Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 2T/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315010030
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5315010030.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i, na hlavnom pojednávaní, konanom v Čadci dňa 01. 06. 2016, samosudkyňou

Mgr. Erikou Dodulíkovou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. P., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom R. č. XXXX, okres Č., t.č. bytom W. X. K. Q. -
časť obce W. č. XX, okres Č. O., Č. Y.,

j e v i n n ý , ž e

ako otec maloletého syna X. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je vo výchove a starostlivosti u svojej matky

G. P., trvale bytom Č., Z. XXX, okres Č., riadne na toto dieťa neplatil výživné v dobe od 01.12.2010 do
01.06.2016. K vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Čadca, pod sp. zn.
15P/42/2010 zo dňa 18.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2010, a to prispievať na toto
dieťa mesačne sumou 100,- €, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Obvinený
za uvedené obdobie na výživnom k rukám G. P. mal uhradiť 6.600,- €, uhradil 1.480,- € a dlhuje 5.120,-
€. Obvinený sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Český
Krumlov, Česká republika, pod sp. zn. 10T 10/2014 zo dňa 05.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 22.03.2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 196 odsek 2 Trestného zákonníka a
bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý trest mu bol odložený na skúšobnú
dobu v trvaní 2 rokov ako aj povinnosť, aby v priebehu skúšobnej doby podľa svojich síl uhradil dlžné
výživné a riadne platil bežné výživné. Obvinený, v dobe keď neplatil výživné, nebol riadne zamestnaný,
pracoval iba príležitostne, nebol evidovaný ani na príslušnom úrade práce a nič neurobil preto, aby si
našiel stabilné zamestnanie, hoci vie o tom, že má vyživovaciu povinnosť,
t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
spáchal čin závažnejším spôsobom konania a spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch
za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b), písm. c) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci podala dňa 26. 01. 2015 obžalobu na obvineného V. P.,
osobné údaje uvedené vyššie, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. b/,

písm. c/ Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku, pričom pre úplnosť súd uvádza,
že rozsahu skutku súd upravil ku dňu vyhlásenia rozsudku (k 01. 06. 2016).

Súd vydal dňa 29. 01. 2015 trestný rozkaz č.k. 2T/10/2015-150, ktorým uznal obvineného vinným z
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. a uložil mu
trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Obvinený však podal v zákonnej lehote odpor proti trestnému rozkazu, čím sa trestný rozkaz zrušil a
samosudkyňa nariadila vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného V. P., svedkyne
poškodenejG.P.,prečítanímlistinnýchdôkazovamalzistenýskutkovýstav,nazákladektoréhorozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný po zákonnom poučení k veci uviedol, že výživné za obdobie od 01. 12. 2010 do dnešného

dňa (22. 09. 2015) neplatil. Vo februári, resp. v marci obžalovaný odišiel kvôli práci do zahraničia.
Pracoval však len brigádne - v lese, a to v marci a apríli 2011. Mal dostať 3000,-€ a pracovať pol roka.
Pracoval však len 2 mesiace, za ktoré dostal 500,-€. Na konci apríla obžalovaný ochorel na boreliózu.
V máji 2011 prestal zo zdravotných dôvodov pracovať. Opätovne začal pracovať začiatkom roka 2014.
Počas obdobia keď nepracoval sa o neho starala jeho priateľka, lebo nemal žiadny príjem. Od roku 2014

pracoval brigádne, napr. na bagri, alebo pre firmu S.. Koľko bol jeho príjem obžalovaný nevedel uviesť.
Od začiatku roku 2015 už mal dve roboty - u priateľky robil skladníka, a robil aj na žeriave pre firmu S.. U
priateľky nevie aký mal príjem, lebo peniaze išli jej na účet. Vo firme S. mal príjem 1500,-Kč na deň. Za
predmetné obdobie zaplatil výživné 2000,-€, z toho 500,- € cez poštu, 1500,-€ zložil súdnej exekútorke
JUDr. Q. Y., ale nevie aká suma z toho išla na výživné. Obžalovaný uviedol, že je ochotný a schopný

dlžné výživné doplatiť do konca novembra 2015. K zmene výšky výživného nedošlo. Obžalovaný mal
syna na 10 dní u seba doma, pričom mu kúpil počítač za 500,-€, pretože syn ho potreboval do školy.
Doklady od počítača dal synovi a nevie kde sa nachádzajú. Iným spôsobom na výživu syna neprispel.

