Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012094
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3114012094.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovaným 1/ J. H., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale
bytom B. Z., M. XX/XX, 2/ B. O., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., T. XXX/XX a 3/ W.. W. N., nar.
XX.XX.P. v G., trvale bytom G., M. XXXX/XX, pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm.
a) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.11.2017, sp.zn.

8T/34/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 8T/34/2016 boli obžalovaní 1/ J.
H., 2/ B. O. a 3/ W.. W. N. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodení spod skutku obžaloby Okresnej
prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 98/13 zo dňa 04.07.2016, kvalifikovaného obžalobou u obžalovaného

1/ J. H. ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona a u obžalovaných
2/ B. O. a 3/ W.. W. N. ako zločin podvodu vo forme účastníctva (organizátor) podľa § 21 odsek 1 písm.
a) Tr. zákona k § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

obžalovaný v druhom rade a obžalovaný v treťom rade ako konatelia spoločností BENEFIT INVEST s. r.
o.Trenčín,IČO:36337617,súmyslomdosiahnuťopakovanýmiprevodminehnuteľnostínachádzajúcich

sa v katastri územia Voderady, zapísaných na Správe katastra Trnava na liste vlastníctva číslo XXXX,
parcela čísla XXXX/X a XXXX/XX (ďalej len nehnuteľností) sťaženie ich návratnosti pôvodnému
majiteľovi L. N. a v konečnom dôsledku získať nehnuteľnosti do vlastníctva spoločnosti Benefit Group
a. s. Trenčín, IČO: 43 874 851, v ktorej mali obžalovaný v druhom rade a obžalovaný v treťom rade
majetkovú účasť, tak v období od 05.03.2007 do 19.03.2007 oslovili W. O. ako konateľa spoločnosti
SINGEL s. r. o. Trenčín, IČO: 36 348 023, aby spoločnosť SINGEL s. r. o. odkúpila nehnuteľnosti

od spoločnosti BENEFIT INVEST s. r. o. Trenčín a následne v období od 19.03.2007 do 04.04.2007
požiadali W. O., aby podpísal zmluvu o pôžičke na 25.000.000,- Sk medzi veriteľom, ktorým bol
obžalovaný v prvom rade a dlžníkom, ktorým bola spoločnosť SINGEL s. r. o. Trenčín, ako aj záložnú
zmluvu vzťahujúcu sa k pôžičke 25.000.000,- Sk, obe zo dňa 04.04.2007, ktoré následne obžalovaný
v druhom rade a obžalovaný v treťom rade priniesli už vypracované na podpis W. O. a na základe
týchto zmlúv obžalovaný v prvom rade v mesiaci október 2007 na podnet obžalovaného v druhom rade

a obžalovaného v treťom rade uviedol do omylu W.. Y., zastupujúcu dražobnú spoločnosť IURIDIS a. s.
Veľký Krtíš, IČO: 36 648 167 tým, že s úmyslom dosiahnuť konanie dobrovoľnej dražby nehnuteľností
patriacich v tom čase už spoločnosti EXICA s. r.o., IČO: 36 333 671, nepravdivo a v rozpore so
skutočnosťou, ako fiktívny veriteľ deklaroval poskytnutie pôžičky 25.000.000,- Sk dlžníkovi, ktorým bola
spoločnosť SINGEL, s. r. o. Trenčín, čo u W.. Y. doložil listom vlastníctva číslo XXXX, ako aj nepravdivou
záložnouzmluvouzodňa04.04.2007medzizáložnýmveriteľomJ.H.azáložcomspoločnosťouSINGEL,

s.r.o. Trenčín, ktoré zaslal W.. Y. elektronicky a následne aj poštou a na základe uvedených nepravdivých
dokladovdražobnáspoločnosťspracovalapísomnépodkladypotrebnékvykonaniudražby,ktorézaslalaobžalovanému v prvom rade elektronickou formou na podpis, z ktorých bola dňa 26.10.2007 v Trenčíne
s vedomím obžalovaného v prvom rade, avšak neprávoplatne bez jeho pravého podpisu uzavretá na
diaľkupoelektronickomzaslanízmluvaovykonanídobrovoľnejdražbymedziobžalovanýmvprvomrade

