Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Kašíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207426
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617207426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., M. R. D. XXX, o zaplatenie 2953,97 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcovprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,č.k.10Csp/187/2017-69zodňa26.februára
2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti ohľadne zmluvného úroku 13,90%
ročne z nezaplatenej istiny 2981,03 € od 27.10.2017 do 13.11.2017 a 13,90% ročne z nezaplatenej

istiny 2593,90 € od 14.11.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov
vo výške 145,13 € od 17.10.2017 do zaplatenia, žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

V zostávajúcej časti, vo výroku, ktorým žalobe vyhovel a ktorým žalobu zamietol ohľadom úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2981,03 € od 17.10.2017 do 25.10.2017 o s t á v a rozsudok
súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3111,95 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2981,03 € od 26.10.2017 do 13.11.2017 a zo
sumy 2953,97 € od 14.11.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 19.07.2016 zmluvu o

spotrebiteľskom úvere číslo 0000000000327872, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 3200
€, pri výške fixnej úrokovej sadzby 13,9 % ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 96
splátkach vo výške 55,65 € mesačne, so splatnosťou prvej splátky 12.08.2016, splatnosťou splátok k 12.
dňu v mesiaci a splatnosťou úveru dňa 12.07.2024. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
16,88 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 15,19 %, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavovala 5502,40 €. Podľa prehľadu splácania úveru, žalovaný
zaplatil ku dňu 16.10. 2017 na istinu sumu 218,97 €, na úrok sumu 393,18 eura a na poistné sumu 12,24

€, po predčasnej splatnosti úveru vykonal dňa 13.11.2017 úhradu v sume 27,06 €, ktorá bola započítaná
na istinu. Dňa 11.08.2017 žalobca upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade neuhradenia sumy dlžných splátok a zmluvnej pokutyvo výške 85,87 €. Dňa 16.10.2017 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru, z dôvodu
neplnenia podmienok úverovej zmluvy, do 26.10.2017.

3. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
táto obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko
povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nesplatenú istinu úveru vo výške 2953,97 € a úrok z úveru,
vyčíslený ku dňu splatnosti úveru, t. j. k 26.10.2017 (v zmysle článku 2.10.1 obchodných podmienok

žalobcu pre úvery občanom ku dňu určenému žalobcom vo výzve na predčasné splatenie úveru), vo
výške 156,48 € (úrok vyčíslený žalobcom ku dňu 16.10.2017 v sume 145,13 € + úrok vo výške 13,9 %
ročne zo sumy nesplatenej istiny 2981,03 € od 17.10.2017 do 26.10.2017 v sume 11,35 €). Žalovaný
sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto vzniklo žalobcovi aj
právonazaplatenieúrokovzomeškania.Priznalžalobcoviúrokzomeškaniavovýške1,50€,vyčíslenýv
žalobe ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t. j. k 16.10.2017 a odo dňa predčasnej splatnosti

úveru, t. j. od 26.10.2017 do 13.11.2017, kedy bola vykonaná žalovaným čiastočná úhrada, zo sumy
dlžnej istiny vo výške 2981,03 € a od 14.11.2017 do zaplatenia zo sumy dlžnej istiny vo výške 2953,97
€, vo výške 5 % ročne, uplatnenej v žalobe, ktorá bola v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov. Spolu uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 3111,95 € (istina vo výške
2953,97 € + úrok vo výške 156,48 € + úrok z omeškania vo výške 1,50 €).

4. Nepriznal žalobcovi úroky z omeškania z úrokov, nakoľko Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov (uvedený
právny názor bol judikovaný napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.08.2016, č. k.
10Co/111/2016-143). Zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 17.10.2017

do 25.10.2017, ktoré si žalobca uplatnil z istiny vo výške 2981,03 €. Celý nezaplatený zvyšok istiny
úveru sa však stal splatným až dňa 26.10.2017. Žalobca pritom netvrdil a ani nepreukázal, aká
bola výška dlžnej istiny (z omeškaných splátok) v období od 17.10.2017 do 25.10.2017. Žalobu v
časti úrokov uplatnených za obdobie po splatnosti úveru, t. j. od 27.10.2017 do zaplatenia zamietol,
nakoľko zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha

veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia §
503 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu,
súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19.11.2013, č. k.

5Co/165/2013-148,vrozsudkuzodňa20.11.2014,sp.zn.9Co/862/2014,vrozsudkuzodňa26.03.2015,
sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie
po splatnosti úveru.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a mal za to, že pokiaľ žalobca v spore bol čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech
len v časti príslušenstva žalovanej sumy (úroku z omeškania a úroku).

