Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716211917
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716211917.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. R.

M. XXXX/XX, U.T. U., adresa na doručovanie: P. O. BOX 21, Turčianske Teplice, právne zastúpeného:
JUDr. Roman Jurík, PhD., advokát so sídlom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, proti žalovanému: N. I.,
T.. XX.XX.XXXX, H. R. M. XXXX/XX, U.V. U., o zaplatenie 1.000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.000 € od 11.10.2016 do zaplatenia, všetko v pravidelných splátkach vo výške
200 € mesačne, splatných vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 € od 18.10.2013

do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný mu do podania žaloby nezaplatil finančnú
hotovosť vo výške 1.000 € zo dňa 18.10.2013. Nereagoval ani na predžalobnú výzvu zo dňa 01.10.2016.

2. Písomným podaním zo dňa 01.12.2016 žalobca na výzvu súdu upravil žalobný návrh tak, že sa
domáha zaplatenia sumy 1.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000 € od
07.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne a listinnými dôkazmi založenými v spise
zistiac nasledovný skutkový stav:

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd platobným rozkazom zo dňa 05.12.2016,
č. k. 6C/4/2016 - 19, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa 22.12.2016

odpor s odôvodnením vo veci samej, ktorým žiadal platobný rozkaz zrušiť a žalobu zamietnuť. Uviedol,
že účet, na ktorý bola poukázaná platba vo výške 1.000 € nie je jeho. Uvedenú sumu od žalobcu
neprevzal. Platba bola realizovaná dňa 18.10.2013. Ďalej uviedol, že žalobca býval u neho v byte po
dobu 3 rokov. V minulosti mu neuhradil peniaze za nájom. Žalobca mal platiť náklady Mestu TurčianskeTeplice v polovici, pričom druhú polovicu mu dával žalovaný. Žalobcovi dal do ruky 500 €. Nekázal
žalobcovi, aby peniaze uhradil na uvedený účet.

6. Z dôvodu podaného odporu súd uznesením zo dňa 06.03.2017, č. k. 6C/4/2016-27, zrušil platobný
rozkaz v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.06.2017.

7. Písomným podaním zo dňa 22.09.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že v roku 2013 mu
Mestský úrad Turčianske Teplice pridelil do nájmu 2 izbový byt. So žalobcom boli dohodnutí, že k nemu

príde bývať na jeden rok a uhradí polovicu všetkých nákladov s pridelením nájmu a užívaním bytu.
V marci alebo apríli bolo potrebné uhradiť čiastku 1.000 €, na ktorej sa mal podieľať žalobca jednou
polovicou. Od Miroslava Vašeka si požičal žalovaný na zaplatenie tejto čiastky peniaze, ktoré bolo
potrebné vrátiť. Dňa 07.08.2013 si na vrátenie pôžičky požičal od Home Credit čiastku 1.400 €. Peniaze
ihneď nevrátil, nakoľko žalobca ho požiadal o požičanie sumy 500 €, ktoré mu mal vrátiť potom, čo ho
vyplatí brat. Sumu 500 € požičal žalobcovi s tým, že on potom priamo zaplatí Vašekovi pôžičku 1.000

€, čím bude dlh vyrovnaný. Suma 1.000 € sa skladá z čiastky 500 €, ktorou sa mal žalobca podieľať na
úhrade pri nájme a zo sumy, ktorú si žalobca od žalovaného požičal. Žalovaný si uplatnil započítanie
dlhu 500 €, ktorú sumu žalobcovi poskytol a z opatrnosti namietol premlčanie.

8. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že žalobca zaslal sumu 1.000 €

na účet č. 34563178/0900 s doplňujúcou informáciou „N. I..

9. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.10.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.000
€ do 3 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 07.10.2016.

