Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7Csp/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117229262
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117229262.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO:
24785199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlo, Martin, Jilemnického 4012/30, IČO.
36 715 352, proti žalovanému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., S. ulica XX, o zaplatenie 392,95 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 114,56 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 117 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

IV. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 23.10.2017, sa žalobcu domáhal zaplatenia sumy 392,95 eura s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným
dňa 12.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570658533, na základe ktorej poskytla žalovanému

pôžičku vo výške 360 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných splátkach po
dobu 45 týždňov v sume 10,02 eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 23.10.2014. Pôžička
bola poskytnutá v hotovosti a jednorázovo. Okrem toho bola dňa 12.12.2013 uzatvorená dohoda o
zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. I a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 185,40 eura a to v pravidelných
mesačných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 4,12 eur. Celková výška splátky z titulu obidvoch
zmlúv predstavovala sumu 14,14 eura. Okrem toho sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky spolu s úrokmi a nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Dňa 16.12.2016
bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči
žalovanému. Žalovaný uhradil len časť splátky v celkovej výške 243 eur, a preto žalobca listom zo dňa
16.08.2017 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

2. Súd najskôr vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 28.11.2017 č.k. 7Csp/174/2017-31, ktorý
sa však nepodaril doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 15.05.2018

č.k. 7Csp/174/2017-48 zrušil.

3. Postupom podľa § 116 ods. 2 CSP bolo žalovanému oznámené podanie žaloby.4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.05.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 114,56
eura s príslušenstvom späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V danom prípade si tak uplatňuje v
konaní nárok pozostávajúci z nezaplatenej istiny a úroku, a teda žiada aby súd zaviazal žalovaného

uhradiť mu sumu 278,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do
zaplatenia.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 114,56 eura spolu s príslušenstvom skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo

pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, súd akceptoval čiastočné
späťvzatie žaloby a konanie v časti o zaplatenie sumy 114,56 eura s príslušenstvom zastavil.

10. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 278,39 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

11. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 26.09.2018.

12. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise, zistil tento skutkový a právny
stav:

13. Právny predchodca žalobcu Spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako

dlžník uzavreli 12.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5570658533, v ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému úver 540 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť z neho úroky 22,90
% ročne a poplatok za garantovanú službu a to telefonické upozornenia, telefonickú zákaznícku linku,
vyhotovenie duplikátov, poskytnutie karty a akceptácie osobitných splátok v prípade omeškania bližšie
opísanú v čl. 4 na druhej strany vyhotovenia zmluvy, v ktorej časti nie je podpis žalovaného v 45-

tich týždenných splátkach vo výške prvá až predposledná 10,02 eura a posledná 9,67 eura, s tým, že
prvá je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia 7. kalendárny deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky a konečným dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým
je 7. deň 45 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Dňa 12.12.2013 uzavreli veriteľ a žalovaný aj zmluvu o
zabezpečení splátok tohto úveru, v ktorej sa veriteľ zaviazal žalovanému poskytovať službu spočívajúcu

v prevzatí finančnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaný sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi za túto službu odmenu 185,40 eura v 45 -tich týždenných splátkach vo výške prvá až
predposledná 4,12 eura a posledná 4,12 eura. V zmluve o úvere nebola uvedená RPMN po zohľadnení
uvedenej odmeny a ani celková čiastka, ktorú má žalovaný zaplatiť veriteľovi s uvedenou odmenou,
ktorá je v danom prípade 635,95 eura. (185,40 + 450,55 =635,95 eura ). Žalovaný podľa žalobcu vrátil

včas iba splátky v celkovej výške 243 eur. Veriteľ oznámil žalovanému oznámením z 16.12.2016, že
pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 278 eur a zmluvy o zabezpečení úveru vo výške
115 eur postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 16.12.2016 na žalobcu, ktorý odovzdal
na poštovú prepravu 30.12.2016 a adresoval žalovanému na jeho adresu. Žalobca vyzval žalovaného
výzvou z 16.08.2017 na zaplatenie dlhu vo výše 400,40 eura do 27.08.2017.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 odsek 4 písmeno t) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje

záujmy spotrebiteľa.

