Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209214837
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4209214837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: G. H., rodená G., narodená XX.XX.XXXX,
bytom F. B., T. hrdinov XXX/XX, zastúpená: advokátkou JUDr. Oľga Szabó, so sídlom Patince, J.
Fučíka 213, proti žalovanej: I.. J. Y., bytom Zlatná na B., C. XXX, zastúpená: advokátkou JUDr. Natália
Borsosová, so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya 6, o zaplatenie 1.277,65 eura a náhradu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8.300 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 30. júla 2013 č. k. 6C/282/2009-392, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby o náhrade škody v sume

1.277,65 eura p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

.Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 30. júla 2013 č. k. 6C/282/2009-392
(napadnutýrozsudok)konanieonáhradubolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniavsume8.300
eur zastavil, žalobu o náhradu škody v sume 1.277,65 eura zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou
dňa 01.12.2009 domáhala, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej náhradu výdavkov za stomatologické
vyšetrenie v rokoch 2002 až 2007 a protetiku vo výške 1.277,65 eura ako aj náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v súlade s § 444 OZ vo výške stanovenej súdom.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v roku 2002 vyhľadala žalovanú kvôli poskytnutiu
stomatologickej starostlivosti, v rámci ktorej bol vyhotovený ľavý dolný krátky mostík. Po vyhotovení

žalovaná jej dala vyskúšať na jeden deň a ona cítila, že tento mostík nie je podarený, ako keby neboli
zuby na svojom mieste, a preto bolela celá ústna dutina. Hneď na druhý deň povedala žalovanej, že
mostík nie je dobrý, ale žalovaná tvrdila, že „zuby sú pekné“ a dobre tam sedia. Presvedčila ju, že
postupom času to bude lepšie a mostík nalepila. Za pár dní bolo treba tie „pekné zuby“ odstrániť, nakoľko
pôsobili iba nepríjemnosti. Toho času užíva už druhý mostík, ktorý bol vyhotovený v roku 2002. Nie je
spokojná ani s týmto mostíkom, lebo mala zdravotné ťažkosti a po vyhotovení röntgenových snímok
odporúčali mostík odstrániť. Vzhľadom na finančnú situáciu nemohla odporúčaniu lekára vyhovieť.

Nakoľko už mala zubnú protézu nepotrebovala tak často chodiť k zubárovi. Lenže horné zuboradie mala
už zastaralé, skoro 20 ročné, preto žalovaná ju nahovorila na nový horný mostík. Nakoľko ona nebola
spokojná s dolným mostíkom, nerada podstúpila zákrok, ale predsa na psychický nátlak žalovanej
povolila vyhotoviť horný okrúhly mostík. Následne dňa 22.06.2006 žalovaná odstránila starý mostík, bolto veľmi bolestivý zákrok napriek tomu, že dostala viac injekcií. Hneď vytiahla aj horný zub a zobrala
aj vzorku na protetiku. Neskôr sa dozvedela, že na liečenie a zahojenie rán po vytiahnutí zubu je
predpísaná doba 6 týždňov. Okrúhly mostík bol hotový o mesiac a hneď sa dostali najavo chyby, nakoľko

medzi ďasnami a novou zubnou protetikou bola veľká zubná medzera. Keď reklamovala, žalovaná
reagovala tým, že ďasná postupne narastajú. Nakoľko mala bolesti a cítila, že zub sa kazí pod protetikou,
hľadala žalovanú viackrát, ale bola na dlhej dovolenke. Keďže mala rodinné problémy, záväzky, preto
žalovanú vyhľadala so sťažnosťou až v septembri 2007. Poukázala na to, že potrava zostáva medzi
ďasnami a protetikou, tam zapácha a je to veľmi nepríjemné. Žiadala, aby zobrala von celú zubnú

protetiku, ale na to povedala, že je to dvojhodinová práca, aby používala ústnu vodu. Nakoľko žalovaná
nemala uzavretú zmluvu s jej poisťovňou - Európska zdravotná poisťovňa - za každé vyšetrenie a za
každý lekársky zákrok musela platiť v hotovosti. Na začiatku liečenia tam chodila týždenne minimálne
3x, a za jednu návštevu platila 500 - 800 Sk. Za zubnú protézu musela zaplatiť plnú hodnotu materiálu
a prácu zubného technika a lekára. Za stomatologické ošetrenie dokázateľne vyplatila 38.490,48 Sk, t.j.
1.277,65 eura. Žiaľ, ostatné účty sa nezachovali, resp. nedostala od lekárov účet za zaplatené peniaze.