a dražobnou spoločnosťou IURIDIS, a. s. Veľký Krtíš zastúpenou W.. Y. a následne obžalovaný v prvom
rade napriek jeho vedomiu, že je neoprávneným záložným veriteľom a neoprávneným navrhovateľom
dražby, opäť po elektronickom zaslaní podpísal dňa 26.10.2007 oznámenie o dražbe predmetných
nehnuteľností, ktoré dňa 03.12.2007 vydražila spoločnosť EXICA, s. r. o. za sumu 1.700.000,- Sk z ktorej
čiastka 1.614.659,15 Sk bola poukázaná na účet obžalovaného v prvom rade, čím obžalovaný v prvom

rade získal neoprávnený prospech vo výške 1.614.659,15 Sk a súčasne obžalovaní v prvom, druhom a
treťom rade svojím konaním spôsobili spoločnosti EXICA, s. r. o. Partizánske škodu vo výške 1.700.000,-
Sk (56.429,70 Eur), ktorú spoločnosť EXICA, s. r. o. vyplatila za nehnuteľnosti v rámci dražby a ktorú by
nevyplatila, ak by obžalovaní v druhom a treťom rade nezosnovali a neriadili okolnosti, za ktorých došlo
ku konaniu dražby, na ktorú nebol žiadny právny titul a na účely ktorej použili obžalovaného v prvom
rade, následne po vykonaní dražby spoločnosť EXICA, s. r. o. Partizánske odpredala nehnuteľnosti

spoločnosti EURO PACK TECHNOLOGY, s. r. o. Partizánske a tá spoločnosti BENEFIT GROUP, a. s.
Trenčín, v ktorej mali obžalovaní v druhom a treťom rade majetkovú účasť, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním

okresný prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na
dôvodyrozhodnutiaokresnéhosúdu,ktorývodôvodnenírozsudkuokreminéhokonštatuje,ževzhľadom
na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd alebo orgány činné v trestnom konaní, nemal jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných

pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Okresný súd na hlavnom
pojednávaní odmietol návrh prokurátora na doplnenie dokazovania, prečítaním zápisnice o výsluchu
svedka W. O. z prípravného konania zo dňa 19.09.2013 po začatí trestného stíhania, avšak pred
doručením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovaným, resp. ich obhajcom. Súd tento návrh odmietol,
pretože tento svedok na hlavnom pojednávaní odmietol ku skutku vypovedať vzhľadom k hrozbe

trestného stíhania jeho osoby, a keďže obžalovaní a ich obhajcovia nemohli byť prítomní pri výsluchu
tohto svedka, teda nemohli sa na výsluchu aktívne zúčastniť, bolo by vykonanie tohto dôkazu porušením
zásady kontradiktórneho konania. Tým, že svedok W. O. na hlavnom pojednávaní odmietol ku skutku
vypovedať vzhľadom k hrozbe trestného stíhania jeho osoby, vznikla dôkazná núdza pre preukázanie,
že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe. Zo všetkých dôkazov vykonaných v prípravnom

konaní najrelevantnejší dôkaz z pohľadu prokuratúry a to výpoveď tohto svedka zadokumentovaná síce
po začatí trestného stíhania, avšak pred doručením uznesenia o vznesení obvinenia obžalovaným, resp.
ich obhajcom, nebolo možne použiť jej čítaním na hlavnom pojednávaní, pretože táto nebola vykonaná
kontradiktórnym spôsobom. Záver o vine musí byť založený na jednoznačne zistených a bezpečne
preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno

preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval prokurátor vo svojej záverečnej reči. Tieto
listinné dôkazy a znalecké posudky umožňujú vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol
stať tak, ako je to uvedené v obžalobe. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného
poriadku však vyplýva nielen zásada "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale
aj to, že obžalovaným musí byť vina preukázaná. Znamená to, že obžalovaní nie sú povinní dokazovať

