Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/422/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206047
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2210206047.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Consumer Finance Holding,a.s., IČO:
35 923 130, so sídlom Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok, zast: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: N. H., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Č. N. XXXX/XX,
E., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom
Záhradnícka ul. 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pod sp. zn. EX 6171/10u, o vymoženie uloženej

povinnosti 824,33 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a, aby do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného: Consumer Finance
Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 35 923 130, vstúpil nový oprávnený: Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré mesto, IČO 35 831 154.

II. Súd exekúciu zastavuje.

III. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného podal na tunajší súd žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného
Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., Mýtna 2, Košice, pod
sp.zn. SR CP 20639/09 zo dňa 16.12.2009. Po zastavení exekúcie v časti vymoženia úrokov z

omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 824,33 € od 23.10.2007 do zaplatenia, dňa 09.03.2011
súd vydal poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2/ Dňa 12.03.2015 bol na tunajší súd, cestou súdneho exekútora, postúpený návrh oprávneného a
postupníka na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Návrh bol odôvodnený
tým, že na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 02.09.2010 došlo k postúpeniu pohľadávky oprávneného

voči povinnému, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, a to na spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava. K návrhu bola pripojená
zmluva o postúpení pohľadávok a identifikácia postúpenej pohľadávky.

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

4/ Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

5/ Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").6/ Podľa ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 účastníkmi konania sú oprávnený
a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7/ Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 proti inému než tomu, kto je
v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený
ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo

právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k
prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie

sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).

8/ Z citovaných ustanovení vyplýva, že vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je
označený ako povinný v exekučnom titule, a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo

na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Ak došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti
po začatí exekučného konania, exekučný súd sa musí vysporiadať so zmenou uznesením podľa cit. ust.
§ 37 ods. 3 EP, pričom prechod alebo prevod práva alebo povinnosti musí byť aprobovaný predpísaným
spôsobom.

9/ Exekučný súd po oboznámení sa s podaním oprávneného a obsahom spisového materiálu dospel k
záveru, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.09.2010, riadne datovanej, s úradne
overenými podpismi a prílohou, v ktorej sú špecifikované postúpené pohľadávky, práva a povinnosti
oprávneného prešli na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO
35 831 154.

10/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd zmenu účastníka na strane oprávneného pripustil tak
ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

11/ Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra
2014.

12/ Nakoľko ide o konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2014 Z.z., pričom toto rozhodnutie bolo
vydané pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie sa začalo dňa 09.04.2010, súd na konanie použil
predpisy účinné do 31. decembra 2014 v zmysle § 243d ods. 2 Exekučného poriadku.

13/ Súd opätovne preskúmal aj Zmluvu o pôžičke ako aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky
poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. a zistil, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli
dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol právny predchodca
oprávneného povinnému úver. Povinný sa zaviazal vrátiť pôžičku v mesačných splátkach v počte
42 x s tým, že prvú splátku zaplatí ihneď pri nákupe spotrebného tovaru. Keďže povinný si svoje

povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, stal sa splatný celý dlh a oprávnený sa obrátil na
Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská hospodárska komora, s.r.o., so žalobou, aby
bol povinný zaviazaný k zaplateniu žalovanej istiny vo výške 824,33 EUR s príslušenstvom a náhradu
trov konania.

14/ Tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou je
ustanovenie čl. IX bod. i) Záverečné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok - Rozhodcovská
doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenskáhospodárska komora, s.r.o., (ďalej len „rozhodcovský súd“), a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa zaviazali podrobiť sa rozhodnutiu tohto
súdu, ktoré je pre obe strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že v prípade,

ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský
rozsudok výkonu rozhodnutia.

15/ Z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená uvedenou

rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na uvedené,
konajúci súd sústredil súdny prieskum na čl. IX bod i) Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom

je upravená rozhodcovská doložka.

16/ Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

17/ Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

18/ Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., (účinného v čase vydania
exekučného titulu) v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov
rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

19/ Podľa ust. § 31 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (účinného v čase vydania
exekučného titulu) rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi
rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady
poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.

20/Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

21/ Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu
podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

22/ Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23/ Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo inej právnej forme.

24/ Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

25/ Podľa § 3 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver

v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. 4)26/ Podľa § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

27/ Podľa § 1 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (veta prvá) v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď
k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky. Na ostatné prípady sa vzťahuje vtedy, ak súvisí
plnenie s podnikateľskou činnosťou prevádzkovanou na území Slovenskej republiky.

28/ Podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase
uzavretiazmluvynaúčelytohtozákonasarozumie:spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránakupujevýrobky
alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov
svojej domácnosti.

29/ Podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi
predáva výrobky alebo poskytuje služby.

30/ Podľa § 2 ods.1 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na
ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov.

31/ Podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

32/ Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

33/ Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34/ Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

35/ Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

36/ Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37/ Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

38/ Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z obsahu zmluvy,

keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba sa zaviazala
tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv.
„formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobomnemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, oprávnený s povinným
uzavrel zmluvu o pôžičke, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická osoba, ktorá
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá zmluvu uzavrela

v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo zmluvy nevyplýva a
oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený pri poskytovaní pôžičky
vystupovalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,tedaakododávateľ.Ztohopotomjednoznačnevyplýva
aj to, že tento vzťah sa medzi nimi musí riadiť len zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy. Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov.
Nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.

39/ V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (24.05.2006)
nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53
ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). V zmysle § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. § 53 ods. 3 OZ len príkladmo vymenúva niektoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa považujú za neprijateľné podmienky. Zo znenia zákona vyplýva, že
súd môže za neprijateľnú podmienku určiť aj takú, ktorá nie je výslovne uvedená medzi neprijateľnými

podmienkami vypočítanými v § 53 ods. 3 OZ.

40/ Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

41/ V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné

pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, ako keby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len
na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať

všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc
teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán

určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

42/ Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskomkonanídávaniemožnosť,aleukladápovinnosťzastaviťexekučnékonanie,ktorézačalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje

materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre
oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

43/ Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného

titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.
Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného:44/ Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvné strany v danom prípade dojednali rozhodcovskú doložku, v
zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským
súdom. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej

doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná
osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu

fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred
štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ si, ako slabšia strana
sporu, svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

45/ Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takáto
podmienka sa považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá
bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy.

Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na
základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou
a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Navyše doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto
akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienky - rozhodcovskej doložky,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným. Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným
titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu
platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský

rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať.
Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré
nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

46/ Z uvedených dôvodov súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil. Na podanie povinného zo dňa 05.08.2014
súd neprihliadal, nakoľko je tu daný iný (dôležitejší) dôvod prečo je exekúcia absolútne neprípustná a
exekúciu zastavil z dôvodu absencie vykonateľného exekučného titulu.

47/ Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

48/ Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením potom, ako súdny exekútor predloží
súdu vyúčtovanie trov a exekučný spis.

49/ Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výrokom I/ a III/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Proti výroku II/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 58 ods.5 EP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).