10. Zo zmluvy o nájme bytu č. 61/2013 uzatvorenej dňa 31.07.2013 medzi Mestom Turčianske Teplice
ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že žalovanému bol prenechaný do nájmu 2
izbový byt č. 22, nachádzajúci sa na 4. poschodí vchodu č. 44 bytového domu súpisného čísla 2050,
postaveného na parcele Y.-X. Č.. XX/XX T. O.. R. M. D. U. U. (ďalej len „Zmluva“). Doba nájmu bola
dohodnutá od 01.08.2013 na dobu určitú do 31.07.2014. Podľa článku 8 Zmluvy sa zmluvné strany

dohodli, že nájomca na zabezpečenie platenia dohodnutých úhrad spojených s užívaním nájomného
bytu a poškodenia užívaného nájomného bytu zložil u prenajímateľa finančnú zábezpeku vo výške 6-
mesačného nájomného.

11. Z listinných dôkazov predložených žalovaným mal súd preukázané, že žalovaný dňa 07.08.2013

uzavrel úverovú zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 1.400 € s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 26 %. Uvedený úver sa
žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 51,21 €.

12.Zprehľadutransakciepredloženéhožalovanýmvyplýva,žedňa21.10.2013bolprijatýbezhotovostný

vklad na účet I. D. Č.. XXXXXXXX/XXXX z účtu žalobcu vo výške 1.000 €.

13. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Sumu 1.000 € zaslal na účet,
ktorý mu uviedol žalovaný. Žalovaný ho oklamal. Zaplatil tým jeho dlžobu. Žalovaný mu nikdy nepožičal
sumu 500 €. Medzi sebou si posielali peniaze len elektronicky, nie v hotovosti. Zábezpeku, ktorú mal

hradiť žalovaný ako nájomca bola jeho povinnosť. On nájomcom nie je. Zábezpeka bude vrátená
žalovanému po skončení nájmu. Nedohodli sa na tom, že žalovanému uhradí polovicu zábezpeky. So
žalovaným býval od septembra 2013 do novembra 2016. Dňa 17.10.2013 mu prišli peniaze od brata,
suma 10.800 €. Nevedel, že žalovaný je podvodník a vymámi od neho peniaze. V marci 2014 mu brat
vyplatil ďalších 5.000 € ako výplatok z dedičského konania. Pri požičaní sumy 1.000 €, ktoré zaslal na

účet sestry žalovaného sa so žalovaným dohodli, že túto sumu mu vráti, keď ju bude mať. Žalobca čakal,
že žalovaný mu peniaze vráti, keď si bral pôžičky v nebankových subjektoch. V čase zdieľania spoločnej
domácnosti sa podieľal na úhrade nákladov v 1 . Celkovo sa hradilo 219 €. Žalovaný mu zasielal na
účet 110 €. Povinnosť zložiť zábezpeku zaväzuje nájomcu. Od brata ako výplatok z dedičského konania
dostal v októbri 2013 a v marci 2014 peniaze, teda on peniazmi disponoval, žalovaný nie. Nevedú sa

voči nemu žiadne exekúcie. Opakovane uviedol, že so žalovaným sa dohodli, že sumu 1.000 € mu vráti,
keď bude mať peniaze, čo však neurobil, preto ho vyzval na vrátenie dlhu. Žalobca nemal mať odkiaľ
číslo účtu. Od sestry žalovaného si nič nepožičal.14. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že skoro 15 rokov žil s matkou žalobcu v 4 izbovom byte, ktorý
bol vo vlastníctve matky žalobcu. V roku 2012 zomrela. Podal si žiadosť o pridelenie bytu, ktorý mu bol
pridelený a žalobca išiel bývať s ním. Brat žalobcu si mal zobrať byt po matke a žalobcovi vyplatiť sumu

10.000€aneskôrešte5.000€.Akozábezpekupridelenéhobytumuselzložiťsumu1.000€správcovskej
spoločnosti Teplico. Keďže toľko peňažných prostriedkov nemal, požiadal svoju sestru o pôžičku vo
výške 1.000 €. V auguste si zobral z Tesca pôžičku 1.400 €, aby sestre všetko vrátil. Zo sumy, ktorú
žalobca získal ako výplatok bytu uhradil exekútorov. Žalobca ho požiadal, aby mu požičal 500 €, ktoré
mu vráti potom ako mu brat vyplatí druhú časť z bytu a on jeho sestre vyplatí sumu 1.000 €. Od začiatku

