Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/404/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510208955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7510208955.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a
členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. E., H..
XX.XX.XXXX, C. Š. XX/XXX, Č., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 5227/2010, o vymoženie 470,60 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.03.2017, č. k.
12Er/2122/2010-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na
podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.11.2009, sp. zn. SR 19532/09. Oprávnený
v zákonnej lehote predložil súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom
uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu
exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto
exekúcia a tieto skutočnosti sú súdu známe. Zároveň uviedol, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok
riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj
s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti nespochybnil ani sám povinný
podaním žaloby podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).
Súd s poukazom na uvedené citoval § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že medzi
oprávneným a povinným bola dňa 25.11.2008 uzavretá zmluva o úvere č. 9050312, na základe ktorej
bol povinnému poskytnutý úver. Zabezpečenie pohľadávok veriteľa z predmetnej zmluvy bolo v bode
17 všeobecných podmienok úverovej zmluvy dohodnuté formou blankozmenky, ktorú si veriteľ vyhradil
v prípade omeškania dlžníka s plnením splátok dlhu. Oprávnený zmenku vyplnil dňa 17.09.2009 na
sumu 970,60 eur. Súd z predloženej úverovej zmluvy ustálil záver, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „z. č. 258/2001 Z.z.“). Súd prvej inštancie preskúmal Dohodu o
vyplnení zmenky (bod 17 Všeobecných podmienok) a Rozhodcovskú zmluvu (bod 18 Všeobecných
podmienok) a zistil, že neboli osobitne dojednané a obe majú charakter formulárovej zmluvy. Dlžník,

ktorému boli tieto Dohody predložené, nemal reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah. Okrem uvedeného
súd poukázal na znenie § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. a zistil, že veriteľ vyplnil zmenku, ktorá bola
podkladom exekučného titulu, v rozpore s uvedeným ustanovením, podľa ktorého veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške 30 % istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd citoval § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a dospel k záveru,
že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom,
a preto exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP; že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Oprávnený uviedol,
že s povinným uzavrel zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník. Nakoľko povinný neplnil svoje splátky riadne a včas, uplatnil oprávnený svoje nároky zo zmluvy
o úvere v zmysle rozhodcovskej doložky, ktorá bola dojednaná vo všeobecných podmienok poskytnutia
úveru pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s..
Tento súd rozhodol rozsudkom. Oprávnený mal za to, že dôvod na zastavenie exekučného konania
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nebol naplnený, pretože tento dôvod na zastavenie
exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak by medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský
záväzkovo - právny vzťah. Ako ďalej súd uviedol, zmluva o úvere má v zmysle § 261 ods. 6 písm.
d) Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa nie je možná, pretože právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na
charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. V prípade postavenia oprávneného je potrebné
akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval, pričom poukázal
na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Oprávnený mal za
to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady,
kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Bol názoru, že ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Oprávnený ďalej namietal posúdenie rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej podmienky. Dojednaná rozhodcovská doložka má charakter nevýhradnej
rozhodcovskej doložky, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na
odbornú literatúru a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011.
Oprávnený odmietol argumenty súdu, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, nakoľko
rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je uzatváraná vždy. Prípustnosť rozhodcovského konania
vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (viď zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a i.). Oprávnený považoval rozhodcovskú doložku za zmluvu v zmluve, t.j. že
rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Vzhľadom
na uvedené bol oprávnený názoru, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, v zmysle platných
právnych predpisov a nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti a spôsobilosti exekučného titulu. V
závere odvolania vyjadril oprávnený názor, že úplné zastavenie exekúcie by prichádzalo do úvahy iba
vtedy, ak by mal exekučný súd za preukázané a zistené, že povinný nemá postavenie podnikateľa a
rozhodcovská doložka je neplatná. V ďalšom oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného
titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne
vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Podľa obsahu odvolania
odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 CSP posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a
nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté osobitným uznesením. Po
preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 19532/09 zo dňa 20.11.2009, vydaný
rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2009
a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku,
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
doložka k Zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 25.11.2008 medzi Pohotovosť, s.r.o. a povinným.
Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že bol v predmetnom konaní priznaný
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

8. K odvolacej námietky oprávneného ohľadom právnej povahy zmluvy o úvere, sa odvolací súd
stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a
to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej
osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná
len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková
právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v
praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje
Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie
alebo neprijatie návrhu.

10. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) z.č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do
200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom
úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver.

11. Predmetnou zmluvou požičal oprávnený povinnému sumu vo výške zodpovedajúcej predmetnému
zákonu, vzhľadom na čo sa na túto zmluvu vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. a predmetnú zmluvu o
úvere možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa uvedeného zákona a zároveň za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to uviedol súd prvej inštancie.
Preto sa na túto zmluvu majú aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Za
neprijateľné podmienky považoval Dohodu o vyplnení zmenky a Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola

uzavretá vo forme rozhodcovskej doložky, pričom obe sa nachádzali vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru.

14. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.

15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Túto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní
(inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe
neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie
sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia
sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

17. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu
(nevýhradnú) rozhodcovskú doložku ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu
medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či
zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

18. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

19. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015
Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 17. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.