystúpení sa výťah rozbehol. O tom, že vo „veľkom
výťahu“, ktorý ale nebol ani bližšie definovaný, sa viezlo naraz aj 15 ľudí, vypovedala len svedkyňa C.
C. na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2017 bez ale konkretizácie, či to bol len jej odhad, alebo ľudí
počítala, či ona osobne sa prevádzky výťahu za takýchto podmienok zúčastnila, či takýmto spôsobom

výťah premával od 20.06.2013, kedy boli šachtové dvere výťahu na 6.poschodí opravované. Takáto
ojedinelá, ničím iným nepodporená, nepresná výpoveď nemohla skutočnosť, že v dotknutom výťahu po
20.06.2013 sa naraz prevážalo najmenej 7 ľudí, spoľahlivo preukazovať.

Len presvedčenie prokurátora, že tomu tak bolo, bez toho, aby táto skutočnosť bola spoľahlivým

spôsobom vykonaným dokazovaním preukázaná, pre právnu kvalifikáciu konania obžalovaného
nepostačuje. Navyše prokurátorom v obžalobe sformulovaný skutok ani dostatočný podklad pre
právnu kvalifikáciu všeobecného ohrozenia nepredstavuje, keďže údaj o tom, že vo výťahu sa v
rozhodnom období viezlo najmenej sedem ľudí naraz chýba. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť,že vyhľadávacími orgánmi v trestnom konaní sú práve orgány činné v trestnom konaní, to znamená
policajt a prokurátor, v žiadnom prípade nie súd a pokiaľ prokurátor dospel k záveru, že o trestný
čin všeobecného ohrozenia v prejednávanej veci išlo, mal týmto smerom zamerať dokazovanie už v

prípravnom konaní, výsledky takéhoto dokazovania pojať do skutkovej vety obžaloby a predložiť súdu
presvedčivé dôkazy, ktoré by ním tvrdené skutočnosti spoľahlivo preukazovali.

Pretosúdprvéhostupňapostupovalsprávne,pokiaľkonanieobžalovanéhoakotrestnýčinvšeobecného
ohrozenia neposúdil a správne dospel k záveru, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, a

to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, preto správne jeho konanie posúdil
ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Súd prvého stupňa však prehliadol, že obžalovaný svojim konaním inému spôsobil aj ťažkú ujmu na
zdraví, a preto bolo potrebné jeho konanie posúdiť aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Tr. zák. (nie však už aj podľa odseku 2, teda kvalifikovanej skutkovej podstaty, pretože okolnosť

podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, čiže porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho
zamestnania bola použitá pri kvalifikácii prísnejšieho trestného činu, a to prečinu usmrtenia - R 11/2015)
v jednočinnom súbehu s už uvedeným prečinom usmrtenia.

Krajský súd preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a konanie obžalovaného kvalifikoval v

zmysle vyššie uvedeného tak, ako je to napokon konštatované aj vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, nevyhnutne musel zrušiť
aj výrok o treste a o ňom nanovo rozhodnúť.

Pri ukladaní trestu prihliadal krajský súd najmä jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajúce z ust.
§ 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na
zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho
odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne s tým, že z ústrednej evidencie
priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku a z odpisu registra

trestov ďalej plynie, že sa nedopustil ani žiadneho trestného činu. Z uvedeného je potom zrejmé, že
obžalovaný pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedol riadny život, teda u obžalovaného bola
zistená jedna poľahčujúca okolnosť vyplývajúca z ust. § 36 písm. j/ Tr. zák. Keďže obžalovaný spáchal
viac trestných činov, priťažovala mu okolnosť vyplývajúca z ust. § 37 písm. h/ Tr. zák. U obžalovaného
bola teda zistená rovnováha priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, a preto nebolo potrebné zákonom

stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody pre najprísnejšie trestný trestný čin (§ 41 ods. 1 Tr.
zák.) v rozmedzí od 2 do 5 rokov podľa § 38 Tr. zák. upravovať.

Vzhľadom na už vyššie uvedené a na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného vyplývajúcu zo
skutočnosti, že obžalovaný pred spáchaním stíhaného skutku viedol riadny život, teda nedopustil sa

žiadneho trestného činu ani priestupku, dospel aj krajský súd k záveru, že na nápravu obžalovaného
a na ochranu spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie postačí trest
odňatia slobody na samej dolnej hranici, teda trest vo výmere 2 rokov.

S ohľadom na už spomínanú priaznivú prognózu nápravy obžalovaného aj krajský súd dospel k

záveru, že na nápravu obžalovaného nebude potrebné pôsobiť bezprostredným výkonom trestu odňatia
slobody, ale bude postačovať hrozba výkonom trestu, a preto výkon uloženého trestu obžalovanému
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil porušením dôležitej povinnosti

vyplývajúcej z jeho zamestnania, považoval aj krajský súd za potrebné na jeho nápravu, ale aj ochranu
spoločnosti uložiť mu aj trest zákazu činnosti, pri vykonávaní ktorej sa stíhanej trestnej činnosti dopustil.
Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by sa obžalovaný v minulosti už obdobného
pochybenia dopustil, ale spôsobil nenapraviteľný následok, dospel aj krajský súd k záveru, že trestzákazu činnosti na dobu troch rokov bude trestom tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu
spoločnosti primeraným.

Aj keď si E., a.s. a K. zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnili svoj nárok na náhradu škody riadne a
včas, súd prvého stupňa ich s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilné konanie, a to z
dôvodu prebiehajúcich civilných konaní. Vzhľadom na to, že tieto tvrdenia žiadna zo strán v konaní
nespochybnila a poškodené spoločnosti ani odvolanie nepodali, krajský súd nezistil žiaden dôvod pre
zmenu výroku o náhrade škody.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.