Svedkyňa G. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že

je pravdou, obž. neuhradil výživné od 1.12.2010 doposiaľ. V období pred prázdninami 2015 jej
obžalovaný uhradil prostredníctvom pošty výživné vo výške cca 480 €. Obž .uviedol, že túto sumu
posiela na darčeky pre syna, a preto to svedkyňa nepovažovala za úhradu výživného, ale svedkyňa
súhlasí s tým, aby sa to započítalo ako úhrada výživného za obdobie od 1.12.2010. Doklad o úhrade
tejto sumy, nemá, ale mala by ho mať doma. Takisto na exekútorskom úrade JUDr. Y. obž. uhradil dňa

13.8.2015 časť výživného, pričom podľa vyjadrenia exekútorky zo dňa 16.9.2015, bolo v období od
1.1.2015 vymožené pre oprávneného 1000 €. Uvedenú sumu exekútorka previedla na jej účet s tým, že
tútosumumusísvedkyňazúčtuvybraťavrátiťjuÚPSVaR,nakoľkopoberánáhradnévýživné.Náhradné
výživnépoberáasiodroku2010,vtakejvýške,akábolaurčenásúdnymrozhodnutím.Okremuvedených
súm, obž. na úhradu výživného iné prostriedky neuhradil. Je pravdou, že obž. kúpil maloletému počítač.

Svedkyňa nevie v akej hodnote bol tento počítač, a tiež nevie, či ide o nový, alebo o používaný počítač.
Podľasvedkynekúpatohtopočítačanebolanevyhnutná,leboonapočítačmáakebybolotreba,synbysi
mohol veci do školy písať na tomto počítači. Preto svedkyňa kúpu počítača obžalovaným nepovažuje za
úhradu výživného. Iným spôsobom obž. na úhradu výživného neprispel. Svedkyňa obž. nekontaktovala,
keď jej určili náhradné výživné. Svedkyňa vedela, že obž. sa pohybuje niekde v ČR, a akurát teraz pred

prázdninami sa ozval, že by syna zobral na prázdniny. Svedkyňa je zamestnaná, jej príjem stačil na
úhradu základných potrieb syna. Teda v období, keď obž. výživné neplatil, syn núdzou netrpel.

Súd hlavné pojednávanie odročil predovšetkým za účelom poskytnutia lehoty obžalovanému na úhradu
dlžného výživného (od 01. 12. 2010 do 30. 11. 2015). Obžalovaný však dlžné výživné neuhradil.Podľa výsledku lustrácie v registri priestupkov sa obžalovaný v tomto registri nenachádza.

Podľa správy Obce Oščadnica sa obžalovaný v obci nesprával tak, aby narušil pokojné občianske

spolunažívanie.

Podľa správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci sa obžalovaný v období po januári roku
2015 nedopustil trestného činu, ani priestupku.

Podľa správy súdnej exekútorky JUDr. Q. Y. zo dňa 06. 11. 2015 za obdobie od 01. 12. 2010 do 30.
11. 2015 bolo uhradené:
dňa 15. 07. 2011 oznámila matka maloletého oprávneného, že jej zo strany obžalovaného bolo
poukázaných celkom 1327,60,-€ (za roky 2006-2010)
dňa 13. 08. 2015 sa dostavil na exekútorský úrad obžalovaný, ktorý zaplatil 1000,-€ na výživné a 500,-
€ na trovy exekúcie.

Na č.l. 176 sa nachádza doklad podpísaný matkou maloletého, podľa ktorého obžalovaný zaplatil
výživné:
za august 2010 100,-€,
za september 2010 100,-€

za október 2010 100,-€ a
za november 2010 100,-€.

Na č.l. 180 je doplnené podanie matky maloletého v zmysle ktorého obžalovaný zaplatil za rok 2010
sumu 99,57,-€. Suma 619,57,-€, ktorú jej obžalovaný uhradil, nie je súčasťou konania EX 735/05.

Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol v minulosti celkom 5 x súdne trestaný,
z čoho 1 x sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Po skutkovej stránke mal súd preukázané, že obžalovaný za obdobie od 01. 12. 2010 do vyhlásenia

rozsudku vo veci samej (dňa 01. 06. 2016) - ide o pokračovací trestný čin, mal uhradiť 6 600,-€ (66
mesiacov po 100,-€), pričom uhradil 1480,-€ (480,-€ + 1000,-€), a teda dlží výživné na svojho maloletého
syna X. P., nar. XX. XX. XXXX v sume celkom 5120,-€. (6600,-€ - 1480,-€).