žiadnu skutočnosť a to ani skutočnosť svedčiacu v ich prospech, teda ak obžalovaní niektorú skutočnosť
nepoprú, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a rovnako ak
obžalovaní k svojmu tvrdeniu nepredložia dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenia sú
nepravdivé. Keďže vyššie uvedená obrana obžalovaných nebola vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností vyvrátená, súd dospel k záveru,

že dokazovaním v predmetnej trestnej veci nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obžalovaní stíhaní, keďže neboli preukázané všetky obligatórne znaky, konkrétne konanie a príčinný
vzťah medzi konaním a následkom, objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Z uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 285 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaných spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín oslobodil.

S uvedeným záverom okresného súdu sa prokurátor nestotožňuje. Dňa 25.01.2013 vyšetrovateľ
Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry uznesením podľa § 199 odsek 1 Trestného
poriadku začal trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa 221 odsek 1 odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona. Po začatí trestného stíhania vypočul v procesnom postavení svedka aj osobu menom W. O.,ktorý podrobne opísal priebeh celého skutku aj s uvedením konkrétnych osôb, ktoré sa ho mali dopustiť.
Aj na základe tejto výpovede vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry
uznesením podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku dňa 19.09.2013 vzniesol obvinenie J. H., B. O.

a W.. W. N. pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Následne
toho istého dňa teda po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia opätovne vypočul W. O., ktorý vypovedal
zhodne ako dňa 25.01.2013. Z prvej strany zápisnice nachádzajúcej sa na čísle listu 82 vyšetrovacieho
spisu je zrejmé, že menovaný bol vypočúvaný v trestnej veci obvinených J. H., B. O. a W.. W. N. a voči
takejto výpovedi nemal žiadne výhrady. Má preto za to, že výpoveď svedka W. O. v prípravnom konaní

po vznesení obvinenia netrpí žiadnymi procesnými vadami, je zákonná a preto mala byť predmetom
konania na hlavnom pojednávaní. V ďalšej časti potom prokurátor cituje z predmetnej výpovede svedka
W. O., pričom je názoru, že v prípravnom konaní bolo produkované dostatočné množstvo aj nepriamych
dôkazov, ktoré jednotlivo aj v súhrne potvrdzujú výpoveď svedka W. O. z prípravného konania a sú
postačujúce na konštatovanie, že žalovaný skutok sa stal, má znaky trestného činu a že ho spáchali
obvinení. M. W. O. svojou výpoveďou tak po začatí trestného stíhania, ako aj po vznesení obvinenia

celkovo v logických súvislostiach ozrejmil motív, dôvody aj priebeh konania obvinených. Zamietnutie
návrhu čítať na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka W. O. z prípravného konania považuje za chybu
a to aj s prihliadnutím na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 1Tdo 53/2014, kde
sa okrem iného jednoznačne konštatuje, že výsluch svedka vykonaný po začatí trestného stíhania vo
veci a pred vznesením obvinenia a priori nie je vykonaný nezákonným spôsobom. Za danej dôkaznej

situácie považuje uplatnenie ustanovenia § 285 písmeno a) Trestného poriadku za predčasné a preto
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 8T/34/2016 zo dňa 22.11.2017 a podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a
rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný W.. W. N.. Obhajca
obžalovaného uviedol, že argumenty prokurátora a jeho názor, že súd bol povinný ním navrhnutý
dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonať s prihliadnutím na právny názor vyjadrený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR č. 1 Tdo 53/2014, nepovažuje za správny, majúci oporu v právnych predpisoch,
v rozhodovacej praxi súdov. Poukázal na zásadu kontradiktórnosti, ktorá je určujúcim faktorom pre

vyvodzovanie ďalších zásad, ako je ústavná zásada práva na spravodlivé súdne konanie a zákonný
proces a tiež zásady rovnosti zbraní. Zo vzácnej zhody názorov odbornej verejnosti a rozhodovacej
praxe súdov bolo ustálené, že každý výsluch svedkov v trestnom procese sa vykonáva tak, aby mali
obvinení a ich obhajcovia možnosť byť na takom úkone aktívne prítomní, aby mohol byť výsluch
svedkov použitý ako dôkaz na súde v zmysle pravidiel podľa § 263 a § 264 Trestného poriadku.