17. Podľa § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

18. Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými

nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do
troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 559 ods.1 OZ splnením dlh zanikne.

22. Podľa § 559 ods.2 OZ dlh musí byť splnený riadne a včas.

23. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o päťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, čím sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre
aplikáciu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany

spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavretá
zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí žalovaný zaplatiť veriteľovi, ktoré sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami a údaj podľa §
9 ods. 2 písm. f), j),zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V predloženej
zmluve o úvere chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., keď v nej nie je uvedený

termín konečnej splatnosti. Konečná splatnosť je definovaná len ako siedmy deň 45. týždňa po uzavretí
zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Zákon v čase uzavretia zmluvy výslovne
vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento
termín zistiť. Následkom neuvedenia termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej

splatnosti úveru ako siedmy deň 45.týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej
splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah svojho záväzku. Súd v prvom rade
vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak,
aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej
splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu. Ďalej súd vychádzal z toho, že priemerný spotrebiteľ

pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy
je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. rok po uzavretí
zmluvy, dva roky a podobne), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne, v tomto prípade
45. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné v čase uzavretia zmluvy
úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín (teda dátum)

konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje. Ďalej súd poukazuje na
to, že veriteľ sa so žalovaným dohodol okrem zaplatenia úroku a poplatku za garantovanú službu aj na
zaplatení odmeny za služby dohodnuté výlučne v jeho záujme, ktorý poplatok a odmena tak výrazne
predražujú poskytnutý úver a preto v nich súd videl skrytú odplatu z tohto úveru, pričom táto odmena
ani nebola uvedená v celkovej čiastke, ktorú má žalovaný zaplatiť veriteľovi a ani zohľadnená v RPMN

úveru, ktorá je tak v zmluve uvedená v neprospech žalovaného. (viď rozsudok Okresného súdu Veľký
Krtíš z 14.3.2013 č.k.12C/63/2012).

27. Súd poukazuje na to, že obe zmluvy boli dojedané ako typové zmluvy, ktorých obsah žalovaný
ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, mal možnosť zmluvy iba ako celok prijať alebo odmietnuť

a žalobca v konaní nepreukázal opak, hoci bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Uvedené zmluvné
dojednania, ktoré požadujú od žalovaného, aby plnil veriteľovi za služby, ktorých poskytnutie v prevažnej
miere nesleduje jeho záujmy je okrem tohto aj neprijateľné podľa § 53 odsek 4 písmeno t) Občianskeho
zákonníka, pretože je v nerovnováhe medzi právami a povinnosťami strán v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa a aj z uvedeného dôvodu neplatné podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené

ustanovenie bolo síce do zákona doplnené až po uzavretí zmluvy, ale podľa § 879p Občianskeho
zákonníka sa týmto ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014.

28. Pretože v konaní bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanému úver 360 eur a pretože tento úver
je podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov a pretože žalovaný doposiaľ

vrátil veriteľovi iba 243 eur, súd rozhodol, že je povinný zaplatiť žalobcovi na ktorého bola pohľadávka
postúpená, zostatom nesplatného úveru vo výške 117 eur (360-243=117) do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu spolu s požadovanými úrokmi z omeškania zamietol.

29. Z dôvodu, že žalovaný sa s vrátením peňažného dlhu vo výške 117 eur dostal do omeškania, súd

rozhodol, že je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do
zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu.

32. Žalobca sa domáhal po čiastočnom späťvzatí zaplatenia sumy 278,39 eura (100%), súd mu priznal
117 eura (42,03 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 161,39 eura (57,97 % zo žalovanej sumy) žalobu
zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalovaný bol úspešná v 15,94 % a
v takomto rozsahu by mu patrila aj náhrada trov konania. Súd žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v
rozsahu 15,94%, náhradu trov konania nepriznal, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady

vylučovalo to, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP). Súčasne
súd zohľadnil aj procesné zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania v časti sumy 114,56 eura,
keďže žalobca v tejto časti zobral žalobu späť bez udania dôvodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.