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby ohľadne
zmluvného úroku 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny 2981,03 € od 27.10.2017 do 13.11.2017 a

zmluvného úroku z nezaplatenej istiny 2593,90 € od 14.11.2017 do zaplatenia, ako aj ohľadom úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 145,13 € od 17.10.2017 do zaplatenia,
podal odvolanie žalobca. Má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ustanovenie § 502
ods. 1 ObZ a § 503 ods. 3 ObZ. Odkázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok

Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017. Vychádzajúc z § 497 ObZ, obsahom
záväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovať
s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu
úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho
vrátenia. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá

zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje.
Odstúpenie od zmluvy podľa § 506 ObZ nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Vyplýva to priamo z dikcie
predmetného ustanovenia a naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Jedná sa o
právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právnehopostavenia, v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností
dlžníka. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia, napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43Co/23/2017-92, 43Co/28/2017-94, Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88, 7Co/366/2017-84,

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/297/2017, 5Co/311/2017, Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 33Cdo/212/2014. Návrh zákona, neskôr prijatý pod č. 106/2014 Z.z. z roku 2013, ktorým sa mal
meniť a dopĺňať OZ, obsahoval pod č. 1 ustanovenie, ktorým sa navrhovalo doplnenie § 53 ods. 9 OZ v
znení: „Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa
§ 565“. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a

ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na
zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Trvá na podanom návrh v časti úrokov z omeškania z
úrokov a má za to, že má naň nárok. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 14Co/542/2016-59, v ktorom bolo vyslovené, že môže žalobca po práve požadovať aj úrok
z omeškania z tejto zvýšenej istiny, teda z dohodnutých úrokov za poskytnutý úver. Obdobne bolo
rozhodnuté v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/19/2017-103, Krajského súdu v

Nitre č.k. 25Co/219/2017-104. Navrhuje napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania zmeniť tak, že žalobe
žalobcu vyhovie aj v časti zmluvného úroku 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2981,03 € od 27.10.2017
do 13.11.2017, z nezaplatenej istiny 2593,90 € od 14.11.2017 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania
vovýške5%ročneznezaplatenýchúrokovvovýške145,13€od17.10.2017dozaplateniaažalovaného
zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj mu bude priznaná náhrada trov

konania.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová

strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného
odvolania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti nenapadnutej odvolaním zostal
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcichskutočností(napriznaniezmluvnéhoúrokupomimoriadnejsplatnostiúveruanapriznanie
nároku na poistné), na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a

prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto
dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti
(§ 387 ods. 2 CSP).

10. Žalobca v odvolaní namietal i to, že mu mali byť v konaní priznané aj úroky z úveru po splatnosti
úveru. Krajský súd v uvedenej súvislosti uvádza, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má
za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané

cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícií,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo
jednotlivýchsplátok)veriteľovivznikánároknavráteniepožičanejsumy,vrátaneúrokovkapitalizovaných
ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ

inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ
by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny
stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku a veriteľ by úroky

inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké
práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav súd nemôže
pripustiť, nakoľko by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
situácie,ževeriteľsimôženárokovaťamôžesadomôcťjednorazovéhovráteniapeňažnýchprostriedkovz majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014
z 30. júna 2015, Krajského súdu Žilina sp.zn. 11Co/151/2017, 7Co/1/2018).

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn. 11Co/12/2017 zo
dňa 31.01.2017, išlo o ojedinelé rozhodnutie tohto senátu, ktorý následne zosúladil rozhodnutie o tejto
otázke s ustálenou súdnou praxou ostatných senátov Krajského súdu Žilina, i ostatných súdov SR.

12. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že mu súd prvej inštancie nesprávne nepriznal úrok z
omeškania z úroku z úveru. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa § 121 ods.
3 OZ príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu
záväzkového vzťahu v § 488 OZ rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa
hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že si môže nárokovať aj sankcie za omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona, práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je

vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením
hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový;
pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva
do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo
požadovaťoddlžníkapríslušenstvozpríslušenstvapotomveriteľnemápreto,žeaniObčianskyzákonník

mu túto možnosť nepriznáva.

13. Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva
pohľadávky. Ak teda rozumieme pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 OZ istinu, potom nemôže nárok
na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ust. § 517 ods. 2 OZ. Názor, že

možno priznať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou
v ust. § 517 ods. 2 OZ, by totiž bez väzby na ust. § 121 ods. 3 OZ viedol k neakceptovateľnému
záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou
samostatnou pohľadávkou. Úprava obsiahnutá v § 517 ods. 2 OZ ako úprava všeobecná vo vzťahu
ku všetkým občiansko-právnym záväzkom, definuje príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením

peňažného dlhu - hlavného peňažného záväzku žiadať vedľa istiny, v prípadoch, kedy zákon o kvalite
príslušenstva mlčí (ak neustanovuje zákon, že dlžník je povinný platiť poplatok z omeškania, má veriteľ
právo požadovať úrok z omeškania). Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R
70/1995, oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania.

14. Žalobcom v odvolaní poukazovanie na ust.§ 503 ods. 1 ObZ (upravujúce splatnosť úrokov) je
nadväzujúcim ustanovením § 502 ObZ, pričom je nutné v ďalších súvislostiach vysvetľovať vzťah týchto
ustanovení (o úrokoch z poskytnutého úveru) vo vzťahu k § 369 ObZ a v spojitosti s § 121 ods. 3 OZ,
z ktorých je možné vyvodiť, že pokiaľ je potrebné považovať úrok z poskytnutého úveru ako aj úrok z
omeškania za príslušenstvo pohľadávky, vzhľadom na akcesorickú povahu ich samotných k hlavnému

záväzku, „branie úrokov z úrokov - tzv. anatocizmus“, nie je dovolený.

15. Nakoľko odvolacie námietky žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok v
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal
proti odvolateľovi - žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.