Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217223738
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7217223738.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky P. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. na O. ul. č. 5, právne zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml.,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej č. 20 proti povinnému P.. S. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E. na O. ul. č. 5, právne zastúpenému JUDr. Rudolfom Manikom, PhD.,

MBA, MHA, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Masarykovej ul. č. 2 v konaní o
určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II č.k. 19Pc 81/2017-86 zo dňa 04.05.2018 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a povinnému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu vo výške 230,99 Eur, ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť právnemu
zástupcovi povinného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2.Vodôvodneníuviedol,ženavrhovateľkasapodanýmnávrhomdomáhala,aby súdzaviazalpovinného
povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 40 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred odo dňa 3.10.2017. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Povinný s podaným návrhom nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Uviedol, že navrhovateľku 2 - krát vyhodili zo strednej školy, 2 - krát z vysokej školy a preto je podľa

jeho názoru schopná samostatne sa živiť. Účelovo chodila na rôzne školy, ktoré neskončila, len aby
nemusela pracovať a mohla poberať od neho výživné. Uviedol, že navrhovateľke všetko hradí matka,
pretože pracuje v zahraničí a je dobre zabezpečená. Navrhovateľka nepociťuje žiaden nedostatok,
vlastní automobil, má kone, svoj byt v Rusku, jazdí do zahraničia na dovolenky, pretože žije s hokejistom,
čo zistil z jej profilu na sociálnych sieťach. Naopak on je bezdomovec, nemá kde bývať, nemá čo
jesť a jeho dôchodok je vo výške 330 Eur. Uviedol, že v súčasnosti býva u kamaráta a prispieva

mu 200 Eur mesačne na bývanie, takže mu zostáva zhruba 130 Eur mesačne na všetky ostatné
výdavky.Niekoľkokrátnavrhovateľkužiadalopríspevoknabývanie,avšaktátoonehoneprejavilažiaden
záujem. Zastával názor, že návrh na určenie výživného je účelový, pretože on podal návrh na určenie
výživného od navrhovateľky, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. sp. zn.
37Pc/1/2016.

4. Podaním doručeným súdu dňa 30.04.2018 vzala navrhovateľka svoj návrh na určenie výživného späť
v celom rozsahu a navrhla konanie zastaviť z dôvodu, že dňa 01.06.2018 uzatvorí manželstvo, čímvznikne vyživovacia povinnosť medzi manželmi. Navrhla nepriznať účastníkom konania náhradu trov s
prihliadnutím na predmet konania, príbuzenský pomer medzi účastníkmi a na skutočnosť, že v čase
podania návrhu na začatie konania nemohla predvídať uzatvorenie manželstva.

5. Povinný so spävzatím návrhu súhlasil a žiadal priznanie náhrady trov konania, z dôvodu, že podanie
návrhu navrhovateľkou na určenie výživného je len reakciou na konanie vedené pod sp. zn. 37Pc
1/2016, v ktorom sa domáhal určenia výživného od navrhovateľky. Poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľka podala návrh ako 27 - ročná s preukázateľnou schopnosťou samostatne sa živiť. Uviedol,

že sa nachádza v hmotnej núdzi, nevlastní žiaden majetok a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok.

6. Následne súd citoval ust. § 29 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
CMP) a konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou, pričom povinný so späťvzatím
súhlasil.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 54, § 55, § 58 CMP, § 11 ods. 1 písm. a), §
13a) ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb a uviedol, že späťvzatím návrhu navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania.
Na pojednávaní dňa 19.1.2018 vyzval súd navrhovateľku na späťvzatie návrhu, ktorý sa po predbežnom
právnom posúdení javil byť zjavne bezdôvodný, najmä s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka

ukončila prípravu na povolanie dňa 27.5.2015 a od 5.6.2015 bola evidovaná v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, z ktorej bola vyradená na vlastnú žiadosť. Súd dospel k záveru, že zaradením do evidencie
uchádzačov navrhovateľka preukázateľne nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Aj späťvzatie
návrhu podľa názoru súdu preukazuje nedôvodnosť návrhu, pretože vyživovacia povinnosť manželov
vznikne až uzavretím manželstva do budúcna, avšak nárok na výživné v tomto konaní bol uplatnený

od 3.10.2017. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je spravodlivé priznať nárok na náhradu trov
konania povinnému v plnom rozsahu.

8. Trovy konania povinného predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 230,99 Eur a to za 3
úkony právnej služby vykonané v súlade s cit. vyhláškou, podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny

za 1 úkon právnej služby je 68 Eur vychádzajúc z ust. § 11 cit. vyhlášky (1/13 výpočtového základu
884 Eur pre rok 2017): 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia,2. písomné podanie - vyjadrenie k
návrhu zo dňa 2.1.2018 a 3. účasť na pojednávaní dňa 4.5.2018 + 2 x režijný paušál pre rok 2017 á
8,84 Eur a 1x režijný paušál 9,21 Eur za rok 2018.

9. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie proti výroku uznesenia o trovách
konania. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom súd len stručne uviedol petit jej návrhu, avšak detailne opísal tvrdenia povinného
v jeho vyjadrení k návrhu. Uvedené považovala za porušenie princípu rovnosti zbraní a strán. Uviedla,
že nemala vedomosť o konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 18C 593/2015, kde

súd zrušil vyživovaciu povinnosť povinného k nej. V tom čase študovala v Rusku na univerzite a o
rozhodnutí sa dozvedela až na pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn. 37Pc
1/2016, v ktorom sa povinný od nej domáhal určenia vyživovacej povinnosti, pričom predmetné konanie
je prerušené. Poprela všetky tvrdenia povinného o tom, že bola vyhadzovaná zo škôl, že má priateľa
hokejistu a že jej matka je vydatá za pilota. Uvedené klamstvá povinného si súd osvojil bez náležitého

preukázania. Uviedla, že je študentkou denného štúdia na univerzite P. Obchodný manažment a
právo, odbor právo a nie je schopná samostatne sa živiť, čo aj v konaní riadne preukázala. Právne
posúdenie súdu o bezdôvodnosti jej návrhu považovala za predčasné a nesprávne, pričom poukázala
na elasticitu výživného a na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým
nie sú schopné samé sa živiť. V priebehu konania sa rozhodla uzatvoriť manželstvo, preto vzala svoj

návrh na začatie konania späť. Za nehospodárny považovala postup súdu, ktorý po oboznámení sa so
späťvzatím návrhu, nezrušil termín pojednávania určeného na deň 04.5.2018. Súčasne súd ponechal
bez povšimnutia, že právny zástupca povinného sa neustanovil na pojednávanie dňa 19.01.2018 a
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Poukázala na ust. § 52 CMP zakotvujúce generálnu
klauzulu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom ust. § 55 CMP predstavuje

tzv. materiálny korektív. Zastávala názor, že v danom prípade neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie nároku na náhradu trov konania povinnému. Len porovnanie jej majetkových
pomerov a pomerov povinného nemožno považovať za okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu výnimky podľa
ust. § 55 CMP. Rozhodnutie súdu o trovách konania považovala za nespravodlivé a nemorálne. Navrhlauznesenie v napadnutom výroku zmeniť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

10. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť ako
vecne správne. Zastával názor, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky na priznanie náhrady
trov konania, pretože navrhovateľka zavinila zastavenie konania a taktiež aj jeho bezdôvodné vedenie.
Navrhovateľka podala návrh na začatie konania ako 27- ročná po ukončení stredoškolského štúdia.
Podanie návrhu navrhovateľkou bolo len reakciou na jeho návrh na určenie výživného od navrhovateľky,

ktorý podal ešte v roku 2016 a konanie je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37Pc 1/2016.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,85 Eur + režijný paušál á 9,21 Eur.

11. Navrhovateľka sa k vyjadreniu povinného nevyjadrila.

12. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

13. Výrok uznesenia o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto
nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 3 CSP).

14. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

17. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

18. Citované ust. § 52 CMP vyjadruje zásadu, že v konaniach upravených Civilným mimosporovým
poriadkom nemá zásadne žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil.
Každý z účastníkov si teda znáša svoje trovy konania sám. Zákon však z uvedenej zásady pripúšťa
výnimky stanovené v ust. § 53 až § 56 CMP. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania je obsiahnutý v ust. § 55 CMP, avšak súd v takom prípade neaplikuje princíp náhrady trov

konania z hľadiska úspechu v konaní. Zásada úspechu v konaní sa pri rozhodnutí o trovách konania
môže uplatniť len v konaní vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110 CMP) a v konaniach vo veciach
notárskych úschov (§ 333 až 359 CMP).

19. Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k odlišnému právnemu záveru ako súd prvej

inštancie pokiaľ ide priznanie nároku na náhradu trov konania povinnému. Odvolací súd v danom
prípade nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať povinnému nárok na
náhradu vzniknutých trov konania podľa ust. § 55 CMP. Zmyslom citovaného ust. § 55 CMP, ktoré súd
použije len vo výnimočných prípadoch, je priznať ktorémukoľvek účastníkovi (nie len tomu, ktorý mal
v konaní úspech) náhradu trov konania, ak to bude súd považovať vzhľadom na konkrétne okolnosti

prípadu za spravodlivé. Navrhovateľka síce v danom prípade vzala návrh na začatie konania späť, čím
z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, avšak táto okolnosť už nie je v zmysle právnej
úpravy CMP relevantná pre priznanie nároku na náhradu trov konania. Ani posúdením okolností, ktoré
tu boli v čase začatia konania, nemožno podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že návrh
na začatie konania bol podaný zjavne bezdôvodne, pretože navrhovateľka podala návrh na určenie

výživného od povinného z dôvodu, že je študentkou denného štúdia na univerzite v Rusku, a preto je
opätovne odkázaná na výživu z jeho strany.20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania podľa ust. § 388 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 52 a § 55 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
ani v odvolacom konaní, nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP)

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).