Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617202030
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8617202030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S V I D N Í K, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobcov 1/ K. V., nar.

X.X.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, 2/ B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. č. XXX, právne
zastúpených JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Námestie SNP č. 7, 091 01 Stropkov,
proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653
(zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 601/B), právne
zastúpený Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná
10, 040 01 Košice 1, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 089,38 eura s
príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.089,38
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu, o výške
ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia sume 1 089,38 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnili tým, že dňa 30.5.2006 uzatvorili
so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. 0620968063 na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebiteľský

úver v celkovej výške 6 472,81 eura (195 tis. Sk). Predmetný úver spočiatku riadne splácali, neskôr sa
dostali do nepriaznivej finančnej situácie a nebolo v ich možnostiach tento naďalej splácať. Žalovaná
strana následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2010 postúpila svoju pohľadávku
voči ním na spoločnosť Havel, Holásek & Partners, s.r.o. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners,
s.r.o. postúpila túto pohľadávku na spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o. Zmluvou o postúpení
pohľadávok z 1.12.2010. Spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o. si takto nadobudnutú pohľadávku
uplatnila na Okresnom súde Svidník žalobou zo dňa 7.5.2013. V predmetnej veci vydal Okresný

súd Svidník rozsudok z 12.6.2015 sp. zn. 5C/139/2013-155 ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne (spoločnosti CASH
COLLECTORS SK, s.r.o.) s poukazom

-2- 4C/8/2017

na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zmluvu o postúpení pohľadávok medzi pôvodným
veriteľom, spoločnosť SLSP a.s. a spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o. súd vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnej cesii pohľadávky. Následne
v zmysle rímskej zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ nemohla byťpohľadávkaplatnepostúpenáaninaspoločnosťCASHCOLLECTORSSK,s.r.o.Predmetnérozhodnutie
bolo potvrdenie rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.4.2016, sp. zn. 3Co 292/2015-181.
Pre posúdenie predmetnej právnej veci bolo významné, že právnym titulom uplatňovaného nároku bola

pohľadávka z pôvodne bankového úveru. Banky poskytujú úvery najmä z peňažných zdrojov, ktoré
získali verejnou výzvou na ukladanie peňazí verejnosti do týchto inštitúcií za úroky. Žalobný návrh
ďalej odôvodnili ustanovením § 3 ods. 2 zákona o bankách bez bankového povolenia nemôže nikto
poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti z
návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. Žalovaná strana ako banka napriek týmto skutočnostiam postúpila zmluvou o
postúpenípohľadávokz21.10.2010bankovúpohľadávkunaAdvokátskukanceláriu,ktorámavosvojom
predmete podnikania poskytovanie právnych služieb a nie poskytovanie a správu bankových úverov, na
ktoré nemá udelené bankové poverenie. K postúpeniu pohľadávok došlo v čase, keď banka so svojimi
klientmi úverový vzťah žiadnym spôsobom neukončila (úverový vzťah medzi bankou a klientmi trval).
Žalobný návrh ďalej odôvodnili ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v

znení neskorších predpisov: proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy
spotrebiteľov). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia postačuje samotná

hrozba ujmy. V prípade žalovanej nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o
priame naplnenie hrozby tým, že žalovaná postúpila počas trvania bankového úveru pohľadávku na
spoločnosť Havel, Holásek & partneri, s.r.o. v priamom rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o
bankách a inkasná spoločnosť si následne proti žalobcom uplatnila pohľadávku na súde. Žalobcovia na
súde za pomoci Združenia HOOS ako intervenienta/vedľajšieho účastníka úspešne uplatnili porušenie

práva. Ujma, ktorá im objektívne hrozila bola minimálne vo výške 2.178,75 eur (1853,81 + 111 + 213,94
eur), skladajúca sa zo sumy uplatnenej istiny, súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, ktoré
spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o. svojím žalobným návrhom požadovala. Za primeranú výšku
finančného zadosťučinenia žalobcovia považujú sumu 1 089,38 eura teda polovicu z ujmy, ktorá im
reálne hrozila. Výška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od

úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť.
Žalobnému návrhu navrhli vyhovieť.

2) Žalovaná strana nepripojila sa k žalobnému návrhu.

