Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413201432
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413201432.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v zastúpení: Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: M. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R., 1. J. XXX/XX, štátny občan SR, t.č. Ústí nad Labem, ČR, o zaplatenie

532,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
4C/164/2014-34 zo dňa 14. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 68,75 eura s

8,76% úrokom z omeškania ročne od 28.02.2012 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.
1.2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podaného návrhu na začatie konania, ktorým sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 532,88 eura, kapitalizovaný denný
úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,56 eura, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od

zosplatnenia do spísania návrhu vo výške 41,89 eura, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo
sumy 522,92 eura od 17.01.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým,
že so žalovanou uzavrel dňa 12.12.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 596,83
eura. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 17,16 eura po
72 splátok, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc od 12.01.2009. Žalovaná záväzok
splácať poskytnutý úver nesplnila, prestala platiť dohodnuté splátky, preto žalobca požiadal žalovanú o

zaplatenie celej zostávajúcej časti úveru k 27.02.2012 s tým, že žalovaná neuhradila sumu 532,88 eura.
1.3. Súd prvej inštancie prijal záver, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Považoval za
preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver na nákup tovaru, ktorý úver žalovaná
prestala splácať podľa splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou úverovej zmluvy. Z predložených
listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola dohodnutá úroková sadzba

24,41% a RPMN vo výške 31,4%, pričom žalovaná zaplatila spolu 32 splátok po 17,16 eura ku dňu
zosplatnenia úveru, t. j. k 27.02.2012 zaplatila celkove sumu 528,08 eura. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalobca v konaní nepreukázal na základe akých skutočností si uplatňoval sumu 532,88 eur,
z ktorej sumy mala istina predstavovať sumu 427,37 eura úrok z istiny 42,36 eura, ďalší úrok z vyššie
uvedenej zosplatnenej istiny vo výške 47,54 eura a dlžné poistné vo výške 5,65 eura. Z uvedeného
dôvodu vychádzal z toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti žalovanej istiny, preto mu

priznal len rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a čiastkou, ktorú žalovaná z poskytnutého úveru
uhradila, a to vo výške 68,78 eura. Vo zvyšku žalobu zamietol. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplateniekapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 41,89 eura, ktorý si žalobca
uplatňoval titulom sankčného úroku z nesplatenej časti úveru, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca ani v tejto časti nepreukázal o aký úrok sa jedná, z čoho bol tento úrok

vypočítaný,zaakéobdobie.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.2OSP,tak,že ichnáhradu
nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, a to z toho dôvodu, že žalobca bol v konaní len čiastočne
úspešný a žalovaná aj keď bola v konaní vo väčšej miere úspešná si náhradu trov konania neuplatnila.
2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil žalobe a vyhovel. V
dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že na základe predloženého splátkového kalendára predstavuje
celková výška úroku z úveru sumu rovnajúcu sa súčtu vyrubeného „úroku“ a „ušlého úroku“, t. j.
401,89 eura plus 47,54 eura čo sa rovná 449,43 eura, čo je suma o viac ako 100,- eur nižšia ako
výška úroku z úveru, ktorú si žalobca v zmysle Úverovej zmluvy mohol voči žalovanému uplatňovať.
Poplatky za upomienky v celkovej výške 9,96 eura si žalobca uplatnil v návrhu v zmysle § 5 Hlavy 14.

Uvedená suma pozostáva z vyrubeného poplatku za upomienku zo dňa 24.10.2011 vo výške 3,32 eura
a zo dňa 2.11.2011 vo výške 6,64 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo dohodnuté, že si žalobca
mohol nárokovať za každú upomienku 3,32 eura, žalobca zobral svoj návrh v časti 3,32 eura späť.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobca navrhol, aby súd konanie v časti 3,32 eura zastavil. Poistné
vo výške 5,65 eura dohodnuté na prednej strane, priamo v Úverovej zmluve v políčku 68. na 1,13 eura

mesačne, vypočítaný ako rozdiel vyrubeného poplatku za poistenie vo výške 42,94 eura a uhradenej
časti takto vyrubených poplatkov v rámci jednotlivých splátok vo výške 37,29 eura. Kapitalizovaný úrok
z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 39,84 eura - ročná úroková sadzba vo výške
9% bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ku dňu 14.3.2012 + 8

percentuálnych bodov, skrátene 0,024 % denne. Kapitalizovaný úrok z omeškania mal byť vypočítaný
nasledovne: 9% ročne, t. j. 0,02465% denne, zo sumy 522,92 eura od 14.3.2012 do 16.1.2013 =309
dní omeškania = 39,84 eura. Úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 522,92 eura od
17.7.2013 do zaplatenia. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške od 15.
dňa nasledujúceho po zosplatnení do zaplatenia s tým, že žalobca časť uplatneného úroku z omeškania

