Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010223
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318010223.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci T. B., nar. XX.XX.XXXX, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 11.07.2018, č. k. 9Nt/4/2018, na
neverejnom zasadnutí dňa 18.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. B., nar. XX.X.XXXX, z a

m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 11.07.2018, č. k. 9Nt/4/2018 rozhodol, že podľa § 470 ods. 1
Tr. poriadku s poukazom na § 92 ods. 1 písm. b) Tr. zákona žiadosť odsúdeného T. B. o zahladenie
odsúdenia vo veci Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/53/2008, zamieta.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní splnenia podmienok pre zahladenie odsúdenia
Okresným súdom Galanta sp. zn. 1T/53/2008 dospel k záveru, že rozhodné obdobie pre posúdenie
splnenia podmienok na zahladenie odsúdenia v tomto prípade predstavuje dobu 5 rokov a začalo
plynúť dňom vykonania uloženého trestu, teda dňom 16.8.2011. Súd mal z odpisu z registra trestov
odsúdeného, z vyžiadaných správ a z lustrácii za preukázané, že odsúdený spáchal v dňoch 17.2.2012,
26.3.2012, 12.12.2012, 29.1.2013, 4.8.2013, 9.3.2014 a 21.3.2014 trestné činy, za ktoré bol právoplatne

odsúdený, a teda možno konštatovať, že od vykonania uloženého trestu, ktorý žiada zahladiť, neviedol
nepretržitepodobunajmenejpäťrokovriadnyživot.Naopak,jenepochybné,žeodsúdenýsaopakovane
dopúšťal druhovo rovnakej trestnej činnosti majetkovej a násilnej povahy ani nie rok po vykonaní
uloženého trestu.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej namietal,

že z výkonu trestu bol dňa 16.08.2011 podmienečne prepustený Okresným súdom Trnava sp. zn.
6PP/71/2011, kde mu bola uložená skúšobná doba v trvaní 3 roky, pričom počas plynutia skúšobnej
doby sa osvedčil.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu podľa
§ 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia,

akoajsprávnosťpostupukonania,ktorétomutovýrokupredchádzaloazistil,žesťažnosťniejedôvodná.Predmetom konania na prvostupňovom súde bol návrh odsúdeného zo dňa 05.02.2018, ktorým sa
domáhal zahladenia svojho odsúdenia vykonaného Okresným súdom Galanta v konaní vedenom pod
spisovou značkou 1T/53/2008.

Prvostupňový súd po podaní tohto návrhu vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti relevantné pre
rozhodnutie súdu, ktoré prvostupňový súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa názoru
sťažnostného súdu zistil prvostupňový súd v tomto smere skutkový stav správne a z tohto vyvodil aj

správne a zákonné právne závery.

Prvostupňový súd skúmal, v zmysle § 92 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, či odsúdený viedol po
výkone trestu odňatia slobody riadny život nepretržite po dobu najmenej 5 rokov.

Zvykonanéhodokazovaniapotombezakýchkoľvekpochybnostívyplynulo,žeodsúdenývtomtoobdobí,

teda po vykonaní uloženého trestu odňatia slobody, sa dopustil spáchania viacerých trestných činov,
ako i priestupkov, za ktoré bol postihnutý, respektíve odsúdený tak, ako je to uvedené v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Na túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný súd odkazuje,
bez potreby jeho opakovania, nakoľko je vecne správne a obsahovo vyčerpávajúce.

Sťažnostnému súdu tak nezostáva konštatovať iné, len že prvostupňový súd správne vyhodnotil
správanie sa odsúdeného po skončení výkonu trestu odňatia slobody, teda, že neviedol riadny život.
Protiprávna činnosť odsúdeného v sledovanom období, ktorá vyústila do jeho odsúdenia za úmyselnú
trestnú činnosť, respektíve do postihu v priestupkovom konaní, je v priamom rozpore s obsahom pojmu
viesť riadny život. Pre nesplnenie tejto zákonnej podmienky preto súd nemohol žiadosti odsúdeného o

zahladenie odsúdenia vyhovieť a správne rozhodol o jej zamietnutí.

Vovzťahuksťažnostnejnámietkyodsúdeného,sťažnostnýsúduvádza,žeosvedčeniesaodsúdenéhov
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody automaticky neznamená,
že sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Zahladenie odsúdenia a osvedčenie sa v

skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sú dva rozdielne inštitúty. Napriek skutočnosti, že sa
odsúdený osvedčil v skúšobnej dobe podmienečné prepustenia, je nevyhnutné splnenie podmienok
inštitútu zahladenia odsúdenia, aby sa na odsúdeného hľadelo ako keby nebol odsúdený.

Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd vyhodnotil napadnuté uznesenie ako zákonné a

vecne správne a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.