3) Podľa § 180 CSP boli splnené podmienky, aby súd otvoril pojednávanie, pojednával a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu, ktoré boli v konaní zastúpené advokátmi.

4) Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav :

5) Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0620968063 z 30.5.2006 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi
stranami Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len banka) a K. V., nar. X.X.XXXX, V. B.,
nar. XX.XX.XXXX ( ďalej len dlžník ), predmetom zmluvy bolo

-3- 4C/8/2017

poskytnutie splátkového úveru v sume 195 000,00 Sk/6 472,81 eura.6) Rozsudkom Okresného súdu Svidník z 12.6.2015 sp. zn. 5C/139/2013-155 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 6.4.2016 sp. zn. 3Co/292/2015-181 právoplatné 13.7.2016 súd prvej
inštancie v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK, s.r.o., IČO: 44 703 015, právne zastúpeného

Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária proti žalovanej strane K. V. a B. V. za účasti
intervenienta/vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176
778, o zaplatenie 1 853,81 eura s príslušenstvom, žalobný návrh zamietol, stranám sporu náhradu
trov konania nepriznal, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi
náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku strana 5 vyplýva súd sa stotožnil s názorom právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka, že právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. uzavrel so žalovanými
dňa 30.5.2006 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovaným
finančnéprostriedky.Splatnosťposlednejzmluvnedojednanejsplátkyboladohodnutánadeň20.5.2011.
Spoločnosť Havel, Holásek & partneri, s.r.o., však nadobudla od SLPS, a.s. pohľadávku vo výške
11 101,45 eura na základe zmluvy o postúpení pohľadávok už dňa 21.10.2010, teda počas trvania
úverového vzťahu. SLSP, a.s. ako banka je držiteľom bankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o

bankách, teda nemôže postúpiť právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti Havel, Holásek & partneri,
s.r.o., ako nebanke (nedisponuje bankovým povolením) bez predchádzajúceho zosplatnenia tzv. živý
úver,pretožebankovéúverymôžeposkytovaťaspravovaťibabanka.Nanebankumôžebankabeztoho,
aby úver zosplatnila platne postúpiť len časť svojej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zo

strany 6 citovaného rozhodnutia okrem iného vyplýva je zrejme, že žalobca nie je v danej veci aktívne
vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby ... Z rozhodnutia odvolacieho súdu (Krajského súdu v
Prešove 3Co 292/2015-181 zo 6.4.2016 ktorým rozhodoval o odvolaní žalobcu tento potvrdil rozsudok
zo strany 4 odôvodnenia vyplýva ....že žalobca si podanom žalobou uplatňuje pohľadávku vo výške 1
853,81 eura s príslušenstvom zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0620968063 z 30.5.2006 uzatvorenej

medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými. Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.10.2010 pohľadávku vo
výške 11 101,45 eura s prísl. na spoločnosť Havel, Holásek & partneri, s.r.o. Slovenská sporiteľňa, a.s.
listom zo dňa 12.11.2010 oznámila žalovaným v 1. a 2.rade, že predmetnú pohľadávku s príslušenstvom
postúpila (oznámenie o postúpení pohľadávky č.l. 24 - 25 spisu). Spoločnosť Havel, Holásek & partneri,

s.r.o. následne na žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku a o tejto skutočnosti informoval žalovaných
listom z 3.1.2011 a listom zo dňa 24.1.2011 (č.l. 26 - 27).Strana 5 odôvodnenia aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorých vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo

pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou súdneho konania
(porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009). Z odôvodnenia ďalej vyplýva
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svojej pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá
nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná a to až po
predchádzajúcej (2) písomnej výzve a komulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením

postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex
specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže
byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznych subjektov už
nad pohľadávkou, nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu Centrálnej banky, ktorá kontrola
je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. V ustanovení § 92 ods.8 zákona č. 483/2001

-4- 4C/8/2017Z.z. sú explicitne uvedené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu.
Žalobca však v konaní nepreukázal (§ 120 ods. 1 O.s.p.) splnenie vymedzených podmienok podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nepreukázal: 1/ výzvu banky dlžníkovi, 2/ postúpenie