pridelenia nájomného bytu bývali spoločne, podieľali sa v polovici na základoch spojených s chodom
domácnosti. Žalobca býval so žalovaným v byte od roku 2013 do novembra 2016. Žalobcovi na účet
zasielal polovicu nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 110 €. Peniaze, ktoré mu sestra požičala
boli zaslané z účtu jeho švagra I. D., jej manžela. Sumu 1.000 € žalobca zaslal švagrovi, táto pozostávala
zo sumy 500 €, ktorú si od neho požičal a 500 € ako zábezpeka, na ktorej sa mal podieľať. Žalobca nad
mieru používa alkoholické nápoje. Zábezpeku zložil pri podpise zmluvy. Aj keď bola zábezpeka nižšia

ako 1.000 €, dohodli sa, že žalobca zaplatí sestre žalovaného sumu 1.000 €.

15. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 03.10.2017, č.k. 6C/4/2016-53, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo, že súd
nemal preukázanú splatnosť pôžičky. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením

zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 5Co/42/2018, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 03.10.2017, č. k.
6C/4/2016-53 a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav, vec však nesprávne právne posúdil. Základné pochybenie súdu spočíva
v tom, keď súd uviedol, že veriteľ bez určenia času plnenia súdom sa nemôže domáhať plnenia, a
že dlžník je oprávnený dlh kedykoľvek splniť, kedy to uzná za vhodné sám, a to, že žalovaný ako

dlžník má plniť vtedy, keď bude mať peniaze. S uvedeným konštatovaním súdu prvej inštancie sa
odvolací súd nestotožnil, pretože takto by mohlo dôjsť k situácii, že dlžník nebude mať nikdy peniaze a
uvedená skutočnosť by znamenala, že by nemusel dlh vrátiť nikdy. Splatnosť pôžičky nastala okamihom,
kedy veriteľ vyzval dlžníka na plnenie. V tomto prípade zaslaním predžalobnej výzvy, na ktorú dlžník
nereagoval a nereagoval ani v čase, keď bola podaná žaloba, keď počas súdneho konania popieral

existenciu dlhu. Súd prvej inštancie však z vykonaného dokazovania mal preukázané, že k pôžičke došlo
a v tomto smere sa so skutkovými zisteniami stotožnil aj súd odvolací. Súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.08.2018 sa žalovaný vyjadril k sporu tak, že je pravdivá

skutočnosť, že žalobcovi požičal 500 €. Jeho sestra Z. D. im požičala 1.000 € dňa 29.07.2013. Peniaze
boli použité tak, že dňa 31.07.2013 vybral sumu 800 € a bol zaplatiť zábezpeku na byt vo firme Teplico,
s.r.o. V auguste 2013 si zobral pôžičku v Tescu. Chcel peniaze vrátiť sestre, avšak na veľké prosíkanie
žalobcu mu požičal sumu 500 €. Bolo dohodnuté, že, keď brat žalobcu z dedičstva vyplatí, vtedy vráti
žalobca jeho sestre peniaze na účet. Skutočnosti uvedené žalobcom sú nepravdivé.

17. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 29.07.2013 mu bola poukázaná suma 1.000 € s popisom
D. Z., pôžička. Dňa 31.07.2013 uskutočnil výber vo výške 800 €.

18. Na pojednávaní dňa 18.09.2018 žalobca uviedol, že nesúhlasí so splátkami dlhu. Zotrval na

skutočnostiach, ktoré doposiaľ uvádzal. Dňa 29.07.2017 prišla žalovanému suma 1.000 € od sestry.
Nemal už v tom čase peniaze. Strhli mu splátky úveru a následne si vybral 800 € na zaplatenie poplatku
Teplicu, tú dlžobu, ktorú mal na byte, tieto úhrady už zahŕňajú sumu 1.000 €.

19. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.09.2018 uviedol, že v prípade, ak má dlh zaplatiť, chce, aby ho

mohol plniť v splátkach, keďže je dôchodca a nemá dostatok finančných prostriedkov. Sestra mu poslala
na účet sumu 1.000 €. Následne 31.07. zaplatil preddavok na byt. Mali dohodu so žalobcom, že mu
prispeje na polovicu zábezpeky. Následne si zobral v Tescu úver vo výške 1.400 €, pričom žalobca ho
poprosil, či by mu požičal 500 €, keď ho brat vyplatí z dedičstva, že to vráti a bude sa podieľať aj na
polovice zábezpeky tak, ako sa podieľa na nájomnom, televízii a internete, keďže bývali spolu v tomto

byte. Po tom, ako ho brat vyplatil z dedičstva, poslal sestre 1.000 €. Mesačné náklady na bývanie
sú vo výške 260 € mesačne. Je v tom zahrnuté nájom aj elektrina, televízia. Spláca pôžičku D., ktorú
si bral vo výške 25.000 €, a ktorú spláca vo výške 340 € mesačne. Mal viac dlžôb. Preto si zobral
takýto vysoký úver, aby vyrovnal svoje dlhy. Zostalo mu 200 €. Brával si v minulosti menšie pôžičky, atakýmto spôsobom ich vyplatil. Poberá starobný dôchodok vo výške 560 €. Má aj ďalší príjem. Pracuje
ako robotník, elektrikár na železnici. Priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 800 €. Ostatné výdavky
sú bežného charakteru.

20. Na pojednávaní dňa 18.09.2018 svedkyňa Z. D., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX uviedla, že
žalovanýjejejbrat.Žalobcabolsynompriateľkyjejbrata.Zavolaljubrat,abymusvedčila,žemupožičala
sumu 1.000 €. Brat ju požiadal, či mu nemôže požičať na zábezpeku bytu, keďže žalobcov brat chcel
byt, v ktorom bývali po matke. Brat uviedol, že dostanú sociálny byt. Je potrebné zložiť zábezpeku.

Poradila sa s manželom a požičala mu sumu 1.000 €. Chcela, aby jej to vrátil v auguste. Navrhla mu,
že si môže zobrať pôžičku v Tescu. Následne jej v auguste volal brat, že to nemôže vrátiť, keďže Robo
nemá peniaze a chce požičať 500 €. Súhlasila a následne v septembri žalobca poslal na účet sumu
1.000 € s tým, že do popisu uviedol N. I.. Peniaze prišli na manželov účet. Netrvala na úhrade polovice
sumy, teda 500 €. Brat uviedol len to, že Robo potrebuje požičať peniaze. Povedal doslova Robo teraz
nemá peniaze. Či to stačí vrátiť v septembri.

21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vzájomnou žalobou je i prejav
žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje,
aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok
procesnej obrany žalovaného.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

22.Nazákladevykonanéhodokazovaniaavsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúd,viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu, žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku
tohto rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s procesnou
obranou žalovaného. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobca zaslal na účet švagra
žalovaného sumu 1.000 €. Spornou bola skutočnosť, kto v danom právnom vzťahu vystupuje ako

veriteľ a kto ako dlžník. Súd prvej inštancie zotrval na svojom závere, že k pôžičke došlo. S týmto
záveromvyslovenomvrozsudkuzodňa03.10.2017sastotožnilajodvolacísúd,pretosúdprvejinštancie
nemal dôvod sa od tohto odchýliť. Žalovaný neuviedol iné skutkové okolnosti, ktoré by tento záver
spochybnili. Súd opätovne uvádza, že procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca
bol jeho dlžníkom, t.j., že žalovaný mu požičal sumu 500 € a súčasne, že mu žalobca bol povinný

uhradiť polovicu zábezpeky vo výške 500 €, vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný v konaní uviedol,
že zábezpeku mal uhradiť niekedy v marci alebo apríli 2013, pričom z predloženej zmluvy o nájme
vyplýva, že táto bola uzatvorená až dňa 31.07.2013. Až týmto dňom vznikla žalovanému ako nájomcovi
povinnosť uhradiť finančnú zábezpeku spojenú s nájmom bytu. Účastníkmi nájomného vzťahu boli len
prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Žalobca nebol účastníkom tohto právneho vzťahu a teda ani