vyčíslil ku dňu podania žaloby, t. j. ku dňu 16.7.2013, ako je uvedené vyššie. Avšak vzhľadom na
skutočnosť, že omeškania dlžníka, ktoré začalo dňa 14.3.2012 trvá aj po podaní žaloby, žalobca si
uplatnil zákonný úrok z omeškania následne aj odo dňa 17.7.2013 do zaplatenia .
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj
konanie ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o
trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol dňa 04.08.2014 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dourčenou súdu prvej inštancie dňa 25.
januára 2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd žalovanej uloží povinnosť zaplatiť
žalovanej sumu 532,88 eura kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu
vo výške 41,89 eura, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 522,92 eura od 17.1.2013

do zaplatenia, tiež zaplatenia súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. Písomným
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21. 10. 2013 vzal čiastočne žalobný návrh týkajúci
sa vyčísleného úroku 41,89 eura späť a žiadal priznať kapitalizovaný denný úrok z omeškania od
14.03.2012 do 16.01.2013 vo výške 39,84 eura. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz,
tento však uznesením zo dńa 28.02.201413 č.k. Ro/29/2013-26 zrušil, pretože sa ho nepodarilo doručiť

žalovanej do vlastných rúk Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez prejedania veci na
pojednávaní.
7.Zobsahuzápisniceopojednávaní zodňa14.08.2014odvolacísúdzistil,žesúdprvejinštancie voveci
vykonával dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a dokazovanie uznesenímvyhlásil za skončené. Napriek tomu, že súd veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania spísal o
vyhlásení rozsudku dňa 04.08.2014 zápisnicu o pojednávaní a zároveň pri verejnom vyhlasovaní
rozsudku oboznamoval listiny založené v spise a vykonával dokazovanie, pričom účastníkov konania

termín súdneho pojednávania neoznámil. V dôvodoch rozsudku potom uviedol, že vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Takýto postup súdu prvej inštancie nie je správny.
Pokiaľ súd vykonával dokazovanie na pojednávaní účastníci konania v zmysle ust. § 122 ods. 2
OSP majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Podľa § 122 ods. 1 OSP súd
vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez

ústneho pojednávania. Podľa ust. § 129 ods. 1 OSP dôkaz listinou súd vykoná tak, že predseda
senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. To však
neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie . Z uvedeného potom vyplýva, že keď súd prvej
inštancie rozhodol vec podľa ust. § 115 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania nemohol pri verejnom
vyhlasovaní rozsudku vykonať dokazovanie oznámením obsahu listín založených v spise. Zároveň mal
súd prvej inštancie spísať zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku a nie zápisnicu o pojednávaní. Súd

prvej inštancie pochybil aj v tom, že po zrušení platobného rozkazu nerozhodol o čiastočnom späťvzatí
žaloby na základe návrhu žalobcu zo dňa 21.10. 20132 (č.l. 15 spisu). Napokon je treba uviesť, že
pokiaľ súdu prvej inštancie nebolo z podanej žaloby zrejmé, z akej sumy pozostáva žalovaná istina
532,88 eura mal vo veci nariadiť pojednávanie a žalobcu vyzvať na vysvetlenie, akým spôsobom túto
istinu vyčíslil a nie bez zo toho, aby dal žalobcovi možnosť výšku žalovanej istiny preukázať, žalobu

zamietnuť pre nedostatok dôvodov. Súd v zmysle ust. § 115a OSP môže vo veci rozhodnúť len na
základe listinných dôkazov predložených účastníkmi (ich zástupcami) bez toho, aby sa nimi vykonávalo
dokazovanie v zmysle § 129 OSP. Súd sa v takom prípade oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie
tvrdenýskutkovýstavaprávneposúdenie,môžeichvziaťzazákladsvojhorozhodnutiavovecisamej.Ak
súd dôjde k záveru, že po splnení formálnych predpokladov na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania

by bolo potrebné žalobu alebo jej časť alebo niektorý z uplatnených nárokov zamietnuť, mal by nariadiť
pojednávanie a riadne vykonať dokazovanie.
8. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o čiastočnom späťvzatí žaloby doručenom súdu
prvej inštancie dňa 21.10.2013( č.l. 16 ) ale aj v podanom odvolaní a to vo výške 3,32 eura (za
upomienku) . Následne sa bude opätovne zaoberať žalobcom uplatnenou istinou a tiež príslušenstvom,

ktorých bližšiu špecifikáciu žalobca v podanom odvolaní predložil. Posúdi, či zmluva o úvere obsahuje
zákonom vyžadované náležitosti, a či spolu s Úverovými zmluvnými podmienkami, ktoré žalobca
predložil obsahuje dojednania, ktoré súd v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch prípadne s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi spotrebiteľské
vzťahy .

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).