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu. V zmysle uvedeného preto odvolací súd považuje
zmluvu o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a jeho právnymi predchodcami za neplatnú, v dôsledku
čoho žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

7) Žalovaná strana podala vyjadrenie v ktorom okrem iného poukázala na miestnu príslušnosť, ďalej

žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti
a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Základnou procesnou
povinnosťou žalobcu je predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenie významné podľa
hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby, ďalej žalobcovia nesplnili povinnosť
tvrdenie k základným predpokladom vzniku práva na primerané finančné zadosťučinenie, zároveň
poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/139/2013 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 3Co/292/2015 nebol iniciovaný žalobcami, títo v ňom
nevystupovali ako žalobcovia, ale ako žalovaní. Vonkoncom preto nemožno tvrdiť, že v ňom bolo
právoplatné rozhodnuté o porušení práva alebo povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z., alebo
osobitného právneho predpisu a to už len zo samotného dôvodu, že jeho predmetom bolo niečo
úplné iné (zaplatenie úverovej pohľadávky). Taktiež osobitne zdôraznila, že rozsudok odvolacieho

súdu 3Co/292/2015 je založený výlučne na nepreukázaní určitých skutočnosti žalobcom (postupníkom
úverovej pohľadávky), na neunesení jeho dôkazného bremena, takže skutkové zistenie porušenia práva
alebo povinnosti nemožno vyvodiť ani z jeho odôvodnenia (porušenie nebolo zistené, iba ne nebol
preukázaný opak). V prebiehajúcom spore žalobcovia neoznačili žiadne právoplatné súdne rozhodnutie,
ktorého obsah by zodpovedal požiadavkám podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovanej strane nie je

zrejmé, čomu má byť žalobne uplatneným právo účinné zadosť. Účelom zákonného ustanovenia,
ktorého sa žalobcovia dovolávajú, je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že sa
rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva alebo povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v takom
konaní bol úspešný. Žalobcovia však netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by takto nastala na ich strane a
boli spôsobilé založiť ich diskomfort. Žalobcovia neuviedli ani žiadne relevantné skutočnosti objasňujúce

výšku požadovaného zadosťučinenia a umožňujúce posúdiť jeho primeranosť. Výšku síce odôvodnili
z výšky pohľadávky uplatnenej voči ním v spore vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.
5C/139/2013, nedá sa však vôbec zistiť aká ma byť korelácia medzi týmito dvomi veličinami, opomenúť
nemožno ani skutočnosť, že žalobcovia ani nedoplatili zvyšok svojho úverového záväzku, ale zároveň
neváhajú nepoctivo zneužiť inštitút finančného zadosťučinenia reglementovaný v zákona č. 250/2007

Z.z. na účel odškodnenia úplne inak postihnutých spotrebiteľov, ako keby to boli oni, a nie veriteľ, kto
utrpel ujmu z úverového záväzkového vzťahu. Absenciu vyššie uvedených substancovaných tvrdení
zo strany žalobcov je podľa presvedčenia žalovanej rozhodne potrebné posúdiť na ťarchu unesenia ich
bremenatvrdenísprocesnýmrezultatomzamietnutiažaloby.Sozreteľomnaprávnuúpravuprostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany žalovaná strana popiera všetky skutkové a iné tvrdenia žalobcov.

8) Žalobcovia k vyjadreniu žalovanej strany poukázali, že miestna príslušnosť je daná ustanovením
§ 19 písm. d CSP nakoľko ide evidentne o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý súvisí
so spotrebiteľskou zmluvou a základ uplatňovaného nároku vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. K argumentácií žalovanej, že žalobcovia nesplnili povinnosť

tvrdenia k základným predpokladom vzniku práva na primerané finančné zadosťučinenie považujú
za nerelevantnú, nakoľko v žalobe je podrobne rozpísaný skutkový ako aj právny stav ktorým
žalobcovia preukazujú splnenie všetkých podmienok vyžadovaných hypotézou právnej normy uvedenej
vustanovení§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.RozsudkomOkresnéhosúduSvidníkz12.6.2015
sp. zn. 5C/139/2013-155 ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.4.2016

sp.zn.3Co292/2015-181žalobcoviaúspešneuplatniliporušenieprávakeďnebolizaviazaníkpovinnosti
zaplatiť právnemu nástupcovi žalovanej pohľadávku vo výške 1 853,81 eura s príslušenstvom, ktorá
vyplýva zo zmluvy č. 0620968063 zo dňa 30.5.2006 uzatvorenej so