nebol zaviazaný a povinný uhradiť zábezpeku. Výška zábezpeky navyše ani nedosahovala sumu 1.000
€ tak, ako tvrdil na začiatku sporu žalovaný. Žalovaný rovnako nepreukázal, že žalobcovi poskytol sumu
500 € potom, čo uzavrel úverovú zmluvu s Home Credit Slovakia, a.s. Žalovaný tak neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda, ktorá by zaväzovala žalobcuna úhradu polovice zábezpeky a zmluva o pôžičke vo výške 500 €. Nebola však sporná skutočnosť, že
žalobca v jednej polovici prispieval žalovanému na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Ak si
žalovaný, ako to sám tvrdí, zobral úver vo výške 1.400 € na úhradu dlhu svojej sestre a z tejto sumy

mal údajne požičať žalobcovi sumu 500 €, stále by mu ostala suma 900 €, ktorá by bola postačujúca
na úhradu takmer celého dlhu vo výške 1.000 €. Tvrdenia žalobcu tak kvalitatívne prevyšujú skutkové
tvrdenia uvádzané žalovaným. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporné, že žalobca obdržal prvú časť
výplatku (cca 10.000 €) z dedičského konania v októbri 2013. Podľa vyjadrenia žalobcu 17.10. Preto
neobstojí tvrdenie žalovaného, že túto sumu (10.000 €) žalobca použil na úhradu dlhov vymáhaných v

exekúcii, keďže už 18.10.2013 bola vykonaná transakcia z účtu žalobcu na účet Miroslava Vašeka vo
výške 1.000 €. Pre konanie nie je rozhodujúce, že finančné prostriedky boli pripísané na účet až dňa
21.10.2013. Rovnako nie je rozhodujúca skutočnosť, že finančné prostriedky boli poukázané na účet
švagra žalovaného, nakoľko strany sa na takomto spôsobe dohodli, a toto miesto plnenia medzi nimi
ani nebolo sporné. Súd si osvojil tvrdenia žalobcu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa predmetnej
pôžičky, ktoré dávajú ucelený logický dej. Pokiaľ žalovaný poukazoval na dlhy žalobcu, z vykonaného

dokazovaniavyplýva,žeprávenaopakžalovanýje/bolzadĺžený,keďženavyrovnaniedlhovsibolnútený
zobrať úver vo výške 25.000 €, z ktorého mu po vyplatení ostala len suma 200 €. Procesná obrana
žalovaného bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná, a to aj vznesená námietka premlčania. Splatnosť
pôžičky nastala dňa 10.10.2016 a žaloba bola podaná na súde dňa 13.10.2016. Z uvedeného je zrejmé,
že premlčacia doba v trvaní 3 rokov neuplynula. Keďže súd mal preukázané, že medzi stranami sporu

došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ďalej sa zaoberal dohodnutým spôsobom splnenia dlhu. Súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že splatnosť pôžičky nastala prvého dňa potom, čo
žalobca požiadal žalovaného o plnenie, resp. uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie v trvaní
3 dní. Teda žalovaný bol povinný vrátiť dlh uplynutím dodatočnej poskytnutej lehoty, t.j. dňa 11.10.2016.
Keďže žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť dlh riadne a včas a v spore nevyprodukoval žiadne dôkazy,

ktoré by popierali dôvodnosť žalobného návrhu, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 1.000 €. Nakoľko
žalovaný sa dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výška je v súlade s citovanými občianskoprávnymi predpismi.
Súd však nemohol priznať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od ním požadovaného dňa, nakoľko
žalovaný sa dostal do omeškania až uplynutím dodatočne poskytnutej lehoty na plnenie a nie doručením

predžalobnej výzvy. Vzhľadom k uvedenému súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

23. S prihliadnutím na výšku dlhu a žalovaným deklarované majetkové pomery, súd povolil žalovanému
splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200 €, ktorú považuje za primeranú zisteným
pomerom.Súddávažalovanémudopozornosti,žeaksadostanedoomeškaniasplnenímjednejsplátky,

stane sa splatný celý dlh a zanikne jeho výhoda plniť dlh v splátkach.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.