Výživné bolo obžalovanému určené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 15P/42/2010 z 18. 06.

2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 07. 2010, tak, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať
na výživu syna X. 100,-€ mesačne, vždy k 15 - temu dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky
dieťaťa.

Obvinený sa prečinu dopustil aj napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Český

Krumlov, Česká republika pod sp. zn. 10T/10/2014 z 05. 03,. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
22. 03. 2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 196 ods. 2 Trestného zákonníka a bol mu
uloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní10mesiacov,ktorýtrestmubolodloženýnaskúšobnúdobuvtrvaní
2 rokov, ako aj povinnosť, aby v priebehu skúšobnej doby podľa svojich síl uhradil dlžné výživné a riadne
platil bežné výživné. Výsluchom obžalovaného bolo preukázané, že obžalovaný v období, keď výživné

neplatil pracoval len príležitostne, brigádne, nemal pravidelný a stabilný príjem, ktorý by dosahoval, keby
si našiel stabilné zamestnanie, čo však neurobil. Obžalovaný sa riadne nezamestnal, hoci vedel, že
má vyživovaciu povinnosť a potrebuje pravidelný príjem, nebol evidovaný na úrade práce, čím nemal
možnosť spolupracovať s úradom práce pri hľadaní si vhodného zamestnania.

Po právnej stránke, obžalovaný tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil
zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa ust. § 207 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy závažnejším spôsobom konania v zmysle

ust. § 138 ods. 1 písm. b) Tr. zák., teda že páchal trestný čin po dlhší čas, a preto sa na tento prípad
vzťahuje aj ustanovenie § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona.Navyše, obžalovaný sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustil napriek tomu, že bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a preto je potrebné aplikovať aj
ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Objektom prečinu zanedbania povinnej výživy je záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej
povinnosti, ktorá vyplýva zo samotného zákona o rodine a ktorá bola v danom prípade určená súdom.
Súd je presvedčený, že výživné 100,-€ mesačne na mal. X. zodpovedá možnostiam i schopnostiam
obžalovaného, aj oprávneným potrebám maloletého, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami

obžalovaného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Objektívna stránka daného prečinu spočíva v tomto prípade v opomenutí konania (platenia výživného),
na ktoré bol obžalovaný povinný.
Subjektívnou stránkou je miera zavinenia obžalovaného - v danom prípade ide o úmyselné zavinenie,
pretože obžalovaný sa úmyselne vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, o ktorej mal vedomosť.
Obžalovaný mal vynaložiť maximálne úsilie, aby si našiel stabilnú prácu a mohol pravidelne prispievať

na výživu svojho maloletého syna. Obžalovaný však celú zodpovednosť za výživu maloletého prenechal
matke maloletého, čo nie je spravodlivé.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu, preto pokračovanie v konaní zahŕňa aj trváce trestné činy a trestné činy

hromadné. V dôsledku toho aj pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 je vyhlásenie
odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa
v konaní, ktoré spočíva v ďalšom, hoci časovo bezprostredne nadväzujúcom zavinenom neplnení
vyživovacej povinnosti na ďalší samostatný skutok.

Páchateľom tohto trestného činu (subjektom) môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného. V tomto prípade obžalovaný ako otec mal. dieťaťa je takouto osobou. Predmetom
útoku je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť, teda v tomto prípade maloleté
dieťa.

Podľa ust. § 207 ods. 3 písm. b) písm. c) Tr. zák. možno za vyššie špecifikovaný prečin uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok až päť rokov.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V tomto prípade súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa priznal a

trestnýčinúprimneoľutoval(§36ods.1písm.l)Tr.zák.)ajednupriťažujúcuokolnosťato,žeobžalovaný
bol už odsúdený za trestný čin § 37 ods. 1 písm. m) Tr. zák.

Nakoľko pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1, súd zákonom stanovenú sadzbu trestu
odňatia slobody (1 rok až 5 rokov) neznižoval, ani nezvyšoval. Pretože obžalovaný spáchal prečin v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, bolo nevyhnutné mu uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a jeho dĺžku súd považuje za
spravodlivú a primeranú na dosiahnutie jeho represívneho i preventívneho účelu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselnýtrestný čin, na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný
trestný čin, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
spáchal čin závažnejším spôsobom konania a spáchal čin, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch

za taký čin odsúdený

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku,
cestou Okresného súdu v Čadci, ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.