-5- 4C/8/2017žalovanou. Citované rozsudky preukázali, že žalovaná porušila povinnosť ustanovenú v osobitnom

predpise (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách). Žalobcovia považujú za absolútne nesprávny výklad
žalovanej, že spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti musí byť
v pozícií žalobcu. Hypotéza právnej normy v ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
absolútne žiadnym spôsobom nešpecifikuje a nerozlišuje či takáto osoba musí byť v pozícií žalobcu
alebo žalovaného. Žalovaná strana akoby prehľadala, že právoplatný rozsudočný výrok v predmetnom

spore je v predmetnom spore evidentne daný, konkrétne ide o prvý výrok rozsudku tunajšieho súdu z
12.6.2015 sp. zn. 5C/139/2013-155 - súd žalobu zamieta. V odôvodnení súdu prvej a druhej inštancie je
tento zamietavý výrok podrobne právne zdôvodnený. Porušenie práv a povinnosti zo strany žalovanej
postúpením pohľadávky z bankového úveru bez splnenia predpokladov vyžadovaných ustanovením
§ 92 ods. 8 zákona o bankách žalobcovia jednoznačne preukázali. Žalovaná vo svojom podaní ďalej
argumentuje, že účelom inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia je odškodniť spotrebiteľa

za diskonfort spojený s uplatnením ochrany proti porušeniu práva alebo povinnosti dodávateľom. Nie
je zrejme ako žalovaná takýto inštitút primeraného finančného zadosťučinenia vydedukovala, pričom
tento žalovanou deklarovaný účel sa už na prvý pohľad javí ako nerelevantný. Žalobcovia zároveň
poukázali na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Co 137/2016-71 zo dňa 24.5.2017:
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlym ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exepmplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr

potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody,
teda funkciu preventívnu (porovnajme požívanie adkejtíva odradzujúci). A tak práve inštitút relutárnej

náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie a preventívne účinky pred
diskrimináciou v zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie
za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce. Z uvedeného žalobcovia argumentáciu
žalovanej strany považujú za nenáležitú. Žalobnému návrhu navrhujú vyhovieť vrátane trov konania.

9) V konaní pred súdom a) žalobcovia zotrvali na podanom žalobnom návrhu a jeho dôvodoch, okrem
iného k výške primeraného finančného zadosťučinenia doplnili, že toto žiadajú vo výške 50 % zo sumy
proti ktorej sa ubránili (5C/139/2013), b) žalovaná strana zotrvala na svojich argumentoch, ktoré boli
východiskovo uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe, okrem iného poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Žiline z 25.5.2015 sp. zn. 11Co 159/2015 - účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je

odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľa sa rozhodol uplatniť ochranu
proti porušeniu práv a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Žalovaná
strana doplnila, že žiadny diskomfort nemohol vzniknúť žalobcom pretože tu relevantnú argumentáciu v
rámci súdneho konania neprednášali žalobcovia, ale vedľajší účastník, ktorý v tomto konaní vystupoval.
Majú zato, že zo strany žalobcov nebola splnená ani len povinnosť tvrdenia vo vzťahu k akémukoľvek

diskomfortu, že údajne zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu ktorým má byť odstúpenie
pohľadávky zo žalovaného na spoločnosť Havel, Holásek, s.r.o., bez ohľadu nato, že výška primeraného
finančného zadosťučinenia by mala byť naozaj určovaná na základe voľnej úvahy súdu, aby výška
pohľadávky ktorá bola uplatnená bola akýmkoľvek relevantným východiskom pre uplatnenie takéhoto
nároku považujú za úplne scestnú a neprípustnú argumentáciu ale v situácií kedy ani nie je tvrdené aké

útrapy mali vzniknúť žalobcom v dôsledku údajného protiprávneho konania žalovaného. Zo žalobného
návrhu nie je zrejme, že je tu žalobná pluralita dvoch subjektov, nie je zrejme aký by mal byť charakter
ich veriteľskej plurality.