Malaproblémyspôsobenédolnýmmostíkom,bolelijunielenďasná,aleajušiamuselanavštíviťodbornú
ambulanciu, kde odborný lekár odporúčal ísť na zubný röntgen. Žalovaný napísal výmenný list, ale s
výsledkami už navštívila iného zubára. Koncom septembra 2007 sa obrátila na Dr. Gergelya Oláha. S
jeho prácou a starostlivosťou bola spokojná. Vytiahol jej zub, z ktorého bol odstránený zubný kameň,
tým že nebol to ľahký zákrok. Odstránil horný okrúhly mostík, ktorý nevydržal ani jeden rok, napriek

tomu, že údajná garancia je trojročná. Medzičasom podala sťažnosť na žalovaného na Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Nové Zámky o čom sa dozvedel aj Dr. Gergely Oláh. Nakoľko
nechcel chodiť po súdoch, v máji 2008 si musela hľadať tretieho zubára Dr. Hanzlíkovú. Nakoľko sa jej
zapálila rana po vytiahnutí zubu a pani doktorka bola práve na dovolenke musela hľadať štvrtého zubára,
s ktorým bola spokojná a ktorý vyhotovil aj nový horný mostík, ktorý používa bez bolesti a bez problémov.

4. Na pojednávaní dňa 08.02.2011 súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaná
je povinná žalobkyni zaplatiť náhradu výdavkov za stomatologické ošetrenie v rokoch 2002 a 2007 a
protetiku vo výške 1.277,65 eura a náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
8.300 eur a náhradu trov konania, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaná vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 09.07.2010 uviedla, že žalobkyňa začala
byť nespokojná so zdravotnými službami, ktoré jej ona poskytla v roku 2006, až v máji 2008, kedy podala
sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zo zdravotných záznamov žalobkyne
vyplýva, že dohodu o poskytovaní lekárskej starostlivosti so žalobkyňou uzatvorila dňa 03.05.2004. Dňa

06.12.2005 pri preventívnej prehliadke konštatovala, že chrup žalobkyne je v poriadku a pripravený na
výrobunovejprotetickejnáhrady.Akoprioritnériešenieprotetickejnáhradynavrhlažalobkynisnímateľnú
náhradu a nie mostík. Žalobkyňa však zásadne odmietala takéto riešenie, preto vykonala všetky
potrebnéúkony,abysamohlanasadiťfixnánáhrada-mostík.Keďžechrupžalobkynebolúplnevyhojený
a pripravený na nasadenie fixnej náhrady, táto jej bola nasadená dňa 22.06.2006. Vtedy, keď nasadila

mostík žalobkyni, tá mala riadne vyhojené ďasná a v tom čase mala zachované aj pilierové zuby prvej
triedy, čo je základným predpokladom možnosti nasadenia fixnej náhrady. Po nasadení mostíka (dňa
22.06.2006) žalobkyňa bola s mostíkom veľmi spokojná, nemala k nemu žiadne výhrady ani po stránke
stomatologickej, ani po stránke estetickej. O päť dní, teda dňa 27.06.2006 žalobkyňa sa vrátila do jej
ambulancie s tým, že ju bolí zub č. 17 pod novým mostíkom. Tento zub v ten deň bezodkladne lége

artis ošetrila pulpextrakciou a zároveň žalobkyňu predvolala na ďalšie ošetrenie tohto zuba o týždeň.
Na ďalšie ošetrenie žalobkyňa však neprišla. Až 02.10.2007, teda po 14 mesiacoch telefonicky žiadala,
že chce si dať zröntgenovať chrup, ale osobne sa do ambulancie nedostavila. Uviedla ďalej, že závery
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je možné považovať za objektívne, už aj len z
toho zásadného dôvodu, že úrad posudzoval oprávnenosť jej postupu pri ošetrení žalobkyne v roku

2006 podľa nálezov získaných o dva roky neskôr, teda v roku 2008. Úrad pritom vychádzal zo záverov
konzultanta, ktorý sa vyjadroval k celkovému stavu chrupu žalobkyne podľa snímku OPG vykonaného
v roku 2008 (ktorý vykazuje vertikálnu aj horizontálnu rezorpciu alveorálnej kosti). Ona vykonala všetky
potrebné úkony preto, aby sa fixná náhrada mohla vyhotoviť a nasadiť žalobkyni, stav, ktorý následne
nastal bol zapríčinený tým, že žalovaná neprišla na následnú kontrolu a ošetrenie zuba č. 17. Zdravotnú

starostlivosť poskytla v súlade s ust. §-u 4 ods. 3 zákona 576/2004, pretože pred nasadením nového
mostíka žalobkyni zvyškový chrup ošetrila komplexne a lége artis a v decembri 2005 už celý chrup bol
v poriadku a pripravený na fixnú náhradu. Následne bol objednaný a vyrobený nový mostík, ktorý jej bol
nasadený dňa 22.06.2006. Dňa 27.06.2006 bezodkladne ošetrila zub č. 17 a objednala žalobkyňu naďalšie ošetrenie, na ktoré však už neprišla. Tým, že pacientka, teda žalobkyňa porušila svoje zákonné
povinnosti ust. v §-e 6 ods. 3 písm. a/, b/, c/ a e/ zákona č. 277/1994 Z. z. sama si spôsobila zhoršenie
stavujejchrupu,aleajmožnosťobjektívneavsúladesozákonomposúdiťsprávnosťliečenýchpostupov