Pokiaľ je nezvratnou skutočnosťou, že výsluch svedka O. bol uskutočnený dňa 19.9.2013 s koncom
o 9.00 hod. v čase, v ktorom nebolo obvineným doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa
19.9.2013, potom takýto výsluch nebolo možné považovať bez ďalšieho za dôkaz, ktorý by bolo
možné vykonať na hlavnom pojednávaní. Obžaloba si bola vedomá procesného nedostatku dôkazného
prostriedku a preto bol v súlade s Tr. por. dňa 5.11.2013 uskutočnený výsluch svedka O. procesné

predpísaným spôsobom za prítomnosti obhajcu (s možnosťou byť pri výsluchu prítomní pre obhajcov a
obvinených), pričom výsledkom bola skutočnosť, že svedok po poučení využil svoje právo a odmietol
vypovedať. Obžaloba tiež navrhla na hlavnom pojednávaní vykonať dôkaz výsluchom svedka O., ktorý
po poučení súdom opäť využil svoje právo a odmietol vypovedať z dôvodu hrozby trestného stíhania
jeho osoby. Za týchto podmienok nemohol súd podľa § 263 ods. 1, 3 Tr. por. vykonať na hlavnom

pojednávaní dôkaz prečítaním výpovede tohto svedka z prípravného konania, ktorá bola uskutočnená
preddoručenímvzneseniaobvineniaobvinenýmatedabezreálnejmožnostiobvinenýchbyťnapriebehu
výsluchu aktívne účastných, pre ktorú prekážku neboli splnené predpoklady jeho vykonania na hlavnom
pojednávaní. Pokiaľ prokurátor argumentuje k oprávnenosti vykonania tohto dôkazu právnou vetou
vytrhnutou z odôvodnenia rozhodnutia NS SR č. 1 Tdo 53/2014 z 29.10.2014 (strana 6 odst. 2), potom

z povahy spôsobilosti obžaloby, ktorá pozná rozhodnutia, mu muselo byť zrejmé, že poukazuje na
skutkovo podstatne odlišnú a tým procesne rozdielnu situáciu a preto je tento názor na prejednávanú
vec neaplikovateľný. V predmetnom konaní došlo k situácii, že svedok po nepripustení čítania jeho
výpovede bol riadne vypočutý na hlavnom pojednávaní, kde nevyužil právo nevypovedať a k veci riadne
vypovedal, ale z dôvodu neurčitosti jeho výpovede na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 264

ods. 1 Trestného poriadku jeho výpoveď z prípravného konania prečítaná a následne boli uskutočnené
konfrontácie medzi svedkom a obžalovaným. Z daného plynie, že právny názor zo skutkovo a právne
odlišnejvecivpodstatnomrozdiele(využitieprávasvedkanevypovedaťzriadnehodôvodu)niejemožné
vzťahovať postup NS SR na prerokovanú vec.Naviac obhajoba poukázala na prekážky žalovateľnosti skutku, kedy námietky procesného postavenia
obžalovaného (ako účastníka) sa odvíjajú pri žalovanom skutku od spôsobilosti obžalovaného v 1.
rade spáchať trestný čin. Pri majetkových trestných činoch, akým podvod nesporne je, musí v prípade

ich dokonania vzniknúť škoda, ktorú predstaviteľ poškodenej osoby musí riadne v konaní uplatniť.
V predmetnom konaní od počiatku absentovalo uplatnenie nároku vzniku škody tej osoby, o ktorej
polícia vykresľovala, že jej škoda vznikla. Po pokusoch o nesprávne uplatnenie škody opatrovníkmi
poškodenej organizácie sa predstaviteľka poškodenej vyjadrila, že škoda spoločnosti EXICA s.r.o.
nevznikla a túto si neuplatňuje. I keď môžeme súhlasiť, že v súlade s vyhľadávacou zásadou má polícia