10) Zistený stav súd právne uzatvára:-6- 4C/8/2017

11) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

12) Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho
podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných
osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 3 ods. 2 zákon č. 483/2001

Z.z., o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

13) Súd s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku
tohto rozsudku. Žalobnému návrhu vyhovel nakoľko bolo preukázané, že medzi žalobcami a žalovanou
stranou dňa 30.5. 2006 bola uzatvorená zmluva o úvere č. 0620968063, pričom poskytnutie

spotrebiteľského úveru, jeho výšky medzi stranami sporu neboli žiadne pochybnosti. Následne žalovaná
strana zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2010 postúpila svoju pohľadávku voči žalobcom
na spoločnosť Havel, Holásek & Partners, s.r.o. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners, s.r.o. postúpila
túto pohľadávku na spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o., ktorá zmluvou o postúpení pohľadávok
z 1.12.2010, si takto nadobudnutú pohľadávku uplatnila na Okresnom súde Svidník žalobou zo dňa

7.5.2013. V predmetnej veci vydal Okresný súd Svidník rozsudok z 12.6.2015 sp. zn. 5C/139/2013-155
ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatkom aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne (spoločnosti CASH COLLECTORS SK, s.r.o.) s poukazom na ustanovenie § 92
ods.8zákonaobankách.Zmluvuopostúpenípohľadávokmedzipôvodnýmveriteľom,spoločnosťSLSP
a.s. a spoločnosťou Havel, Holásek & partneri, s.r.o. súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny

úkon, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnej cesii pohľadávky. Následne v zmysle rímskej zásady
„nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ nemohla byť pohľadávka platne postúpená
ani na spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdenie rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.4.2016, sp. zn. 3Co 292/2015-181. Pre posúdenie nároku žalobcov
predmetnej právnej veci bolo významné, že právnym titulom uplatňovaného nároku bola pohľadávka z

pôvodne bankového úveru. Banky poskytujú úvery najmä z peňažných zdrojov, ktoré získali verejnou
výzvou na ukladanie peňazí verejnosti do týchto inštitúcií za úroky. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách
bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na
základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Žalovaná strana ako banka napriek

týmto skutočnostiam postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 bankovú pohľadávku na
Advokátsku kanceláriu, ktorá ma vo svojom predmete podnikania poskytovanie právnych služieb a nie
poskytovanie a správu bankových úverov, na ktoré nemá udelené bankové poverenie. K postúpeniu
pohľadávok došlo v čase, keď banka so svojimi klientmi úverový vzťah žiadnym spôsobom neukončila
(úverový vzťah medzi bankou a klientmi (žalobcami) trval). Predmetný právny vzťah súd považuje sa

spotrebiteľský, pričom podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov: proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované-7- 4C/8/2017

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predmet sporu má spotrebiteľský
charakter, preto pri uplatnenom nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného
ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovanej nešlo len o hrozbu akademickú
(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaná postúpila počas trvania
bankového úveru pohľadávku na spoločnosť Havel, Holásek & partneri, s.r.o. v priamom rozpore s
ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a inkasná spoločnosť si následne proti žalobcom uplatnila

pohľadávku na súde. Žalobcovia na súde za pomoci Združenia HOOS ako intervenienta/vedľajšieho
účastníka úspešne uplatnili porušenie práva, pričom samotná ujma, ktorá im objektívne hrozila bola
minimálne vo výške 2.178,75 eur (1853,81 + 111 + 213,94 eur), skladajúca sa zo sumy uplatnenej
istiny, súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, ktoré spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s.r.o.
svojím žalobným návrhom požadovala (5C/139/2013). Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia

žalobcovia považujú sumu 1 089,38 eura teda polovicu z ujmy (2178,75 á 1=1089,38 eua), ktorá im
reálne hrozila, ktorú súd prvej inštancie priznal, nakoľko táto výška finančného zadosťučinenia nie je
stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu a jediným kritériom pre stanovenie výšky
finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť, čo súd v konaní zohľadnil a v tejto intencií konal a
žalobnému návrhu v tomto rozsahu primeraného finančného zadosťučinenia vyhovel.