poskytnutých jej do 27.06.2006. Čo sa týka zaplatenia súm, ktoré žalobkyňa vynaložila na ošetrenie jej
chrupu, považuje sa nedôvodnú, pretože tie výkony, za ktoré žalobkyňa jej zaplatila boli vykonané a
tým, že žalobkyňa dva roky zanedbávala svoj chrup sama zapríčinila nutnosť ďalších stomatologických
vyšetrení, za ktoré takisto ona nezodpovedá.

6. Súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie, pričom zo záverov znaleckého posudku č. 1/2012
MUDr. Juraja Strechu PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie stomatológia vyplýva,
že v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nie je žiaden relevantný zápis o tom, v akom stave boli
pilierové zuby (č. 17, 13, 23, 25 a 27) pred vyhotovením horného kruhového fixného mostíka a akým
spôsobom boli tieto ošetrené a pripravené na vyhotovenie horného kruhového mostíka. Podľa rtg OPG
z 2005 je zrejmé, že pod koreňmi týchto zubov neboli žiadne zápalové procesy a zub 21 a 25 boli s

prítomnými kazmi pod korunkami starého mostíka. Zub 21 bol extrahovaný, čo je správne rozhodnutie,
inkriminovaný zub 25 bol nejakým spôsobom ošetrený, ale v zdravotnej dokumentácii nie je okrem
vykonanej pulpextrakcie žiadny záznam o charaktere ošetrenia tohto zuba a ani detailné rtg snímky pred
vyhotovením horného mostíka. Po vyhotovení a nasadení horného mostíka pacientka prišla po piatich
dňoch na ošetrenie s bolesťou zuba 17, ktorý bol ošetrený v ten deň pulpextrakciou. Na ďalšie ošetrenie

však pacientka už neprišla. Po 15 mesiacoch bol vyhotovený OPG snímok, s ktorým sa dostavila na
ošetrenie k MUDr. Oláhovej kde jej bol extrahovaný zub 25 (po rozpílení ľavej časti horného mostíka)
a následne za ďalšie dva dni bol extrahovaný aj zub 27. Zo záverov tohto znaleckého posudku ďalej
vyplýva, že nie je možné jednoznačne odpovedať na tú otázku, či fixná náhrada bola nasadená žalobkyni
žalovanou lége artis, pretože neexistuje detailná rtg dokumentácia po ošetrovaní pilierových zubov 25 a

27 v roku 2004, ani rtg dokumentácia po nasadení horného mostíka v roku 2006. Na základe nálezu na
rtg - OPG snímku zo dňa 25.11.2005 zuby č. 17, 13, 23 a 27 boli v dobrom stave, bez zápalových nálezov
pod koreňmi a vhodné pre použitie ako pilierových zubov. Zub č. 21 bol extrahovaný, čo bolo podľa rtg z
roku 2005 indikované. Zub 25 bol údajne po endodontickom ošetrení (v dokumentácii nie je zmienka o
charaktere tohto ošetrenia) ošetrený však tento zub musel byť, lebo inak by sa nedala v zubnej technike

vytvoriť fixná náhrada. Keďže rtg snímok z roku 2007 je vyhotovený až po 15 mesiacoch od nasadenia
hornéhomostíka,zatenčasmoholvzniknúťopakovanýkazpodkorunkouzubač.25zrôznychpríčin.Po
piatich dňoch po nasadení horného mostíka sa pacientka dostavila do ambulancie MUDr. Kádekovej s
bolestivýmzubomč.17.Pravdepodobneišloozápalovýproceszubnejdrene,čoMUDr.Kádekováriešila
otvorením zuba cez korunku a odstránením zubného nervu. Toto ošetrenie bolo správne. Tento stav

však vyžadoval ďalšie, následné ošetrenie, na ktoré sa však už pacientka nedostavila. Dôsledok tohto
stavu je rozpad zuba v korunke. Stav chrupu žalobkyne od 27.06.2006 do 30.05.2008 sa mohol zhoršiť
v dôsledku toho, že žalobkyňa nerešpektovala nariadený liečebný režim, a to preto, lebo otvorenie zuba
č. 17 a nepokračovanie v jeho liečbe spôsobilo rozpad zuba v korunke mostíka a následnú potrebu ho
extrahovať. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva aj to, že podľa vyšetrenia stavu chrupu žalobkyne

u súdneho znalca bola v ústnej dutine už ďalšia protetická práca pozostávajúca z fixného strmeňa a
hornej snímateľnej náhrady a dolnej snímateľnej parciálnej náhrady, pričom hygiena v ústnej dutine bola
nedostatočná a protetické náhrady pacientka nenosí. Hygienické návyky ústnej hygieny u žalobkyni sú
nedostatočné, to môže byť dôsledok komplikácií každej protetickej práce.