právo objasňovať akúkoľvek trestnú činnosť, potom právo vnucovať vznik škody naviaže na legitímne
právo súkromnoprávnej ochrany obchodných spoločností ako takých a preto pokiaľ nebolo poškodenej,
ktorá by svoje postavenie chcela uplatňovať a ani škody, bolo tomu potrebné podriadiť ďalší proces.
Išlo o neprimerané zasahovanie do súkromnoprávnych vzťahov zo strany polície a obžaloby. Tak ako
je výroková veta postavená v obžalobe, nie je možné zistiť základné materiálne znaky trestnosti pri
trestnom čine podvodu. Z popisu udalosti skutku absentuje vymedzenie, akým spôsobom obžalovaný

v 1. rade ako páchateľ a tiež koho (presne určená fyzická osoba jednajúca v mene poškodenej )
uviedol svojím konaním do omylu v snahe získania majetkového prospechu pre neho alebo iné osoby.
Skutok neobsahuje mechanizmus akým by obžalovaný spôsobilým úmyselným konaním smerujúcim vo
vyvolaní omylu neznámej osoby (predstaviteľ IURIDIS, a.s., EXICA, s.r.o.?), seba samého, alebo iné
osoby obohatil. Pokiaľ je obžaloba toho názoru, že sa tak stalo dražbou, na základe ktorej si EXICA,

s.r.o. opäť vydražila svoju nehnuteľnosť, tak následok, o ktorej obžaloba tvrdí, že je škodou, nemôže byť
krytý zavinením páchateľa, keď nebolo preukázané, že by niekto nútil alebo inak pôsobil, aby si EXICA
s.r.o. znova kúpila na dražbe nehnuteľnosť, ktorá sa dražila z jej majetku. V tomto smere ani neprebehlo
dokazovanie. Sme toho názoru, že tu absentujú základné materiálne znaky trestnosti ako je vznik škody,
spôsobilý omyl a tiež a najmä neexistuje priama vecná príčinná súvislosť, že v dôsledku v žalobe

uvedeného popisu omylu došlo ku škode poškodeného a k obohateniu páchateľov. V danom prípade ide
o exemplárny spôsob, akým sa porušuje zásada Ultima ratio a zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov
obchodných spoločností. Pretože prokurátor vinu opiera o výsluch svedka, ktorý odmietol vypovedať a
tiež neprodukoval pre majetkové delikty také usvedčujúce vecné dôkazy, nemôže sa pri limite odvolacích
návrhovstotožniťsozáverom,žekonanievykazovalovadu,keďnebolaprečítanávýpoveďsvedka,ktorú

nebolo možné čítať na hlavnom pojednávaní. Odvolateľ nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy ani
nerozporoval,žebyinédôkazybolivykonateľnénesprávne,čímobmedzilsvojenávrhynatúskutočnosť,
ktorú vyjadril v odvolacích dôvodoch. Preto navrhol odvolanie zamietnuť v celom rozsahu.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok v
neprítomnosti obžalovaného 2/ B. O., zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla vyhovieť odvolaniu

okresného prokurátora s tým, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca zastupujúci obžalovaných 2/ B. O. a 3/ W. N. a obžalovaní 1/ J. H. a 3/ W.. W. N. navrhli
odvolanie prokurátora zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania prokurátorom zistil, že

odvolanie prokurátora nie je dôvodné. V prvom rade odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o
odvolaním prokurátora vytýkané údajné procesné pochybenia okresného súdu, ktorý odmietol návrh
prokurátora na doplnenie dokazovania a to prečítaním zápisnice o výsluchu svedka W. O. z prípravného
konania zo dňa 19.09.2013, s týmto sa odvolací súd nestotožnil. Naopak postup okresného súdu a
jeho odôvodnenie, prečo odmietol čítať túto zápisnicu je správny a zákonný, poukazujúc i na správnu