14) Súd nárok žalobcov považoval za dôvodný a zamietnutie žalobného návrhu v konaní 5C/139/2013,
predstavuje nárok primeraného finančného zadosťučinenia titulom uplatňovaného práva z už citovaného
rozhodnutia tunajšieho súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu (3Co/292/2015-181), pretože
boli porušené práva žalobcov ako spotrebiteľov (neplatné postúpenie pohľadávky) a tieto boli

spôsobilé privodiť im ujmu, pričom tento stav bol v konaní riadne preukázaný konaním 5C/139/2013,
žalobcovia boli v konaní úspešní, pričom toto postačuje na uplatnenie nároku na primerané finančné
zadosťučinenie, nakoľko ide spotrebiteľský vzťah a žalovaná bola povinná prinajmenšom konať v súlade
s dobrými mravmi, pričom postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami zákona o bankách, avšak v
konaní5C/139/2013súdžalobnýnávrhzamietolnedostatkomaktívnejvecnejlegitimáciežalobcutitulom

postúpenej pohľadávky. Skutočnosť, že v konaní 5C/139/2013 je žalobcom CASH COLLECTORS SK,
s.r.o., IČO: 44 703 015, nevytvára nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov na podanie žalobného
návrhu na primerané finančné zadosťučinenie, ani nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej,
nakoľko toto zadosťučinenie sa odvíja o zmluvného vzťahu z 30.5.2003 (zmluvy o splátkovom úvere č.
0620968063) a citovaným rozhodnutím tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu je daný

nárok žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou. Súd
sa nestotožnil s tvrdením žalovanej strany ohľadom jej argumentácie, pretože titulom uplatňovaného
primeraného finančného zadosťučinenia bolo rozhodnutie tunajšieho súdu (5C/139/2013, v spojení
rozsudkom krajského súdu 3Co/292/2015-181), ktorým bolo zistené porušenie spotrebiteľského práva
žalobcov zo strany obchodníka (žalovaného). Žalobcovia ako spotrebiteľ uplatnili satisfakciu za

porušenie ich spotrebiteľských práv, nakoľko títo sa museli brániť v pôvodnom konaní (5C/139/2013).
Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, tak aby sa dodávateľ
(obchodník) nedopúšťal recidívy, zároveň aj funkciu relutárnu. Súd prvej inštancie odmietol dôvody
žalovanej strany, podľa ktorých základnou procesnou povinnosťou žalobcov je predniesť dostatočne
konkrétne a určité skutkové tvrdenie významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový

základ žaloby, ďalej žalobcovia nesplnili povinnosť tvrdenia k základným predpokladom vzniku práva
na primerané finančné zadosťučinenie, ďalej konanie vedené na Okresnom súde Svidník pod sp.
zn. 5C/139/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 3Co/292/2015 nebol iniciovaný
žalobcami, títo v ňom nevystupovali ako žalobcovia, ale ako žalovaní, preto nemožno tvrdiť, že v ňom
bolo právoplatné rozhodnuté o porušení práva alebo povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z., alebo

osobitného právneho predpisu a to už len zo samotného dôvodu, že jeho predmetom bolo niečo úplné
iné (zaplatenie úverovej pohľadávky), rozsudok odvolacieho súdu 3Co/292/2015 je založený výlučne-8- 4C/8/2017

na nepreukázaní určitých skutočnosti žalobcom (postupníkom úverovej pohľadávky), na neunesení
jeho dôkazného bremena, takže skutkové zistenie porušenia práva alebo povinnosti nemožno vyvodiť

ani z jeho odôvodnenia (porušenie nebolo zistené) teda, že ak súd žalobu zamietol, nekonštatoval
tým žiadne porušenie práva a ani povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými
predpismi. Súd prvej inštancie k tomu doplňuje, že rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 12.6.2013
sp. zn. 5C/139/2013-155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.4. 2016, sp.
zn. 3Co/292/2015-181 (právoplatný 13.7.2016) tvorí titul na podanie žaloby o primerané finančné
zadosťučinenie z dôvodov a spôsobom ako to žalobcovia uplatnili. Tento stav medzi stranami je sporný