7.Ďalejuviedol,žezospisuÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou(ktorýbolsúdupredložený)
vyplýva, že listom zo dňa 20.08.2008 Úrad oznámil žalobkyni, že na základe zistení tohto úradu v dobe
od júna 2006 do októbra 2007 žalobkyni v neštátnej zubnej ambulancii MUDr. Evy Kádekovej nebola
poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, nebola v súlade s ust. §-u 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.
z., a preto sťažnosť žalobkyne považuje úrad za opodstatnenú.

8. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.10.2008 vyplýva, že od G. H. bola prijatá
suma 20.000,- Sk, účel platby: doplatok za protet. prácu, nie je však z neho zistiteľné kto túto sumu od
žalobkyni prijal. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.10.2008 vyplýva, že od Sereny
Borosovejbolaprijatásuma4.000,-Sk,účelplatby:doplatokzaprotet.prácu,niejevšakznehozistiteľné

kto túto sumu od žalobkyni prijal. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu (z č.l. 9) vyplýva toľko,
že na ňom je razítko žalovanej, nie je čitateľný na ňom ani účel platby, ani deň jeho vyhotovenia a ani
suma, o ktorú sa malo jednať. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu (z č.l. 11) vyplýva toľko,
že na ňom je razítko žalovanej, nie je čitateľný na ňom ani účel platby, ani deň jeho vyhotovenia a anisuma, o ktorú sa malo jednať. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.06.2006 vyplýva,
že zubný technik R.G. od G. H. prijala suma 9.400,- Sk, účel platby: zhotovenie stomatoprotetického
výrobku. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 20.09.2008 vyplýva, že I.. R. S. v tento

deň prijala od G. H. sumu 1.368,- Sk. Z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.09.2008
vyplýva, že I.. R. S. v tento deň prijala od G. H. sumu 1.634,- Sk. Z obsahu príjmového pokladničného
dokladu č. 151 196 zo dňa 26.06.2008 vyplýva, že od žalobkyni bola prijatá suma 125,- Sk, nie je však
z neho zistiteľné kto túto sumu prijal od žalobkyni a na aký účel.

9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 22.06.2006 žalovaná žalobkyni
nasadila horný kruhový fixný mostík. Dňa 27.06.2006 žalobkyňa opakovane vyhľadala ambulanciu
žalovanej s tým, že ju rozbolel zub č. 17. V tento deň žalovaná ošetrila zub č. 17 a žalobkyňu objednala
na ďalšiu kontrolu, následne však žalobkyňa nevyhľadala ambulanciu žalovanej.

10. V tomto konaní žalobkyňa sa domáha zaplatenia 1.277,65 eur ako aj náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 8.300 eur, dôvodiac, že takáto škoda jej vznikla v dôsledku toho, že
žalovaná jej neposkytla správnu stomatologickú zdravotnú starostlivosť.

11. Podaním doručeným súdu dňa 15.05.2012 žalobkyňa súdu oznámila, že v časti o náhradu za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.300 eur žalobu berie späť. Žalovaná súhlasila týmto

čiastočným späťvzatím žaloby, preto konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto veci nejde o prípad osobitnej zodpovednosti, z toho dôvodu
v tomto prípade prichádza do úvahy všeobecná zodpovednosť žalovanej podľa § 420 OZ. Vzhľadom
na uplatnený nárok žalobkyne, dokazovanie zameral na zistenie, či sú dané zákonné podmienky vzniku

všeobecnej zodpovednosti žalovanej za spornú škodu. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú:
1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, 4/ zavinenie. Všetky tieto predpoklady vzniku zodpovednosti musia byť splnené
súčasne.

13. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej neposkytla správnu stomatologickú starostlivosť, a preto sa
domáha náhrady škody. Žalovaná však neuviedla konkrétne kedy a akým konaním žalovanej k
vzniku škody, nekonkretizovala v čom presne spočívala nesprávna zdravotná starostlivosť. Taktiež
nekonkretizovala žalovanú sumu, nie je zrejmé z čoho pozostáva, z pokladničných dokladov nie je
možné zistiť účel platieb. Vznik škody, t.j. jej existenciu, príčinnú súvislosť s protiprávnym konaním

žalovanej a výšku škody musí preukázať navrhovateľka. Svoj nárok opiera výlučne o oznámenie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 20.08.2008, ktorého závery však nie sú záväzné v
súdnom konaní, a preto nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

14.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,žezvykonanéhodokazovania,atoanizoznaleckéhodokazovania,

ani z výsluchu vypočutých svedkov nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o tom, že žalovaná porušila
nejakú svoju zákonnú povinnosť v rámci poskytovania stomatologickej zdravotnej starostlivosti, a to
takú svoju povinnosť, ktorá sa týkala vykonania jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti, nie však
povinnosť podrobne a rozsiahle tieto svoje úkony administratívne spracovať v zdravotnej dokumentácii.
V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná niektorý úkon ňou vykonaný v rámci stomatologickej

zdravotnej starostlivosti vykonala nie v súlade lége artis, prípadne zle posúdila indikáciu niektorého
úkonu ňou vykonaného.