argumentáciu obhajoby v tomto smere uvádzanú vo vyjadrení obžalovaného W.. N. k odvolaniu. Aj
odvolací súd uvádza, že poukaz prokurátora na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Tdo 53/2014
zo dňa 29.10.2014 nie je namieste. Práve naopak odôvodnenie predmetného rozhodnutia podporuje
správnosť postupu okresného súdu, kedy senát Najvyššieho súdu SR v podstate uviedol, že ak výsluch
svedka bol vykonaný po začatí trestného konania „vo veci,“ v deň vznesenia obvinenia obvinenému,

avšak bez možnosti, aby sa k jeho výpovedi vyjadrili obvinení, resp. ich obhajcovia, nie je možné takúto
výpoveď svedka dôkazne relevantne na hlavnom pojednávaní bez ďalšieho prečítať. Takýto postup
by narušil zásadu rovností zbraní procesných strán a preto bolo potrebné zabezpečiť účasť svedka
v štádiu súdneho konania a tohto opätovne vypočuť na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu.Až po jeho osobnom výsluchu pri plnom rešpektovaní zásad kontradiktórneho konania, keď obvinený,
obhajca i prokurátor boli prítomní pri jeho výsluchu a mohli sa aktívne na jeho výsluchu zúčastniť a
za situácie, ak svedok vypovedal ambivalentne, resp. si na niektoré jednotlivosti a podrobnosti pre

odstup času nepamätal, je nariadenie prečítania jeho skoršej výpovede podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (urobenej v rámci
inak riadne a zákonne vykonaného výsluchu) plne lege artis. Odvolací súd teda uvádza, že z uvedeného
je zrejmé, že situácia v prejednávanej veci je odlišná, kedy svedok O. pred súdom prvého stupňa na
hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať s odôvodnením, že by si mohol privodiť

trestnéstíhanie.Pretoužnebolomožnéjehovýpoveďzprípravnéhokonaniazodňa19.09.2013prečítať,
nakoľko pri tomto výsluchu nebola rešpektovaná zásada kontradiktórneho konania, čo nebolo možné
napraviť vzhľadom na odmietnutie svedka vypovedať, ani pred súdom prvého stupňa.
Pokiaľ ide o vyhodnotenie ostatných vykonaných dôkazov, odvolací súd uvádza, že tieto súd prvého
stupňa vyhodnotil tak jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného
poriadku, pričom v napadnutom rozsudku podrobne konštatoval jednotlivé výpovede a listinné dôkazy a

na základe ich vyhodnotenia dospel aj podľa názoru odvolacieho súdu k správnemu záveru, že nebolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaný, pričom
okresný súd svoje rozhodnutie tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia
§ 168 Tr.por., riadne vysvetlil. Krajský súd v súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora považuje za
nutné zvýrazniť najmä skutočnosť, že pre uznanie viny musí súd na základe vykonaného dokazovania

dospieť k nespochybniteľnému záveru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a tento skutok je
trestným činom. V prejednávanom prípade vykonané dôkazy síce môžu nasvedčovať tomu, že skutok
sa mohol stať, no pri hodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i navzájom a uvážení okolností prípadu
i krajský súd je názoru, že na podklade dokazovania pri absencii výpovede tzv. korunného svedka
nie je možné urobiť nepochybný záver o vine obžalovaných. Pritom i samotný postoj tohto svedka O.

(ktorý podľa obžaloby mal usvedčovať obvinených) je minimálne zvláštny, keď v prípravnom konaní po
začatí trestného stíhania najskôr vypovedal, neskôr v rámci opakovaného výsluchu v prípravnom konaní
a tiež na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať s odôvodnením, že by si mohol privodiť trestné
stíhanie. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo
svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na

seba nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade
ani podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver urobiť nemožno. Preto v zmysle zásady in dubio pro
reo, okresný súd správne obžalovaných v zmysle § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil. Skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Keďže odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie, alebo zmenu napadnutého rozsudku, s ďalším
podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým
sa v plnej miere stotožnil a tento v celom rozsahu považuje za správny a zákonný.
Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolanie prokurátora odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.