z dôvodu argumentácie žalovanej strany. Žalobcovia svoje právo uplatnili z pohľadu ustanovení zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ...každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( § 3 ods. 3 zákona číslo 250/2007 Z. z., o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. z, o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá ( § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z., z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), predávajúci
nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 (§ 4 ods. 2 písm. b/zákona číslo 250/2007 Z. z., o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z.z, o priestupkoch v
znení neskorších predpisov). Žalovaná strana ako dodávateľ zneužil svoje postavenie, nepostupoval
voči žalobcom ako spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou, nedodržal zákon, keď pristúpil k zmluve
o postúpení pohľadávok v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách) a toto nedodržanie
zákona(nedostatokaktívnejvecnejlegitimácie)bolospôsobiléprivodiťžalobcomujmu,pričomtentostav

bol v konaní riadne preukázaný konaním 5C/139/2013, preto súd prvej inštancie titulom argumentáciu
oboch strán sporu, poskytol ochranu žalobcom ako spotrebiteľom na primerané finančné zadosťučinenie
v rozsahu 1 (jednej polovice z ohrozeného práva 5C/139/2013). Primerané finančné zadosťučinenie
má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ (žalovaný) nedopúšťal recidívy. Jeho výška
je primeraná v sume 1089,38 eura, zodpovedá miere porušenia povinnosti žalovaného ako veriteľa

voči žalobcom ako dlžníkom titulom zmluvy o postúpení pohľadávok spôsobom a z dôvodov ako je
vyššie uvedené (bod 1 odôvodnenia). Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia súd
prihliadal na všetky okolnosti veci, najmä nato, že žalobca znášal stav právnej neistoty (titulom zmluvy o
postúpení pohľadávok a následne žalobného návrhu 5C/139/2013). Ako spotrebiteľ - žalobcovia obrátili
sa so žalobou na súd a uplatnili primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv

obchodníkom (žalovanou stranou) čomu súd vyhovel z dôvodov a spôsobom ako je vyššie uvedené.
Taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že porušenie práva žalobcov ako spotrebiteľov
aj napriek tomu, že v konaní bol úspešní bolo spôsobilé privodiť žalobcom ako spotrebiteľom ujmu,
teda žalovaná strana vždy, v každej spotrebiteľskej veci musí konať v súlade s dobrými mravmi,
nesmie zneužívať svoje postavenie ( v danom prípade v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou

zákona o bankách), nakoľko vo vzťahu k žalobcom toto malo právny následok v podaní žaloby (bod 1
odôvodnenia). V merite veci súd prihliadol na žalobcami citované rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Co/26/2013 z 2
3.5. 2013 ... hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie dvoch predpokladov, ktorými súd úspešné
uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi a

spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť ujmu spotrebiteľovi. Bez právneho
významu je to či ujma spotrebiteľovi vznikla nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

15) Preto na základe toho v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou bolo potrebne rozhodnúť ako je
vyššie uvedené.

16) Predmet sporu má spotrebiteľský charakter, preto miestna príslušnosť súdu na konania je daná
ustanovením § 19 písm. d/zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, podľa ktorého: Poprivšeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode , má adresu
trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie sporoch

-9- 4C/8/2017

týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. V merite veci žalobcovia sú spotrebitelia, tento
stav bol riadne preukázaný, preto námietka miestnej nepríslušnosti nemá opodstatnenie, súd na túto
neprihliada z pohľadu už citovanej právnej kvalifikácie, preto vo veci konal ako miestne príslušný súd.

17) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, preto priznal žalobcom náhradu
trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu, o ktorých súd rozhodne osobitným/
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

18) Súd prvej inštancie zároveň po právoplatnosti rozhodne o poplatkovej povinnosti žalovanej strany,

nakoľko žalobcovia ako spotrebitelia podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych
poplatkoch, sú od poplatku osobne oslobodení a poplatková povinnosť postupom podľa § 2 ods. 2
citovaného zákona prechádza na žalovanú stranu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo

dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník,
Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej

inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na
základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania

podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať
intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli
splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným

-10- 4C/8/2017

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných
podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny

nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa
môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho
podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá
spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti

zákonnými prostriedkami.