15.Nazákladetohosúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobkyňounebolapreukázanáškoda,porušenie
právnej povinnosti žalovanou a takto logicky absentuje aj príčinná súvislosť medzi vyše uvedenými

predpokladmi zodpovednostného vzťahu. Zákonné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti
žalovanej súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemal za bezpochybne preukázané.
V tomto konaní pritom nestačí len tvrdenie o existencii predpokladov zodpovednostného vzťahu, tieto
musia byť preukázané nad akúkoľvek pochybnosť. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, ktoré
jej zákon ukladá v tomto sporovom občiansko-právnom konaní, preto žalobu o zaplatenie 1.277,65 eura

zamietol.16. Záverom poznamenal, že žalobkyňa konkrétne námietky proti zadováženému znaleckému posudku
neuviedla, len vzhľadom na jeho závery spochybnila jeho správnosť. Súd prvej inštancie na základe
takejto námietky nepovažoval za dôvodné vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie.

17. O trovách konania rozhodol podľa ust. §-u 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne samostatným
uznesením.

18. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadala rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
a to vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Poukázala na to, že navrhla vypočuť I.. D.
M., konzultanta dohliadajúceho orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého
považovala za kľúčového svedka. Podľa jej názoru, ak by bol tento svedok vypočutý pred znaleckým
dokazovaním, významne by prispel a pomohol znalcovi svojou výpoveďou pri vypracovaní znaleckého

posudku. Súd však pred výsluchom kvalifikovaného odborníka v danej oblasti s dlhoročnou praxou
a skúsenosťami uprednostnil výsluchy svedkov Z. V., I.. B. a I.. R.. Podľa jej názoru zo znaleckého
posudku sa nedá vyvodiť jednoznačný záver. Znalec sa pri zodpovedaní každej jednej otázky opiera
o nedostatočne vedenú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej nie je možné zistiť a zároveň odpovedať na
zadané otázky. Je nepredstaviteľné, aby záver znaleckého posudku sa opieral hlavne o také skutočnosti

akojezdravotnádokumentáciavedenástomatológom,nakoľkojejvedeniepacientnemohol,aninemôže
ovplyvniť. Znalec nevedel odpovedať na položené otázky, avšak Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zistil podľa rtg snímkov, že zdravotná starostlivosť v neštátnej zubnej ambulancii I.. Y.
nebola v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Práve preto je potrebné vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku. Vytkla súdu prvej inštancie, že nereagoval na jej písomné žiadosti o vydanie

rtg snímkov zo spisu za účelom vypracovania náhradného znaleckého posudku. V rozsudku nie je
uvedené ako súd vyhodnotil závery dohliadajúceho orgánu, prečo nebral do úvahy jeho stanovisko.
Poukázala na to, že žalovaná mala povinnosť v zmysle § 19 a § 21 zák. č. 576/2004 podrobne a
rozsiahle svoje úkony, ktoré previedla, administratívne spracovať v zdravotnej dokumentácii, ktorá však
nebola vedená správne. Žalobkyňa v odvolaní ďalej citovala zo stanovísk MUDr. M.. Konštatovala, že

škodu špecifikovala predložením príjmových pokladničných blokov, pričom dva z nich súd prvého stupňa
nesprávne špecifikoval, že nie je z nich možné zistiť potrebné údaje. Poukázala na to, že súd prvého
stupňa ju ani raz nevyzval na odstránenie nedostatku žaloby v súvislosti so špecifikáciou škody. Ďalej
uviedla,žesúdprvejinštanciesadopustilprocesnéhopochybenia,čímodňalúčastníkovimožnosťkonať
predsúdom.Dňa29.07.2013doručilasúduazároveňfaxomzaslaladňa26.07.2013žiadosťoodročenie

pojednávania z dôvodu, že jej právna zástupkyňa je práceneschopná a pripojila aj originál vyjadrenia
ošetrujúceho lekára, že právna zástupkyňa nie je schopná zúčastniť sa súdneho pojednávania. Uviedla,
že zdravotné ťažkosti pretrvávajú naďalej a lekárske potvrdenie vie predložiť len dodatočne, nakoľko
jej ošetrujúci lekár čerpá dovolenku. Má za to, že bol daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
a boli splnené všetky predpoklady.

19. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Citovala zo znaleckého posudku, pričom uviedla, že znalec odpovedal na
dané otázky primerane podkladom a konštatoval, že pod koreňmi pilierových zubov, na ktoré mostík
vyhotovila, neboli žiadne zápalové procesy, pričom po nasadení horného mostíka sa žalobkyňa ku nej už

nedostavila. Až po 15 mesiacoch jej bol vyhotovený OPG snímok, s ktorým sa dostavila k Dr. B.. Znalec
konštatoval, že hygienické návyky ústnej dutiny u žalobkyne sú na nízkej úrovni, čo zohráva vo výskyte
komplikácií každej protetickej práce významnú úlohu. Na niektoré otázky znalec nemohol jednoznačne
odpovedať, keďže nemal k dispozícii detailné rtg snímky a detailnú dokumentáciu bezprostredne pred,
ani bezprostredne po nasadení horného fixného kruhového mostíka v júni 2006. Podľa rtg zo dňa

15.11.2005 boli zuby 17, 13, 23, 27 v dobrom stave, bez zápalových nálezov pod koreňmi a vhodné pre
použitie pilierových zubov. Znalec konštatoval, že 5 dní po osadení mostíka bolestivý zub 17 ošetrila
správne. Ošetrenie tohto zuba však vyžadovalo pokračovanie v liečbe. Keďže sa žalobkyňa nedostavila,
zub sa postupne rozpadal pôsobením kyselín a baktérií. To potvrdil aj znalec. Uviedla, že Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemá zákonné prostriedky na vykonanie riadneho dokazovania,

preto jeho závery nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Poukázala na to, že MUDr. M. vo
svojom stanovisku zo dňa 09.07.2008 uviedol, že jej postup bol v súlade s prianím žalobkyne, ktorá
nesúhlasila s medicínskym stanoviskom, ktoré jej vysvetlila, zubná náhrada bola vyhotovená lege artis
s tým, že pacientka nepristúpila na iné riešenie a že riešenie na vlastnú žiadosť pacientky malo byťzaznamenané v karte a ňou podpísané. Prvé dve stanoviská I.. M. vyznievajú v jej prospech, avšak OPG
snímkypopisujevrozporestýmakoichpopisujeznalec.Úradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou
si urobil vlastné závery, ktoré však nepochybne odporujú písomným stanoviskám konzultanta úradu

a tiež záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o vedenie zdravotnej karty, podľa jej názoru znalec a
konzultant neboli oboznámení s celou zdravotnou dokumentáciou, kde sú záznamy aj na druhej strane a
na protetickom štítku. Ak by bol súd pripustil kontrolné znalecké dokazovanie, ani kontrolnému znalcovi
by nevedel ponúknuť iné podklady na vypracovanie znaleckého posudku. Záverom poukázala na to,
že žalobkyňa sa počas celého konania snažila o prieťahy v konaní a svoju neúčasť i neúčasť právnej

zástupkyne zdôvodnila lekárskym potvrdením, ktoré neobsahovalo náležitosti predpísané zákonom.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a rozhodol vo veci rozsudkom
zo dňa 25.februára 2015 č.k. 5Co/338/2013-490 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o
zamietnutí žaloby o náhrade škody v sume 1.277,65 eura potvrdil.

21. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 13.decembra 2017 č.k. 7Cdo 132/2017 tak, že rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu
žalobkyne nebolo doručené žalobkyni, čím odvolací súd nevytvoril žalobkyni možnosť oboznámiť sa s
právnou a skutkovou argumentáciou žalovanej a tak došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie.

Najvyšší súd SR k dovolacím námietkam žalobkyne uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku
odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Za procesnú
vadu konania nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
žalobkyne. Realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením. V
prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok,

ktorý by bol považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania. Súd nie je viazaný návrhmi strán
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu a nie strán, nejde o odňatie možnosti konať pred súdom. Ďalej uviedol, že žalobkyňa namietala
aj nesplnenie podmienok pre uskutočnenie pojednávania súdom prvej inštancie dňa 30.07.2013 v

jej neprítomnosti, pričom bolo rozhodnuté vo veci meritórne i keď k tomu neboli podľa nej splnené
zákonné podmienky. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že v danej veci postupom súdu prvej inštancie
uskutočnením pojednávania v neprítomnosti žalobkyne nemohlo dôjsť k porušeniu jej procesných práv.
Na pojednávaniach, ktorých sa žalobkyňa zúčastnila osobne, mohla navrhovať dôkazy a realizovať jej
právom priznané procesné práva. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom. Žalobkyňa ďalej

namietala pochybenie odvolacieho súdu v tom, že rozhodol bez nariadenia pojednávania. Najvyšší súd
SR k tomu uviedol, že odvolací súd v čase rozhodovania mal za to, že súd prvej inštancie dokazovanie
vykonal v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval za potrebné dokazovanie
doplniť alebo zopakovať, keď konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny potvrdiť. Súd prvej inštancie nerozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a vo veci nebol

daný ani dôležitý verejný záujem. Vychádzajúc z toho, nebol splnený ani jeden dôvod pre nariadenie
pojednávania v zmysle vtedy platného § 214 ods. 1 OSP, takže odvolací súd nebol povinný nariadiť
pojednávanie. Žalobkyňa ďalej odvolaciemu súdu vyčítala, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení, čím sa však dovolací súd nezaoberal, pretože ide o dovolací dôvod, na ktorý nemôže
v tomto konaní dovolací súd prihliadať.

22. Konanie sa tak znovu dostalo do štádia odvolacieho konania o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd v prvom rade postupoval v zmysle záverov uznesenia dovolacieho
súdu, napravil svoje procesné pochybenie tým, že doručil žalobkyni vyjadrenie žalovanej k odvolaniu,
čím bolo žalobkyni zachované jej procesné právo oboznámiť sa so skutkovou a právnou argumentáciou

žalovanej a právo vyjadriť sa k nej.

23. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa výroku o zamietnutí žaloby o náhrade škody v sume 1.277,65 eura ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.24. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do
30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý

zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie
procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 222 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.

28. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd sa zaoberal námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní ohľadne
postupu súdu prvej inštancie ohľadne vykonania pojednávania v jej neprítomnosti a neprítomnosti jej
právnej zástupkyne, ohľadne nevykonania ňou navrhovaného dokazovania súdom prvého stupňa, a
to kontrolným znaleckým dokazovaním a výsluchom MUDr. Rumanovského a ohľadne vykonávania
dokazovania súdom prvej inštancie a vyslovil záver, že súd prvej inštancie a odvolací súd sa nedopustili

žiadnej procesnej vady, nekonali v rozpore so zákonnými ustanoveniami, svojím postupom neodňali
účastníkom konania možnosť konať pred súdom, odvolací súd sa už týmito odvolacími dôvodmi
nezaoberal.

29. Žalobkyňa v priebehu konania vzala návrh čiastočne späť a domáhala sa zaplatenia iba nákladov,

ktoré vynaložila v súvislosti so stomatologickými ošetreniami a vyhotovením zubnej náhrady u žalovanej,
ktoré vyčíslila konkrétnou sumou a dokladovala príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi.

30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

31. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že každý, tak fyzická, či právnická osoba
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou

škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, ktoré
sa predpokladá, i keď občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu
treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu,
priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou

súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t. j.
medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom t. j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah
je založený na dvoch zložkách a to na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Forma zavinenia má však
svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri
možnosti použitia práva moderácie podľa § 450 Občianskeho zákonníka.

32. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.33. Ak si niekto spôsobí škodu sám, zodpovedá za škodu sám a nemôže uplatniť právo na náhradu
škody proti inej osobe, pokiaľ nie je poistený pre prípad zodpovednosti vzniku škody na majetku alebo
na zdraví. Citované ustanovenie upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba, ale súčasne bola

spôsobenáajzavinenímpoškodeného.Pretovtakomtoprípadeniejesprávne,abyzaškoduzodpovedal
jeden alebo druhý. Kto zodpovedá za škodu a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenej škody
závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného alebo či škodu výlučne
zavinil poškodený.

34. Žalobkyňa za jediný dôkazný prostriedok pokladá správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pričom namietala v odvolaní, že súd prvej inštancie neuviedol v rozsudku ako vyhodnotil
závery tohto úradu a prečo nebral do úvahy jeho stanovisko. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku sa vyporiadal s touto námietkou žalobkyne, pričom navyše dopĺňa,
že Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vychádzal pri posúdení veci z rtg snímkov zubov
a zubných náhrad žalobkyne. Súd nie je viazaný oznámením o výsledku prešetrenia podania Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vykonáva vlastné dokazovanie ohľadom zistenia či došlo
ku škode na zdraví, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá nesprávne, či na vzniku škody nemala
podiel aj poškodená osoba, či škoda vznikla v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti
(príčinná súvislosť).

35. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobkyňa bola v
evidencii žalovanej od roku 2002, ktorá jej vykonávala urgentné ošetrenia a následne dňa 03.05.2004
žalobkyňa podpísala so žalovanou dohodu o poskytovaní lekárskej starostlivosti. Dňa 06.12.2005 jej
vykonala preventívnu prehliadku, pričom chrup žalobkyne bol v poriadku, nebolo potrebné vykonať
žiadneošetrenie.Žalovanánavrhlažalobkynizhotoveniesnímateľnejzubnejnáhrady,čovšakžalobkyňa

odmietla, chcela, aby jej zhotovila mostík. Dňa 22.06.2006 žalovaná nasadila žalobkyni mostík na
pilierové zuby 1. triedy. Žalobkyňa dňa 27.06.2006 prišla s bolesťou zuba č. 17 pod mostíkom. Žalovaná
jej uvedený zub ošetrila cez mostík odstránením zubného nervu, zub ponechala otvorený a objednala ju
o týždeň na ďalšie ošetrenie. Žalobkyňa sa však nedostavila. Až dňa 02.10.2007 žalobkyňa telefonicky
žiadala zhotovenie RTG snímku chrupu kvôli zápachu v ústnej dutine. K žalovanej sa viac nedostavila,

až dňa 12.11.2007 podstúpila ošetrenie u MUDr. B.a, ktorý jej odstránil zub č. 25 pre rozsiahly kaz.
MUDr. Oláh potvrdil, že mostík bol pevne osadený, nepohyboval sa. Následne jej odstránil aj zub č. 27,
pretože nebolo možné vymeniť koreňovú výplň. Žalobkyňa sa potom už k MUDr. B. nedostavila a až dňa
19.09.2008 sa dostavila k MUDr. Hanzlíkovej, ktorá jej odstránila zub č. 28, ktorý nesúvisel s mostíkom
a následne dňa 24.09.2008 jej sňala horný mostík a odstránila zub č. 17. Na ďalšie ošetrenie k nej už

neprišla. MUDr. Hanzlíková taktiež potvrdila, že mostík bol osadený fixovane.

36. Odvolací súd poukazuje na to, že MUDr. M. ako svedok okrem iného potvrdil, že aj zdravý zub sa
pod náhradou môže pokaziť, že pacient je povinný rešpektovať liečebný postup stanovený lekárom a
že ak pacient nepríde na ošetrenie otvoreného zuba, môže to spôsobiť bolesti a aj zápal okostnice.

37. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaná vykonala osadenie mostíka na základe
želania žalobkyne, keďže táto odmietla žalovanou navrhované vhodnejšie riešenie (pevnú náhradu).
Podľa posledného RTG snímku pred nasadením, bol chrup žalobkyne v poriadku. Po osadení mostíka
vznikol problém so zubom č. 17, žalovaná ho ošetrila a ďalšiu liečbu stanovila o týždeň, kedy sa už

žalobkyňa nedostavila. Nešlo o jednorazový zákrok, ale o liečebný proces pozostávajúci i z ďalších
stomatologických ošetrení zuba č. 17 až do jeho vyliečenia. Keďže sa žalobkyňa viac k žalovanej
na ošetrenie nedostavila, porušila liečebný proces, znemožnila dokončenie liečby, a teda vyliečenie
postihnutého zuba. Týmto prístupom spôsobila, že nedoliečením zuba sa jeho stav zhoršoval. I pre
laika je zrejmé, že v prípade nedoliečenia zubného ochorenia môže postupom času mať táto skutočnosť

negatívny vplyv na ďalšie zuby a môže dôjsť k ochoreniu, či poškodeniu i ďalších zubov, ďasna či
okostnice.

38. Žalobkyňa stav zuba č. 17 viac neriešila až do 24.09.2008, kedy jej ho po odstránení mostíka
vytrhla I.. R., a to 25 mesiacov po ošetrení žalovanou, pričom po celú tú dobu zub nebol odborne

uzavretý. Zhoršovanie stavu tohto zuba mohlo spôsobiť i ďalšie postupne vzniknuté problémy žalobkyne
s ďalšími zubami. Keďže žalobkyňa nerešpektovala liečbu nariadenú žalovanou, nedostavila sa na
ďalšie ošetrenia, sama si zavinila zhoršenie stavu chrupu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná
osadila mostík nesprávne, alebo na zuby s kazom či zápalom. Okolnosti vedenia dokumentácie sú pretoto posúdenie irelevantné. Taktiež nebolo preukázané, že odstránenie zubov č. 25 a 27 bolo dôsledkom
nesprávneho nasadenia mostíka. Navyše problémy s uvedenými zubami u žalobkyne vznikli až 17
mesiacov po nasadení mostíka. Kaz na zube sa tvorí približne polroka, preto je zrejmé, že sa nemohol

na zube nachádzať v čase, keď žalovaná mostík osadila. Vplyv na stav chrupu žalobkyne mala aj
nedostatočná zubná hygiena, čo konštatoval znalec v znaleckom posudku.

39. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že
žalovaná nie je zodpovedná za problémy žalobkyne s chrupom, keďže žalobkyňa si rozpad zubu č. 17

zavinila sama svojou nezodpovednosťou a ignorovaním stanovenej liečby. Preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúd rozhodolvzmysle§396ods.1,§255,§262ods.1CSP.
V tomto štádiu konania bola úspešná žalovaná, a tak odvolací súd vyslovil, že sa jej nárok voči žalobkyni
na náhradu týchto trov priznáva. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).